Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/199/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509208747
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2509208747.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom veci navrhovateľky: B. Q., C.. XX.XX.XXXX,

S. L., B. L. XX, štátna občianka SR, zastúpenej: JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom
Kukučínova 11, Piešťany, proti odporkyni: Q. J., C.. XX.XX.XXXX, S. L., B. L. XX, štátna občianka SR,
zastúpenej: JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. mája 14, Piešťany, o návrhu a
vzájomnom návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Okresnom
úrade v M., katastrálny odbor na T. Č.. XXX, pre obec L. a k.ú. B. L. ako pozemky registra „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B.2 , parc. č.

XXX/X - záhrady o výmere XXX B.X.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
III. Súd vzájomný návrh z a m i e t a .

IV. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom súdu doručeným dňa 24.08.2009 sa navrhovateľka domáhala určenia, že navrhovateľka je
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na O. I. M. (toho času katastrálny odbor L. Ú. M.) v katastri

nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. B. L. ako pozemky parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o
výmere 187 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 167 m2 a súčasne určenia, že odporkyňa nie je
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Správe katastra M. (toho času katastrálny odbor L. Ú. M.) v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. B. L. ako pozemky parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 187 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 167 m2 (ďalej len ako „sporné nehnuteľnosti“).
Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že že kúpnou zmluvou zo dňa
25.08.1961 registrovanou štátnym notárstvom v D. dňa 22.05.1962 pod č. M. XXX/XXXX, kupujúci A.

A., C.. XX.XX.XXXX, C. S. A. L., Č. B. L. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, nadobudol kúpou mimo iného
vlastnícke právo k nehnuteľnosti: pozemku parc. č. XXX, zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č.
XX, X. Y. U..Č.. X, I..Ú.. B. L., ako „roľa I. o výmere 321 siah. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k.
14C/135/92-25 zo dňa 09.07.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.1992, potvrdil vlastnícke
právo nebohého A. A. k nehnuteľnosti - parcele č. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke XX
ako „roľa I.“ o výmere 321 štvorcových siah, k.ú. B. L., ku dňu jeho smrti. Taktiež určil, že vlastníkmi
nehnuteľnosti parc. č. XXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke XX vo výmere 349 štvorcových siah,

k.ú. B. L., roľa I. sú odporcovia X. B. X. W. A.. V čase vyhlásenia rozsudku do práva povinností A.
A. vstúpili titulom dedenia dedičia: manželka B. A. a deti: B. Q., B. A. X. Y.. Ľ. A.. V roku 1994 bol
Správou katastra v M. zapísaný právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trnave č. 14C/135/92 - 25,
na základe ktorého sa zapísalo vlastnícke právo k pôvodnej parcele č. XXX v prospech nebohéhoA. A. v celosti a vlastníctvo k pôvodnej parcele č. XXX v prospech X. B., U.. A. v podiele 1- ica a
W. A. v podiele 1- ica. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č. 4D 2106/93,
Dnot 1503/93-7 zo dňa 15.11.1994 po nebohom A. A. sa vlastníkmi uvedenej pôvodnej parcely č. XXX

- roľa vo výmere 1.155 m2 (neidentická) stali titulom dedenia navrhovateľka a jej matka nebohá B.
A., U.. A., každá v spoluvlastníckom podiele 1 -ica. Avšak z dôvodu, že stav v katastri nehnuteľností
už nezodpovedal pôvodnému stavu vyplývajúcemu z pozemkovoknižnej dokumentácie, rozsudok bol
nevykonateľný a došlo len k zápisu poznámky a založeniu listu vlastníctva na neidentickú parcelu. V roku
1996 bol do katastra nehnuteľností zapísaný geometrický plán č. XXX-XX-XX/XX zo dňa 16.04.1996,

ktorý bol vyhotovený za účelom usporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa skutočného plánu, pôvodné
parcely č. XXX, XXX,XXX v k.ú. B. L. boli rozdelené na par.č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 684
m2, par.č. XXX/X - záhrada o výmere 440 m2 a par.č. XXX - oná pôda o výmere 1.254 m2. Časť
pôvodnej parcely č. XXX - orná pôda o výmere 735 m2 zostala na LV č. XXX k.ú. B. L., neidentická
v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej neb. matky B. A., každej v 1. Táto neidentická
časť pritom podľa katastrálnej mapy prechádzala pozemkami registra „C“: par.č. XXX/X, par.č. XXX/

X zapísaných na LV č. XXX (boli evidované vo výlučnom vlastníctve odporkyne) a parc. č. XXX/ X
zapísanou na LV č. XXX (evidovanou vo výlučnom vlastníctve W. A.), pričom táto bola do uvedených
parciel zahrnutá omylom ešte pred vydaním citovaného rozsudku Okresného súdu Tmava. Na základe
týchto skutočností vyzvala Správa katastra M. oznámením o zápise obmedzujúcej poznámky zo dňa
13.02.2008 dotknutých (duplicitných) vlastníkov aby uzavreli dohodu, alebo aby podali na súde návrh

na určenie vlastníckeho práva. Za účelom uzavretia dohody k sporným nehnuteľnostiam bol z podnetu
navrhovateľky vypracovaný geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 24.4.2008, ktorý zameral skutočný
stav a hranice pôvodnej neidentickej parcely č. XXX o výmere 735 m2 , z toho geometrického plánu
vyplýva, že časť pôvodnej neidentickej parcely č. XXX tvoria novovytvorené pozemky par.č. XXX/X o
výmere 187 m2, par.č. XXX/X o výmere 167 m2 a par.č. XXX/X o výmere 381 m2, t.j. spolu 735 m2.

Navrhovateľka a jej matka písomne oslovili dotknutých (duplicitných) vlastníkov, na čo kladne reagoval
p. W. A., vlastník pôvodnej parcely XXX/X o výmere 1.037 m2 zapísanej na LV č. XXX, s ktorým
navrhovateľkaajejmatka uzavrelidňa11.6.2008dohoduourovnaní,nazákladektorejsanavrhovateľka
a jej matka stali podielovými spoluvlastníčkami (každá v 1) novovytvorenej par.č. XXX/X o výmere 381
m2 a p. W. A. je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely XXX/X o výmere 656 m2, vklad bol

povolený dňa 7.7.2008 pod č. A. XXXX/XX. Odporkyňa na prvú výzvu zo dňa 4.3.2008 reagovala tak,
že síce vlastnícke právo navrhovateľky a jej matky uznala, avšak písomnú dohodu odmietla uzavrieť.
Dňa 11.4.2009 zomrela B. A. (matka navrhovateľky), ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1 sporných nehnuteľností. Na základe Osvedčenia o dedičstve č. 6D/418/2009, Dnot 166/2009 zo
dňa 21.7.2009 sa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností stala navrhovateľka. Naliehavý právny

záujem na žalovanom určení navrhovateľka preukazovala výpisom z predmetného listu vlastníctva, na
ktorom je evidovaná duplicita vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech oboch účastníkov, čím
je vlastnícke právo navrhovateľky spochybnené a jej právne postavanie ako vlastníka je neisté. Keďže
mimosúdne vyporiadanie vylúčila odporkyňa, je potrebné rozhodnutie súdu.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.4.2010 uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí,
nakoľko sa domnieva, že predmetnú nehnuteľnosť vydržala v dobrej viere, dlhodobo ich užíva bez toho,
aby toto bolo napadnuté, túto nehnuteľnosť užívali už jej starí rodičia, ktorí ju kúpili od bratov D. v roku
1944, odkedy sa táto nehnuteľnosť užíva.

