Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112226022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112226022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa REALMASTER, s. r. o.
so sídlom Banská Bystrica, Lesná 1. IČO: 36 649 998, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKSK,
s. r. o., Banská Bystrica, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti odporcom 1/ H.. U. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. U., ul. X J. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so
sídlom v Banskej Bystrici, Horná ulica 51, 2/ U. Q. ml., nar. XX. XX. XXXX, 3/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX,
4/ S. Q., nar. XX. XX. XXXX, 5/ G. Q., nar. XX. XX. XXXX, odporcovia 2/ až 5/ bytom U. U., ul. X J.
XXXX/X, 6/ Mestu Banská Bystrica, Banská Bystrica, ul. ČSA 26, IČO: 00 313 271, 7/ MBB, a.s. so

sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 36 039 225, zastúpenému Mgr. Petrom Luptákom, advokátom so
sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 3, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa
a odporcu v rade 7/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/339/2012 - 167 zo dňa
27. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje .
Odvolanie odporcu 7/ odmieta.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby mu bolo

určené vlastnícke právo spevnených plôch nachádzajúcich sa na pozemku zapísanom v kat. úz. U.
U. na LV XXXX parc. č. XX/X. Spevnené plochy sú zaradené do siete miestnych komunikácii Mesta U.
U., ktoré ich eviduje v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov a v Zjednodušenom
tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta U. U.. Navrhovateľ tvrdil, že spevnené plochy sa
nachádzajú na pozemku, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľovi, nie sú evidované na liste vlastníctva a
nie sú miestnymi komunikáciami vo vlastníctve odporcu v 6/ rade Mesta U. U.. Navrhovateľ uvedené
spevnené plochy nadobudol kúpou so všetkým, čo sa na pozemku parc. č. XX/X nachádza. Akákoľvek

súčasť pozemku bola predmetom kúpnej zmluvy a je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Mesto U. U.
nevydalo žiadne rozhodnutie o tom, že by uvedené spevnené plochy boli zaradené do siete miestnych
komunikácii a že by sa na pozemku nachádzali miestne komunikácie, verejná cesta a parkovisko.
V dôsledku tvrdenia odporcov, že spevnené plochy tvoria miestne komunikácie vzniká spor ohľadne
výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa, jeho právne postavenie je neisté a navrhovateľ má naliehavý
právnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávakspevnenýmplochámtakako súšpecifikovanévžalobnom
návrhu.

Odporca 1/ namietal, že z hmotnoprávneho vzťahu, ktorý označil navrhovateľ, nevyplýva pasívna vecná
legitimácia odporcu v 1/ rade. Z textu zmluvy pri identifikácii pozemku nevyplýva existencia spevnených
plôch ani miestnych komunikácii. Vlastnícke právo môže byť sporné len vo vzťahu k veci, vecou môžebyť len pozemok alebo stavba. Nárokom na určenie vlastníckeho práva je skutočnosť, ktorá nie je
a nemôže byť samostatným objektom, teda ani predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom
právnej ochrany môže byť len vec sama a spevnené plochy sú súčasťou pozemku. Preto chýba

naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Otázku, či je cesta miestnou komunikáciou riešia predpisy
verejného práva a nemôže byť riešená ani ako prejudiciálna otázka pri uplatňovaní súkromnoprávnej
ochrany.

Odporca v rade 6/ Mesto U. U. uviedol, že spevnené plochy, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia

svojho vlastníckeho práva, sú zaradené do siete miestnych komunikácii Mesta U. U. ako komunikácie
s označením 2.171, 4,260, P2, S1, S2 a S3. Miestne komunikácie sú zaradené do cestnej siete podľa
§ 4a ods. 1, ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. a z toho dôvodu sú vo vlastníctve Mesta U. U.. Inžinierske
stavby, mieste komunikácie, chodníky sú stavby, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú. Tvrdil,
že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky vzniklo v

prospech vlastníka takejto stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Odporca 7/ s návrhom na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa súhlasil, lebo predmetom prevodu
kúpnou zmluvou boli aj spevnené plochy na spornej parcele C-KN 23/1.

