Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/422/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225945
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112225945.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinovaul.č.25,IČO:35807598,zastúpenéhospoločnosťouFridrichPaľko,s.r.o.sosídlomBratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 125,- Eur a iné s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2013, č.k.

12C/326/2012-29, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa
27.9.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 330,-Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín.
Uviedol, že Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, podanú ním zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) Jána Vatta pod sp. zn.
súdneho exekútora EX 10841/2008. Súd však v zákonnej procesnej lehote 15 dní od prijatia

tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného v čase podania
žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 29.1.2009,
pričom konanie začalo dňa 12.1.2009 a to udelením poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti došlo tak
po uplynutí zákonom stanovenej doby a došlo k omeškaniu viac ako 186 dní. Navrhovateľ podal
na exekučný súd viacej žiadostí o informáciu o stave konania ako aj viacej sťažností na prieťahy v

konaní. Navrhovateľ požadoval náhradu majetkovej škody na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a nie je
možné predložiť zodpovedajúce účtovné doklady resp. pracovné alebo obchodné zmluvy. Navrhovateľ
požadoval majetkovú škodu, ktorá mu vznikla za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, za udržiavanie a správu
informačného systému vo výške 40,-Eur a za administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému

súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej
lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj
k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Navrhovateľ by mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniťrad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Ako
ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním

vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní
ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Navrhovateľ si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 660,-Eur za rok, čo je 55,- Eur
za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur (330 : 55,-Eur =
6 mesiacov). Navrhovateľ podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania návrhu odporca pozitívne
nereagoval.Žiadalajnáhradutrovkonania.Odporcovibol návrhdoručenýnapísomnévyjadrenie,avšak
nereagoval. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávanie podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o
drobnýspor,neprevyšujúciistinu1.000,-Eur(§200eaO.s.p.).Súdvykonaldokazovanieazistil,žesúdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 12.1.2009 na Okresný súd Trenčín žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava

(navrhovateľa) proti povinnému : Vattovi Jánovi, bytom Trenčianske Teplice pre vymoženie 24.000,- Sk
(796,65 Eur), istiny s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín vydal dňa 29.1.2009 poverenie pod sp. zn.
62Er/33/2009, EX 10841/2008. Od podania predmetnej žiadosti dňa 12.1.2009 do vydania poverenia
exekučnýmsúdompoodpočítaní15-dňovejzákonnejlehotydoba1deň. Podľa§44ods.2Exekučného
poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 1.2.2002 do 31.5.2010) súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ďalej s odkazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku,
§ 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 veta druhá, § 17 ods. 1, 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v odôvodnení uviedol

ďalej, že podľa citovaných ustanovení sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu, spočívajúceho v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu v 15
dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného
dokazovania bolo zistené, že exekučný súd rozhodol o predmetnej žiadosti udelením poverenia po 1
dni po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty od podania žiadosti a nie v navrhovateľom tvrdenej lehote

viac ako 186 dní (6 mesiacov). Navrhovateľ sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 125,-Eur,
spočívajúcej v nákladoch na správu pohľadávky a nákladoch na urgencie a zisťovanie stavu konania.
Navrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom výšku skutočných nákladov. Okrem toho nebola splnená
zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený

musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov
konania exekúcie a došlo by k dvojitému plneniu. Z týchto dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol ako
nedôvodný. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd bol názoru, že v prejednávanej
veci by stačilo iba samotné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady v
peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené v § 17 ods. 3 cit. zák. a to hlavne z dôvodu, navrhovateľ

nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol v dôsledku trvania exekučného konania. V prípade, že by
dochádzalo ku konaniu smerujúceho k zániku subjektu, zákonná úprava Občianskeho zákonníka resp.
iných zákonov upravuje postup, ako si môže povinný ďalej uplatniť svoju pohľadávku napr. v dedičskom
konaní, alebo v konkurznom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a tak

isto nie je dôvodom k vzniku insolvencii povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na samotné
uzavretie zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazuje na vyvolanie uvedených rizík, avšak je všeobecne
známe a počíta sa pri každom podnikaní s určitým rizikom podnikania. Samotnú situáciu vyvolal sám
navrhovateľ aj tým, že si z 2 možných alternatív v základnom konaní vybral súkromnoprávny orgán-

rozhodcovský súd s rozhodcovským (súkromnoprávnym) konaním, teda dal prednosť tomuto orgánu
pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jedno z rizík jeho podnikania a musí
znášať následky takéhoto vlastného výberu. Ak by totiž rozhodcovské súdy postupovali spôsobom ako
všeobecné súdy a vychádzali by zo súdnej praxe a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverocha ďalších zákonov na ochranu spotrebiteľa, k danej situácii by nemuselo dôjsť. Z uvedených dôvodov
súd zamietol návrh aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd úspešnému
odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože tieto nežiadal a

ani mu nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ z dôvodov,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),

rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.),
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2
O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom.
Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval navrhovateľ za nestranného. Poukázal na to, že
súdprvéhostupňarozhodolbeztoho,abymuumožniťscieľomovplyvniťrozhodnutievšeobecnéhosúdu

vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k ním vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, jeho práva na kontradiktórny súdny proces bol porušený. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a

nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ odporca nereagoval na
výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.,
mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b O.s.p.. Navrhovateľovi nebolo z odôvodnenia
napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a
nemajetková ujma nevznikla. Navrhovateľ hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody

a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenia zabezpečil. Súd prvého stupňa však
dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 Ústavy SR ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za vnútorne rozporné, nakoľko súd
prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté

procesné chyby navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca nevyužil svoju zákonnú možnosť vyjadriť sa k písomnému odvolaniu.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s poukazom na

to, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Dôvody odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody odvolania týkajúce sa vád
konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd prioritne podrobil preskúmaniu
navrhovateľom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a g/

