Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010392
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvsenátezloženomzpredsedkynesenátuJUDr.EvyDzúrikovejaprísediacichW..C.

D. S. G. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného
C. Y., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný C. Y., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom G., Š. XXX/XX,

j e v i n n ý ,

že

v presne nezistený deň v období od dňa 02.07.2013 do 11.00 h dňa 20.07.2013 v obci Pliešovce, okres
Zvolen vnikol s použitím pravého kľúča do spoločných priestorov bytového domu na ulici Š. XXX/XX a
prisvojil si tam uložené 2 kusy bicyklov zn. Author A-Ray 1.0 modrostriebornej farby a Merida Extreme
900, žltej farby majiteľa C.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré následne odpredal R. K., nar. XX.XX.XXXX a
I. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorí bicykle vydali príslušníkom OO PZ Krupina, čím C.. I. D., L.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., Š.Á. XXX/XX spôsobil škodu vo výške 1 100 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr.zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr.zákona, § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 38 ods. 2
Tr.zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zákona, § 41 ods. 1,2 Tr.zákona, § 42 ods. 1 Tr.zákona na

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T 65/2013 zo dňa 08.11.2013, právoplatného dňa 28.12.2013, ako

aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1,2 Tr.zákona ochranné liečenie sa vykoná ambulantnou formou a potrvá, kým to
vyžaduje jeho účel.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30. 05. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen na obž. C. Y. obžalobu pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v období
od dňa 02. 07. 2013 do 11 h dňa 20. 07. 2013 v obci Pliešovce, okres Zvolen vnikol s použitím pravého

kľúča do spoločných priestorov bytového domu na ulici Š. XX//XX a prisvojil si tam uložené 2 kusy
bicyklov zn. Author A-Ray 1. 0 modrostriebornej farby a Merida Extreme 900, žltej farby majiteľa C..
I. D., L.. XX. XX. XXXX, ktoré následne odpredal R. K., nar. XX. XX. XXXX a I. O., L.. XX. XX. XXXX,
ktorí bicykle vydali príslušníkom OO PZ Krupina, čím Mgr. I. D., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., Š.T.
XXX/XX spôsobil škodu vo výške 1 100,- eur.

Nahlavnompojednávaníkonanomdňa18.09.2015 obžalovanýpozákonnompoučeníučinilvyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.
Po zistení skutočností podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a po zistení stanoviska
prítomných strán, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného uznesením prijal a
na hlavnom pojednávaní dokazovanie o vine nevykonal. Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd vykonal

dokazovanie ohľadom druhu a výmery trestu a nároku na náhradu škody.
Na hlavnom pojednávaní poškodený C.. I. D. uviedol, zhodne ako v prípravnom konaní, že nárok na
náhradu škody neuplatňuje, nakoľko oba bicykle mu boli vrátené a teda škoda netrvá.
Súd tak v ďalšom priebehu hlavného pojednávania v zmysle § 253 ods. 2 Tr. poriadku a § 269 Tr.
poriadku vykonal dokazovanie čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov a to: odpis z registra

trestov obžalovaného aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania, ďalej oboznámil spis Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 5T 65/2013, pričom z neho prečítal predovšetkým rozsudok sp. zn. 5T 65/2013
zo dňa 08. 11. 2013, právoplatný 28. 12. 2013, hodnotiacu správu na obžalovaného z ÚVTOS pre
mladistvých Martin, znalecký posudok C.. G. E. S. C.. P. Ď.A. k osobe obžalovaného a uznesenie
Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pv 485/11/6611 zo dňa 13. 03. 2013, ktorým bolo podľa § 216

ods. 1 Tr. poriadku podmienečne zastavené trestné stíhanie obžalovaného za skutok zo dňa 23. 07.
2011 právne kvalifikovaného ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa
§ 216 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, pričom podľa § 216 ods. 2 Tr. por. bola určená skúšobná doba v trvaní
24 mesiacov.
Z hodnotiacej správy ÚVTOS pre mladistvých Martin zo dňa 14. 09. 2015 vyplýva že „obžalovaný

