Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa Y. Y., G. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom
sociálnych vecí, dieťa rodičov Q. W., G. XX.XX.XXXX, E. K. O. XX, štátnej občianky SR a otca Y. Y., G.
XX.XX.XXXX, E. K. Š. K. XX, štátneho občana SR o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa Y. Y., G. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného z dôvodu, že od 25.11.2015 je

nezamestnaný a od 07.12.2015 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Vyživovaciu povinnosť má
len k maloletému dieťaťu.

Matkanesúhlasilasnávrhomotcazdôvodu,žeotecsaodieťanezaujíma,nažiadneVianocemunekúpil
darček, doteraz nezaplatil súdom určené výživné. Dieťa je ťažko zdravotne postihnuté, v súčasnosti
chodí do Materskej školy v M., kde ho denne vozí a odváža autom. Okrem maloletého Y. má vyživovaciu
povinnosť k dcére Z., v súčasnosti poberá rodičovský príspevok. Žije s priateľom (otcom maloletej Z.),

opatruje svojho brata po úraze.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti rodičov, doručil písomnú správu dňa 28.01.2016.
Z nej vyplynulo, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20
Eur mesačne, prídavok na 2 deti v sume 47,04 Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na maloletého Y. - prevádzka OMV v sume 30,09 Eur mesačne. Matkin priateľ je
opatrovateľom brata a mesačne poberá peňažný príspevok na opatrovanie v sume 62 Eur. Maloletý Y.

navštevujepredškolskézariadenieMŠM.,jeťažkozdravotnepostihnutédieťa.M.Z.C.,G.XX.XX.XXXX
je v celodennej starostlivosti matky. Zdravotnú starostlivosť deťom poskytuje MUDr. Andrea Vrábľová.
Rodina žije v dvojpodlažnom rodinnom dome v osobnom vlastníctve matky partnera Z. C., obýva horné
podlažie na ktorom sa nachádzajú 4 miestnosti. 3 sú zariadené ako obývačka, spálňa, detská izba,
štvrtá miestnosť je v rekonštrukcii, kuchyňa, chodba, hygienické príslušenstvo a zariadené sú účelovým
nábytkom a elektrospotrebičmi. Náklady na prevádzku domácnosti predstavuje úhrada za elektrinu v
sume 110,50 Eur mesačne, plyn v sume 40 Eur mesačne a polovicu z nich platí rodina matky dieťaťa.

Maloleté dieťa je potrebné dvakrát v týždni voziť na ošetrenie do hematologickej ambulancie v Lučenci,
otec na výživu prispel v decembri 2015 sumou 100 Eur na jeho výživu. Otec prišiel na úrad a tvrdil, že
bývasosvojoumatkouapartnerkouajejdieťaťom.Jenezamestnanýod01.07.2013avedenývevidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy pracoval vo firme PRP s.r.o. Tomášovce od jesene 2015 dokoncanovembra2015.Nepoberáštátnesociálnedávkyanepožiadalodávkuvhmotnejnúdzi.Partnerka
otca je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jej je syn žiakom 7. ročníka ZŠ vo
Fiľakove. Matka otca je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok v sume 290 Eur mesačne.

Rodina otca obýva prízemný rodinný dom v osobnom vlastníctve matky otca a jeho brata v ktorom
sú zariadené dve miestnosti kuchyňa a hygienické príslušenstvo, tretia miestnosť je v rekonštrukcii.
Otec býva v obývacej izbe (zároveň spálňa), v nej sa nachádza manželská posteľ, rozťahovacia fotelka
na ktorej spí maloletý G., rozťahovací gauč, dve skrine, obývacia stena, počítačový stôl, stolička a
televízny prijímač. V dome je zavedená elektrina, vodovod, vykurovanie je lokálne, pevným palivom.

Náklady na domácnosť predstavuje úhrada za elektrinu v sume 50 Eur mesačne, drevo zaobstaráva
otec svojpomocne v sume 320 Eur ročne. Na nákladoch domácnosti sa podieľajú všetci členovia podľa
svojich možností. Matka otca vlastní osobné motorové vozidlo (nevlastní vodičský preukaz), používa ho
otec. Otec má so synom upravený styk, ale nechodí za ním, lebo je to ďaleko. Nemá so synom žiadny
kontakt, myslí si, že syn o ňom ani nevie. Matka mu nepodáva žiadne informácie o synovi, vyživovaciu
povinnosť si plní riadne, zročné výživné nemá zaplatené, lebo nemá finančné prostriedky. Kolízny

opatrovník nepovažoval zníženie výživného súladné so záujmom maloletého dieťaťa a preto odporúčal,
aby súd pri výmere výživného zohľadnil potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca poskytovať na jeho
výživu.

Súd dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
ostatná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom OS Lučenec č.k. 4P/42/2015-45 dňa
13.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2016, a ním bolo otcovi zvýšené výživné na sumu
100 Eur mesačne od 01.07.2015, zročné výživné za 7/2015 až 10/2015 v sume 280 Eur súd povolil

otcovi platiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod
následkom straty výhody mesačných splátok.
Pred touto úpravou výživného súd rozhodol rozsudkom č.k. 6P/75/2012-28 dňa 19.06.2012, ktorým
upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že ho zveril do osobnej
starostlivosti matke, otcovi určil zákonné výživné od 01.05.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 07.07.2012.
Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/43/2013-66 zo dňa 23.05.2013 súd zvýšil otcovi výživné na
sumu 40 Eur mesačne od 01.04.2013 do 30.04.2013 a od 01.05.2013 na sumu 50 Eur mesačne. Zročné
výživné za mesiace apríl a máj 2013 v sume 90 Eur bol otec povinný zaplatiť do 31.05.2013. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2013.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/67/2013-24 zo dňa 20.08.2013 súd otcovi znížil výživné na sumu
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona od 01.09.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2013.