Okresný súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. C-KN XX/X o výmere 4.407 m2,
zastavané plochy a nádvoria, ktoré nadobudol od odporcu v 7/ rade MBB a. s. Banská Bystrica kúpnou
zmluvou č. 19/2006, registrovanou pod V 1073/2007 zo dňa 09. 03. 2007. Predmetom kúpnej zmluvy
bol pozemok pôvodne zapísaný na LV XXXX parc. č. C-KN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
4407 m2, stavba - Kino F. súp. č. XXX a vonkajšie úpravy - spevnené plochy, terénne schody, prípojka

vody a kanalizácie, ktoré sa nachádzajú v U. U. na ul. Y. 3. Odporca v rade 7/ uvedenú nehnuteľnosť
nadobudol od 6/ odporcu Mesto U. U. (v odôvodní bolo nesprávne uvedené od odporcu 1/) kúpnou
zmluvou č. 491/2005/RMAJ zo dňa 29. 12. 2005, ktorej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti, pozemok
parc. č. C-KN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, stavba - Kino F. súp. č. XXX
a vonkajšie úpravy - spevnené plochy, terénne schody, prípojka vody a kanalizácie, nachádzajúce sa

na tomto pozemku s tým, že podrobný opis uvedených nehnuteľností obsahoval znalecký posudok č.
112/2005 z 04. 12. 2005 znalca Z.. Z. N.. Okresný súd zo zjednodušeného mapového a tabelárneho
pasportu MK, P, MP a chodníkov Mesta U. U. zistil, že na spornej parcele K. sa nachádzajú komunikácia
označená 2.171, chodník označený 4.260, parkovacia plocha označená P2, a schodiská označené
S1, S2 a S3. Ďalej okresný súd uviedol, že vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/117/2008 okresný súd

konanie o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia, že na parc. C-KN XX/X sa nenachádza
verejná cestná komunikácia ani verejné parkovisko zastavil a vec postúpil Mestu U. U. s odôvodnením,
že súd nemá právomoc posudzovať otázku, či sa na pozemku nachádza miestna komunikácia, lebo
evidencia siete miestnych komunikácii patrí do právomoci obce. Mesto U. U. ako vecne a miestne
príslušný cestný správny orgán konanie o ich vyradenie zo siete miestnych komunikácii zastavil pod č.

OVZ-DS-25350/2010 z 14. 10. 2010 a č. OVZ-DS-163503/26931/2011 z 06. 06. 2011.

Okresný súd návrh proti odporcom v rade 1/ a 2/ (teraz odporcovia 1 až 5) zamietol s odôvodnením,
že navrhovateľ nepreukázal právo alebo povinnosť, ktorá by zo sporného vzťahu pre nich vyplývala a
odôvodňovala ich pasívnu legitimáciu.

Návrhvočiodporcomvrade6/a7/(pôvodne3/a4/)zamietolzdôvodu,žeodporcovi6/svedčívlastnícke
právokmiestnymkomunikáciám.Okresnýsúdvychádzalztoho,žeodporca6/MestoU.U.jevlastníkom
spevnených plôch na parc. C-KN XX/X, ktoré sú zaradené do siete miestnych komunikácii Mesta U. U..
Miestna komunikácia je vo vlastníctve obce podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. Z toho vyvodil, že

komunikácia je vecou podľa § 118 a § 119 Občianskeho zákonníka a je predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Ak by spevnené plochy neboli samostatnou vecou, nebolo by možné domáhať sa ochrany k
nim,čomunasvedčujekonanieožiadostinavrhovateľaovyradeniezosietemiestnychkomunikácii,ktoré
bolozastavené,akoajrozhodnutieKrajskéhostavebnéhoúraduvBanskejBystriciozrušenírozhodnutia
o umiestnení stavby. Navrhovateľ nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva spevnené plochy, ktoré sú

miestnymi komunikáciami, lebo sú vo vlastníctve odporcu 6/ Mesta U. U., v prospech ktorého vzniklo
účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu.Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 118 ods. 1, § 119 Občianskeho zákonníka, § 3d ods. 3, § 4a
ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov,
§ 43 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.

Odporcovi v rade 1/, ktorý bol v konaní úspešný podľa § 142 ods. 1 OSP okresný súd priznal náhradu
trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 364,27 EUR, ktoré má navrhovateľ
uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ostatní odporcovia náhradu trov neuplatnili.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal, že odporcovi v rade 6/ Mestu U. U.
nedôvodne priznáva vlastnícke právo k miestnej komunikácii v zmysle § 3d ods. 3 cestného zákona.
Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť.