O.s.p. spočívajúce v jeho tvrdení, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudca, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho menežmentu na prejednanie a
rozhodnutie je zaujatý a je potrebné ho z konania vylúčiť. Pokiaľ za týchto okolností vo veci sudkyňa

rozhodla, išlo o rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom.

Vust.§14súupravenépodmienky,ktorýchsplneniemázanásledok,žesudcajevylúčenýzprejednania
a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie
vylúčeného sudcu. Námietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal

vylúčený sudca predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. g/ O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či
pripadne ako otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený
súd (§ 16 O.s.p.). V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec je od počiatku
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín JUDr. Judite Knocíkovej. V
priebehu konania na základe vznesenej námietky zaujatosti, ktorá je súčasťou už samotného podaného

návrhu Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 17NcC/196/2012-9 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že
táto sudkyňa nie je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Následne JUDr. Judita Knocíková
ako zákonná sudkyňa vo veci rozhodla. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho
dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia
žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania

vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Z vyjadrenia zákonnej sudkyni vyplýva, že
nemá žiadny vzťah k veci, účastníkom konania, ani k ich zástupcom z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.,
ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov
navrhovateľa. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu byť ani úvahy
navrhovateľa založené na skutočnosti, že okresný súd svojim nelegálny konaním (nesprávnym úradným

postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá
nič o vzťahu namietané sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola
spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov teda odvolací súd v tomto smere
uplatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú.

Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-
eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Trenčín. Prejednávaná vec o zaplatenie sumy spolu vo výške 455,- eur sa za splnenia podmienok
podľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. považuje za drobný spor. Pre drobné spory je typické, že súd rozhoduje
bez pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., čím sa má dosiahnuť hospodárnejší a efektívnejší postup

v konaní. V prípade, ak súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania je procesnou povinnosťou súdu
vykonať poučovaciu povinnosť voči účastníkom podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem veci okrem ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania

prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou,
ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou
podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Účastníci konania majú možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v konaní, ktoré prebieha bez pojednávania alebo do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v konaní, ktoré prebieha s pojednávaním alebo do skončenia
prvéhopojednávaniavkonanípodľa§118aods.1O.s.p..Aktakúčastnícineurobia,možnosťpredkladať
skutočnosti a dôkazy stratia. Strata tejto možnosti sa prejaví tým, že na skutočnosti a dôkazy účastníkmi
označené a predložené po zákonnom momente, súd v ďalšom konaní vôbec neprihliada. Poučovacia
povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva priamo z tohto ustanovenia, preto je súd povinný

vykonať poučovaciu povinnosť aj v prípade, že účastník je v konaní zastúpený právnym zástupcom.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa rozhodol
v právnej veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3a vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému
vyhláseniu rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa riadne nesplnil svoju zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Pokiaľ súd prvého stupňa vykonal poučenie účastníkov podľa

§ 120 ods. 4 O.s.p. tak, že znenie tohto zákonného ustanovenia uviedol iba v oznámení v mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré bolo dňa 05.03.2013 vyvesené na úradnej tabuli súdu,
nepostupoval správne. Za riadne splnenie tejto povinnosti nemožno v danej veci považovať skutočnosť,
že poučenie podľa tohto zákonného ustanovenia bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu prvého stupňa.
Doručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu je upravené v § 47a O.s.p.. Táto procesná norma

ustanovuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu iba v prípadoch, ak účastníci nie sú súdu
známy, alebo ak ide o účastníkov, ktorých pobyt nie je známy. V danej veci o takýto prípad nejde. Účinky
splnenia poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa vo vzťahu k účastníkom konania týmto spôsobom
doručovania písomností súdu nenastali.

Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považoval odvolací súd za vadu konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postup súdu prvého stupňa podľa tohto ustanovenia
sa predpokladá pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Nesplnením poučovacej povinnosti ako
postupu súdu prvého stupňa v sporovom konaní došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého stupňa znemožnil účastníkom procesné
práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu ustanoveného zákonom. Súd prvého

stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných
práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil tak ich právo na spravodlivý súdny proces
v intenciách čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čím zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
S poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska vyššie uvedeného

odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. a/ správny, odvolací súd podľa § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 O.s.p..

Povrátenívecisúdprvéhostupňavovecirozhodneopätovneavkonanípredrozhodnutímvovecisamej

dodrží poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Vec prejedná takým procesným postupom,
aby účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Občianskym súdnym
poriadkom zaručené procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentami
a dôkaznými návrhmi navrhovateľa a odporcu.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí
vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .