Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/380/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215938
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615215938.2

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná, samosudkyňa, v právnej veci navrhovateľa :
N.. N. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. V., K.. X. XXX/XX, proti odporcovi : A. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. V., K.. X.
XX, o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo A. W., Y.. X.X.XXXX A. N.. N. W., B.. X., Y.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 5.10.1984 G. R.,
zapísané v knihe manželstiev Rady miestneho národného výboru G. R., zväzok 6, ročník XXXX, strana
1, poradové č. XX rozvádza.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že jej vzťahy s
manželom sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní, a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj
spoločenský účel. Svoj návrh odôvodnila ďalej tým, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z
ktorého pochádzajú dve už plnoleté Z. Z., Y.. XXXX A. K., Y.. XXXX. Nezhody v manželstve sa objavili
už na jeho začiatku z dôvodu nevery odporcu. So zreteľom na to, že v tom čase vychovávali dve
maloleté deti, navrhovateľka neveru odporcovi odpustila a zotrvala v manželstve. Z dôvodu zdravotného
stavu dcéry sa z L. presťahovali do V., kde dcéra navštevovala Základnú školu pre nevidiacich a aj v
V. nadviazal odporca známosť s inou ženou. Ešte pred vstupom do manželstva sa u odporcu objavili
psychické problémy - depresie, o ktorých navrhovateľka mala vedomosť pred vstupom do manželstva.
Kvôli psychickým zdravotným problémom bol odporca aj hospitalizovaný a dlhodobo sa lieči ambulantne
u psychiatra, pričom navrhovateľka sa snažila odporcovi pomáhať zvládať tieto obdobia a podporovať
ho, čo ju značne vyčerpávalo, a aj tieto situácie zasahovali do manželského spolužitia . K rodičom
navrhovateľky mal odporca rezervovaný vzťah, viac preferoval svojich rodičov a viac im aj pomáhal.
Po odchode detí zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka chcela presťahovať z V. bližšie k deťom
a svojim rodičom, s čím odporca nesúhlasil z obavy, že by si nenašiel tak zaujímavú prácu. Vzťahy
navrhovateľky k odporcovi sa zhoršili a jej city voči nemu ochladli po tom, čo sa zoznámila s iným mužom.
Ďalší život s manželom považuje za neprípustný a po prerušení manželského spolužitia nie je žiadna
nádej na jeho obnovenie.

Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že
manželstvo s navrhovateľkou považuje za celoživotný zväzok, váži si seba aj svoj sľub, ako aj manželku
za všetko pekné aj ťažké, čo spolu prežili a keďže sa presťahoval do E. tak, ako to manželka navrhovala
už pred rokom, vidí v novom prostredí priestor pre obnovenie ich spoločného života. Poukázal, že viac
ako 30 rokov spoločného života prinieslo mnohé výzvy, skúšky, ale aj pekné a šťastné chvíle, spojené
najmä s narodením ich detí a starostlivosťou o ne. Kvôli zrakovému postihnutiu dcéry sa presťahovali
z L. do V., našiel si prácu a svojej rodine sa snažil venovať najlepšie ako vedel. Voľný čas trávil s
rodinou, nemal agresívne správanie a nevyhľadával spoločnosť iných mužov, ktorí svoje problémy riešia
alkoholom, zodpovedne pristupoval k svojmu zamestnaniu aj hmotnému zabezpečeniu rodiny. Viedli s
manželkou a deťmi rodinný život v mnohých ohľadoch bežný a porovnateľný s inými rodinami v malom
meste, trávili spolu víkendy aj rodinné dovolenky, pričom z jeho strany to nebolo utrpenie ani pretvárka,

ale bol rád , že si takéto zážitky môžu dovoliť. Nesúhlasil s tým, že by mal negatívny vzťah k rodičom
navrhovateľky. Konflikty a napätie vyvolávala situácia, keď na začiatku manželstva museli situáciu s
bývaním riešiť bývaním u rodičov. Rozhodne rodičov manželky nikdy neurážal , ani vedome neodmietal,
rešpektuje ich, čoho dôkazom je to, že prijal pozvanie na oslavy ich narodenín, stále ich príležitostne
navštevuje a je im vďačný za všetku pomoc, ktorú im preukazovali, ako aj za lásku a záujem o ich
deti. Svoju neveru mnohokrát oľutoval, ponúka však prijatie odpustenia a poukázal, že ako manžel,
ktorý robil chyby, vie byť aj oporou. Pokiaľ ide o jeho psychické problémy, tak má za to, že tieto nikdy
neboli natoľko závažné, aby mu bránili pracovať, dočasne sa zhoršili v období krízy v manželstve a
manželkinho rozhodovania o tom, či zotrvá v spoločnej domácnosti, preto zhoršenie svojho zdravotného
stavu nepovažuje za príčinu, ale dôsledok súčasnej manželskej krízy. Odporca je presvedčený, že
existujú možnosti, aj dôvody na záchranu manželstva a považuje za svoju povinnosť pokúsiť sa o obnovu
vzťahu a s Božou pomocou zachrániť manželstvo. Prvým dôvodom pokusu o obnovu je sľub, ktorý si
s manželkou dali pred ľuďmi aj Bohom, a to stáť pri sebe v dobrom aj v zlom. Druhým dôvodom je
pochybnosť odporcu, či manželka nepodala návrh na rozvod len pod dočasnými vplyvmi, pominutím
ktorých by obaja mohli rozvod oľutovať ako unáhlený krok. Odporca si je istý, že donedávna manželka o
rozvode ani neuvažovala , v jej správaní nič nenasvedčovalo tomu, že by sa cítila nešťastná a odhodlaná
rozvádzať sa, a problémy nastali až po jej intenzívnom zblížení s kolegom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a obsahom
listinných dôkazov, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX G. R. a u oboch išlo o prvé manželstvo. Posledné
spoločné bydlisko manželov bolo v V..

