Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210614
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814210614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO 35717769, zast. JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku č. 12 proti odporkyni: I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/
XX, U. o zaplatenie 550,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a mi e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 13.6.2014 domáhal sa voči odporkyni zaplatenia 550 eur s úrokom z
omeškania 9% ročne od 20.11.2010 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 9.4.2010 uzavrel s odporkyňou ako

dlžníkom zmluvu o úvere na sumu 500,- eur za poplatok za správu úveru 345,- eur. Odporkyňa sa
zaviazala celkovú čiastku 845,- eur zaplatiť v 13 mesačných splátkach po 65,- eur. Prvá splátka bola
splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom v
prípade neuhradenia troch splátok je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi.
Odporkyňa zaplatila celkom len sumu 295,- eur, posledná úhrada 25,- eur bola uhradená 19.11 2010.
Odporkyňa neplnila riadne a včas splátkový kalendár, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok a
žiadal vrátenie celej pohľadávky. Rozdiel medzi poskytnutým úverom s poplatkom a zaplatenou sumou

295,- eur predstavuje 550,- eur.

Odporkyni súd doručil návrh na začatie konania, predvolanie na termín pojednávania.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 15.10.2014 vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to kópiou zmluvy č. 320100689 zo dňa 9.4.2010,

predžalobnou upomienkou z 21.9.2010, oznámením o zosplatnení záväzku z 1.3.2011 a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 9.4.2010 uzavreli účastníci zmluvu o úvere pod č. 320100689, na základe ktorej navrhovateľ ako
veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur za odplatu a úrok vo výške 20% istiny /
poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje tak odplatu, tak dohodnutý úrok/ a odporkyňa ako dlžník sa
zaviazala uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 500,- eur a celkový poplatok za správu 345,- eur, t.j.

845,- eur v pravidelných mesačných splátkach v počte splátok 13 pri výške mesačnej splátky 65,- eur.
Prvá splátka je splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia je splatná 30.deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky s tým, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN je ku dňu podpisuzmluvy 48,66%. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky a rozhodcovská doložka upravené na
zadnej strane zmluvy.

Navrhovateľ vyzýval odporkyňu predžalobnou upomienkou z 21.9.2010 k zaplateniu dlhu 130,- eur a
upozorňoval na zosplatnenie celého dlhu. Z písomných vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa
zaplatila splátky 295,- eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nemožno vyhovieť. Medzi účastníkmi konania existoval záväzkovo právny vzťah na základe zmluvy
o úvere. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania
považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi

navrhovateľom a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o
spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v
naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené

zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.
Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom
na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia oobčianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na
základe ktorého boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- eur a odporkyňa sa
zaviazala dlžnú sumu uhradiť spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 65,- eur v pravidelných 13.
mesačných splátkach. Rovnako bolo preukázané, že odporkyňa si povinnosti zo zmluvy neplnila, preto
právny predchodca navrhovateľa vyhlásil dňa 1.3.2011 mimoriadnu splatnosť celého úveru a odporkyňa

bola vyzvaná bezodkladne uhradiť celú dlžnú sumu. Navrhovateľ si voči nej v konaní uplatnil aj nárok
na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého dlhu, t.j. od 19.11.2010
až do zaplatenia. Odo dňa zosplatnenia dlhu teda začala plynúť navrhovateľovi premlčacia doba 3
roky na uplatnenie nároku voči odporkyni. Navrhovateľ si teda mohol svoj nárok uplatniť najneskôr dňa
19.11.2013. Návrh však bol na súd podaný až dňa 13.6.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Ako už

bolo uvedené, navrhovateľ svoj návrh voči odporkyni na súde uplatnil až po uplynutí premlčacej doby,
súd na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní uplatnil trovy navrhovateľ, ktorý
však úspešný nebol, preto mu náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./