Odporkyňou tvrdenú skutočnosť, a síce, že nehnuteľnosť kúpili jej starí rodičia od bratov D.J. v roku
1944, navrhovateľka namietala, dôvodiac, že bratia D. vydržali predmetnú nehnuteľnosť až roku 1961, o
čom svedčí obecné svedectvo zo dňa 30.06.1961. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2010 uviedla, že
bratia D. predali predmetnú nehnuteľnosť až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.1961 registrovanej
Štátnym notárstvom v D. dňa 22.05.1962 pod č. Pr XXX/XXXX, kupujúcemu pánovi A. A., otcovi

navrhovateľke. Vlastnícke právo nebohého A. A.I. k pozemkovoknižnému pozemku parc. č. XXX,
zapísanému V PK vložke č. XX ako „roľa I.“ o výmere 321 štvorcových siah, k.ú. B. L., potvrdil aj Okresný
súd v Trnave rozsudkom č.k. 14C 135/92-25 zo dňa 09.07.1992 v konaní, v ktorom bolo preukázané,
že pri zápise vydržania na Okresnom súde v Trnave došlo k omylu, kedy v PK vložke č. XX bolo
zapísané vydržanie v prospech W. A. a W. A. chybne na pozemku parc. č. XXX, namiesto parc. č.

XXX - „roľa I.“ o výmere 349 štvorcových siah. Z tohto dôvodu mohol mať právny predchodca vydané
stavebné povolenie na stavbu domu na tejto parcele, ale nemohol mať dobrú vieru v to, že mu uvedený
pozemok patrí. Uvedené má vyplývať aj z toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave
pod sp. zn. 14C 135/92 nebolo vydržanie pozemku parc. č. XXX nikým namietané a pán W. A. akodruhý spoluvlastník omylom zapísaný na pozemku parc. č. XXX nárok navrhovateľky výslovne uznal.
Sériou chýb v pozemkovoknižných zápisoch došlo k stavu, že pôvodná PK parc. č. XXX v evidencii
katastra v roku 1992 neexistovala a táto bola rozdelená na viac častí a zahrnutá do iných pozemkov

(XXX/X, XXX/X, XXX/X), pričom sa zmenil aj druh pozemku (zastavané plochy a nádvoria a záhrady).
Navrhovateľka zastáva názor, že odporkyňa o všetkých uvedených skutočnostiach vedela, a preto jej
tvrdenie o vydržaní považuje za zavádzajúce a nepravdivé.

Vzájomným návrhom zo dňa 01.10.2010 sa odporkyňa domáhala určenia (po pripustení zmeny návrhu

na pojednávaní dňa 12.6.2014), že navrhovateľka nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
u Okresného úradu v M., katastrálny odbor na LV č. XXX, vedeného pre k.ú. B. L., parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187
m2, , parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 167 m2 v podiele 1/1. Zároveň si týmto uplatnila náhradu
trov konania. Odporkyňa zdôvodnila vzájomný návrh tým, že pozemky, vlastnícke právo ku ktorým
je predmetom tohto konania, v súčasnosti označené ako parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, vznikli z

pôvodnej parcely č. XXX pôvodne zapísanej v Pozemkovej knihe vl. č. XX a to do roku 1961 a neskôr
zapísané vo vl. č. XXX Pozemkovej knihy vedenej pre k.ú. B. L., zakreslenej v katastrálnej mape.
V dôsledku viacerých geometrických plánov došlo k rozdeleniu uvedených pôvodných pozemkov a v
súčasnosti sa pôvodné parc. č. XXX a parc. č. XXX nachádzajú ako súčasť novovytvorených parciel.
Právni predchodcovia navrhovateľky a odporkyne postavili rodinné domy a užívali ich spolu s priľahlými

pozemkami. Z predložených listinných dôkazov má vyplývať, že rodinný dom so záhradami odporkyne
spočíva na pôvodnej parcele č. XXX a pôvodnej parcele č. XXX, čo je dnes parcela č. XXX/X a parcela
č. XXX/X, so záhradou navrhovateľky spočíva na pôvodnej parc. č. XXX a pôvodnej parc. č. XXX, čo je
dnes parc. č. XXX/X X. XXX/X. Odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vzájomného
návrhu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra M. pod číslom A. XX/XX

dňa 04.02.2003 v podiele 1, od svojej matky X. B., ktorá uvedené nehnuteľnosti v 1 -ici zdedila od neb.
dedka odporkyne W. A. v roku 1986, a na základe dohody o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 08.11.2006,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra M. pod číslom A. XXXX/XX zo dňa 09.1.2007, nadobudla
odporkyňa od svojho strýka W. A. druhú polovicu a stala sa tak výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2 na parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 1.190 m2, parc.

č. XXX/X - záhrada o výmere 453 m2. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 25.04.2008 došlo k
rozdeleniu parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o pôvodnej výmere 347 m2 na dve časti
(dve parcele), a to: na 1. časť označenej ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
184 m2 a na 2. časť parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria (tu tiež bolo použité pôvodné číslo
pozemku a zmenila sa len výmera), a ďalej došlo k rozdeleniu parc. č. XXX/X - záhrada o pôvodnej

výmere 453 m2 na dve časti (dve nové parcele), a to: 1. časť parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 167
m2 a 2. časť parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 286 m2 (tu tiež bolo použité pôvodné číslo pozemku
a zmenená bola len výmera). Odporkyňa poukázala na to, že tým, že geodeti používali na označovanie
novovytvorených parciel tie isté čísla, ktoré mali na inom mieste zrušené parcelné čísla a z dôvodu, že
pri všetkých právnych tituloch nadobúdania pozemkov neboli urobené identifikácie parciel a dokladané

geometrické určenia parciel, začalo dochádzať k sporom. Ďalej uviedla, že nadobudnutie vlastníctva
titulom deľby a na základe držby sa netýkalo len pozemkov, ktoré boli zapísané vo vl. č. XX (parc. č.
XXX, XXX), ale aj pozemkov zapísaných vo vl. č. XX, XXX, XXX (parc. č. XXX, XXX, XXX). Všetky
uvedené parcele mali vo vlastníctve právni predchodcovia účastníčok, niektoré vo výlučnom, niektoré
v podielovom spoluvlastníctve. Pre výstavbu potrebovali D. usporiadať najmä pôvodnú parcelu č. XXX

X. XXX a A.i najmä parc. č. XXX X. XXX. Došlo tak k zlúčeniu pôvodných parciel č. XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX a k znovurozdeleniu podľa geometrického plánu a výkazu plôch, a to parc. č. XXX - dvor, dom
č. XX o výmere 800 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 1.019 m2, parc. č. XXX - stavebné miesto
o výmere 800 m2, parcela č. XXX - záhrada o výmere 1.578 m2, parc. č. XXX/X - stavebné miesto o
výmer 800 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1.190 m2. Vlastnícke vzťahy k vytvoreným parceliam

vyplývajú z geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX.

Právna zástupkyňa uviedla, že samotným geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX z mája 1963
nemohlo dôjsť k reálnemu zlúčeniu a zapísaniu parciel v ňom uvedených. Poukázala na stavebné
povolenie pre A. A. L. A. D. z 15.7.1963, v ktorom bolo uvedené, že stavba sa má stavať na pôvodnom

pozemku zapísanom v PK vložke XX ako parc. č. XXX - roľa. Poukázala na dedičské rozhodnutie
Q. XXX/XX po zomr. W. A., kde stále figuruje pozemnoknižná parc.č. XXX ( PKV č. XX) a č. XXX
(PKV XXX - chybný zápis). Práve pre tento chybný zápis si mohli dať právni predchodcovia odporkyne
vypracovať nový geometrický plán č. XXX-XXX-XXX/XX vyhotovený dňa 20.12.1985, keďže bollinepsrávne zapísaní ako vlastníci aj na pôvodnej parc.č. XXX. V tom čase už právni predchodcovia
odporkyne museli vedieť, že zápis v PK vložke č. XXX je chybný, avšak nič pre nápravu nespravili,
naopak využili chybný zápis vo svoj prospech, a preto už v dedičskom rozhodnutí po W. A. (4D 2413/86

zo dňa 2.12.1986) sú pôvodné pozemky parc.č. XXX X. XXX vysporiadané a zapísané na novom
LV č. XXX. Právna zástupkyňa uviedla, že geometrický plán nie je sám o sebe právnym úkonom, je
len technickým podkladom právnych úkonov, či verejných listín, a teda nestačí k zápisu údajov do
katastra. Súčasne uviedla, že odporkyňa nevysvetlila, prečo jej matka v konaní na OS Trnava o určenia
vlastníckeho práva nijako nenamietala tvrdenia, že pôvodný pozemok parc .č. XXX je vlastníctvom A.

A., a prečo už vtedy nepoukázala na geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX.

V písomnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľky (č.l. 189) uviedla, že predloženie originálov
výpisov z PKV č. XXX je zo strany odporkyne úplnou ignoráciou právoplatného rozsudku OS Trnava
14C/135/1992 zo dňa 9.7.1992 ako ignoráciou skutočného stavu. Opätovne poukázala na obecné
svedectvo z 30.6.1960. Podľa nej odporkyna vedome predkladá súdu preukázateľne chybné výpisy

z pozemkovej knihy a preukazuje nimi svoje „vlastníctvo“. Uviedla, že vydanie stavebného povolenia
nepreukazuje vlastnícke právo odporkyne k pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, svedkova, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä písomnými vyjadreniami účastníkov, kúpnou zmluvou zo dňa 25.08.1961, potvrdením zo dňa

10.06.1961, rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 14C 135/92 - 25 zo dňa 09.07.1992, oznámením
Správy katastra M. o zápise obmedzujúcej poznámky zo dňa 13.02.2008, rozhodnutím Okresného
súdu v Trnave č.k. 4D 2106/93, Dnot 1503/93-7 zo dňa 15.11.1994, geometrickým plánom geodetickej
kancelárie Pod Párovcami 69, Piešťany č. XXX-XX-XX/XX, výzvami na mimosúdnu dohodu o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, geometrickým plánom vyhotoveným spoločnosťou M., O..U..L.. Č..

XX/XXXX, dohodou o urovnaní a určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretou medzi B. A. a
W. A. zo dňa 11.06.2008, osvedčením o dedičstve vydaným súdnym notárom W.. B. U. 6D 418/2009,
Dnot 166/2009 zo dňa 21.07.2009, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, obecným svedectvom zo dňa
30.06.1960, odpisom notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade vo A. dňa 20.05.1996 pod č. N
53/96, NZ 27/96, snímkami z určeného operátu na parc. č. XXX X. XXX k.ú. B. L., geometrickými plánmi

na parc. č. XXX X. XXX číslo XXX-XXX-XXX-XX, XXX-XXX-XXX/XX, XXX-XXX-X/XX, XXX-XX-XX/XX,
XX/XXXX a listiny vzťahujúce sa k parcelám č. XXX X. XXX k.ú. B. L., ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1961 súd zistil, že táto bola registrovaná Š. C. dňa 22.5.1962 pod M.

XXX/XXXX a dňa 18.4.1962 bola prihlásená na vyrubenie poplatku na Š.D. C.. Zmluvu uzavreli ako
predávatelia Y. N., U.. A., A. D., Y.. A. D.k a ako kupujúci A. A.. Predmetom kúpnej zmluvy bola
nehnuteľnosť ležiaca v k.ú. obce B. L., zapísanej vo vložke č. XX X. Y. U.. Č.. X, parc.č. XXX na mene
A. D. a A. D. v celku. Vo vložke č. XXX k.u. B. L. X. Y. U..Č.. X M..Č.. XXX na mene Y. A. v celku. Parcela
XXX rola I. má výmeru 321 siah a par.č. XXX rola I. A.ýmeru 340 siah. Kúpna cena 2.500,-Kčs mala byť

vyplatená po udelení privolenia zo strany Okresného národného výboru v D.. V zmluve bolo uvedené,
že táto sa stane právoplatnou udelením privolenia okresného národného výboru podľa z.č. 65/51 Zb.
zák. a jej registráciou na štátnom notárstve podľa z.č. 26/57 Z. zák. V zmluve bolo uvedené, že sa jedná
o kúpu stavebnej parcely, na ktorej si mieni kupujúci postaviť rodinný dom.

Z potvrdenia zo dňa 10.6.1961 súd zistil, že A. D. X. Y.. A. D. súhlasili s odpredajom nehnuteľností vl. č.
XX M..Č.. XXX X. XXX roľa I. v prospech A. A., ktorý pozemok kupuje pre stavebné účely.

Z rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 14C 135/92-25 zo dňa 9.7.1992, právoplatného dňa 7.8.1992
súd zistil, že ním bolo určené, že par. č. XXX zapísaná vo vložke XX ako roľa I. A.o výmere 321

štvorcových siah bola ku dňu smrti A. A.I. v jeho vlastníctve /B. A.Á., B. Q., Y.. B. A. X. Y.. Ľ. A.
sú nástupnými dedičmi tejto nehnuteľnosti po A. A./. Rozsudkom bolo taktiež určené, že vlastníkmi
nehnuteľnosti č. XXX zapísanej vo vložke č. XX vo výmere 349 štvorcových siah sú odporcovia X. B.I.
X. W. A.. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že návrh bol odôvodnený tým, že v rovnakom čase ako
kupoval A. A. L. A. D. X. A. D. (kúpna zmluva z 25.8.1961) nehnuteľnosti (par.č. XXX vo vložke č. XX o

výmere 321 siah a par.č. XXX vložke č. XXX o výmere 349 siah) prebiehalo na Okresnom súde v Trnave
vydržovacie konanie ohľadne par.č. XXX zapísanej tiež vo vl. č. XX, ktorú užíval W. A. X. W. A., pričom
prišlo k mylnému označeniu a omylom bolo zapísané vydržanie W. X. W. A. na par.č. XXX, ktorá patrila
v celosti A. X. A. D. a nie na par.č. XXX. Vo vložke č. XX bolo pod S. X. S. titulom deľby a držby napísanévlastníctvo W. X. W.Í. A. v polovici na par.č. XXX a táto bola prenesená do novej vložky č. XXX s ďalším
chybným zápisom, kde sú manželia A. uvedení ako vlastníci celej parcely č. XXX, namiesto parcely č.
XXX. V odôvodnení bolo ďalej uvedené, že v dedičskom konaní po zomr. A. A. neboli prejednávané

parcely zapásané vo vl. č. XX. V dedičskom konaní po W. A. boli prejednané nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX a to parcely č.XXX/X, XXX/X X. XXX/X. V dedičskom konaní po W. A. boli prejednané aj par.č.
XXX zapísanej vo vl. č. XX. Z právneho záveru rozsudku vyplýva, že parcela č. XXX mala byť správne
uvedená aj v novom zápise a v nových vložkách č. XXX ako par.č. XXX a nie XXX.

V oznámení Správy katastra M. zo dňa 13.2.2008 o zápise obmedzujúcej poznámky bolo uvedené, že
pri prešetrovaní zápisov na listoch vlastníctva v k.ú. B. L. bolo zistené, že vlastnícke právo k par.č. XXX/
X, XXX/X X. XXX/X je duplicitné, tieto parcely boli vytvorené z častí pôvodných parciel XXX X. XXX. V
oznámení bolo poukázané na rozsudok OS Trnava 14C/135/92, ktorý bola na Správe katastra zapísaný
v roku 1994, na základe ktorého sa zapísalo vlastníctvo k pôvodnej parcele č. XXX v prospech A. A.
v celosti a vlastníctvo k pôvodnej parcele č. XXX v prospech X. B. X. W. A. po 1. Pôvodná parcela

č. XXX bola v roku 1995 na základe dedičského rozhodnutia 4D 2106/93 prevedená do podielového
spoluvlastníctva B. A. X. B. Q., každej v 1. Následne v roku 1996 bola zapísaná notárska zápisnica N
53/96, NZ 27/96 spolu s geometrickým pánom č. XXX-XX-XX/XX, podľa ktorého boli pôvodné parcely
č. XXX/XXX X. XXX rozdelené na par.č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 684 m2, par.č. XXX/X -
záhrada o výmere 440 m2 a par.č. XXX - oná pôda o výmere 1.254 m2. Parcely sú evidované na LV

č. XXX. Časť pôvodnej parcely č. XXX - orná pôda o výmere 735 m2 zostala na LV č. XXX k.ú. B.
L., neidentická v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej neb. matky B. A., každej v 1. Táto
neidentická časť prechádza pozemkami registra „C“: par.č. XXX/X, par.č. XXX/X zapísaných na LV č.
XXX (boli evidované vo výlučnom vlastníctve odporkyne) a parc. č. XXX/ X zapísanou na LV č. XXX
(evidovanou vo výlučnom vlastníctve W. A.).

Z rozhodnutia Okresného súdu v Trnave 4D 2106/93 zo dňa 15.11.1994 súd zistil, že v rámci dedičského
konania po zomr. A. A. prešla nehnuteľnosť v k.ú. B. L. zapísaná na LV č. XXX, par.č. XXX roľa o výmere
1155 m2 (ako parcela neidentická) do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej matky B. A.,
každej v 1. k celku.

Z geometrického plánu č. XXX-XX-XX/XX zo dňa 16.4.1996 súd zistil, že pôvodné parcely č. XXX,
XXX,XXX v k.ú. B. L. boli rozdelené na par.č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 684 m2, par.č. XXX/
X - záhrada o výmere 440 m2 a par.č. XXX - oná pôda o výmere 1.254 m2. Časť pôvodnej parcely č.
XXX - orná pôda o výmere 735 m2 zostala na LV č. XXX k.ú. B. L., vlastník doterajší.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.4.2008 súd zistil, že z častí pôvodných parciel č. XXX/X,
XXX/X zapísaných na LV č. XXX a apar.č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX boli vytvorené nové parcely
- par.č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 187 m2, par.č. XXX/X - záhrada o výmere 167 m2 a par.č.
XXX/X - orná pôda o výmere 381 m2. Časti pôvodných parciel č. XXX/X, XXX/X X. XXX/X zostali vo

vlastníctve doterajších vlastníkov, pri nových parcelách vzniklo duplicitné vlastníctvo B. A., B. Q. X. Q.
J.M..

Navrhovateľka písomnými výzvami zo dňa 4.3.2008, 27.5.2008 a 3.2.2009 navrhla odporkyni ako i W.
A. (dňa 4.3.2008) mimosúdnu dohodu týkajúcu sa predmetnej par.č. XXX zahrnutej aj do par. č. XXX/

X, XXX/X X. XXX/X.

Z faktúry č. XXXXX zo dňa 27.5.2008 súd zistil, že za vyhotovenie geometrického plánu č. XX/XXXX
bolo spoločnosťou M. O..U..L.. navrhovateľke vyfakturovaná suma 23.698,-Sk.

Z osvedčenia o dedičstve č. 6D/418/2009, právoplatného dňa 3.8.2009 súd zistil, že v rámci dedičského
konania po zomr. B. A. prešla nehnuteľnosť v k.ú. B. L. zapísaná na LV č. XXX ako par.č. XXX/X výmere
187 m2 a par.č. XXX/X výmere 167 m2 (ako parcela neidentická) do výlučného vlastníctva B. Q., t.j.
navrhovateľky, čo je preukázané aj výpisom z LV č. XXX pre k.ú. B. L..

Z obecného svedectva Rady MNV v B. L. č. XXX/XX zo dňa 30.6.1960 súd zistil, že rada MNV v B.
L. úradne potvrdzuje, že par.č. XXX roľa I. o výmere 321 štvorcových siah vo vložke č. XX k.ú. B. L.
užívajú viac ako 45 rokov nebohý W. D. a manželka I. D. a po nich A. D. X. A. D.K.. Súčasne bolo v
ňom poznamenané, že W. A. X. W. A. naproti tomu užívajú taktiež 45 rokov parc.č. XXX o výmere 349štvorc. siah.Podľa skutočného stavu teda par.č. XXX patrí D. a par.č. XXX A.. Uvedené potvrdenia bolo
vydané pre účely vydržovacieho konania Okresného súdu v Trnave.

Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. B. L. (č.l. 46) súd zistil, že vlastníkmi par.č. XXX/X, XXX/X X. XXX/
X boli W. A. X. X. B., každý v podiele 1.

Z notárskej zápisnice N 53/96, NZ 27/96 zo dňa 20.5.1996 súd zistil, že v nej kúpnou zmluvou od
predávajúcej B.U. B. kúpili do podielového spoluvlastníctva (každá po 1) B. A. X. B. Q. (navrhovateľka)

jednotlivé časti pôvodnej parcely č. XXX vo výmere 735 m2 zahrnuté do novoutvorených (geometrickým
plánom č. XXX-XX-XX/XX zo dňa 16.4.1996) parciel č. XXX/X, XXX/X X. XXX.

