Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208750
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113208750.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Bc. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. cesta XXXX, K. N. V., občan SR, právne zastúpený JUDr. Stanislav
Záhumenský, advokát so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, proti odporcovi: V.. R. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXX, K. N. V., občan SR, právne zastúpená GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21,
Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie sumy 1.200 eur spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. 127 pre kat. úz. Kysucké Nové Mesto za obdobie od 12.3.2011 do 12.3.2013 z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 3.600 eur z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
1.1.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že účastníci sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. 968 postavený na KNC parc. č. 3967/2 a
pozemkov CKN parc. č. 3967/2 a 3967/3 v podiele 1 navrhovateľ a 3 odporca. Odporca dlhodobo užíva
uvedené nehnuteľnosti v celosti bez právneho dôvodu, nakoľko neuzatvoril s odporcom žiadnu nájomnú
zmluvu a užíva aj navrhovateľov spoluvlastnícky podiel 1 bez toho, aby za užívanie platil náhradu.

Navrhovateľ výšku požadovanej náhrady odôvodňoval tým, že minimálna úžitková plocha rodinného
domu je 300 m2, a teda podiel navrhovateľa predstavuje 75 m2 vo výške 150 eur mesačne (2 eur za m2)
v celkovej výške 3.600 eur, pričom aktuálna trhová cena za prenájom bytových priestorov v danej lokalite
sa pohybuje v priemernej výške 4,50 eur za m2 a za mesiac. Navrhovateľ žiadal vydať bezdôvodné
obohatenie v dvojročnej premlčacej dobe, a teda spätne za dva roky odo dňa podania návrhu, t.j. za
obdobie od 12.3.2011 do 12.3.2013.

Zo skutkových zistení vyplynulo, že účastníci konania o tom, ako budú spoločnú nehnuteľnosť užívať
t.j. spôsob jej užívania spoluvlastníci si nedohodli, dohoda preukázaná nebola a v rozhodnom období
marec 2011 až marec 2013 celú domovú nehnuteľnosť užíva odporca ako jeden zo spoluvlastníkov v
podiele 3, a to nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade odporca neužíva vec
v súlade s kritériom uvedeným v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda užíva vec nad rámec
svojho podielu a na strane navrhovateľa ide o obmedzenie práva dovoleného zákonom v ustanovení
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za ktoré z užívania vylúčenému spoluvlastníkovi patrí náhrada

vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Súd bol toho názoru, že spoluvlastník, ktorý spoločnú
nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu nemusí ostatným spoluvlastníkom
poskytovať peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu užívania len vtedy, ak preukáže existenciu
zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť však v konaní preukázanánebola a preto navrhovateľ ako podielový spoluvlastník 1, ktorý dom neužíval v rozhodnom období
má nárok na náhradu peňažnú t.j. nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho
podielu a to odo dňa, keď došlo k porušeniu spoluvlastníckeho podielu. Majetkový prospech dosahovaný

spoluvlastníkom týmto užívaním považuje judikatúra tradične za obohatenie získané bez právneho
dôvodu, a teda je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil ostatným spoluvlastníkom podľa
pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa § 541 ods.
1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Na strane
odporcuvznikábezdôvodnéobohatenie,zaktorémusí spoluvlastníkoviposkytnúťpeňažnúnáhraduako

ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. V danom prípade odporca ako spoluvlastník bez
právneho dôvodu spoločnú vec v posudzovanom období (od 12.3.2011 do 12.3.2013) nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu užíva a je teda povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil podľa
pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé zo zhodných vyjadrení účastníkov, že vzťahy
medzi nimi sú dlhodobo narušené a odporca i napriek výzve proti vôli navrhovateľa výlučne sám užíva
domovú nehnuteľnosť. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

