Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514200176.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakias.r.o.,IČO:35831154,Karadžičova
8, Bratislava, proti žalovaným 1. S. P., E. XX, X. S., 2. S. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, X. S., v
súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom pre toto konanie - žalovanou v 1. rade,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa M., G.:
XXXXXXXX, A. legionárov 5, F., o zaplatenie 8.721,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/25/2014-124 zo dňa 26.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku IV.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil povinnosť

žalovanýmv1.a2radezaplatiťspoločneanerozdielnežalobcovisumu5.185,03Euraúrokzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.445,- Eur za obdobie od 10.03.2013 do 11.03.2013 a zo sumy 5.185,03
Eur za obdobie od 12.03.2013 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne
splatných 28-ho dňa toho, ktorého mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi a

žalovanýmv1.a2.rade náhradutrovkonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemu
účastníkovi, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, náhradu trov konania, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní, vo výške 167,78 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných odôvodnil takto cit: ,,O

trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ktorého námietka premlčania i námietka voči
nedostatkom v obsahu Zmluvy a z toho vyplývajúcu skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
boli v konaní vznesené dôvodne a v tomto smere treba mať za to, že v rozsahu, v akom mali za následok
zamietnutie žaloby voči žalovaným, na strane ktorých vedľajší účastník v tomto konaní vystupoval,
bol vedľajší účastník v plnej miere proti žalobcovi úspešný, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Rozsahu úspechu vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach vystupujúceho na strane
spotrebiteľa treba posudzovať vo vzťahu k tomu, čo oproti požadovaným nárokom namietal a v akom
rozsahu to namietal úspešne. V tomto konaní vedľajší účastník vzniesol vyššie uvedené námietky plne
dôvodne a teda z jeho pozície v tomto konaní bol voči žalobcovi plne úspešný, preto mu súd priznal

právo na náhradu trov spojených s jeho právnym zastúpením v tomto konaní v plnej výške - avšak
iba v rozsahu, v akom ich sám požadoval (v tomto smere nemôžu obstáť prípadné námietky žalobcu,že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba založená podľa osobitného
predpisu a ktorá by z povahy jej činnosti mala byť a priori sama plne odborne zdatná a personálne
vybavená na uplatňovanie práv spotrebiteľov v konaniach pred súdom, nakoľko je súdu z jeho činnosti

známe, že žalobca je spoločnosťou, ktorá nadobúda v značnom rozsahu pohľadávky z úverov, ktoré
následne uplatňuje v súdnych konaniach, v zásade formou tzv. formulárových žalôb, a teda by tiež mala
byť dostatočne personálne a odborne vybavená aby v týchto konaniach nebolo potrebné jej právne
zastupovanie /osobitne ak zohľadníme, že na strane dlžníkov často ide o osoby, ktoré sa nie vlastnou
vinoudostalidofinančnýchťažkostíatrovyprávnehozastúpeniažalobcuvtakýchto,ažnavýškysamých

nárokov, de facto totožných konaniach ich ešte viac zaťažujú/).

Nároknanáhradutrovkonaniavedľajšíúčastníkuplatnilpodanímdoručenýmsúdu03.07.2014,vktorom
vzniknuté mu trovy, pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní, vyčíslil v celkovej
výške 167,78 Eur, ktoré predstavuje 2x odmena á 61,87 Eur za úkony právnych služieb 1. prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. podanie vo veci samej (vyjadrenie k žalobe),

náhrady výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v súvislosti s každým vyššie uvedeným
úkonom právnej služby - t.j. 2x á 8,04 Eur, to všetko zvýšené o 20 % DPH (t.j. spolu o 27,96 Eur) podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty. K uvedenému treba uviesť, že ak by právny zástupca vedľajšieho účastníka
uplatnil nárok na odmenu za úkony právnych služieb správne podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. (v danom prípade riadne zo sumy, v ktorej celej bola žaloba zamietnutá) išlo by o vyššiu sumu čo
sa týka odmeny za úkony právnych služieb, súd však neidúc nad rozsah uplatneného nároku priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania voči žalobcovi iba vo výške, ako bola jeho právnym
zástupcom uplatnená.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal
včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozhodnutie v napadnutom výroku a náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznať.

V odvolaní uviedol, že , rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu

účastníkovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je nesprávne, pretože žalovaní nemali plný úspech v spore.
Vedľajší účastník vstúpil v tejto právnej veci do celého konania, ktorého je zaplatenie sumy 8721,75 Eur s
prísl. Právny názor súdu prvého stupňa, ktorý za plný úspech vedľajšieho účastníka označil jeho úspech
v zamietavej časti žalovaného nároku je absolútne nesprávny a nemá žiadnu oporu v zákone. Dospel
k záveru, že úspech žalovaných voči žalobcovi v predmetnom spore je nižší ako úspech žalobcu voči

žalovaných, nevznikol žalovaným a tým aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných
nárok na náhradu trov konania. O náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na
strane žalovaných mal súd prvého stupňa rozhodnúť podľa ust. §142 ods. 2 O.s.p. a vysloviť, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods.
1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku o trovách vedľajšieho účastníka, a preto ostatné výroky tohto rozsudku, ktoré odvolaním neboli
napadnuté neboli ani v odvolacom konaní preskúmavané a ako také nadobudli právoplatnosť podľa §
206 ods. 2 veta 1 O.s.p. Vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov

konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu

prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ževedľajšíúčastníkvstúpildňa16.04.2014dokonaniapodľa§93ods.
2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná
iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa
02.07.2014 namietal absenciu výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej
zmluve poukazujúc na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež

vzniesol námietku premlčania pri splátkach u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku

3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno

poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento

sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v

reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade

s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania

alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom

a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s

tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podaní sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov
neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky - chýbajúce podstatné náležitosti v zmluve

o úvere.

Vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti konkrétnym zložkám uplatneného nároku (aj
vyššie uvedeným písomným podaním z 02.07.2014) a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je
čiastočné zamietnutie žaloby vzhľadom na absencie finančných a časových špecifikácii splatnosti v

zmluve o úvere ako aj na premlčanie žalobcom uplatnených splátok (zostatku siedmej splátky a splátok
8. až 11.) v čase podania žaloby. Aplikovanie § 142 ods. 2 O.s.p. by tak vzhľadom na aktivitu vedľajšieho
účastníka bolo nespravodlivé a neprimerane tvrdé.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené

priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v

podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom (výrok IV.) postupom podľa § 219 ods.1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom a vedľajší
účastník si náhradu trov neuplatnil, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.