Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110224829
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6110224829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa GEFCO S.A., so sídlom vo Francúzskej republike, 77/81 Rue Des Lilas D´Espagne 924
02 Courbevoie, ID číslo: 542 050 315 R.C.S. Nanterre, spoločnosť zapísaná v Le Journal Spécial
des Sociétés Françaises par Action, zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v
Bratislave,Klincová35protiodporcoviALL-TRANSs.r.o.,sosídlomvBanskejBystrici,KláryJarunkovej
14489/2, IČO: 36 028 401, zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom v Banskej
Bystrici, Komenského 14419/18D, o zaplatenie 17 010,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 109/2011-216 zo dňa 2. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 109/2011-216 zo dňa 2. októbra 2012 v
napadnutej časti výroku potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 17 010,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne, a to zo sumy
4 860- Eur od 03. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215- Eur od 20. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy
1 215- Eur od 27. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 2 430- Eur od 04. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy
3 645- Eur od 25. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215- Eur od 02. 08. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1

215- Eur od 08. 08. 2008 do zaplatenia , zo sumy 1 215- Eur od 14. 08. 2008 do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vodôvodneníokresnýsúduviedol,ženavrhovateľsinávrhomnazačatiekonaniauplatnilprotiodporcovi
právo na zaplatenie sumu 17 010,-Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka a právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že bez právneho dôvodu poukázal na účet odporcu dňa 2.6.2008

sumu 4 860-Eur, dňa 19.6.2008 sumu 1 215-Eur, dňa 26.6.2008 sumu 1 215-Eur, dňa 3.7.2008 sumu
2 430-Eur, dňa 24.7.2008 sumu 3 645-Eur, dňa 1.8.2008 sumu 1 215-Eur , dňa 7.8.2008 sumu 1 215-
Eur a dňa 13.8.2008 sumu 1 215-Eur, spolu sumu 17 010-Eur. Uviedol, že tieto peňažné prostriedky
mali byť uhradené spoločnosti ALL transport, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 96, za
poskytnuté plnenie na základe individuálnych zmlúv o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľom a touto spoločnosťou v období mesiacov apríl až
júl 2008. Okresný súd konštatoval, že tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Mal

preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval obchodný záväzkový vzťah založený individuálnymi
zmluvami o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka do 8.4.2008. Po tomto dátume
medzi účastníkmi konania k uzavretiu žiadneho obchodného záväzkového vzťahu nedošlo. Navrhovateľod mesiaca apríl 2008 vstúpil do obchodného záväzkového vzťahu so spoločnosťou ALL transport s.r.o.,
Banská Bystrica.

Okresný súd mal tiež preukázané, že prijatím platieb od navrhovateľa vo výške 17 010-Eur, došlo
na strane odporcu k majetkovému prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu v zmysle §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca v konaní nepoprel, že od navrhovateľa obdržal vyššie
uvedené platby. V konaní však vzniesol námietku premlčania nároku v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď tvrdil, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať podľa

ustanoveníObčianskehozákonníkaanie podľaustanoveníObchodnéhozákonníka.Keďženavrhovateľ
sa o mylnom vykonaní úhrad na účet spoločnosti odporcu dozvedel na základe e-mailovej komunikácie
už dňa 29.8.2008, a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 1.12.2010 t.j. po
uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty, preto nárok navrhovateľa je premlčaný.

Okresný súd posudzoval vznesenú námietku premlčania a uviedol, že na daný právny vzťah je potrebné

aplikovať ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčania doba je
4 ročná. Pri posudzovaní nároku vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
vzhľadom na to, že bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené len v Občianskom zákonníku.
V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch je potrebné aplikovať
Občiansky zákonník v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka . Nebola sporná

skutočnosť, že odporca od navrhovateľa sumu 17 010- Eur prijal, čím získal majetkový prospech na
úkor navrhovateľa. V posudzovanom prípade obidve sporové strany majú postavenie podnikateľov, k
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu došlo pri ich podnikateľskej činnosti a k plneniu bez
právneho dôvodu zo strany navrhovateľa došlo v období od 2.6.2008 do 13.8.2008 bezprostredne po
ukončení ich zmluvného vzťahu ( 8.4.2008). Okresný súd prihliadol na všetky okolnosti za ktorých došlo

kvznikubezdôvodnéhoobohatenia.Uviedol,žeajnapriektomu,ženejdeoobchodnýzáväzkovývzťahv
takom ponímaní, ako to má na mysli ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka, možno pri objektívnom
posúdení vziať do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ neplnil bezdôvodne subjektu úplne odlišnému od
jeho pôvodného zmluvného partnera, to znamená, že vzťah možno považovať za obchodnoprávny v
širšom ponímaní, t.j. z hľadiska postavenia podnikateľských subjektov, ich podnikateľskej činnosti, dlhšej