Z písomných podkladov zaslaných súdu Správou katastra M. (č.l. 61-107) súd zistil:
- č.l. 63: vo výkaze plôch zo dňa 28.5.1963 ku geometrickému plánu XXX-XXX-XXX-XX sú ako doterajší
držitelia parc.č. XXX vo vložke č. XXX o výmere 1223 m2 zapísaná Y. A., parc.č. XXX vo vložke č. XXX

o výmere 1.155 m2 zapísaní A. X. A. D. (po 1), par č. XXX vo vložke č. XX o výmere 1.255 m2 W. A. X.
W. A. (po 1) a ako noví držitelia parc.č. XXX A. A., parc.č. XXX B. A., XXX/X X. XXX/X W. A.
- č.l. 64: v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 5.12.1985 sú pri novom stave (z parcely
XXX) parc. XXX/X, XXX/X X. XXX/X ako vlastníci B. W. (par.č. XXX/X X. XXX/X) X. W. A. (M..Č.. XXX/X
- č.l. 72 : z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave D 611/85-14 zo dňa 26.3.1985, právoplatného

6.6.1985 súd zistil, že v rámci dedičského konania po zomr. W. A. prešla nehnuteľnosť v k.ú. B. L.
zapísaná vo vložke č. XX parc.č. XXX roľa (neidentická parcela patriaca poručiteľke podľa B 9/b, 12/b)
v jednej polovici a vo vložke č. XXX M..Č.. XXX roľa (neidentická parcela patriaca poručiteľke podľa B
1/b) v jednej polovici, do vlastníctva jej manžela W. A.
- č.l. 73: z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave 4D 2413/86 zo dňa 2.12.1986, právoplatného

20.1.1996 súd zistil, že v rámci dedičského konania po zomr. W. A. prešla nehnuteľnosť v k.ú. B. L.
zapísaná na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X X. XXX (neidentická) (patriaca poručiteľovi
podľa A 1 ) v celosti do podielového spoluvlastníctva (po 1) W. A. X. X. B.
- č.l. 76: z rozhodnutia Okresného súdu v Trnave 4D 2106/93 zo dňa 15.11.1994 súd zistil, že v rámci
dedičského konania po zomr. A. A. (zomrelom dňa XX.XX.XXXX) prešla nehnuteľnosť v k.ú. B. L.

zapísaná na LV č. XXX, par.č. XXX roľa o výmere 1155 m2 (ako parcela neidentická) do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky a jej matky B. A., každej v 1. k celku
- č.l. 83: rodinnému domu v k.ú. B. L. bolo v Obci L. na parc. č. XXX/X bolo pridelené súpisné číslo XX
- č.l. 85: darovacou zmluvou zo dňa 20.12.2002 darca W. B. X. X.Ž. B. darovali obdarovanej Q. J.
(odporkyni) všetky nehnuteľnosti v k.ú. B. L. zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom s.č. XX na par. č.

XXX/X do jej vlastníctva v celosti, vklad povolený pod A. XX/XX
- č.l .90: dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva nadobudol W. A. výlučné vlastníctvo
k parc.č. XXX/X a Q. J. výlučné vlastníctvo k parc.č. XXX/X X. XXX/X
- č.l .105: dohodou o urovnaní zo dňa 11.6.2008 1) B. A.Á., X) B. Q. X. X) W. A. z dôvodu
odstránenia duplicity evidencie vlastníckeho práva sa stali 1) a 2) podielovými spoluvlastníčkami (po

1) novovytvorenej par.č. XXX/X a 3) výlučným vlastníkom novovytvorenej par. č. XXX/X pre k.ú. B. L..

Z výpisu z PKV č. XXX (č.l. 124) súd zistil, že vlastníkmi parc.č. XXX roľa I. o výmere 321 štvorcových
siahsúpodbodomB.1zapísaní:W.Á.A.X.W.A.,atonazákladezápisnice(došlej17.7.1961)napísanej
na MNV dňa 21.8.1961 a svedectva MNV v B. L. zo dňa 30.6.1960 pod č. XXX/XX.

Z výpisu z PKV č. XXX (č.l. 125) súd zistil, že vlastníkom parc.č. XXX roľa I. o výmere 340 štvorcových
siah je pod bodom B. 3 zapísaná Y. A., a to na základe kúpnej zmluvy (došlej 17.3.1950) zo dňa
23.11.1947.

Z výpisu z PKV č. XX (č.l. 129) súd zistil, že pod bodom B 11. je uvedené, že sa odpisuje nehnuteľnosť
par.č. XXX do novej vložky č. XXX, na základe zápisnice (došlej 17.7.1961) napísanej na MNV dňa
21.8.1961 a svedectva MNV v B. L. zo dňa 30.6.1960 pod č. XXX/XX.
Z výpisu z PKV č. XXX (č.l. 169) súd zistil, že pod bodom B 1., 1/a, 1/b je uvedené, vlastníkom parcely
č. XXX - roľa I. o výmere 321 štvrcových siah je W. A. a jeho manželka W., každý v 1/2, a to titulom

deľby a na základe skutočnej držby.

Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B. L. zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi (po 1/2)
pozemku parc. č. XXX/X boli Q. L. X. B. Q. (navrhovateľka).Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B. L. zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemku parc.
č. XXX/X bol W. A..

Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B. L. zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že duplicitnými vlastníkmi (každý v
celosti) pozemku parc. č. XXX/X X. XXX/X boli Q. J. (odporkyňa) a B. Q. (navrhovateľka).

Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B. L. zo dňa 25.9.2012 súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemku parc.

č. XXX/X X. XXX/X bola Q. J. (odporkyňa). (navrhovateľka).

Z rozhodnutia ONV, odbor výstavby č. XXXX/XXXX zo dňa 15.7.1963 (č.l. 212) súd zistil, že žiadateľovi
A. A. bolo vydané stavebné povolenie na pozemku parc. č. XX-XXX. Tomu predchádzala žiadosť A.
A. zo dňa 2.3.1962 (č.l. 206).

Z rozhodnutia ONV, odbor výstavby č. XXXX/XXXX zo dňa 14.12.1967 súd zistil, že žiadateľovi W. B.I.
bolo vydané stavebné povolenie na pozemku parc. č. XXX,XXX. Tomu predchádzala žiadosť W. B. zo
dňa 22.1.1967 (č.l. 220), k parceliam č. XXX, XXX vo vložke č. XX.

Z rozhodnutia ONV, odbor výstavby č. XXXX/XX zo dňa 10.4.1962 (č.l. 210) súd zistil, že žiadateľovi Y.

N., rod. A. a spol. bol udelený súhlas k prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B. L. zapísané
vo vl. č. XX, p.č. XXX, vo vložke č. XXX, p.č. XXX, ktoré nehnuteľnosti nadobúda A. A., kúpna cena
uvedená vo výške 2.500,-Kčs, čo je v zhode s predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1961 (č.l. 8).
Rozhodnutia ONV, odbor výstavby č. XXXX/XX zo dňa 10.4.1962 bolo súčasťou zaslanej osvedčenej
kópie spisu ONV v Trnave č. XXXX/XX, zaslaného súdu MV SR, Štátnym archívom (na č.l. 259), ktoré

obsahovalo listiny vzťahujúce sa k tejto veci, a to žiadosť A. A. o privolenie k prevodu z 11.9.1961, kúpnu
zmluvu z 25.8.1961, výpisy z PKV č. XXX, a iné.

Z oznámenia Správy katastra M. zo dňa 26.3.2012 (č.l. 158) vyplýva, že geometrický plán č. XXX-XXX-
XX-XX z mája 1963 bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako evidenčný stav, nie právny.

Z oznámenia Správy katastra M. zo dňa 8.10.2012 (č.l. 203) vyplýva, že neevidujú pod položkou X/
XX okrem zápisu geometrický plán XXX/XX žiadny iný preukázateľný právny titul zápisu uvedeného
geometrického plánu. čo vyplýva z výkazu zmien z roku 1993, priloženého k oznámeniu.