je skutkovo a právne dôvodný a rozsudkom č.k. 17C 90/2013-83 zo dňa 4.12.2012 (v poradí prvým)
návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.200 eur od 1.1.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co 124/2014-115 zo dňa 30.10.2014 rozsudok súdu zrušil vo
výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.200 eur s príslušenstvom a vo výroku o
trovách prvostupňového konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie; vo výroku,
ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý. Vo
svojom odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so záverom okresného súdu, že medzi účastníkmi nebola

uzavretá dohoda o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a faktický stav (dlhodobé užívanie
dotknutých nehnuteľností odporcom) nemožno zamieňať s konkludentnou dohodou. Zhodne so súdom
I. stupňa považoval za primeranú právnu kvalifikáciu uplatneného nároku (aj) prostredníctvom inštitútov
bezdôvodného obohatenia; hmotnoprávne vzťahy účastníkov sú odvodené prioritne od skutočnosti ich
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Naproti doteraz uvedenému odvolací súd

považoval za opodstatnené odvolanie odporcu v súvislosti s otázkou dobrých mravov. Vyslovil právny
záver, že v podmienkach podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sa spoluvlastníci nedokážu
dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, uvedenému zodpovedá konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a práve takéto konanie medzi účastníkmi prebieha
už od roku 2008. Pokiaľ niektorý z jeho účastníkov svojím prístupom k vedeniu konania sťažuje, resp.

bráni jeho ukončeniu a súčasne si za obdobie po podaní návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva uplatní nárok na peňažnú náhradu za „nadužívanie“ veci iným spoluvlastníkom,
sa (minimálne) javí takýto postup ako nerešpektujúci kritérium dobrých mravov vo výkone práv a
povinností. Je totiž (v konkrétnostiach súdenej veci viac ako) pravdepodobné, že v rámci vyporiadania
spoluvlastníctva medzi účastníkmi bude takémuto spoluvlastníkovi poskytnutá primeraná peňažná

náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel a zároveň predlžovaním konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva môže „získať čas“ na uplatňovanie si nárokov za užívanie spoločnej veci
niektorým zo spoluvlastníkov nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu až do právoplatného skončenia
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetné súvislosti uplatňovania
nároku navrhovateľom okresný súd dôsledne nezohľadnil.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu)
súdvďalšomkonanívecprejednalarozhodolvneprítomnostinavrhovateľa. Nanariadenépojednávanie
dňa 4.5.2015 sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania mali riadne

vykázané (navrhovateľ dňa 19.3.2015, právny zástupca dňa 9.3.2015), svoju neúčasť neospravedlnili
ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Účasť účastníka konania na pojednávaní
je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité, a ak sa navrhovateľ na pojednávanie nedostavil,
sám sa vzdal možnosti konať pred súdom, uplatňovať tie procesné práva a plniť si povinnosti, ktoré mu
zo zákona vyplývajú.

Súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy
výsluchom účastníka konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam.Po skutkovej stránke z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že navrhovateľ naďalej uplatňuje
náhradu za obdobie od 12.3.2011 do 12.3.2013 tvrdiac, že s odporcom neuzatvoril nájomnú zmluvu a

spoločnú nehnuteľnosť nemôžu užívať pre narušené vzťahy a odporca spoločnú nehnuteľnosť užíva
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Je tiež nesporné, že v danom rozhodnom období účastníci
konania boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 127 pre kat.
úz. Kysucké Nové Mesto (č.l. 26) a pozemky CKN parc. č. 3967/2 a CKN parc. č. 3967/3 a stavba
rodinný dom súp. č. 968 bol v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa podiel 1/4, titul nadobudnutia

darovacia zmluva č. V 322/2007 z 23.4.2007 a odporca v podiele 3, titul nadobudnutia darovacia zmluva
č. V 1403/03 (1/2), osvedčenie o dedičstva č. D 680/97 (1/4).

V priebehu ďalšieho konania je nepochybné, že medzi účastníkmi konania prebiehajúci spor od
roku 2008 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. 127 pre kat. úz. Kysucké Nové Mesto (na návrh v tomto konaní 17C odporca

Mgr. Libuše Horvátová) bol ukončený a rozhodnutím č.k. 27C 94/2008-347 zo dňa 15.8.2014 (čl.
120) súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam pre kat. úz.
Kysucké Nové Mesto a vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu, a uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní 17C Bc. Michal Kubík)
sumu 26.500 eur a konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 4C 198/2010 o určenie nehnuteľností patriace

do dedičstva zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že obaja účastníci súhlasili so
zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak každý z nich žiadal nehnuteľnosť prikázať do svojho
výlučného vlastníctva a bola medzi účastníkmi sporná aj výška náhrady za vyporiadanie. Je nesporné,
že odporca pred podaním návrhu na súd navrhol zrušenie a vyporiadanie s povinnosťou vyplatiť hodnotu
nehnuteľnosti, predkladal znalecké posudky na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti, avšak navrhovateľ

s tým nesúhlasil a počas konania nemal námietky voči tomu, že nehnuteľnosti budú v celosti prikázané
odporcovi a až pri znížení všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa vyjadril, že žiada, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadal na
skutočnosť, že v rodinnom dome býva a nehnuteľnosti užíva odporca so svojou rodinou. Pri stanovení
kritérií primeranej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku a vyjadrení znalca na pojednávaní a

jeho doplnenia a stanovil podiel navrhovateľa zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností sumou 26.500 eur.
Tiež z obsahu odôvodnenia je nesporné, že počas prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva boli podané návrhy ohľadom rodinného domu č. súp. 968 o určenie, že
patria do dedičstva po neb. Libuši Hamalčákovej (polovica rodinného domu) a konanie 4C 198/2010
bolo spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 27C 94/2008. Tiež bolo vedené konanie 18C 171/2008

navrhovateľom MUDr. Jana Kubíková proti odporkyni Libuša Horvátová a predmet bol jedna polovica
rodinného domu č. 968, konanie zastavené na základe späťvzatia návrhu, konanie 16C 26/2009,
totožnéúčastníčky,ourčenie,ženavrhovateľkajededičkoupoporučiteľkeLibušiHalamčákovej,konanie
zastavené na základe späťvzatého návrhu, konanie 17C 101/2011, totožné účastníčky, o určenie,
že závet neb. Libuši Halamčákovej je neplatný a konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho

poplatku,konanie33C129/2009zastavenéprenezaplateniepoplatku,pričomnavrhovateliaMUDr.Jana
KubíkováaIng.MikulášKubíksúrodičiaodporcu(vtomtokonaní17Cnavrhovateľ)avzhľadomnatakýto
postup navrhovateľov, ktorí v konaniach, ktoré mali súvislosť s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom
konania, riadne nepokračovali, ale tieto konania boli zastavené buď pre nezaplatenie súdneho poplatku
alebo pre späťvzatie návrhu, súd dospel k záveru, že išlo len o účelové konania, aby mal v tomto konaní

17C navrhovateľ možnosť žiadať o prerušenie konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva27C94/2008ataknazákladetohtodošlovposlednomprípadekspojeniuvecizdôvodu
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti u navrhovateľky. Navrhovatelia tiež v konaní, ktoré sa pôvodne
viedlo pod sp. zn. 4C 198/2010 vo veci určenia do dedičstva zobrali svoj návrh na pojednávaní v celom
rozsahu späť. Rozhodnutie OS Žilina č.k. 27C 94/2008-347 zo dňa 15.8.2014 nadobudlo právoplatnosť

dňa 7.10.2014

Odporca vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a poukazoval
na prebiehajúce konanie 27C 94/2008, ktoré bolo vyporiadané v užšom slova zmysle a navrhovateľovi
už vyplatil sumu za podiel z vyporiadaného spoluvlastníctva v zmysle rozhodnutia súdu. Poukázal tiež na

skutočnosť, že počas prebiehajúceho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
navrhovateľ uplatnil tento nárok až v roku 2013, čiže až päť rokov po začatí konania a ide o jeho účelové
podanie.Pretožiadal,abysúdnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuakonedôvodnýavrozporesdobrými
mravmi zamietol.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