a pravidelnej spolupráce, z hľadiska práva vymáhateľného na súde zo strany niektorého zo subjektov
( hoci aj pri vrátení plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu alebo pri nároku na náhradu škody a
pod). Napokon aj po ukončení zmluvného vzťahu účastníci konania medzi sebou komunikovali ohľadne
mylných platieb, takže možno konštatovať, že si vysporadúvali vzťahy súvisiace z predchádzajúcich
podnikaní. Aj v tomto kontexte súd posudzoval ich vzťah ako obchodnoprávny v širšom objektívnom

ponímaní. Nie je možné vyčítať navrhovateľovi, že sporné platby poukázal odporcovi, hoci už s ním
nepokračoval v zmluvnom vzťahu, pretože môže nastať situácia, že pri dlhodobejších záväzkových
vzťahoch, je už používanie údajov o obchodnom partnerovi istou rutinou, zvlášť, keď má vytvorenú
kompletnú databázu údajov, alebo môže dôjsť k personálnym zmenám u obchodného partnera, ako
to bolo v danom prípade. Navrhovateľovi nemožno uprieť ani snahu o získanie týchto platieb od

odporcu, keď už 29.8.2008 ho požiadal o vrátenie dovtedy poukázaných platieb. Okresný súd vzal
do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k poukázaniu sporných platieb na účet odporcu. Zistil, že
navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom 4 ročná premlčacia doba
podľa § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť pri každej poukázanej sume zvlášť, t.j. pri sume 4
860-Eur od 3.6.2008, pri sume 1 215-Eur od 20.6.2008, pri sume 1 215-Eur od 27.6.2008, pri sume

2.430-Eur od 4.7.2008, pri sume 3 645-Eur od 25.7.2008, pri sume 1 215-Eur od 2.8.2008, pri sume 1
215-Eur od 8.8.2008 a pri sume 1 215-Eur od 14.8.2008. Keďže návrh na začatie konania bol doručený
okresnému súdu dňa 1.12.2010 t.j. pred uplynutím 4 ročnej premlčacej doby , súd návrhu navrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 navrhovateľovi priznal aj

právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške úrokovej sadzby 14,25 % ročne a o trovách konania
rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 17 010,-Eur spolu s úrokom z omeškania podal zákonom stanovenej lehote
odvolanie odporca. V odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia na jednej strane konštatuje, že s
prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia má za to,že aj keď nejde o obchodno záväzkový vzťah v takom ponímaní, ako to má na mysli ustanovenie
§ 261 Obchodného zákonníka, a na druhej strane aplikuje na premlčanie nároku navrhovateľa
ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné.

Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, nie obchodnoprávne vzťahy medzi podnikateľmi v širšom ponímaní. Existenciu bližšie
nešpecifikovaného obchodnoprávneho vzťahu ( nie obchodno záväzkového vzťahu) vyvodzuje okresný
súdlenzdôsledkovpripísaniamylnýchplatiebspoločnostiodporcuazpredchádzajúcich užzaniknutých
obchodno záväzkových vzťahov. Komunikácia medzi účastníkmi konania pritom nemala žiaden súvis

s predchádzajúcimi aktivitami, nakoľko sa jednalo o platby, ktoré mali byť zaslané inému subjektu. Je
zrejmé, že medzi účastníkmi neboli žiadne aktivity, žiadna komunikácia a ani akýkoľvek vzťah až do
momentu pripísania platieb. Pokiaľ teda medzi účastníkmi konania neexistoval žiadny vzťah, nemohol
tak medzi nimi existovať ani obchodno záväzkový vzťah v širšom ponímaní. Účastníci konania sa do
kontaktu dostali výlučne v dôsledku mylných platieb, ktoré nemajú z ich predchádzajúcou činnosťou nič
spoločné. Spoločnosti neplánovali žiadne spoločné obchodné aktivity a preto skutkové zistenia súdu,

že medzi účastníkmi konania existoval obchodnoprávny vzťah v širšom ponímaní je nesprávne a nemá
žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave.
V odvolaní vytýkal okresnému súdu aj to, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Je toho názoru, že vykonanie dôkazov by prispelo k lepšiemu zisteniu
skutkového stavu a k preukázaniu jeho tvrdení o existencii prekážky nedostatku aktívnej legitimácie na

strane navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. a návrh
navrhovateľa zamietol.

