Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205790
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6215205790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa O. V.,

G.. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom V. O. Č.. XX, E.. Č.. O., M. XXX/XX, proti odporkyni N. V., G..
XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom V. O. Č.. XX, E.. Č.. F. A. XX/A, K., o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému P. V., G.. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľa,
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa O. V. s odporkyňou N. V., P.. I., uzavreté dňa 18. 11. 1989 pred bývalým
Miestnym národným výborom v Dolných Plachtinciach r o z v á d z a.

Maloletý P. V. G.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľa,
ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého P. V., G.. XX. XX. XXXX počínajúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 150 Eur mesačne, výživné je splatné k
rukám navrhovateľa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a na čas po
rozvode maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti a uložil odporkyni povinnosť platiť výživné vo
výške 150 Eur mesačne a zároveň aby upravil jej styk s maloletým. V návrhu navrhovateľ uviedol, že
manželstvo s odporkyňou uzatváral pred bývalým Miestnym národným výborom v Dolných Plachtinciach
dňa 18. 11. 1989 a z manželstva pochádzajú tri deti O., M., ktorí sú už plnoletí a maloletý P., ktorý v
súčasnej dobe žije s ním. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že manželstvo s odporkyňou bolo až
do roku 2012 harmonické, avšak k vážnemu narušeniu a rozvratu v ich vzťahoch došlo vtedy, keď

odporkyňaodišlapracovaťvseptembriroku2012doBratislavy,oduvedenejdobysadomovdostavovala
len sporadicky po niekoľkých mesiacoch a v roku 2013 bola doma cca 2 krát, v roku 2014 3 krát a v roku
2015odporkyňavôbecdomanebol,ajnapriektomu,žezmanželstvaeštepochádzaeštemaloletédieťa.
Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporkyňa má mimomanželskú známosť ku ktorej skutočnosti
sa ona priznala a zároveň uviedol, že táto vo veľkej miere začala požívať alkoholické nápoje, ona
na domácnosť v súčasnosti ani na potreby maloletého P. neprispieva žiadnou čiastkou, preto aj jeho
city k odporkyni ochladli a ako manželia sa nestýkajú v podstate od roku 2013. Na pojednávaní sa

navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že sa pokúšal
obnoviť manželské spolužitie, odporkyňa záujem o to neprejavila, uviedol, že je pravdou, že odporkyňa
aj požívala alkoholické nápoje, ale v podstate o domácnosť sa starala riadne a tak ako to už uviedol
potvrdil, že ich manželstvo bolo dobré do konca roku 2012, od uvedenej doby došlo k radikálnej zmene,odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť, manželstvo ani obnovenie manželského spolužitia
záujem neprejavuje, neprejavuje záujem ani o maloletého, zároveň uviedol, že pokiaľ sa týka syna,
o tohto sa stará on osobne, maloletý P. žije s ním, v mieste bydliska kde teraz bývajú on navštevuje

základnú školu štvrtý ročník, má dobrý zdravotný stav a on má výdavky, ktoré sú bežné, na stravu,
oblečenie, obuv, ale aj školské pomôcky a ostatné. Je poberateľom úrazovej renty, ktorú poberá vo výške
507 Eur a v súčasnej dobe má zdravotné problémy.

Odporkyňa sa na termín pojednávania nedostavila, táto mala doručenie predvolania riadne vykázané,

neúčasť na pojednávaní neospravedlnila riadne a včas, preto potom súd vec prejednal a rozhodol v jej
neprítomnosti.

Opatrovník maloletého na pojednávaní žiadal, aby v prípade, ak súd manželstvo rozvedie, maloletého
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa zároveň, aby výživné určil vo výške tak
ako to žiada navrhovateľ aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporkyňa žije v Bratislave kde pokiaľ

sa týka možností nájsť si vhodné zamestnanie, tieto predstavujú takúto možnosť nakoľko v Bratislave
samotnej je 3%-tná nezamestnanosť a v tejto súvislosti preto potom súd by mal vlastne prihliadnuť na
zásadu potencionality a zároveň aj na nezáujem matky zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,oboznámenímsasrodnýmlistomasobášnymlistom

účastníkov, oboznámením sa s potvrdením o výške úrazovej renty navrhovateľa, správou od bývalého
zamestnávateľa odporkyne, o výške jej príjmu, ako aj prehľadom zamestnaní odporkyne a príjmom,
ktorý u týchto zamestnávateľov dosahovala.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 18. 11. 1989

pre bývalým Miestnym národným výborom v Dolných Plachtinciach, pričom z manželstva pochádzajú
tri deti, z ktorých je maloletým P. V., G.. XX. XX. XXXX, u obidvoch ide o prvé manželstvo a obidvaja
sú slovenskými štátnymi občanmi.

Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod
manželstva, manželstvo si totiž to neplní svoju funkciu, keďže s poukazom na ustanovenie § 18 Zákona
o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať
si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V tomto zákonnom ustanovení je

predovšetkým vyjadrená ústavná zásada rovnosti, dôstojnosti i právach. Jednotlivé povinnosti manželov
uvedené v citovanom zákonnom ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných hodnôt, na
ktorých je harmonické manželstvo založené, tieto povinnosti nie je možné právne vynucovať, avšak
ak sa neplnia a majú za následok rozvrat manželstva, je možné manželstvo účastníkov rozviesť. Z
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že najmä povinnosť žiť spolu, byť si verný a vzájomne si

pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie v danom prípade absentuje. Z
výsluchu navrhovateľa mal súd totiž to preukázané, že manželia spolu nežijú, spolu ani nezabezpečujú
starostlivosť o maloleté dieťa, spolu nehospodária a podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyňa ani
nemá záujem na obnovení manželského spolužitia najmä s prihliadnutím na to, že má mimomanželskú
známosť. V podstate bolo preukázané z výsluchu navrhovateľa, ako aj zo správania sa odporkyne že

manželstvo je len formálnym zväzkom a v podstate od roku 2013 manželia spolu nežijú, preto potom
súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, v ktorom sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 , 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzvyššiecitovanýchustanovenízákona.Maloletéhosúdnačaspo

rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľovi, keďže tento sa aj v súčasnej dobe o maloletého
stará. Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ zabezpečuje všetky potreby
maloletého dieťaťa, matka o maloletého záujem neprejavuje a podľa jeho vyjadrenia dieťa nekontaktuje,
nestretáva sa s ním, nenavštevuje ho, ale ani neprispieva na neho žiadnou čiastkou výživného. Preto
ho potom súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Súd zároveň pri rozhodovaní o výživnom
vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona § 62 Zákona o rodine. vyživovacia povinnosť obidvoch

rodičovkichmaloletémudieťaťujezakotvenávúpraverodičovskýchprávapovinností,pričomprispievať
na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom výživou dieťaťa, na ktorú
obidvaja rodičia majú prispievať sa rozumie jednak zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých
životnýchpotriebprevšestrannýtelesnýaduševnývývojdieťaťaarozhodovanieovýživnomapovinnosti
rodičov prispievať na výživu dieťaťa prichádza do úvahy najmä vtedy, ak súd rozvádza manželstvo

rodičov dieťaťa a v takomto prípade v rámci spojeného konania o rozvod a úpravu pomerov manželov k
maloletému dieťaťu z ich manželstva upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, pričom musí určiť ktorému z nich zverí dieťa do osobnej starostlivosti a
zároveň musí určiť to ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na jeho výživu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň súd pri určení výživného prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného je
vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity a to aj v prípade, že povinný berie
na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú v sebe takú činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie

príjmu, resp. priamo vyvoláva jeho stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Z vykonaného
dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v danom prípade odporkyňa, ktorá žije v Bratislave,
je najmä s prihliadnutím na oblasť, v ktorej žije, tak ako to uviedol opatrovník maloletého dieťaťa
v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska podstatne nižšia nezamestnanosť a podstatne vyššia
šanca zamestnať sa a preto podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach matky, aby táto s

prihliadnutím na to, že už ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá mohla platiť výživné vo výške 150 Eur
mesačne.Zprehľaduzamestnaníodporkynesúdzistil,žetátoneustálestriedazamestnania,ajposledné
skončila v skúšobnej dobe, pričom však podľa názoru súdu, odporkyňa je vyštudovaná zdravotná sestra,
ktorá s prihliadnutím na región kde žije, ako aj s prihliadnutím na priemerný zárobok v tejto profesii
by určite mohla dosiahnuť príjem cca 700-800 Eur mesačne, z ktorého by potom bola schopná platiť

výživnévsúdomstanovenejvýške.Tuopätovnesúdpoukazujenazásadupotencionality,kedyprevýšku
výživného pri jeho určení je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať. Odporkyňa
už ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, na maloletého neprispieva žiadnou čiastkou, či už finančne, ale
anivnaturálnejforme,smaloletýmsanestretávaa všetkypotrebymaloletéhozabezpečujenavrhovateľ.
Súd bol toho názoru, že výživné vo výške 150 Eur, ktoré jej určil prispeje na zabezpečenie potrieb

maloletého v plnej miere, maloletý totiž to navštevuje základnú školu v mieste súčasného bydliska,
pričom otec maloletého má výdavky na maloletého spojené s návštevou školy, so zabezpečovaním
ošatenia, stravy, školských potrieb, preto potom výživné od matky s prídavkami na dieťa predstavujú
čiastku, z ktorej sú adekvátnym spôsobom pokryté potreby maloletého dieťaťa aj s prihliadnutím na
osobnú starostlivosť navrhovateľa o maloletého.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod, súd však môže priznať náhradu týchto trov, alebo ich časti ak to
odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhradytrov konania v prejednávanej veci neboli splnené, preto potom súd o náhrade trov konania rozhodol tak,
že účastníci právo na náhradu trov konania nemajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.