Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sd/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200584
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky: X. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., J. K. XXX/XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.
mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2015 sa podľa § 250j ods. 2 písm. c)
a d) O.s.p. z r u š u j e a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhalapreskúmaniarozhodnutiaodporkyne č.XXXXXXXXXX

X zodňa28.mája2015zdôvodu,žeodporkyňaovecirozhodlanesprávne.Napojednávanípredsúdom
uviedla, že podľa nej odporkyňa nesprávne určila rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podľa vyjadrenia
jej ošetrujúceho ortopéda je jej najzávažnejšie ochorenie syringohydromélia, teda ochorenie miechy.
Taktiež poukázala na to, že jej ostatné ochorenia sú tiež natoľko závažné, že odôvodňujú zvýšenie
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 25.8.2015. Uviedla, že po podaní odvolania bol zdravotný

stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky ako aj ústredia. Títo posudkový lekári zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého
navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo nemá mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní
o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej stav odôvodňuje vznik
invalidity. Žiadala rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu odvolania navrhovateľky, napadnutého
rozhodnutia, písomného vyjadrenia odporkyne, lekárskych správ predložených navrhovateľkou na
pojednávaní, administratívneho spisu, výsluchom navrhovateľky a zástupcu odporkyne, doplnil
dokazovanie opätovným posúdením zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom ústredia a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok dňa

25.8.2014, pričom v tejto svojej žiadosti jej všeobecná lekárka označila ako rozhodujúcu diagnózu
recidivujúcu depresívnu poruchu - epizódu stredne ťažkej depresie a ostatné postihnutia ako polytopný
vertebrogenny sy-cerviko-thorakálny pri vývojovej anomálii stavcov C chrbtice, stav po operácii sy
canalis carpi 1. Dx., antrumgastropathia erytematóza v anamnéze. Navrhovateľka už v minulostineúspešne žiadala o priznanie invalidného dôchodku, pričom pri rozhodovaní o tejto žiadosti odporkyňa
považovala za rozhodujúce postihnutie chrbtice.

Navrhovateľka v rámci konania o jej žiadosti predložila lekársku správu z hospitalizácie na IV.
Psychiatrickom oddelení PN C. U., ktorú absolvovala v období od 5.6.2014 do 18.7.2014. Z uvedenej
správy bolo zistené, že navrhovateľke bola určená diagnóza - recidivujúca depresívna porucha-
epizóda stredne ťažkej depresie. Takáto diagnóza je potom konštatovaná aj ošetrujúcim psychiatrom pri
ambulantných kontrolných psychiatrických vyšetreniach z roku 2015. Navrhovateľke bola odporučená

aj opätovná psychiatrická hospitalizácia, ktorú však odmietla z finančných dôvodov.

Po podaní žiadosti bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovou lekárkou sociálneho
poistenia. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.5.2015 bolo zistené, že za rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené postihnutie zaradené do kapitoly V pod položkou 4, neurotické,
stresové a somatomorfné poruchy, písm. a) stredne ťažké formy a bola určená miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica z daného percentuálneho rozpätia. Bolo
konštatované, že ostatné ochorenia neovplyvňujú funkčný stav organizmu a preto nebola navýšená
miera poklesu.

Na základe uvedeného odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.5.2015 zamietla žiadosť

navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z., nakoľko podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Po podaní odvolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu odporkyne, bol zdravotný stav navrhovateľky
opätovne prešetrený posudkovým lekárom ústredia, ktorý označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie
epizódu depresívne a anxioznej poruchy- kapitola V, 4a. V posudku je uvedené, že navrhovateľka
má po kumulácii stresových faktorov psychické ťažkosti, a to od júla 2014. Väčšie prejavy sú však
neurotické ako depresívne, je stupňová anxieta s vegetatívnym doprovodom. Psychiater popisuje po

liečbe dlhodobú stabilizáciu a takémuto stavu zodpovedá 20 % miera poklesu.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený
posudkovýmlekáromústredia,pričomlekárvovypracovanejsprávezodňa25.11.2015uviedol,žepodľa
psychiatra sa stav navrhovateľky nezmenil, naďalej pretrvávajú stredne ťažké anxiózne depresívne

príznaky,ktoréoverilaužhospitalizáciavjúli2014.Unavrhovateľkyjeprítomnépotencovanienazáklade
psychoreaktívnych faktorov, opakovanú hospitalizáciu neabsolvovala. Konštatoval u navrhovateľky
rentové tendencie. Ďalej uviedol, že ochorenie chrbtice je sprevádzané len minimálnou poruchou
statodynamiky, preto navýšenie rozhodujúceho postihnutia o iné nie je odôvodnené.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnanísozdravoufyzickouosobou.Dlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotnýstav,ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 10 zák.č. .461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na
účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo

sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok
na výplatu dávky.Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní

viazaný právnym názorom súdu.

