Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711208044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Klaudie Koskovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa: C. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G., G. XX, zastúpený I.. E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., B.
X, proti odporcovi: GORE, družstvo, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 36 718 637, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou RÁCZ, advokáti, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sibírska 12, o zaplatenia

7.966,54 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 09.
2013 č. k. 8C/101/2011-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
sumu 7.833,94 € s 9 % úrokom z omeškania od 06. 06. 2009 do zaplatenia potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.833,94
€ spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06. 06. 2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. O trovách konaniach vyslovil, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Prvostupňový súd rozhodoval druhým rozsudkom potom, keď rozsudok v tejto veci zo
dňa 20. 03. 2012 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/265/2012-92
zo dňa 13. 02. 2013 a vrátený na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom konaní prvostupňový súd zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností, ktoré mali
preukázať platenie preddavkov navrhovateľom odporcovi s výsledkom, že platby, ktoré boli zasielané
na účet odporcu, boli zasielané v mene navrhovateľa na zaplatenie preddavku na kúpnu cenu, čo

aj logicky vyplýva zo samotného chovania sa odporcu pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve. Pri
hodnotení námietky premlčania bol prvostupňový súd viazaný názorom odvolacieho súdu vyslovenom
v zrušujúcom uznesení, preto začal počítať premlčaciu dobu odo dňa, kedy boli peniaze z G. D. D.
pripísané na účet odporcu. G. D. D. peniaze zaslala dňa 04. 06. 2009, odporcovi boli pripísané na
účet dňa 05. 06. 2009. V zmysle § 107 ods. 2 OZ začala plynúť premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia dňom 05. 06. 2009. Súd poukázal na to, že ide o trojročnú premlčaciu dobu,
ktorá mohla uplynúť najskôr v zmysle § 122 ods. 2 OZ podľa počítania lehôt 05. 06. 2012. Pokiaľ ide

o poukazovanie na subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (táto musí plynúť v rámci objektívnej
premlčacejdoby)stým,žeuplynievlehotedvochrokov,súdstanovil, ževzhľadomnaskutočnosť,
že deň 05. 06. 2009 pripadol na piatok, na základe vyjadrenia Slovenskej pošty, podľa ktorého list prvej
triedy je doručený nasledujúci pracovný deň po doručení na prepravu a list druhej triedy, na druhý
pracovnýdeňpodnipodaniastým,žepoštaprepravujelistovézásielkyadoručujeichpočaspracovných

dní, v prípade listovej zásielky prvej triedy, táto mohla byť doručená najskôr v pondelok po víkende 08.
06. 2009 a týmto dňom mohla začať plynúť premlčacia doba (nakoľko len vtedy sa mohol navrhovateľ
dozvedieť, že uvedené finančné prostriedky boli odporcovi pripísané na účet). Pretože návrh bol na súddoručený dňa 07. 06. 2011, bol tento podaný v čase rozhodnom pre plynutie subjektívnej premlčacej
doby, konkrétne jeden deň pred uplynutím tejto doby. Súd preto považoval námietku premlčania za
bezpredmetnú a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.833,94 € aj s príslušným úrokom z omeškania

podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995. V časti o zaplatenie istiny 132,60 €
súd návrh zamietol, pretože celková kúpna cena, ktorú mal navrhovateľ odporcovi
zaplatiť bola dohodnutá vo výške 33.194 € a odporca obdržal od G. D. D. z úveru navrhovateľa
sumu 33.061,40 € preto rozdiel vo výške 132,60 € navrhovateľovi nepatrí. Súd zamietol návrh aj v časti
úroku z omeškania od 04. 06. 2009, keď stanovil deň, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu na deň 06. 06. 2009.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca prostredníctvom splnomocnenej advokátskej
kancelárie. Rozsudok považuje za nesprávny, napáda ho v celom rozsahu s poukazom na
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) OSP z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) OSP, že

rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci. Odporca vyjadril názor,
že záver prvostupňového súdu v otázke premlčania, teda hlavnej podstaty sporu je v rozpore s právnym
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí. Podľa uvedeného
názoru premlčacia doba začala plynúť vtedy, keď uvedený obnos bol pripísaný na účet odporcu, preto
sa právo navrhovateľa premlčalo dňom 05. 06. 2011. Okresný súd mal preto

prihliadnuť na námietku premlčania.

Ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd neprihliadol na skutočnosť, kedy sa navrhovateľ C. E. dozvedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu. Kúpna cena za rodinný dom, ktorý nadobudol
C. E. od GORE, družstva, bola uhradená z úveru poskytnutého G. D. D., a. s. a C. E. priamo na účet