bol predvedený dňa 08. 02. 2015 do výkonu väzby do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Dňa 05. 05.
2015 bol menovaný premiestnený do výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS Košice - Šaca, kde sa
nachádzallendo26.05.2015.Vuvedenomústavezostranyodsúdenéhonedošlokžiadnemuporušeniu
ústavného poriadku a od 26. 05. 2015 bol na vlastnú žiadosť premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia
slobody do tunajšieho ústavu. Adaptačná fáza na podmienky výkonu trestu prebehla postupne. Počas

pobytu v tunajšom ústave bol zaznamenaný jeden negatívny poznatok ohľadom porušenia ústavného
poriadku. Išlo o nesplnenie povinnosti, kedy odsúdený nebol ustrojený podľa určených vzorov a noriem.
Vzhľadom na to, že to bolo prvé disciplinárne previnenie menej závažného charakteru a odsúdený sa
k danému previneniu priznal, oľutoval ho, bolo od uloženia disciplinárneho trestu upustené. Príkazy
a nariadenia personálu plní bez pripomienok. K ostatným odsúdeným sa správa slušne, konfliktné

situácie nevyvoláva. Odsúdený nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Pracovne
je zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave RE-PLAST. Svoje pracovné povinnosti plní a pracovnú
disciplínu taktiež dodržiava. Iniciatívne sa podieľa aj na činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného, ktoré súvisia s udržiavaním poriadku a čistoty v ubytovacích a spoločných priestoroch
ústavu“.

Zo znaleckého posudku k duševnému stavu obžalovaného C.. G. E. S. C.. P. Ď., znalcov z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia 1.Psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, 2. Sexuológia zo
dňa 05. 04. 2014 vyplýva, že „obžalovaný nekonal pod vplyvom takej duševnej choroby či poruchy, ktorá
by podstatným spôsobom znižovala ktorékoľvek z jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností.
Netrpí a netrpel samostatnou duševnou chorobou alebo poruchou, ide i disharmonickú osobnosť, čo sa

týkapovahy,charakteru,morálky,vzťahukuokoliuapodobne.Tátonepodliehaliečeniu,alelenvýchove.Obžalovaný vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania teda i jeho protiprávnosť, a
mohol svoje konanie ovládať. Tieto nemal narušené samostatnou duševnou chorobou či poruchou.
Obžalovaný je závislý na viacerých psychoaktívnych látkach vrátane alkoholu, navrhujeme preto

ambulantnú formu liečenia a zákaz konzumácie alkoholu a iných psychoaktívnych látok neordinovaných
lekárom na čo najdlhšiu dobu. Ak však bol prítomný vplyv alkoholu alebo iných látok v čase skutku,
tento nemal chorobný priebeh. Motivácia pre spáchanie trestného činu bola zreteľne nechorobná ale
zištná. Nepredpokladáme preto významnejší vplyv uvádzaných látok. Obžalovaný plne chápe zmysel
trestného konania v predmetnej veci, je plne schopný sa brániť, vystupovať pred súdom a náležite sa

obhajovať. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, nakoľko nekoná pod
vplyvom samostatnej duševnej choroby či poruchy, teda pod vplyvom psychózy“.
Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, tak ako mu to ukladá ust. § 2 ods.
12 Tr. poriadku.

S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine učinené na hlavnom pojednávaní a tiež vzhľadom na
dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisového materiálu, súd obžalovaného uznal za
vinného v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. Zákona. Za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. Zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere až do dvoch rokov.
Skutok prejednávaný v danej veci je z obdobia od 02. 07. 2013 do 20. 07. 2013 a tak časovo predchádza
ďalším trom, po skutku nasledujúcim odsúdeniam obžalovaného vyplývajúcim z oboznámeného odpisu
z registra trestov. Priamo však časovo predchádza odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.

zn.5T65/2013zodňa08.11.2013,právoplatnéhodňa28.12.2013,ktorýmbolobžalovanémuzazločin
lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov
so skúšobnou dobou v trvaní piatich rokov, t.j. do 28. 12. 2018 s probačným dohľadom a ktorým bolo
zároveň uložené ochranné liečenie protitoxikologické ústavné. Vzhľadom na časový súbeh skutkov, bolo
potrebné obžalovanému ukladať tzv. súhrnný trest podľa zásad na ukladanie trestu úhrnného za viac