Zopakoval, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozostávajúcich z pozemku parc. C-KN XX/X a
stavby Kino F. súp. č. XXX na tomto pozemku, vrátane vonkajších úprav - spevnených plôch, terénnych

schodov, prípojky vody a kanalizácie. Túto skutočnosť potvrdil aj odporca 7/, od ktorého navrhovateľ
nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou. Odporca 7/ nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou z 29.
12. 2005 od odporcu 6/. Pre podrobnejší opis predávaných nehnuteľností uvedená zmluva odkazovala
na znalecký posudok č. 112/2005 z 04. 12. 2005, vypracovaný Z.. Z. N.. Odpredaj nehnuteľností z
majetku odporcu 6/ bol schválený mestským zastupiteľstvom v U. U. uznesením č. 462/2005 mimo

verejnú obchodnú súťaž vzhľadom na to, že Mesto U. U. bolo zakladateľom odporcu 7/. Kúpne zmluvy
obsahovali ustanovenie, v ktorom predávajúci vyhlasoval, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a
bremenách, ktoré by na predmetných nehnuteľnostiach v čase podpísania zmluvy viazli. To znamená,
že predávajúci nemal vedomosť o žiadnych ťarchách v podobe miestnych komunikácii. V roku 2009
v priebehu iného konania navrhovateľ zistil, že odporcovia, s výnimkou odporcu 7/, považovali za

miestne komunikácie spevnené plochy, ktoré navrhovateľ nadobudol kúpnou zmluvou. Cez sporný
pozemok, napriek nesúhlasu navrhovateľa, prechádzajú len odporcovia 1/ a 2/ (teraz odporcovia 1
až 5). Nie je splnená podmienka verejného využívania, lebo miestne komunikácie sú všeobecne
prístupné a užívané ulice alebo parkoviská vo vlastníctve obce, ktoré slúžia miestnej doprave, pričom
právna úprava v správnom konaní predpokladá, že musí existovať rozhodnutie príslušného cestného

orgánu o zaradení ulice, parkoviska alebo verejného priestranstva do siete miestnych komunikácii. To
v prípade spevnených plôch na pozemku navrhovateľa nie je splnené, lebo na zaradenie do siete
miestnych komunikácii príslušný správny orgán, ktorým je odporca 6/ Mesto U. U. nevydal potrebné
rozhodnutie a túto skutočnosť nepoprel. Jeho zamestnanec Z.. J. K., vypočutý ako svedok zdôvodnil
absenciu rozhodnutia okolnosťami praxe prevodu komunikácii zo štátu na obce v rokoch 1995-1997,

kedy mesto spracovalo zjednodušený mapový a tabelárny pasport miestnych komunikácii. Navrhovateľ
nespochybňuje, že došlo k prevodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na obec (Mesto U. U.). Ak
by aj zákon pripúšťal, že spevnené plochy boli miestnymi komunikáciami, stratili uvedený charakter a
takéto účelové určenie prevodom vlastníctva na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorým bol odporca
7/. Odporca Mesto U. U. v rozpore s právnou úpravou a skutkovým stavom obhajuje neexistenciu

rozhodnutia o zaradení spevnených plôch do siete miestnych komunikácii na pozemku navrhovateľa,
ktoré spolu s pozemkom previedol na navrhovateľa.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj odporca 7/ MBB a. s. Banská Bystrica, ktorý namietal
nesprávny skutkový záver okresného súdu, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť do vlastníctva tie

spevnené plochy, ktoré sú miestnymi komunikáciami a preto zostali vo vlastníctve odporcu 6/ Mesta
U. U.. Poukázal na to, že okolo bývalého Kina F. boli vybudované obslužné prístupové cesty, ktoré
neslúžili na iný účel. Podporil tvrdenie navrhovateľa, že neexistovala žiadosť o zaradenie predmetných
komunikácii do cestnej siete a neexitovalo rozhodnutie o takomto zaradení, vydané v správnom konaní.
Také dokumenty Mesto U. U. nepredložilo. Mesto U. U. bolo vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré

potom kúpnou zmluvou z 28. 12. 2005 previedlo na odporcu 7/, vrátane vonkajších úprav- spevnených
plôch, ktoré súdny znalec Z.. N. popisoval v znaleckom posudku č. 112/2005 ako parkovisko v hornej
časti pozemku nad hlavným objektom ako aj spevnená plocha z bočnej strany kina a pred kinom.
Vyjadrenia Mesta U. U. sú v rozopre s jeho predošlými stanoviskami a rozhodnutiami, ktorými v
súvislosti s investorským zámerom navrhovateľa povolilo odstránenie stavby „Kino F.“ na parc. č. XX/X.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S odvolaním
navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sa stotožnil a súhlasil s jeho argumentáciou.Odporca 6/ Mesto U. U. poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia v konaní na okresnom súde a navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 7/ uviedol, že odporca MBB a. s. Banská Bystrica nie je
rozsudkom okresného súdu dotknutý a v odvolaní len opakuje argumentáciu navrhovateľa. Uvedený
odporca v konaní neuplatnil protinávrh a okresný súd sa neodchýlil od žalobného petitu, uplatneného
vo veci samej. Odvolať sa nemôže ani z dôvodu, že neutrpel materiálnu ujmu, lebo nepreukázal, že by
ho rozhodnutie okresného súdu svojím obsahom znevýhodňovalo, že by boli jeho práva zúžené alebo

povinnosti rozšírené. Pritom nestačí, ak sa materiálna ujma iba tvrdí, ale obligatórne musí taká ujma
skutočneexistovať.Vovzťahukuplatnenémunároku,ktorýmjeurčenievlastníckehoprávakspevneným
plochám neexistuje taká materiálna ujma, ktorá by zhoršovala postavenie odporcu 7/. Len prejudiciálne
skúmaná otázka vecnej legitimácie odporcu, otázka jeho naliehavého právneho záujmu otvára cestu k
skúmaniu skutočne existujúcej ujmy odporcu 7/. Navrhol odvolanie odporcu 7/ odmietnuť ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods.1,2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného
súdu je vecne správne.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou

pevným základom.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení platnom
od 01. 01. 1999, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská
vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete

miestnych komunikácií. Podľa § 4b ods. 2 siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej
dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám
diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Podľa § 23 uvedeného zákona, ak nie je výslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb., miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon

upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo
vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Podľa ods. 3 tento zákon sa nevzťahuje na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právozodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 43a ods. 3 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb., Stavebného zákona, inžinierske stavby sú diaľnice,
cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

Podľa § 137 ods.1 zák. č. 50/1976 Zb., Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie
podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré
vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci
stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa ods. 2 ak medzi účastníkmi
konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by

znemožnilauskutočniťpožadovanéopatreniealebobyhoumožnilauskutočniťlenvpodstatneinejmiere
alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd
alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 91 ods. 1 OSP, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Vzhľadom na to, že v priebehu odvolacieho konania pôvodná odporkyňa v 2/ rade Ing. J. Q. zomrela
dňa XX. XX. XXXX, krajský súd v zmysle § 107 ods. 1, ods. 3 OSP pokračoval v konaní s odporcami v
rade 1/ až 5/ ako dedičmi odporkyne v 2/ rade, potvrdenými v dedičskom konaní vedenom na notárskom
úrade JUDr. Viery Kalinovej, sp. zn. 24D 309/2015, D not 106/2015.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia vlastníckeho práva spevnených plôch nachádzajúcich sa
na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve v kat. úz. U. U., zapísanom na LV XXXX ako parc. č. XX/X.
Uvedené spevnené plochy odporca v 6/ rade Mesto U. U. považuje za miestne komunikácie a eviduje
ich v sieti miestnych komunikácii v Zjednodušenom mapovom a tabelárnom pasporte MK, P, MP a
chodníkov Mesta U. U. pod č. 2.171 ako komunikácia, pod č. 4.260 chodník, P2 ako parkovacia plocha,

S1, S2 a S3 ako schodiská. Uvedený stav navrhovateľovi bráni vo výkone vlastníckeho práva, keď tvrdil,
že jeho právne postavenie je neisté a že má preto naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k uvedeným spevneným plochám.

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie zamietajúce žalobný návrh voči odporcom 1/ až 5/ tým, že

nebola preukázaná ich pasívna legitimácia v konaní, teda že navrhovateľ nepreukázal právo alebo
povinnosť, ktoré by zo sporného vzťahu pre nich vyplývali z hmotného práva. S uvedeným záverom
sa odvolací súd stotožňuje. Súčasne ale dodáva, že okresný súd sa mal v tejto súvislosti zaoberať aj
tým, že navrhovateľ nepreukazoval naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spevneným
plochám, keďže, ako správne namietal odporca v 1/ rade, predmetom právnej ochrany je vec sama,

pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku, ktorý je
zapísaný v katastri nehnuteľností pre kat. úz.X/. K.XXXXna LV J. parc. č. XX/X a to bez tiarch, na ktoré
poukazoval odporca v rade 6/.

Okresný súd pri posúdení určovacej žaloby vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 6/ rade

vychádzalzpredpokladu,žeodporcovi6/MestuU.U.svedčívlastníckeprávokmiestnymkomunikáciám
na pozemku navrhovateľa. Odvolací súd nepovažuje uvedený záver okresného súdu za dostatočne
odôvodnený, a to aj vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa a odporcu v 7/ rade, napriek tomu bolo
rozhodnutieokresnéhosúdu,ktorýmbolzamietnutýžalobnýnávrhajvovzťahukodporcomv6/a7/radevecne správne, lebo dôvody, ktoré okresný súd uviedol na zamietnutie žaloby voči ostatným odporcom,
že navrhovateľ nepreukazoval naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spevneným
plochám sa vzťahovali na všetkých odporcov. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil aj bez

potreby postupu podľa § 213 ods. 2 OSP.

V tejto súvislosti, na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý zamietol žalobu, ktorou
sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k spevneným plochám na pozemku vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa, krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že určovacou žalobou sa

má upraviť určité právo alebo vzťah medzi účastníkmi konania v celom rozsahu práva alebo právneho
vzťahu. Navrhovateľ sa určovacou žalobou môže domáhať ochrany svojich vlastníckych práv, do ktorých
bolo zasiahnuté, ktoré sú ohrozené alebo spochybňované.

Abstraktnou určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha absolútneho subjektívneho práva (napr.
vlastníckeho práva), uplatniteľného proti všetkým, kde rozsudok zaväzuje nielen účastníkov konania,

ale aj tretie osoby a orgány štátnej moci. Konkrétnou určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha určenia
existencie alebo neexistencie relatívneho práva, ktoré sa týka konkrétneho subjektu (subjektov), napr.
neplatnosti zmluvy. Zároveň platí, že určovacia žaloba, v prípade úspechu navrhovateľa, bude viesť k
reálnej náprave konkrétnej spornej situácie.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny
charakter. Prichádza do úvahy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej
sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá
obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu

určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Pri určovacej
žalobesavyžadujepreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmunavrhovateľa.Aknemožnovkonkrétnom
prípade očakávať splnenie týchto funkcií, pričom závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie,
ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha, nie je daný naliehavý právny
záujem na určení.

Z rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 36/1999) vyplýva, že naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Určovacia žaloba je

spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže
byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva.

Preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vyžaduje, aby rozhodnutie o nej bolo
spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu v dôsledku čoho predchádza

prípadnýmďalšímžalobámnaplnenie,prípadnežežalobanasplneniepovinnostinevystihujecelýobsah
sporného právneho vzťahu alebo práva (pozri napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2534/99).

Zo skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ vyplýva, že aj potom, ako nadobudol kúpnou zmluvou do
svojho vlastníctva areál bývalého kina F., pozemok parc. C- KN č. XX/X spolu so stavbou, odporca v

rade 6/ Mesto U. U. na tomto pozemku eviduje mieste komunikácie. Navrhovateľ vo svojej argumentácii
vychádzal z toho, že nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou
od Mesta U. U. (resp. od odporcu v rade 6) ako predávajúceho uvedená ťarcha miestnych komunikácii
na parc. C- KN č. XX/X, zanikla a navrhovateľ je vlastníkom spevnených plôch, na ktorých sa miestne
komunikácie nachádzali. V rozpore s obsahom kúpnej zmluvy správne orgány, (správnym orgánom je

aj odporca 6/), naďalej považujú spevnené plochy na parc. C- KN č. XX/X za miestnu komunikáciu a v
dôsledku toho je navrhovateľ obmedzovaný vo výkone vlastníckych a užívacích práv.