V citovanom ustanovení je upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie
hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho

práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu
uplatňovaného daného práva. Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores)
patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva
v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným
pojmom,atedamajúfunkciunormotvornú,niesúzákonomdefinované.Ichobsahspočívavovšeobecne
platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

S poukazom na vyslovený záver odvolacieho súd vo svojom rozhodnutí, že pokiaľ niektorý z jeho
účastníkov svojím prístupom k vedeniu konania sťažuje, resp. bráni jeho ukončeniu a súčasne si
za obdobie po podaní návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uplatní nárok
na peňažnú náhradu za „nadužívanie“ veci iným spoluvlastníkom, sa (minimálne) javí takýto postup

ako nerešpektujúci kritérium dobrých mravov vo výkone práv a povinností v danej veci súd v ďalšom
konaní posudzoval vzhľadom na zistené skutkové okolnosti kritérium dobrých mravov vo výkone práv
a povinností v rozhodnom období (12.3.2011 do 12.3.2013). V danom prípade úvahy súdu o tom, či
výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi prihliadal súd na všetky rozhodujúce okolnosti
do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a dospel k záveru,

že na strane navrhovateľa ide o šikanózny výkon práva ako spoluvlastnícka, ktorým sa nesleduje
dosiahnutie účelu sledovaného právnou normou, ale výkon práva zneužíva zámerne na poškodenie
druhého spoluvlastníka. Súd v prvom rade prihliadal na realizáciu spoluvlastníckeho práva navrhovateľa
z hľadiska oprávnených záujmov odporcu, ktorý bol odkázaný na bývanie v predmetnom dome a
pre dlhodobo narušené spoluvlastnícke vzťahy odporca už v roku 2008 podal návrh o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V druhom rade už samotný
postup rodičov navrhovateľa, ktorí v konaniach, ktoré mali súvislosť s predmetnými nehnuteľnosťami
(konania boli zastavené buď pre nezaplatenie súdneho poplatku alebo pre späťvzatie návrhu) bol
hodnotený ako účelový, aby mal navrhovateľ možnosť žiadať o prerušenie konania a už v čase
prebiehajúceho konania menil svoj postoj v spôsobe vyporiadania, hoci svoju časť rodinného domu,

ku ktorému mal spoluvlastnícky vzťah nikdy ani neužíval a bez ohľadu na všeobecne akceptovanú
požiadavku dodržiavania tolerancie v príbuzenských (rodinných) vzťahov následne uplatnil nárok na
peňažnú náhradu za „nadužívanie“ veci odporcom podaním tohto návrhu dňa 18.3.2013. Súd je toho
názoru, že navrhovateľ zneužil svoje spoluvlastnícke právo v čase prebiehajúceho konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ak by nepredlžoval konanie účelovými podaniami bola by

mu ako spoluvlastníkovi pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
poskytnutá „primeraná náhrada“ za spoluvlastnícky podiel ešte skôr ako podal tento návrh. Zrušením
spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu navrhovateľ ako spoluvlastník neprichádzal o
hodnotusvojhopodielu,alevdôsledkuvyporiadaniaspoluvlastníctvadošlonajehostranelenkpremene
formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky a nebyť jeho účelového predlžovania

konania táto náhrada mu „mohla“ byť vyplatená odporcom podstatne skôr.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z hľadiska dobrých mravov nemôže
obstáť v tomto konaní navrhovateľom uplatňovaný nárok za užívanie spoločnej veci odporcom nad
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 12.3.2011 do 12.3.2013 vo výške obvyklého nájmu

a za obdobie, kedy už prebiehalo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a
preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 a 3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).