Súd konštatuje, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok musí byť rozhodnutie
správneho orgánu založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby

umožňoval vysloviť záver, že nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky.
Organizačná zložka odporkyne, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre
rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa
§ 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpoveď účastníka, odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom

na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky, osobitný význam. Okrem dôkazov,
ktorých vykonanie účastník navrhol, je odporkyňa povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania
nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. podmienený (okrem iného)

invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. ( §
71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.)

Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona pritom nemôže

pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v
prílohe č. 4, ale treba brať aj zreteľ na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.V predmetnej veci bolo zistené, že navrhovateľka bola v roku 2014 hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení, pričom jej v prepúšťacej správe bola určená diagnóza recidivujúca depresívna porucha-
epizóda stredne ťažkej depresie. Takto je jej ochorenie určené aj ošetrujúcim psychiatrom. Posudkový

lekár pobočky ako aj žalovaného dospeli k záveru, že pokiaľ ide o psychické problémy, u navrhovateľky
sú prejavy skôr neurotické ako depresívne, je u nej stupňovaná anxieta s vegetatívnym doprovodom.
Na uvedených záveroch nič nebolo zmenené, ani pri opakovanom posúdení zdravotného stavu
navrhovateľky na základe žiadosti súdu.

Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie odporkyne musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného
skutkového stavu a musí byť súčasne aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že
správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery
jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní, a uvedie na základe akých skutkových zistení, z akých
dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností
vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil.

V danom prípade rozhodnutie odporkyne uvedené náležitosti postráda. Z napadnutého rozhodnutia nie
je možné bez pochybností zistiť na akom základe bolo navrhovateľke určené ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie ochorenie podľa kap. V prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a nie syringomyelia ako
tvrdí navrhovateľka. Rovnako nie je zo strany odporkyne dostatočne odôvodnené na základe ktorých

konkrétnych skutočností dospela k záveru, že u navrhovateľky nejde o postihnutie podľa kap. V, 3a ale
o neurotické, stresové a somatomorfné poruchy podľa kap. V. 4a. Aj keď je v prepúšťacej správe
navrhovateľky z hospitalizácie uvedené, že v pozadí sú významné psychoreaktívne faktory, diagnóza
bola určená ako recidivujúca depresívna porucha. Nie je teda zrejmé, ako odporkyňa dospela k danému
zaradeniu zdravotného postihnutia pod položku 4a, vyššie uvedenej kapitoly V. prílohy k zákonu.

Rovnako sa odporkyňa riadne a v súlade s požiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu kladie zákon nevysporiadala s tým, prečo (z akých konkrétnych dôvodov) nebolo
navrhovateľke priznané zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalšie
zdravotnépostihnutia.Jedinékonkrétnejšievyjadreniekuvedenému,obsahujeažposudokvypracovaný

posudkovým lekárom odporkyne na základe uznesenia súdu. Konštatovanie, že ochorenie chrbtice
je sprevádzané len minimálnou poruchou statodymiky, však taktiež nie je dostačujúce. Nie je ani
zrejmé, či uvedeným ochorením chrbtice mienil posudkový lekár len dorzalgiu alebo v širšom poňatí aj
syringomyéliu, ktorá bola tiež u navrhovateľky zistená. Neobsahuje ani stručné zhodnotenie ostatných
chorôb navrhovateľky na celkový zdravotný stav a funkčnosť jej organizmu.

Je teda zrejmé, že s uvedeným sa odporkyňa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom
nevysporiadala a rovnako tak neučinil ani posudkový lekár odporkyne pri dodatočnom posúdení
zdravotného stavu.

Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. z dôvodu,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne nedostatočne zistený skutkový
stav správnym orgánom. Vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.

O náhrade trov súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom

alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania nežiadala. Z uvedeného dôvodu jej
ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n odvolanie.