Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Mária Prikrylová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208300
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208300.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o. so sídlom, K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti žalovanej: M. C., bytom gen. K. XXXX/XX, R.,
o zaplatenie sumy 510,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 36CbZm/172/2013-33 zo dňa 11. októbra 2013 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/172/2013-33 zo dňa
11. októbra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín č.k. 36CbZm/172/2013-33 zo dňa 11. októbra 2013 žalobu, ktorou si žalobca
uplatnilnapríslušnomtlačivepodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenia") zaplatenie
zmenkovej sumy 510,63 eur s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 510,63 eur od 06.05.2010
do zaplatenia a 6% ročným úrokom zo sumy 510,63 eur od 03.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny v sume 1,70 eur a náhrady trov konania, zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu
z obchodného registra, vlastnou zmenkou na sumu 510,63 eur vystavenou dňa 17.09.2009, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 14.06.2013, Zmluvou o úvere č. 302900079 zo dňa 17.09.2009 a výpisom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že
dňa 17.09.2009 uzavrela žalovaná ako dlžník s veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava,
IČO: 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 302900079, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné
prostriedky v sume 350,- eur. Dlžník (žalovaná) sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
zvýšené o poplatok v sume 346,- eur, teda celkovo v sume 696,- eur, formou 12 mesačných splátok po
58,- eur, počínajúc dňom 22.10.2009. Dlžník na zmluve potvrdil prevzatie hotovosti dňom 17.09.2009.
Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky)
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere č. 302900079. Žalobca
nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo
Zmluvy o úvere č. 302900079, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci
svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného
registra, podľa ktorého, okrem iného, veriteľ vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež
z rozhodovacej činnosti súdu, keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opätovne. Žalovanú, ktorá
predmetnú zmluvu o úvere uzavrela ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, a ktorá je tiež vystaviteľomžalovanej zmenky, súd prvého stupňa považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.
Súd prvého stupňa sa zaoberal i Zmluvou o úvere č. 302900079 zo dňa 17.09.2009, vrátane
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou a posúdil ju ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený
smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd je povinný
preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tomuto nebránia ani ustanovenia zákona
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov Ak dlžník - spotrebiteľ nevznesie
námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č. 191/1950 Z.z. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť
predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo
zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok,
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje
a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje určitú
zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za "slabšieho" voči dodávateľovi.
Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú časťou
Zmluvy o úvere č. 302900079, uzavretej dňa 17.09.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a dlžníkom - žalovanou (spotrebiteľom), vystavená žalovanou ako blankozmenka na zabezpečenie
záväzku dlžníka (žalovanej), vyplývajúceho jej z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako remitentovi.
Bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere
č. 302900079 o zabezpečení záväzku dlžníka, vyplývajúceho mu z tejto zmluvy, blankozmenkou a
o vyplňovacom práve k predmetnej blankozmenke. Zmluva tu teda konštatuje, že bola vystavená
blankozmenka a obsahuje dohodu o tom, že táto blankozmenka bude mať zabezpečovaciu funkciu vo
vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o tom, ako má byť zmenka vyplnená. Po preskúmaní
tohto zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, súd prvého stupňa skonštatoval, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka, ktorý
v danom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení
záväzku blankozmenkou v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve
spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky (dohody veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku dlžníka
zo Zmluvy o úvere č. 302900079 blankozmenkou), mal súd prvého stupňa zato, že táto neplatnosť
zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto
prípade (blankozmenka bola vystavená ako zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi
pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 302300192 a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho
dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej Ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, súd prvého stupňa tiež vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o
vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia žalovanej zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. V
súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. 302900079, týkajúcimi
sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy (úroky z
omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutá
v bode 14 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je riadne a konkrétne
informovaný o dôsledkoch zmenky.
Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol žalobca. V zmysle čl. I § 14 ods. 1
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutých
v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť vystavenú
blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v čase
indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky a nemohol práva zo žalovanej zmenkypreviesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej zmenky, a teda nemal čo previesť.
Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal aj zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorý bol uvedený na
predmetnej zmenke, ktorú úrokovú doložku na zmenke posúdil ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods.
2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej nejasnosti
a nezrozumiteľnosti. V konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo
žalovanej zmenky.
Je zrejmé, že návrh žalobcu bol založený na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá bola
vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č.
302900079 a neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení
blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva
zo zmenky, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a aj na výšku uplatneného zmenkového úroku
0,25% denne (91,25% ročne), išlo zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého
obchodnéhostyku,ktorýnepožívaprávnuochranu,atedasúdiztohtodôvodunemoholnávrhuvyhovieť.
Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky, v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa, keďže si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala,
hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je
všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom,
pričom indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia
dlžníka (spotrebiteľa), a to, okrem vyššie uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky,
bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri
zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ,
resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva,
že žalobca pri nadobudnutí žalovanej zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo
zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj
so zásadami poctivého obchodného styku, a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil i
v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s
odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel
počítať s tým, že nárokom, majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vodvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo
aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl.
5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd prvého
stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca
ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým nenavrhnuté
dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov,
dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky
ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutnýchprerozhodnutievoveci.Vdanejvecimoholamalrozhodnúťoprávenaúhraduzmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1,
veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku
žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval
ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.
Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol.
Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd zásadným
spôsobom porušil zásadu kontradiktórnosti.
Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia §
5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací
súd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
v odvolaní vyčíslil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.
1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v
konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s
§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to
v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to
bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo
strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu
posúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský
bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné
a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.
Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Príprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114 ods. 2 O.s.p.
doručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť
dôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené
dôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti
môžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie
tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť
toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je
významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,
hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom
na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a
skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú
obranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký
skutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o
ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov
poučiť, poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie sa, čo v danej veci súd prvého stupňa aj urobil, ale
musí zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.
V spise sa na č.l. 21a nachádza poučenie účastníka, za č.l.18 sa nachádza doručenka od právneho
zástupcu žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie, avšak na doručenke sa nachádza označenie
spisu (36CbZm/17/2013), ktoré nezodpovedá označeniu predmetného spisu (36CbZm/172/2013).
Žalovanej bolo „tlačivo C“ doručené dňa 29.07.2013, žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 21.08.2013,
vo svojom vyjadrení na „tlačive C“ uviedla, že je ochotná zaplatiť len toľko, koľko si zobrala, bez úroku.
Následne súd na úradnej tabuli súdu dňa 02.10.2013 oznámil, že dňa 11.10.2013 bude v predmetnej
veci vyhlásený rozsudok.
Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané
na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý
uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovanej, ktorá voči
forme a obsahu zmenky nevzniesla žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov,
ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie
úverovouzmluvou,ktorúzískalzexekučnéhospisuspolusďalšímilistinnýmidôkazmi,atoVšeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Rozhodnúť rozsudkom bez
nariadenia pojednávania je možné len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania,z ktorých ustáli skutkový stav. Je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na dôkaze, ktorý účastníci
nepredložili. Z obsahu spisu odvolací súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti. Účastníci
konania tak nemali možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý si zabezpečil sám súd a navrhnúť ďalšie dôkazy.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. považuje odvolací súd za vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutievoveciprihliadaodvolacísúdzúradnejpovinnostiajvtedy,akbyvodvolaníneboliuplatnené
(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.
V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných
práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k
inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil
ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Súd
prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle ustanovení O.s.p..
Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.
Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.