Z podania Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 17.12.2009 (č.l. 261) označeného ako
„vysvetlenie § 67 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.“ vyplýva, že evidenčným spôsobom
zápisu geometrického pánu nie sú dotknuté vlastnícke práva doterajších vlastníkov, tieto sa menia až
na základe predložených zmlúv, verejných listín alebo iných listín.

Rada MNV v B. L. dňa 28.3.1963 zaradila s. A. na drobnú výstavbu rodinného domku na parc. č.
XXX,XXX. Dňa 7.9.1966 MNV súhlasilo s výstavbou rodinného domčeku na parc. č. XXX, súhlas bol
adresovaný B. W..

Svedok W. B. súdu uviedol, že parcela XXX X. XXX patrila W. A. a jeho manželke , druhá parcela XXX

patrila A. A. a par. č. XXX kúpil časť z tejto parcely A. A.. Parcelu XXX mali vo zvyšku a parcelu XXX
p. A. a jeho manželka W., parcelu XXX kúpil p. A. v r. 1942, p. A. užíval 19 rokov tú parcelu. Uviedol,
že prišlo k zmene parciel v obci, menil sa charakter pozemkov, ale nevie presne uviesť, kedy to bolo.
Uviedol, že p. A., p. A. sa dohadovali na určitom rozdelení parciel č. XXX, XXX X. XXX za prítomnosti
geodeta, no p. A. išiel stavať a nerešpektoval to. Uviedol, že pozemok parc.č. XXX sa užíval od roku

1970, nikdy v živote ho právny predchodca nežiadal, aby mu dal časť pozemku .

Svedok Š. A. súdu uviedol, že vie o tom, že A. A. kupoval pozemky od Y. N., nevie o tom, že by kupoval
pozemky od D., nakoľko D. roľu mal otec W. A.. Ku geometrickému plánu č. XXX-XXX-XXX-XX z roku
1963 uviedol, že jeho pozemok, na ktorom je RD postavený je parč. č. XXX X. XXX. Jedná sa o čísla

vyznačené na GP červenou farbou. On mal RD na parc. č. XXX, pričom zobrali mu z par. č. XXX,XXX
a možno aj XXX, XXX. Presne to už nevedel povedať. Iné podstatné skutočnosti k veci samej svedok
neuviedol. Právna zástupkyňa k výpovedi svedka uviedla, žečo sa týka časti pozemkov, ktoré mali byť svedkovi odobraté, toto bolo riešené kúpnou zmluvou z
roku 1996 (v spise č.l. 51 -53, 79-80 zo dňa 20.5.1996), t.j. dcéra svedka p. B. B. túto časť odpredala
navrhovateľke a jej matke a súčasne z tejto zmluvy vyplýva v bode 3, že parc. č. XXX o výmere 1155

m2 na LV č. XXX vlastnia B. A. X. B. Q. po 1. Takisto W. A. potvrdil vlastnícke právo A. A. k parč. č.
XXX a to k dohode o urovnaní z roku 2008.
Účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia na pojednávaniach uviedli:

- dňa 13.5.2010 (č.l. 41) :

Navrhovateľka sa pridržiaval písomných podaní, v ktorých opísali podrobne skutkové okolnosti.
Odporkyňa uviedla, že vychádzala z toho, že keď jej rodičia stavali dom, stavali ho na základe
stavebného povolenia, pričom keď ho začali stavať, rodičia navrhovateľky mali dom už postavený.
- dňa 4.10.2010 (č.l .112):
Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na č.l. 63 spisu (výkaz plôch), kde je vidno že prišlo k
chybe, keď otec navrhovateľky kupoval par.č. XXX X. XXX, parcelu XXX od bratov D., pričom zo zápisu

nového stavu je vidieť, že namiesto nadobúdateľa A. A. je omylom B. A., čo je v súlade s rozsudkom
OS Trnava 14C 135/1992.
- dňa 10.5.2012 (č.l. 161):
Právna zástupkyňa odporkyne poukázala na stavebné povolenie pre W. B., otca odporkyne, ako aj
potvrdenia národného výboru, ktorým bol daný súhlas na výstavbu rodinného domu, ako aj potvrdenie k

prepisu pozemkov z 18.2.1967, z ktorého vyplýva, že parcela XXX X. XXX sú pozemkami pre výstavbu
rodinných domov. Uviedla, že rodinný dom súp.č. XX bol skolaudovaný, čo vyplýva z listiny o určení
súpisného čísla pre tento rodinný dom. Navrhovateľka uviedla, že parcelu ktorá tvorí predmet sporu č.
XXX kúpil jej otec, napriek tomu ju v r. 1992 právni predchodcovia odporkyne dedili, čo viedlo k súdnemu
sporu na OS Trnava v roku 1992 a matka odporkyne tam výslovne prehlásila, že parc. č. XXX je vo

vlastníctve jej (navrhovateľky) otca. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že pri vyňatí z vložky XX
do novej vložky XXX došlo k chybnému zápisu, z vložky XX sa vyňal pozemok XXX a založil novú vložku
PK XXX, pričom predloženým obecným svedectvom, ktoré bolo predmetom konania na OS Trnava v r.
1992 bolo preukázané, že sa jednalo o chybný zápis a vlastníkom tejto parcely bol A. A..
- dňa 12.6.2014 (č.l. 279):

Právna zástupkyňa navrhovateľky okrem iného uviedla, že nakoľko je v evidencii katastra vedený
duplicitný vlastnícky stav, v konaní je nutné preukázať právny titul, spôsob ako aj deň nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľky alebo odporkyne. Má za
to, že navrhovateľka riadne preukázala existenciu svojho vlastníckeho práva v celej pôvodnej parc. č.
XXX rola I. v kat. ú. B.. L., pričom svoje vlastnícke právo odvodzuje právneho predchodcu, ktorým je jej

otec A. A.., ktorý nadobudol svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa
25.8.1961, ku ktorej bol udelený súhlas právoplatným rozhodnutím ONV TT zo dňa 10.4.1962. Následne
bolo vlastnícke právo A. A. a jeho dedičov potvrdené právo rozsudkom OS TT 14C 135/92 zo dňa
9.7.1992. Naproti tomu, odprokyňa v konaní nepreukázala ani spôsob, ani právny titul, ani približný deň
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázala na to, že v priebehu konania

odporkyňa ako aj ňou navrhnutí svedkovia uvádzali hneď niekoľko navzájom rozporných dôvodov
nadobudnutia vlastníckeho práva.
Právna zástupkyňa odporkyne okrem iného uviedla, že navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke
právo od svojho právneho predchodcu, pričom vychádza z kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1961, ktorej
súhlas bol udelený dňa 10.4.1962 ktorá bola registrovaná dňa 22.5.1962. Podľa nej vlastnícke

právo právneho predchodcu navrhovateľky na základe tejto kúpnej zmluvy nevzniklo, nakoľko podľa
osobitných predpisov (26/1957 Zb.) sa práva zapísané v pozemkovej knihe prevádzajú len zápisom
týchto práv do pozemkovej knihy. Predmetná zmluva bola platnou (bolo dané privolenie zo dňa
10.4.1962), avšak k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo, nakoľko k nadobudnutiu knihovných
práv mohlo v tom čase dôjsť len zápisom do pozemkovej knihy, pričom v konaní bolo preukázané, že

právny predchodca navrhovateľky A. A. nikdy nebol zapísaný vo vl.č. XXX pre k.ú. B. L., naopak ako
poslední vlastníci boli zapísaní len právni predchodcovia odporkyne, a to W. A. X. W. A.. Uviedla, že u
právnych predchodcov (W. B. X. X. B.Ľ.) odporkyne došlo dňa 1.1.1992 k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním, a to aj k parcele č. XXX/X a par. č. XXX/X.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo

sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 36a zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu
tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve
dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), geometrický plán je technický podklad
právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k
nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do
katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitného predpisu. 19) Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho

úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

Podľa § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy,
vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak
alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Podľa § 112 tohto Občianskeho zákonníka prevod

vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do
týchto kníh.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej
a lesnej pôdy účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, na prevod nehnuteľnosti a na prenájom

poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod
nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Nakoľko predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, súd sa prvotne musel zaoberať existenciou
naliehavého právneho záujmu toho ktorého účastníka na podanej určovacej žalobe. V súvislosti s
naliehavým právnym záujmom súd uvádza, že právny záujem ako podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný

nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R
17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem

na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára

pevný základ pre jeho usporiadanie). Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo
nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na nímpožadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne

návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov
konania). Vo všeobecnosti platí, že pozitívne určenia vlastníckeho práva, teda že žalobca je vlastníkom,
má prednosť pred negatívnym určením, teda že žalovaný nie je vlastníkom, nakoľko z negatívneho
určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takého pozitívneho
určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania), a

to aj pri konaniach vo veci duplicitného zápisu vlastníckeho práva, takéto konanie to nevylučuje. Preto
prípadné rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že odporkyňa nie je vlastníčkou a zároveň určujúce,
že navrhovateľka ja vlastníčkou, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie navrhovateľky, ktorá
svoje vlastníctvo už má zapísané v katastri nehnuteľností. Prípadné vyhovenia návrhu (negatívneho
určenia, že určitá osoba nie je vlastníkom) by v tejto časti nemohlo mať za následok zápis vlastníckeho
práva, a teda ani zlepšenie právneho postavenia navrhovateľky, takýto negatívny určujúci výrok by

nevylučoval možnosť, že vlastníkom je niekto tretí.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne len čiastočne, a to len v časti návrhu, ktorým sa domáhala
pozitívneho určenia vlastníckeho práva. Návrh v časti negatívneho určenia nebol podaný dôvodne pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky

v časti negatívneho určenia, že odporkyňa nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností zamietol. Napriek
tomu, že pri neexistencii naliehavého právneho záujmu a zamietnutí žaloby z tohto dôvodu by sa súd
nemal zaoberať meritom veci, súd sa meritom veci zaoberal v rámci rozhodovania o návrhu o určenie
(pozitívnom určení), že navrhovateľka je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Inú možnosť súd ani
nemal.

Čo sa týka pozitívne určovacieho návrhu navrhovateľky, tento bol podaný dôvodne. Vychádzajúc z
ustanovenia § 134 O.s.p., že listiny vydané súdmi Slovenskej republiky potvrdzujú pravdivosť toho,
čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, súd ale vzhľadom na charakter tohto sporu týkajúcej sa
vlastníckeho práva, ako práva absolútneho, záväzného pre všetkých, pôsobiaceho „erga omnes“,
je viazaný rozsudkom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 14C 135/1992 zo dňa 9.7.1992,

právoplatného dňa 7.8.1992, teda že par. č. XXX zapísaná vo vložke XX ako roľa I. vo výmere 321
štvorcových siah bola ku dňu smrti A. A., t.j. ku dňu 23.11.1989 v jeho vlastníctve a B. A., B. Q., Y.. B. A.
X. Y.. Ľ. A. sú nástupnými dedičmi tejto nehnuteľnosti po A. A.. Taktiež je viazaný určením, že vlastníkmi
nehnuteľnosti č. XXX zapísanej vo vložke č. XX vo výmere 349 štvorcových siah sú odporcovia X. B. a
W. A.. Ako z odôvodnenia vyplýva, návrh bol odôvodnený tým, že v rovnakom čase ako kupoval A. A. L.

A. D. X. A. D. (kúpna zmluva z 25.8.1961) nehnuteľnosti (par.č. XXX vo vložke č. XX o výmere 321 siah
a par.č. XXX vložke č. XXX o výmere 349 siah) prebiehalo na Okresnom súde v Trnave vydržovacie
konanie ohľadne par.č. XXX zapísanej tiež vo vl. č. XX, ktorú užíval W. A. X. W. A., pričom prišlo k
mylnému označeniu a omylom bolo zapísané vydržanie W. X. W. A. na par.č. XXX, ktorá však patrila v
celosti A. X. A. D.Ý. a nie na par.č. XXX. Vo vložke č. XX bolo pod B/11 a B/12 titulom deľby a držby

napísané vlastníctvo W. X. W. A. v polovici na par.č. XXX a táto bola prenesená do novej vložky č. XXX
s ďalším chybným zápisom, kde sú manželia A. uvedení ako vlastníci celej parcely č. XXX, namiesto
parcely č. XXX. Z právneho záveru rozsudku vyplýva, že parcela č. XXX mala byť správne uvedená aj v
novom zápise a v nových vložkách č. XXX ako par.č. XXX a nie XXX. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj
obecné svedectvo Rady MNV v B. L. č. XXX/XX zo dňa 30.6.1960, ktorého potvrdzovalo tú skutočnosť,

že par.č. XXX roľa I. o výmere 321 štvorcových siah vo vložke č. XX k.ú. B. L. užívajú viac ako 45 rokov
nebohý W. D. a manželka I. D. a po nich A. D. X. A. D. a súčasne, že W. A. X. W. A. naproti tomu
užívajú taktiež 45 rokov parc.č. XXX o výmere 349 štvorc. siah. Podľa skutočného stavu teda par.č. XXX
patrí D. a par.č. XXX A.. Uvedené potvrdenia bolo vydané pre účely vydržovacieho konania Okresného
súdu v Trnave. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že bratom A. X. A. svedčilo právo k parc. č. XXX

zapísanej vo vložke č. XX k.ú. B. L.. Títo kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1961 previedli vlastníctvo na A.
A., právneho predchodcu navrhovateľky (jej otca). Napriek určeniu súdom (OS Trnava - 14C/135/1992),
že parcela č. XXX zapísaná vo vložke XX ako roľa I. vo výmere 321 štvorcových siah bola ku dňu smrti
A. A., t.j. ku dňu 23.11.1989 v jeho vlastníctve, teda platne a účinne došlo k prevodu vlastníckeho práva
k nej, súd k námietke odporkyne ohľadom účinnosti predmetnej zmluvy uvádza, že kúpna zmluva zo

dňa 25.8.1961 bola uzatvorená za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. , ktorého právna
úprava síce upustila od zásady, že k platnému prevodu vlastníctva nehnuteľnosti došlo až zápisom do
pozemkovej knihy.Občiansky zákonník z roku 1950 (účinný od 1.1.1951 do 31. marca 1964) upustil od tzv. intabulačného
princípu, čo znamená, že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol
potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá

bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva
v pozemkovej knihe teda už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a
zostal mu iba význam deklaratórny. Pozemková kniha stratila takto svoju všeobecnú hodnovernosť.
Výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti dedením a na základe
vydržania.Podľa§111Občianskehozákonníkač.141/1950Zb.,vlastníctvokveciamjednotlivourčeným

sa prevádza už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných
predpisov. Podľa § 112 citovaného zákona, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v
pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh. Z tohto ustanovenia však nevyplýva
povinnosť navrhovateľa podať návrh na zápis prevodu do pozemkovej knihy, pretože práve tým by
takýto zápis mal charakter konštitutívny a nie len deklaratórny, ako je uvedené vyššie. Práve toto
ustanovenie je zakotvením evidenčného charakteru zápisu, čo nepochybne vyplýva z dikcie zákona

