Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214026
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO.: 36864421 proti odporcovi: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava
o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým na súd dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
náhrady majetkovej škody vo výške 175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 442,56 EUR všetko titulom

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV, ktorý ako súd miestne a vecne príslušný
v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 23Er 2477/2008 vo veci pohľadávky navrhovateľa voči
dlžníkovi C. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá nesplnila záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 1710178 ,
nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, pričom v danom
prípade okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že o návrhu na zmenu exekútora rozhodol až po značne dlhej dobe, neexistovala.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vznikla vo výške 70,- EUR
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, vo výške 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému, v sume 50,- EUR
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15,- EUR na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj

kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 EUR, navrhovateľ nárok uplatnil za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za
stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, pričom samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušenímpráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním došlým na súd dňa 22.7.2013 a návrh navrhol v celom

rozsahu zamietnuť z dôvodu neexistencie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , navrhovateľ ničím nepreukázal, že by boli základné predpoklady
potrebné pre priznanie náhrady škody splnené.

Na nariadené pojednávanie vo veci sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, súd podľa ust. §-u 101 ods. 2 O.s .p. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu

navrhovateľa. Odporca neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, s obsahom spisu sp.zn., 23Er 2467/2008 a zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre
rozhodnutie vo veci:

Na základe návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie voči povinnej C. D., nar. XX.X.XXXX ,
doručenému Exekútorskému úradu O. U. P., so sídlom Pribinova 32, Braitslava bola súdnym exekútorom
dňa 16.2.2007 doručená Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie č.k. EX 86/2007 na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
č.k. SR 5269/06 zo dňa 2.11.2006 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2006 a vykonateľnosť

23.11.2006.

Poverením č. 5104024772 zo dňa 5.6.2007 exekučný súd poveril súdneho exekútora O..U. P. na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 54.146,- Sk s príslušenstvom .

Návrhom doručeným súdu dňa 22.2.2010 navrhovateľ požiadal o zmenu exekútora , súd o návrhu
oprávneného navrhovateľa na zmenu exekútora rozhodol uznesením č. k. 23Er 2477/2008-17 zo dňa

6.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2010.

Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa ust. §-u 3 ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa ust. §_u- 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

Podľa ust. §-u 9, ods. 1, 2 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) ad) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa ust. §-u 17 ods. 1, 2 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že návrhu nie
je možné vyhovieť.

V prejednávanej právnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175,-
EUR a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 442,56 EUR z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote 30 dní.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené
súčasne.

V predmetnej veci súd zistil, že navrhovateľ sa v priebehu exekučného konania domáhal zmeny
exekútora návrhom došlým na súd dňa 22.2.2010, súd následne, čomu predchádzala výzva pôvodne

poverenému exekútorovi na zaslanie exekučného spisu a na špecifikáciu trov exekučného konania, o
návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením č.k. uznesením č. 23Er 2477/2008-17 zo
dňa 6.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2010,pričom možno konštatovať, že o návrhu
navrhovateľa rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní.

Avšak nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(II.ÚS57/01,I.ÚS46/01,I.ÚS66/02),pričomsúddávadopozornostijednakpasívny
prístup navrhovateľa v exekučnom konaní ako aj konkrétne okolnosti v danej veci.

Navrhovateľ v exekučnom konaní na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil predsedu
príslušného okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, taktiež nepodal ústavnú sťažnosť na

Ústavný súd SR, pritom je nepochybné, že sa jedná o účinné prostriedky nápravy v prípade prieťahov
v konaní. Súd poukazuje na právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodovania súdu a to konkrétne na ust. §-
u 9 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorýspočíva v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z
tam uvedených výsledkov šetrení, resp. rozhodnutí, tieto však navrhovateľ v konaní nepredložil.

Čo sa týka konkrétnych okolností veci vzhľadom na povahu úkonu, ktorým bolo rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora, zákonom stanovenú lehotu, lehotu v ktorej súd rozhodol, nečinnosť navrhovateľa,
nie je možné konštatovať, že konaním súdu, ktorý o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v
ustanovenejlehote,bolispôsobenézbytočnéprieťahyavdôsledkunichdošloknesprávnemuúradnému
postupu, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR I.ÚS 16/02, kde sa konštatuje: Pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v čl.

48 ods. 2 ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem „ zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods.2ústavy jepojemautonómny,ktorýnemožnovykladaťaaplikovaťlensohľadomnalehotyuvedené
v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vo veci existencie majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom vo výške 175,- EUR , ktorá pozostáva
z účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vo výške 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystému, vovýške40,-EURnaudržiavanie
a správu informačného systému, v sume 50,- EUR na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom a vo výške 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde, navrhovateľ

návrh žiadnym spôsobom nepreukázal, nešpecifikoval, či sa jedná o skutočnú škodu prípadne ušlý zisk,
dôkazy na preukázanie každej individuálnej pohľadávky nenavrhol ani neoznačil, v uvedenom smere
dôkazné bremeno neuniesol.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a materiálnou škodou,
ktorá navrhovateľovi údajne v jeho dôsledku vznikla, dospel súd k rovnakému záveru. Následkom

nepreukázanej existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý by bol
nesporný a ustálený, absentuje aj príčinná súvislosť, pričom ako už bolo vyššie uvedené, jedná sa o
podmienky nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri jej
výkone, ktoré musia byť splnené súčasne.

Pri označení navrhovateľom vynaložených nákladov vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v

spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá
akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s poukazom na tvrdené prieťahy spôsobené
súdom.

Vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ navrhol priznať vo výške 442,56 EUR dospel
súd k nasledovnému záveru:

Podmienkou pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. §-u 17 ods. 2
zák.č. 514/2003 Z.z. je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd ale v danej veci
v rozhodnutí nielenže nekonštatuje , že by došlo k porušeniu práva navrhovateľa nesprávnym úradným
postupom, ale v konaní navrhovateľ dôvodnosť pre priznanie nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom

nepreukázal, z jeho strany sa jednalo len o ničím nepodložené tvrdenia bez konkrétnych argumentov
majúcich vzťah k predmetnému exekučnému konaniu.

Je síce potrebné priznať, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy, ako aj primeranej satisfakcie zaporušenie základných práv a princípov právneho štátu, vždy je ale potrebné vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu, ktoré v danej veci absentujú.

Z uvedených dôvodov, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok

potrebných pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a taktiež
nepreukázal dôvodnosť nároku pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý bol v konaní síce
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p.(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosleduje,musíbyťpodpísané,datované,
v dostatočnom počte rovnopisu a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.,( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.