Z citovaných súdnych spisov má súd preukázané, že otec sa vyhýba plneniu zákonnej vyživovacej

povinnosti na svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, čo je v konaní preukázané dôkazmi, ktoré sa
nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu Lučenec sp.zn. 4P/42/2015. Ďalej je preukázané, že
napriek tomu, že otcovi bolo určené zročné výživné už pred viac ako 2 rokmi, toto výživné doteraz
nezaplatil, pričom výživné je nárokom dieťaťa, je naň odkázané a slúži k uspokojovaniu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa. Matka si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní osobnou starostlivosťou oň.

Otec tak musí robiť finančným príspevkom, ktorý mu bol určovaný na základe súdnych rozhodnutí
tak, ako ich súd cituje vyššie. Súdnymi rozhodnutiami musí byť zabezpečená stabilita výchovného
prostredia,vrátanevýškyvýživného.Musíbyťzistenátakápodstatnázmenapomerov,ktoráodôvodňuje,
aby bolo výživné znížené alebo zvýšené, ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Súd v tomto
konaní nie je viazaný návrhmi rodičov, sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prihliadol na

podstatnú skutočnosť, ktorou je, že otec sa znovu zbavil možnosti mať finančné prostriedky, mať stály
príjem, pretože skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe (č.l. 11 spisu PRP, s.r.o., Tomášovce, 395
IČO: 31 619 665).

Podľa § 154 odsek 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 78 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New
Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa
článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného

Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa
článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby
sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným
zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v
tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu
medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady
práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného
rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje
formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a
pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla

vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma
predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné
potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená
určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr.
smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská
vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť.

Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho
obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské
štúdium denného
smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou
rodičov je bezvýznamné.

Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť
si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť
voči svojim nezaopatreným potomkom.

Zo zák. ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne

reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu dieťaťa
je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa
podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje ich
vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status,
materiálne a finančné zázemie, podľa pomeru ich zárobkov, finančného príjmu a celkovej finančnej a

sociálnej situácie.
Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo na strane otca maloletého dieťaťa
k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Z
ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že podmienkou pre zmenu pôvodne určeného
výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania. Pri zmene pomerov je nutné prihliadnuť

ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré
sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase
poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene
pomerov, teda musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a
okolnostirozhodujúceprestanovenievýživnéhovčase,keďsarozhodujeonovejúprave.Toutozmenou,

ale nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o
zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre
vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného, možno
uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles, stratu alebo

nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť napr. v dôsledku
na vyšší stupeň základnej školy, napr. na strednú či vysokú školu, prípadne tiež vyšší vek oprávneného,
s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.
K zmene pomerov závažnejšieho charakteru, tak ako je to uvedené vyššie, však na strane rodičov,
resp. otca maloletého dieťaťa, nedošlo. Otec bol naposledy zamestnaný u zamestnávateľa PRP, s.r.o.

Tomášovce na základe dohody o vykonaní práce od 18.08.2015 do 22.09.2015 a na základe pracovnej
zmluvy od 23.09.2015 do 25.11.2015. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z podnetu
zamestnanca t.j. otca. Počas trvania pracovnoprávnych vzťahov nemal ani jednu neospravedlnenú
neprítomnosť v práci a jeho pracovná morálka bola uspokojivá (správa zo dňa 20.01.2016 č.l. 11 spisu).Takéto správanie sa otca nemožno vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov v tom, že poklesol jeho
príjem a preto by to mal byť dôvod zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom. Tak ako je uvedené
vyššie, je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie výšky

vyživovacej povinnosti, keď u otca k žiadnym zmenám v porovnaní s pomermi, ktoré boli v čase, keď
bola naposledy ustálená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, nedošlo, lebo otec sám
z vlastnej vôle skončil pracovný pomer, čím sa pripravil o pravidelnú mzdu z ktorej je povinný platiť
výživné na maloleté dieťa a to pred všetkými svojimi výdavkami, ktoré mu mesačne vznikajú (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine). Súd podčiarkuje, že správanie sa otca v tom, že žije u matky, že nemá z čoho platiť

výživné, nemôže byť na ujmu dieťaťa v tom, že by malo byť znížené výživné, na ktoré je maloleté dieťa
odkázané (pripojený spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 4P/42/2015 a v ňom sa nachádzajúce listinné
dôkazy na č.l. 28 až 39 spisu z ktorých vyplýva, že maloletý Y. je ťažko zdravotne postihnuté dieťa, miera
jeho funkčnej poruchy je 60 %, okrem iného je odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a preto mu vznikol nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky OMV mesačne v sume 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

ustanovenú v § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z.).

Súd nepovažoval za potrebné v tomto konaní zisťovať výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa,
pretože vyššie citované listinné dôkazy (vzhľadom na to, že súd ich použil pri rozhodovaní vo veci
sp.zn. 4P/42/2015) sú naďalej aktuálne a svedčia o nevyhnutných a najmä odôvodnených výdavkoch

maloletého dieťaťa. K nim nepochybne patria aj výdavky vzniknuté tým, že dieťa začalo od 01.09.2015
navštevovať Materskú školu v M. - predprimárne vzdelávanie, s čím rodičom vznikajú naďalej
odôvodnené výdavky súvisiace s platením poplatku za ZRŠ, triedneho fondu, pracovné zošity (č.l. 33-34
spisu sp.zn. 4P/42/2015, ktoré už vzal do úvahy súd pri rozhodovaní v citovanom konaní).

Keďže súd po vykonanom dokazovaní nezistil podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť
výšku výživného na maloleté dieťa, návrh otca ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.