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu a vylúčila možnosť obnovy spolužitia. Trvala na všetkých
dôvodoch, ktoré uviedla v písomnom návrhu a na doplnenie uviedla, že za hlavnú príčinu rozvratu
vzťahov považuje rozdielnosť a nesúlad názorov, ktoré boli už dlhšiu dobu, pričom o rozvode uvažovala
viackrát, avšak kvôli ich maloletým deťom sa nerozvádzala, ako aj to, že zo strany manžela necítila
podporu a ochranu, ale bola to ona, ktorá mu podporu musela dávať. Manžel jej bol neverný trikrát,
odpustila mu, avšak dôveru k manželovi stratila a pochybnosti o zmysle manželstva nadobudla
definitívne po tom, čo sa manžel odmietol presťahovať do E. bližšie k deťom a rodičom kvôli práci,
pričom po jej odchode zo spoločnej domácnosti tak bez problémov urobil. V súčasnosti má vzťah s iným
mužom, k manželovi nemá žiaden citový vzťah a nebola s ním v kontakte od augusta 2015, kedy opustila
spoločnú domácnosť. Manželovi dôvod svojho odchodu zo spoločnej domácnosti vysvetlila, návrh na
rozvod podala po zrelej úvahe a deti o rozvode vedia, pričom deti už majú svoje samostatné životy.

Odporca trval na svojom nesúhlase s rozvodom zo všetkých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom písomnom
vyjadrení k návrhu. Na doplnenie uviedol, že manželkin priateľ je ich spoločný kamarát a o ich vzťahu
informoval aj manželkinho zamestnávateľa, pretože pracovala v charite a vie, že etický kódex tejto práce
nedovoľuje takéto vzťahy na pracovisku. On nemá žiadnu priateľku, v súčasnosti sa presťahoval k deťom
do E. , pretože neznáša samotu, nechcel sa vracať do prázdneho bytu, kde videl len spomienky na
to, čo všetko spolu s manželkou a deťmi prežili. S manželkou sa snažil kontaktovať, ale ona s nikým
nekomunikuje, rozbila sa celá rodina a má za to, že manželka tak koná pod vplyvom ošiaľu svojho
priateľa, pričom má za to, že časom by mohlo dôjsť k zmene. Potvrdil, že sa lieči u psychiatra a užíva
lieky, ale hospitalizovaný na psychiatrii bol len v minulosti, keď bol ešte malý, kvôli plačlivosti, pretože
mu všetkého prišlo ľúto, následne bol stabilizovaný a problémy nastali až po rokoch z vyčerpanosti.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom so povinní
starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom dospel súd k záveru, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne rozvrátené, že nemožno reálne očakávať obnovu ich vzťahov a obnovu
manželského spolužitia. Problémy v manželstve boli už v minulosti, kedy nevera odporcu narušila
vzájomné vzťahy manželov, pričom kvôli výchove a starostlivosti o vtedy maloleté deti navrhovateľka
zotrvala v manželstve. Odporca potvrdil, že je v starostlivosti psychiatra a užíva lieky, preto aj zvládanie
jeho zdravotných problémov bolo pre navrhovateľku vyčerpávajúce, aj keď o týchto problémoch mala
vedomosť už pred uzavretím manželstva, a nadobudla tak pocit, že je to ona, ktorá dáva v manželstve
väčšiu oporu a pomoc. Po odsťahovaní sa detí zo spoločnej domácnosti a ich osamostatnení je
zrejmé, že účastníci stratili hlavný zmysel ich spoločného spolužitia a pod vplyvom nesúhlasu odporcu
s presťahovaním sa, došlo k zlomovému pocitu navrhovateľky v strate jej dôvery k manželovi a jej
vzťah s iným mužom v nej len potvrdil rozhodnutie, že nechce zotrvať v manželstve s odporcom a že
nevidí zmysel ich manželstva. Odporca síce deklaroval, že má záujem bojovať o záchranu manželstva
a poukazoval aj na náboženské dôvody, avšak súd má za to, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti do súdneho pojednávania bol dostatočný časový priestor na to, aby odporca presvedčil
navrhovateľku minimálne na to, aby sa pokúsili o obnovu spolužitia, čo sa nestalo, pretože navrhovateľka
si pevne stojí za svojim rozhodnutím, má za to, že sa rozhodla po zrelej úvahe a nejde len o chvíľkové
neuvážené konanie. Preto je súd toho názoru, že nie je možné nútiť navrhovateľku zotrvať vo vzťahu
a pokúsiť sa o obnovu vzťahov, keď ona sama túto obnovu spolužitia odmieta. Manželia už niekoľko
mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, deti pochádzajúce z manželstva sú už dospelé a samostatné,
navrhovateľka odmieta možnosť obnovenia manželských vzťahov, k manželovi ju už neviaže citový
vzťah, nadviazala vzťah s novým partnerom, preto zo všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že
manželstvo účastníkov už neplní žiadnu z funkcií v zmysle Zákona o rodine, na základe čoho návrhu
vyhovel a manželstvo rozviedol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.