V konaní pred okresným súdom bola uvedená aj právna úprava zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých

opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce. Táto právna úprava vychádza z toho, že stavba vo vlastníctve obce sa nachádza na pozemku,
ktorý je vo vlastníctve inej osoby a že vzájomné právne vzťahy vlastníka stavby (obce) a vlastníka
pozemku, ako je prístup k stavbe, odplata za prechod k stavbe a ďalšie užívanie pozemku resp. stavby,nie sú medzi ich vlastníkmi upravené. Uvedený zákon teda dôsledne rešpektuje existenciu vlastníckeho
práva k stavbe a pozemku. K právu stavby zriaďuje vecné bremeno. Okresný súd však nemal dôvod
vychádzať z uvedeného zákona, pretože vzhľadom na predmet konania nevykonal dokazovanie o tom,

či sporné spevnené plochy ako miestne komunikácie zabezpečujú prístup k stavbe vo vlastníctve Mesta
U.U..Účeluprávnejúpravybynezodpovedalopovažovaťiba„miestnekomunikácie“zastavbusamotnú.
Naviac, osobitná právna úprava sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, k čomu nepochybne došlo predajom nehnuteľností
navrhovateľovi a to pred tým, ako zák. č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť. Mesto U. U. bolo až do

predaja nehnuteľností vlastníkom tak stavby ako ja pozemku pod nimi, preto ani z tohto dôvodu sa na
predmetné nehnuteľnosti uvedená právna úprava nevzťahuje a na právny vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom v rade 6/ nepoužije.

Určovacia žaloba má vždy súkromnoprávnu povahu, čo odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na
odôvodnenie okresného súdu, ktorý vyložil právny vzťah medzi navrhovateľom a Mestom U. U. na

základe predpisov (Stavebný a Cestný zákon), ktoré upravujú miestne komunikácie ako predmet
verejného práva.

Krajský súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k spevneným
plochám - teda existencia absolútneho vlastníckeho práva. Predmetom konania nebolo posúdenie

právneho úkonu alebo právneho vzťahu, ktorý sa týka jeho účastníkov, a teda, či navrhovateľ (resp. jeho
právny predchodca) nadobudol od Mesta U. U. parc. C- KN č. XX/X bez tiarch alebo bez stavby miestnej
komunikácie, o ktorej odporca 6/ v tomto konaní tvrdil, že napriek zmluvným prevodom vlastníckeho
práva a zápisom do katastra nehnuteľností zostala stavba miestnej komunikácie v jeho vlastníctve a
zaťažuje pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ správne uvádzal, že vlastníctvo miestnej

komunikácie nemožno odvodzovať iba zo zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a z toho, že
odporca v rade 6/ nevyradil miestne komunikácie z evidencie cestnej siete. To, že sa mieste komunikácie
a chodníky do katastra nehnuteľností nezapisujú však neznamená, že vlastnícke právo Mesta U. U.
predajom nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú, zaniklo. Tento predčasný záver okresného súdu
všaknemalvplyvnasprávnosťrozhodnutiaozamietnutížaloby,lebopredmetomkonanianebolozistenie

či došlo alebo nedošlo k zániku práva, ktoré voči navrhovateľovi uplatňuje odporca Mesto U. U..

Skutočnosť, že Mesto U. U. ako príslušný cestný správny orgán vykonáva svoju právomoc a eviduje
spevnené plochy ako miestne komunikácie na pozemku navrhovateľa na preukázanie naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva nestačí. Odvolací súd v tej súvislosti uvádza, že v

predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/117/2008
sa už navrhovateľ domáhal určenia, že časť pozemku v jeho vlastníctve nie je verejnou miestnou
komunikáciou, pričomz dôvodu právomocibola vec postúpená správnemu orgánu. Ani predmetom tohto
konania nebolo riešenie otázky, či ťarchy, ktoré na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, uplatňuje
Mesto U. U. zanikli.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. U. U., navrhovateľ je výlučným vlastníkom spornej parc.
KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, ktorá skutočnosť nebola v priebehu
konaniasporná.Takistonebolosporné,ženehnuteľnostikúpilvr.2006odsvojhoprávnehopredchodcu,
odporcu v 7/ rade v takom istom rozsahu, ako ich predalo Mesta U. U. v r. 2005. Miestne komunikácie

boli na parc. KN-C č. XX/X takto zaevidované v čase, keď vlastnícky patrili Mestu U. R. a skutočne
tvorili prístupové cesty a obslužné plochy pre bývalé kino F..