GORE, družstva, ako je to dohodnuté v článku III. bod 1 kúpnej zmluvy a ako to vyplýva z bodu 4.5.
žaloby, kde C. E. potvrdzuje, že kúpnu cenu uhradil z úveru. Časť kúpnej ceny vo výške 33.061,40 €
bola v zmysle úverovej zmluvy uhradená G. D. D. priamo odporcovi na základe žiadosti C. E. o čerpanie
stavebného úveru, preto doručením žiadosti navrhovateľa o čerpanie úveru sa tento
dozvedel, že čerpaním stavebného úveru dôjde k zaplateniu kúpnej ceny za rodinný dom a

tým aj k vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu, ktoré spočíva v zaplatených preddavkoch na
kúpnu cenu za rodinný dom. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby došlo podaním žiadosti o
čerpanie stavebného úveru, z ktorého bola uhradená kúpna cena za rodinný dom, to je
ešte pred 05. 06. 2009, kedy došlo k pripísaniu kúpnej ceny na účet GORE, družstva. Odporca ďalej
uvádza, že prvostupňový súd v rozsudku nesprávne určil, kedy vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie a kedy sa odporca dostal do omeškania. Navrhovateľ vyzval
odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát až listom zo dňa 01. 02. 2011 a určil mu
15 dňovú lehotu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. V zmysle tejto výzvy sa družstvo dostalo do
omeškania až uplynutím určenej lehoty na vrátenie bezdôvodného obohatenia, teda až týmto dňom
vzniklo navrhovateľovi voči odporcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Rozsudok okresného

súdu preto považuje za nesprávny, navrhuje ho zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolanie v otázke premlčania nároku označuje názor
okresného súdu za správny. Je v súlade s § 107 ods. 1 OZ v zmysle, ktorého právo sa premlčí
za dva roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale aj s

názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici z uznesenia zo dňa 13. 02. 2013 č. k.
14Co/265/2012. V uvedenom uznesení krajský súd uviedol, že až od pripísania sumy na účet odporcu
môže začať plynúť premlčacia doba, takže v tomto musí nastať druhá subjektívna časť premlčacej doby,
to znamená, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k obohateniu. Je nesporné, že o tomto sa
navrhovateľ mohol dozvedieť najskôr dňa 08. 09. 2009 z listu, ktorým ho oboznámila banka. Návrh bol

teda dňa 07. 06. 2011 podaný včas. Rovnako pokiaľ ide o úroky z omeškania z dlžnej sumy považuje
rozhodnutie za správne a zákonné. Navrhuje napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadeniapojednávaniavsúlades§214ods.2OSP.Napadnutýrozsudokakovecnesprávnyasprávne

odôvodnený podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Krajský súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne s tým, že prvostupňový súd
pokračoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia v predmetnej veci (uznesenie krajského súdu č.k. 14Co/265/2012-92 zo dňa 13. 02. 2013). Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí zaujal záver k právnej
kvalifikácii uplatneného nároku tak, že pokiaľ došlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, treba považovať
zo strany navrhovateľa záväzok, ktorý na seba prevzal zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za

splnený a súčasne mu vznikol nárok, aby podľa dojednania uvedeného v článku III. bodu 3 poslednej
vety tejto zmluvy sa kúpna cena znížila o sumu zaplatených preddavkov - ak k
dohodnutému započítaniu preddavkov nedošlo, v zmysle ustanovenia § 454 a § 455 ods. 1 OZ došlo na
strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktorým je ním získaný majetkový prospech predstavujúci
sumy ním prijatých preddavkov. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné doplniť

dokazovanie aj na posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa v danej veci, čo aj prvostupňový
súd urobil a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným účastníkom vo veci
vrátenia bezdôvodného obohatenia, keď preddavkové sumy na zaplatenie kúpnej ceny platila síce
matka navrhovateľa, avšak na základe dohody za svojho syna, ktorý bol v tom čase buď v zahraničí,
prípadne v určitom čase študoval, a preto za neho tieto veci vybavovala ona. Majiteľom domu pritom
je navrhovateľ.

Ďalej v zrušujúcom uznesení odvolací súd zaujal právny názor aj na otázku posudzovania premlčania s
tým, že uviedol, že k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo len vtedy, keď
uvedený obnos bol pripísaný na účet odporcu a len od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba
uvedená v § 107 ods. 1, 2 s poukazom na článok II. kúpnej zmluvy, podľa ktorého kúpna

cena33.194€samalapovažovaťzauhradenúdňomjejpripísanianaúčetodporcu.Pokiaľprvostupňový
súd vychádzajúc z tohto záveru poukázal na subjektívnu stránku začatia plynutia premlčacej doby v
prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého sa právo na
vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil, odvolací súd konštatuje,

že prvostupňový súd správne postupoval, keď začiatok plynutia premlčacej doby nestanovil dňom
pripísania na účet odporcu, ale vzhľadom na skutočnosť, že banka listom oboznamovala navrhovateľa
o tejto skutočnosti a tento mu bol doručený, resp. mohol byť doručený najskôr dňom 08. 06. 2009, je
takýto výklad prvostupňového súdu úplne v súlade s citovaným zákonným ustanovením a zároveň nie
je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v napadnutom uznesení. Odvolanie v

tomto smere považuje odvolací súd za nenáležité a bezzákladné.
Výklad prezentovaný v odvolaní by bolo možné použiť v prípade, keby sa bol navrhovateľ dozvedel
o pripísaní sumy na účet už priamo v tento deň. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (aj prvého
rozsudku prvostupňového súdu) táto otázka nebola dostatočne skúmaná a ustálená vzhľadom na
iný názor prvostupňového súdu o plynutí premlčacej doby v danej veci. Táto otázka bola doriešená

až v ďalšom konaní v zmysle usmernenia odvolacím súdom zrušujúcim uznesením na 5. strane.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, rozhodnutie
prvostupňového súdu preto ako vecne správne a správne odôvodnené s poukazom na ustanovenie
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na ustanovenie § 224 ods. 4 OSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.