Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200419
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415200419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne R. Ň., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. N. S., N. XX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Adriánou
Šebestovou, so sídlom v Žiari nad Hronom, Chrásteka 25, proti žalovanému A. Ň., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. N. S., W. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátka s.r.o., so sídlom v Žiari
nad Hronom, A. Dubčeka 386/10, o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 90 € mesačne, počnúc dňom 19.1.2015,
ktoré výživné je p o v i n n ý posielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Súd čo do zvyšku návrh žalobkyne z a m i e t a .

Na zročné výživné za obdobie od 19.1.2015 do 25.5.2015 vo výške 380,02 € súd žalovanému p o v
o ľ u j e 20 € mesačné splátky, ktoré je p o v i n n ý posielať spolu s bežným výživným do rúk
navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala určenia príspevku na výživu

rozvedenej manželky sumou 180 € mesačne, počnúc dňom 19.1.2015. Svoj návrh odôvodnila tým,
že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, pričom po rozvode manželstva žalobkyňa nie je
schopná zabezpečiť si prostriedky na svoju primeranú výživu vlastnou prácou, a to s poukazom na jej
aktuálny zdravotný stav. Konštatovala problémy v súvislosti s chrbticou, nutnosť podrobenia sa operácii,
absolvovať rehabilitácie, užívanie liekov. Uviedla, že má iba jeden zdroj príjmu, a to invalidný dôchodok
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ktorý dôchodok poberá
vo výške 154,80 €, je držiteľkou preukazu ZŤP a k dôchodku poberá kompenzačný príspevok na svoju

osobu vo výške 18,39 €, ako aj kompenzačný príspevok na dcéru A. K. v rovnakej výške, ktorá však nie
je dcérou odporcu. Osobne sa stará o mal. V. a o mal. A., pričom otec na mal. V. prispieva výživným vo
výške 130 € mesačne. Žalobkyňa konštatovala, že podľa jej názoru je v schopnostiach a možnostiach
otca prispievať na jej výživu sumou 180 € mesačne, nakoľko je toho názoru, že okrem pravidelného
príjmu zo závislej zárobkovej činnosti si otec privyrába aj formou brigád, z čoho má finančný prospech,
a to na farme Hyžov dvor.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal
zamietnuť, poukázal na to, že nie je v jeho finančných možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky,
nakoľko pokiaľ dosahoval zárobok v určitej výške, tento dosahoval z toho dôvodu, že pracoval aj nadčas
počas stanoveného pracovného času, a to jednak cez pracovné dni, ako aj cez víkendy. Uviedol,že je toho názoru, že žalobkyňa nevyvíja žiadne úsilie na to, aby si zlepšila svoju finančnú situáciu,
nakoľko aj keď je poberateľkou invalidného dôchodku, jej pracovná schopnosť je znížená len o 40 %,
a teda je schopná vykonávať prácu. Konštatoval, že žalobkyňa v zamestnaní pracovala len krátky čas,

nikdy nemala seriózny záujem trvale sa zamestnať. Zdôraznil, že okrem príjmu zo závislej činnosti
nemá žiadny iný vedľajší príjem, a to ani príjem z firmy Hyžov dvor. Konštatoval, že má svoje vlastné
mesačné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, cestovné náklady, bývanie,
pričom poukázal na to, že prispieva na výživu syna výživným vo výške 130 € mesačne. V priebehu
konania žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že akceptuje, že žalobkyňa má

vážne zdravotné problémy, ktoré sa zhoršili aj počas konania, a preto je ochotný prispievať na jej výživu
výživným vo výške 30 € mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s preukazom
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s potvrdením o výške invalidného dôchodku, s
potvrdením o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu, s lekárskymi správami žalobkyne, s

potvrdením o príjme žalovaného, s dokladmi, preukazujúcimi výdavky účastníkov konania, s rozsudkom
Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 9C 117/2014 a 19P 68/2014, s oznámením firmy Hyžov
dvor s.r.o. Lovča, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak s povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy za mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Z ustanovenia § 72 možno vyvodiť, že hmotnoprávnymi podmienkami, za ktorých možno priznať

príspevok na výživu rozvedeného manžela je to, že manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o
poskytovaní príspevku a súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Zánik
manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi

manželmi. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok
na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Pri
podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže
v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná
miera odkázanosti. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať

svoj nehnuteľný majetok, ako ani bytové zariadenie a oblečenie, zabezpečujúce primeraný štandard,
ani majetkovú podstatu, získanú v rámci rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel, napr. z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu ako aj nedostatku pracovných príležitostí, resp. neschopnosti
vykonávaťprácunazákladelekárskehoposudkudosahujepríjmy,ktorémuneumožňujúpokryťzákladné

životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií, ustanovených v § 75. Hľadisko
príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej
povinnosti s dobrými mravmi v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálneupravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej
formulácie vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Prioritným účelom je odstránenie
nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, ktoré sú dané, odôvodňujúc priznanie výživného.

Označením „príspevok na výživu“ chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahoch k výživnému
medzi manželmi, spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v rozsahu. Toto označenie však
neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých
odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa
znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.

Základnou podmienkou na rozhodovanie súdu je tá skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom
sp. zn. 19P 68/2014 zo dňa 23.10.2014, právoplatné dňa 6.12.2014, že manželstvo účastníkov konania
bolo rozvedené, na čas po rozvode bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť sumou 130 € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom sp. zn. 9C 117/2014 zo dňa 14.8.2014 zaviazal žalovaného
prispievať na výživu žalobkyne z titulu manželského výživného sumou 120 € mesačne, počnúc dňom
15.7.2014 a zároveň rozhodol o zročnom výživnom. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1134/2014 zo dňa 7.4.2015.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava súd zistil, že žalobkyni bol od 1.1.2015 zvýšený
invalidný dôchodok na sumu 157,50 € mesačne. Žalobkyňa je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz bol vydaný dňa 30.4.2014. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Žiar nad Hronom, súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne bol na účely dôchodkovej dávky

posúdený posudkovým lekárom zo dňa 6.12.2010 so záverom, že bola uznaná naďalej invalidnou s
dátumom vzniku invalidity od 21.11.2007 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
určená na 45 %. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka žalobkyne bola určená na december 2015. Z
potvrdenia ÚP SV a R Banská Štiavnica, Odbor služieb zamestnanosti, pracovisko Žiar nad Hronom súd
zistil, že žalobkyňa bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v období od 22.8.2011

do 19.9.2011. Zo stanoviska Banskobystrického samosprávneho kraja, Pohronské osvetové stredisko
Žiar nad Hronom súd zistil, že pracovný pomer so žalobkyňou bol uzatvorený pracovnou zmluvou zo
dňa 20.9.2011 s trvaním pracovného pomeru na dobu určitú do jedného roka, a to od dňa 20.9.2011 do
19.9.2012. Pracovný pomer sa so žalobkyňou skončil z dôvodu uplynutia tejto doby určitej, t. j. dňom
19.9.2012, pričom zamestnávateľ sa rozhodol neobnoviť pracovný pomer so žalobkyňou na ďalšiu dobu

určitú, a to zo zdravotných dôvodov na strane zamestnankyne. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa posledný pracovný pomer ukončila z vlastného
podnetu. Pracovný pomer skončil, pretože uplynula doba určitá. Žalobkyňa v konaní preukázala
skutočnosť, že v predchádzajúcom období sa zaujímala o prácu, aktívne sa angažovala v hľadaní práce,
pričom je zrejmé z predložených potvrdení o hľadaní práce, že mnohí potenciálni zamestnávatelia s

ňou pracovný pomer neuzatvorili, resp. do zamestnania ju neprijali. Z predložených lekárskych správ
je zrejmé, že žalobkyňa dlhodobo trpí zdravotnými problémami v súvislosti s chrbticou, pričom má
poškodené medzidriekové a iné medzistavcové platničky sa radikulopatiou. Z lekárskej správy súd
zistil, že aktuálny zdravotný stav žalobkyne nedovoľuje, aby sa zaradila do pravidelného pracovného
procesu. Z lekárskych správ je zrejmá aj tá skutočnosť, že žalobkyňa na základe chronických bolestí v

chrbtici trpí aj depresívnou symptomatológiou. Zo správy Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok -
Fakultná nemocnica Ružomberok súd zistil, že vzhľadom na zdravotné problémy žalobkyne v súvislosti
s problémami s chrbticou bola dňa 20.2.2015 operovaná. Vzhľadom na uvedené zdravotné problémy
žalobkyne táto má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou lekárov, prevozom sanitkami, ako aj
nákupom potrebných liekov, ktoré nie sú v plnom rozsahu kryté poisťovňou. Z potvrdenia Slovenského