trestných činov a to podľa ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného. V danom prípade to bol
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou sedem až dvanásť rokov. Vzhľadom na
spáchanie viacerých trestných činov, viacerými skutkami, pričom jeden z nich je zločinom, bolo namieste
aplikovať i tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona a v tom dôsledku sa zvýšila horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu, teda z pôvodných dvanásť na šestnásť rokov. V

prípade obžalovaného súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. Zákona
a to vyhlásenie o vine učinené obžalovaným na hlavnom pojednávaní a v záverečnej reči prejavenú
ľútosť obžalovaného nad spáchaným skutkom. Na strane druhej obžalovanému priťažovalo spáchanie
viacerých trestných činov. Pri rovnováhe jednej poľahčujúcej okolnosti ( § 36 písm. l) Tr. zákona) a
jednej priťažujúcej okolnosti (viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona) tak bolo možné

ukladať trest odňatia slobody v trvaní od sedem do šestnásť rokov.
Tu súd prihliadol na pomery na strane obžalovaného, jeho vek, skutočnosť, že v súčasnosti sa už reálne
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý si odpykáva za inú trestnú činnosť a ktorý má skončiť
dňa 07. 12. 2015. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona,
viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v

trvaní štyroch rokov, nakoľko dospel k záveru, že čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody dovedna
v trvaní štyroch rokov a desiatich mesiacov je dostatočný na sankciu a prevýchovu obžalovaného, ktorý
je v súčasnosti vo veku 23 rokov a zároveň postačujúci i na ochranu spoločnosti. Nepodmienečný trest
minimálnevdĺžkeštyrochrokovjevšakvzhľadomnaosobuobžalovanéhoreálneopodstatnený,nakoľko
nemožnoneprihliadnuťnatúskutočnosť,žezodpisuzregistratrestovuždoposiaľutakmladéhočloveka

vyplývajú o.i. i dva samostatné odsúdenia za zločiny ( zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona a
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona). Pokiaľ i obžalovaný priznal spáchanie trestných činov a
na hlavnom pojednávaní deklaroval svoju vôľu na prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, ako i snahu
po náprave, je nutné uviesť, že i v takom prípade obžalovaný musí zniesť následky páchania závažnej
trestnej činnosti v podobe sankcie uloženého nepodmienečného trestu. Z uvedeného dôvodu súd ani

neuvažoval o upustení od uloženia súhrnného trestu a ani výraznejšom znížení ukladaného trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest v predmetnej veci bol ukladaný pod dolnú hranicu trestnej sadzby
len s poukazom na vek obžalovaného a tú skutočnosť, že žalovaného skutku sa dopustil len niekoľko
mesiacov dovŕšení 21. roku života (teda po veku blízkom veku mladistvých) a v čase rozhodovania súdubol vo veku 23 rokov. Obžalovaný zároveň priznal, že bol závislý na omamných a psychotropných látok,
pričom trestnej činnosti sa v kritickom období dopúšťal pod vplyvom takýchto látok, alebo v motivácii
zadovážiť si finančné prostriedky na ne. Súd mal taktiež z vykonaného dokazovania preukázané, že

obžalovaný už aj absolvoval protitoxikomanické liečenie, ktorého forma bola po časti výkonu zmenená
z ústavnej na ambulantnú. Zároveň z oboznámených záverov znaleckého posudku vypracovaného k
osobe obžalovaného v predmetnej trestnej veci vyplynula konštatovaná závislosť a potreba ukladania
ochranného liečenia protitoxikomanického ambulantného.
S poukazom na ukladanie súhrnného trestu, súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona osobitným výrokom zrušil

výrok o trestne uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 65/2013 zo
dňa 08. 11. 2013, právoplatného dňa 28. 12. 2013, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
S poukazom na všetky uvedené okolnosti súd považoval za primeraný a spravodlivý trest odňatia
slobody v trvaní štyroch rokov, zároveň s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulantnou formou. Keďže z oboznámeného odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol

v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody ,
súd s poukazom na ust. § 48 ods. ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom k tomu, že ako v priebehu prípravného konania, tak aj na hlavnom pojednávaní bolo i
výsluchom poškodeného ustálené, že škoda vzniknutá trestným činom toho času netrvá, nakoľko

poškodenému C.. I. D. boli oba odcudzené bicykle vrátené a z toho dôvodu si tento nárok na náhradu
škody neuplatnil, nebolo potrebné o škode rozhodnúť.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.