K tvrdeniam odporcu v podanom odvolaní sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že do súdneho spisu založil
dokument nazvaný „ Vyjadrenie k mylným platbám“ a v tomto liste odporca uvádza, že v priebehu

mesiacov máj, jún a júl 2008 boli poukázané na jeho účet finančné prostriedky, ktoré spoločnosti odporcu
nepatrili. Odporca pritom špecifikuje dátum obdržania jednotlivých platieb, č. faktúry, variabilný symbol
akoajprijatésumy.Vlistetiežuvádza,žetietoplatbymalibyťpoukázanéspoločnostiALLtransports.r.o.,
Banská Bystrica. Je toho názoru, že zo strany odporcu ide o nespochybniteľný prejav vôle uznať svoj dlh,
resp. bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Je toho názoru, že v danom prípade je potrebné

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na súdne rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 57/03, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy sa premlčuje v 4 ročnej lehote v zmysle
ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka a tiež vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn
IV.ÚS. 214/04. Ďalej vo vyjadrení zdôrazňuje tie isté argumenty, ktoré uviedol už počas prvostupňového

konania.Podotkol,že okresnýsúdvodôvodnenírozhodnutiauviedol, prečonevykonaldôkaznavrhnutý
právnym zástupcom odporcu na pojednávaní vo veci samej, listinou nazvanou „ Vyjadrenie k mylným
platbám.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 826,97,-Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe o

zaplatenie sumy 17 010- Eur s príslušenstvom vyhovel titulom vydania bezdôvodného obohatenia v
súvislosti s plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“).

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
aleboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,akomajetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov
( § 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1
OZ ) tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 OZ ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné , najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada ( § 458 ods. 1 OZ).

Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456
OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním tedaten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten v koho majetkovej sfére došlo
k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným,
vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné

obohatenie. V prejednávanej veci došlo proti vôli navrhovateľa k tomu, že fakticky poskytol plnenie bez
akéhokoľvek právneho podkladu ( bez právneho titulu). Navrhovateľ poskytol plnenie odporcovi, keď
vykonal úhradu faktúr v období od 2.6.2008 do 13.8.2008 bez toho, aby mu odporca za toto plnenie
poskytol, resp. vykonal prepravu.

V danej vec bez právneho dôvodu plnenie poskytol navrhovateľ. V rámci tohto právneho vzťahu je teda
oprávneným, a prijímateľom plnenia , ktoré v danej veci bez právneho dôvodu poskytol navrhovateľ je
odporca teda pasívne legitimovaný.

V konaní bolo tiež zistené, že odporca omylom poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa, na základe
ich predchádzajúcich záväzkov z uzavretých zmlúv o preprave v zmysle ustanovenia § 610 a nasl.

Obchodného zákonníka prijal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja účastníci sú podnikatelia
a s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku záväzku právny vzťah medzi nimi vznikol v súvislosti s
ich predchádzajúcou podnikateľskou činnosťou. Ide teda o obchodný záväzkový vzťah tak, ako je
definovaný v § 261 ods. l Obchodného zákonníka a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Právo na
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenie, ktoré je právom z obchodného záväzkového vzťahu ( §

261 ods. 1 a § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka ) sa premlčuje výlučne podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a aplikuje sa právna úprava podľa § 397 Obchodného zákonníka, teda plynutie 4 ročná
premlčacia doba, ktorá začala plynúť od okamihu, keď došlo k plneniu.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil,
keď návrhu navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Pokiaľ ide o námietky
odvolateľa spočívajúce v tom , že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností treba uviesť, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánu a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov ( § 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p. ). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
( ale aj tých , ktoré navrhnuté neboli ) budú vykonané rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že
Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonania určitého dôkazu navrhnúť.
Toto procesné oprávnenie odporca v danej veci aj využil. Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude

vykonaný, ponecháva súdu. Z odôvodnenia rozsudku súdom prvého stupňa jasne vyplýva, prečo sa
súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a prečo nevykonal listinný dôkaz navrhnutý
právnym zástupcom odporcu na pojednávaní vo veci samej dňa 11.9.2012 v tom smere, aby navrhovateľ
predložil listinu, ktorou reagoval na dokument nazvaný „ Vyjadrenie k mylným platbám“. Súd prvého
stupňa totiž aj na základe výpovede svedkyne F.. O. nemal pochybnosti v tom, že navrhovateľ e- mailom

zo dňa 29.8.2008 reagoval na tento dokument, pričom táto skutočnosť nemá žiaden význam z hľadiska
posúdenia plynutia 4 ročnej premlčacej doby.

Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacie konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.