červeného kríža, Územný spolok Žiar nad Hronom súd zistil, že žalobkyňa od nich poberá jedenkrát
denneteplústravu.Zpredloženéhopríjmovéhopokladničnéhodokladujezrejmé,žezaobedyzamesiac
marec 2015 zaplatila 66 €. Z potvrdenia ÚP SV a R Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom
súd zistil, že žalobkyňa poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich
s hygienou alebo s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi, a bytového zariadenia, a to vo výške 18,39

€ mesačne. Za byt platí mesačne 175 € plus SIPO 70,10 € (záloha za plyn, DIGI, služba a záloha
za elektriku). Žalobkyňa má v starostlivosti aj mal. A.C. K. K., nar. 27.1.1996, ktorá pochádza z jej
prvého manželstva, kde má určenú výšku vyživovacej povinnosti sumou 135 € mesačne. Na mal. V. jej
žalovaný prispieva výživným vo výške 130 € mesačne. Žalobkyňa si platí životnú poistku vo výške 11,62€ mesačne, poistenie bytu 18,26 € ročne, daň za byt 12,93 € ročne, ročnú zákonnú poistku vo výške
59,20 €, nakoľko auto potrebuje pre dopravu k lekárom. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu, čo je zrejmé z
LV č. 1251, k. ú. Ž. N. S..

Žalovaný je zamestnaný v spoločnosti ŽP EKO QELET a.s. Martin, prevádzka Hliník nad Hronom, kde
dosahuje priemernú čistú mzdu, ktorá bola v r. 2014 vo výške 175,27 €. V mesiaci február 2015 mal
príjem 738,21 € a v mesiaci marec 2015 príjem 675,05 €. Z potvrdenia firmy Hyžov dvor s.r.o. súd zistil,
že žalovaný nie je ich zamestnancom, nepracuje u nich ani ako brigádnik, a preto nie je daný dôvod,

aby mu spoločnosť vyplácala finančnú alebo naturálnu odmenu. Súd nezistil iný príjem žalovaného.
Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k mal. V., pričom výživné platí sumou 130 € mesačne a dieťaťu platí
aj poistku vo výške 12,88 € mesačne. Z predloženej Zmluvy o prenájme bytu v osobnom vlastníctve
zo dňa 29.6.2014 súd zistil, že žalovaný platí za prenájom vrátane poplatkov za energie sumu 235 €
mesačne. Žalovaný si platí profesijné ročné poistenie 33 € ročne, čo mesačne predstavuje sumu 2,75
€. Štvrťročne platí poistku za auto 22,01 €, pričom má vo vlastníctve osobné motorové vozidlo Clio, rok

výroby 2000. Spláca úver vo výške 42,21 €.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené,
pričom medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o výške príspevku na rozvedeného manžela. Súd
zistil, že vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne táto nie je schopná sama sa živiť, a preto jej vzniklo

právo, aby od žalovaného ako bývalého manžela žiadala príspevok na primeranú výživu. Súd zohľadnil
schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery žalovaného tak, ako je vyššie špecifikované a určil
výšku vyživovacej povinnosti sumou 90 € mesačne od podania návrhu, čiže od 19.1.2015. Vzhľadom
na to, že žalobkyňa žiadala priznať vyššiu výšku vyživovacej povinnosti, sumou 180 €, súd čo do zvyšku
jej návrh zamietol. Súd zároveň rozhodol o splatnosti zročného výživného, ktoré vzniklo za obdobie od

19.1.2015, čiže od podania návrhu, do 25.5.2015, do rozhodnutia súdu, a to vo výške 380,02 €, na ktoré
súd žalovanému povolil 20 € mesačné splátky, ktoré je povinný posielať spolu s bežným výživným do
rúk žalobkyne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.