Na preukázanie naliehavého právneho záujmu nestačí, aby sa navrhovateľ domáhal určenia
vlastníckeho práva k spevneným plochám iba z toho dôvodu, že jeho vlastnícke právo je spochybňované

v konaniach správnych orgánov. Pri posúdení otázky existencie stavby treba vychádzať z hľadiska
predpisov občianskeho práva a nie predpisov správneho práva. Rozhodnutie súdu nie je možné založiť
iba na rozhodnutí správnych orgánov aj keď z nich súd pri hodnotení dôkazov vychádza. Nie rozhodnutie
správneho orgánu, ale výsledok hodnotenia skutkových zistení a právna úvaha súdu sú rozhodujúce pre
určenie, či v konkrétnej veci ide o stavbu samostatnú, alebo o príslušenstvo (resp. súčasť) inej, hlavnej

veci (stavby).

Okresný súd správne vychádzal z toho, že nehnuteľnosťami sú podľa § 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Vzhľadom na predmet konanianebolo predmetom zisťovania to, či spevnené plochy na parc. C- KN č. XX/X po prevode vlastníctva
k pozemku, na ktorom sa nachádzali z Mesta U. U. na právneho predchodcu navrhovateľa, resp. na
navrhovateľa zostali príslušenstvom pozemku parc. C- KN č. XX/X, stavby (býv. kina F.) alebo sa stali

samostatnou vecou.

Cesta je vecou podľa § 118 a § 119 Občianskeho zákonníka a predmetom občianskoprávnych vzťahov a
právnej ochrany iba za predpokladu, že je podľa predpisov občianskeho práva samostatným predmetom
práva. V posudzovanej veci boli v kúpnej zmluve spevnené plochy uvedené ako príslušenstvo predmetu

prevodu - stavby a pozemku, na ktorom sa nachádzajú. Vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku parc.
C- KN č. XX/X, vyplývajúce aj zo zápisov v katastri nehnuteľností, nie je sporné, ani zaťažené iným
právom. Z toho dôvodu nie je možné, aby sa navrhovateľ úspešne domáhal určenia vlastníckeho práva
iba k spevneným plochám na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Na uvedený záver nemá vplyv to, že
miestne komunikácie (nie spevnené plochy), sú podľa stavebných predpisov považované za stavbu.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že jeho vlastnícke právo rušili označení odporcovia, nepreukázal
hmotnoprávny základ takéhoto sporu a teda, ako konštatoval okresný súd, nepreukázal pasívnu
legitimáciu odporcov a ani naliehavý právny záujem. Na vecnú správnosť rozhodnutia nemal vplyv
predčasný záver, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva spevnené plochy, lebo sú
v evidencii miestnych komunikácií a že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce (odporcu 6/ Mesta

U. Q..

Pokiaľ je dôvodom právnej neistoty navrhovateľa, či nehnuteľnosti nadobudol od svojho právneho
predchodcu zaťažené právom stavby verejnej miestnej komunikácie, ktoré patrí odporcovi 6/ alebo nie,
musí svoje právne postavenie, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou a právne nároky z toho vyplývajúce

uplatniť voči tomu, kto jeho výlučné vlastnícke právo spochybňuje, resp. kto tvrdí, že uvedené právo
stavby prevodom nehnuteľností nezaniklo.

Navrhovateľnepreukázal,žebyodporcovia1/ až5/a7/ spochybňovalialeborušilijehovlastníckeprávo.
Na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva nestačí, že navrhovatelia

1/ a 2/ v správnom konaní namietali práva navrhovateľa podľa predpisov správneho práva, alebo že
správnyorgánnesprávnevyriešilpredbežnúotázku,týkajúcusaprávnejúpravyapredpisovsúkromného
práva, ktorú nebol oprávnený sám riešiť.

Z vyjadrení odporcu 7/ vyplýva, že vystupuje na podporu navrhovateľa, preto tento účastník nemal v

konaní vystupovať na strane odporcu, iba ak by na strane navrhovateľa nechcel vystupovať. V podanom
odvolaní odporca 7/ nepreukázal, že by bol rozhodnutím okresného súdu dotknutý. Súd nekonal o jeho
právach ani povinnostiach a jeho procesné postavenie na strane odporcu, v ktorom bol pred okresným
súdom úspešný vylučuje, aby sa opravným prostriedkom domáhal zmeny rozhodnutia. Preto krajský
súd jeho odvolanie podané v prospech navrhovateľa odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na

odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) OSP).

Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov však nepožadovali, preto krajský súd
žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.