„prevod vlastníctva...sa zapíše...“. Jedná sa len o evidenciu tých nehnuteľností, ktoré už boli zapísané
v pozemkovej alebo železničnej knihe. Súčasne treba poukázať na to, že v čase uzatvorenia zmluvy
bol účinný zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej
pôdy, podľa ktorého § 1 ods. 1, bolo na prevod nehnuteľnosti potrebné privolenie okresného národného
výboru. Tento zákon bol účinný až do 31. marca 1964, kedy bol zrušený novým Občianskym zákonníkom

z roku 1964 - zákonom č. 40/1964 Zb.. Tu súd opätovne poukazuje na znenie ustanovenia § 111 in
fine Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., „...ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné
z osobitných predpisov“, z ktorého vyplýva, že v danej veci bolo podľa osobitného predpisu - zákona
č. 65/1951 Zb. na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti potrebné privolenie okresného národného výboru.
Toto bolo k predmetnej kúpnej zmluve dané dňa 10.4.1962 (č.l. 210), čo potvrdila i právna zástupkyňa

odporkyne. Z rozsudku OS Trnava - 14C/135/1992 ďalej vyplýva, že B. A., B. Q., Y.. B. A. X. Y..
Ľ. A. sú nástupnými dedičmi spornej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností bolo jednoznačne
preukázané,žeprávnypredchodcanavrhovateľkybolvčasejehosmrtivlastníkomspornejnehnuteľnosti
a súčasne, že par.č. XXX zapísanú tiež vo vl. č. XX (ako parc. č. XXX) užívali W. A. a W. A., pričom prišlo
k mylnému označeniu a omylom bolo zapísané vydržanie W. X. W. A. na par.č. XXX (patrila v celosti

A. X. A. D.) a nie na par.č. XXX. Vo vložke č. XX bolo pod B/11 a B/12 titulom deľby a držby napísané
vlastníctvo W. X. W. A. v polovici na par.č. XXX a táto bola prenesená do novej vložky č. XXX s ďalším
chybným zápisom, kde sú manželia A. uvedení ako vlastníci celej parcely č. XXX, namiesto parcely č.
XXX. Na základe takto vykonaného chybného zápisu vo vl. č. XXX sa následne sporná parcela stala i
predmetom dedičského konania po W. A., keď prešli na W. A. , následne dedičského konania po W. A.,

keď prešli na W. A. X. X. B., až postupne prešla (darovacou zmluvou a dohodou o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva) na odporkyňu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek tomu, že sporná
nehnuteľnosť bola prejednaná opakovane v rámci dedičského konania, k prechodu vlastníckeho práva
(pôvodne chybne zapísaného na parc. č. XXX vo vl. č. XXX na manželov A.) neprišlo, poukazujúc na
rímsku zásadu, že nikto nemôže previesť (anal. byť predmetom prechodu) viac práv, ako sám má. Ak

boli nesprávne zapísaní ako vlastníci spornej parcely manželia W. X. W. A., teda ak neboli skutočnými
vlastníkmi, nemohli previesť (byť predmetom prechodu v rámci dedičstva) na ich dedičov. Predmetné
dedičské rozhodnutia uvedenú rímsku zásadu neprelomia, nakoľko podľa § 460 Občianskeho zákonníka
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, dedičské rozhodnutie len tento stav potvrdzuje (deklaruje).
Ak teda nemohlo prísť k prechodu vlastníckeho práva, nemohlo byť toto ani potvrdené dedičskými

rozhodnutiami. Uvedený chybný zápis bol premietnutý aj do viacerých geometrických plánov, avšak tieto
samé o sebe nie sú právnym podkladom k prevodu (prechodu) vlastníckeho práva, sú len technickým
podkladom, ku ktorému je potrebný právny titul. Navyše kataster nehnuteľností eviduje len 1 zápis
geometrického plánu, a to len ako evidenčného pri GP XXX/XX (č.l. 203). Čo sa týka predmetných
stavebných povolení, tieto taktiež neriešia otázku, a teda nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu nebolo potrebné sa nimi podrobnejšie zaoberať pri
odôvodňovaní. Naopak navrhovateľka preukázala, že vlastnícke právo jej právneho predchodcu (A. A.
ako určeného/potvrdeného vlastníka sporných nehnuteľností) k spornej nehnuteľnosti postupne prešlo
na ňu, a to v rámci dedičského konania po A. A., kedy prešlo vlastníctvo na navrhovateľku a jej matku
B. A., každej po 1/2 (č.l. 76 - 4D/2106/93) a následne prešlo v rámci dedičského konania po zomr. B. A.

do výlučného vlastníctva navrhovateľky (č.l. 23 - 6D/418/2009).

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd potom návrhu v časti určenia, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku ako dôvodnému vyhovel.Čo sa týka vzájomného návrhu odporkyne, tak ako bolo vyššie uvedené pri dôvodoch uvedených pri
zamietajúcej časti návrhu navrhovateľku v časti negatívneho určenia, teda pre neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na takomto určení súd z tohto dôvodu zamietol vzájomný návrh odporkyne. Tento bol

zamietnutýtaktiežztohodôvodu,žesúdvyhovelčastinávrhunavrhovateľky,tedaurčil,ženavrhovateľka
je vlastníčkou sporných nehnuteľností, čo vylučuje vyhovenie vzájomnému návrhu odporkyne, že
navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Čo sa týka argumentácie o prípadnom
vydržaní spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami odporkyne dňa 1.1.1992, touto sa súd pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu u odporkyne vecne nemohol zaoberať, navyše odporkyňa

tvrdí, že vydržať ich mali jej právni predchodcovia a nie odporkyňa, teda v tom prípade by sa mala
domáhať určenia, že patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., a
navrhovateľke, ako čiastočne úspešnej účastníčke konania (vychádzajúc z toho, že časť jej návrhu bola
zamietnutá a s prihliadnutím na úspech vo zvyšnej časti jej návrhu ako i zamietnutia vzájomného návrhu
odporkyne) náhradu trov konania nepriznal. nakoľko je tu existencia dôvodu hodného osobitného zreteľa

v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ktorým je tá skutočnosť, že ani jedna z účastníčok konania nezavinila
začatie tohto konania, keďže ani jedna z nich nespôsobila duplicitný zápis vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, ktorý bol predmetom toho konania. Ako príčinu na vedenia tohto konania nemožno
považovať situáciu, že neprišlo medzi účastníkmi konania k dohode ohľadom duplicity vlastníckeho
práva (na návrh navrhovateľky), nakoľko uvedená dohoda (ako každá dohoda) je prejavom slobodnej

vôle a nikoho nemožno nútiť, aby podpísal dohodu, s obsahom ktorej nesúhlasí, prípadne ho za
to „sankcionovať“, a preto nemožno za týmto vidieť príčinu na vedenie tohto sporu a priznať tak
navrhovateľke náhradu trov koania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)