Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710206847
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710206847.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B., a.s., Q. XXX, H. XX, T., IČO: XX XXX XXX
zastúpený Advokátskou kanceláriou I., s.r.o., so sídlom W. X/B, T., IČO: XX XXX XXX proti odporkyni
D. J., bytom H. T., J. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.483,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Mgr. T.,
advokátskej koncipientky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. októbra 2010
č.k. 3C/160/2010-38, takto P.

r o z h o d o l :

Z. advokátskej koncipientky E.. T. T. o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 451,83 Eur,
ktoré jej povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci na

účet navrhovateľa, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia s tým, že prvá splátka
sa stáva zročnou do 25-teho dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh
zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za
preukázanú existenciu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere B. pod číslom XXXXXXXX,
predmetom ktorého bol návrh na poskytnutie úveru s úverovým limitom 40.000,- Sk, a to tak, že táto
čiastka bude po uzatvorení zmluvy poukázaná na bankový účet odporcu. Navrhovateľ si preukázateľne

v zmysle tohto návrhu a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
návrh, ako aj VOP bol ním predtlačený, vyhradzoval právo návrh na uzatvorenie zmluvy buď prijať, alebo
neprijať, prípadne znížiť výšku úverového rámca. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z pripojených
VOP, prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca, a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere malo
byť oznámenie navrhovateľa doručené odporkyni o prijatí žiadosti, resp. návrhu na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Túto skutočnosť mal oznámiť navrhovateľ odporkyni a súčasne jej mal oznámiť

výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený jej poskytnúť. V priebehu konania ,napriek
výzve súdu, navrhovateľ súdu nepredložil takéto oznámenie adresované odporkyni a ani nepreukázal
jeho doručenie odporkyni, k tejto skutočnosti sa napriek výzve súdu žiadnym spôsobom ku dňu
rozhodnutia súdu nevyjadril. Uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého nároky si navrhovateľ
v tomto konaní uplatňuje, je potrebné charakterizovať a posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. musí byť zmluva o

spotrebiteľskom úvere uzatvorená obligatórne v písomnej forme, inak je absolútne neplatná. Občiansky
zákonník rieši v § 43a a nasl. spôsob uzatvárania zmlúv v prípade, ak jeden účastník zmluvy dáva návrh
na uzatvorenie zmluvy a druhý účastník takýto návrh prijíma. V tomto prípade návrh na uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru a ktorá zmluva musí byť v
zmyslezákonapísomná,mal navrhovateľ vzmysle§46ods.2Občianskehozákonníkapísomneprijaťa
v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka doručiť oznámenie o prijatí odporcovi. Až v okamihu, keď

včas vykonané vyjadrenie súhlasu s návrhom dôjde protistrane (v tomto prípade odporkyni) nadobúda
prijatie návrhu účinnosť. Na okamih nadobudnutia účinnosti návrhu je viazaný aj vznik zmluvy v zmysle§ 44 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal teda odporkyni písomne potvrdiť uzatvorenie zmluvy
tak, aby bolo zrejmé, že v plnom rozsahu akceptuje jej návrh na uzatvorenie zmluvy, z ktorého by bola
zrejmá výška úverového rámca, dohoda o úroku z úveru, o úroku z omeškania, počet splátok, ich výška,

termín splatnosti, ročná percentuálna miera nákladov, poplatky. Takýto písomný prejav navrhovateľa,
ktorý mal byť doručený odporkyni, je podľa názoru súdu nevyhnutný aj z toho dôvodu, aby bolo možné
posúdiť jeho náležitosti v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preukázať, že ide o zhodný
návrh,ktorýneobsahujedodatky,výhrady,obmedzeniaaleboinézmeny,nakoľkovtomprípadebytakéto
prijatie návrhu súd musel považovať za odmietnutie návrhu a za návrh nový. Takéto písomné doručenie

prijatia návrhu odporkyni nebolo v konaní, ako už bolo uvedené, preukázané. Z ustanovenia § 43a a
nasl. Občianskeho zákonníka majú kogentnú povahu a účastníci občiansko-právnych a obchodných
vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Na základe týchto skutočností súd preto konštatoval, že nedošlo k
platnému prijatiu návrhu odporkyne na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí úverového rámca a k platnému
uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. pre
nedodržanie písomnej formy, ktorá je v tomto prípade obligatórna podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001

Z.z. Jej absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa teda nemôže
domáhať zmluvne dohodnutých nárokov zo zmluvy. V konaní však nebolo sporné, že v novembri 2007
navrhovateľ, tak ako v návrhu tvrdil, poukázal na bankový účet odporkyne sumu 1.327,76 Eur, z ktorej
(ako rovnako v priebehu konania nebolo sporné) ku dňu rozhodnutia súdu odporkyňa navrhovateľovi
vrátila sumu 875,93 Eur, teda rozdiel v týchto čiastkach predstavujúci sumu 451,83 Eur a je na strane

odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi bezdôvodným obohatením a z tohto titulu okresný súd odporkyňu
na zaplatenie tejto čiastky navrhovateľovi zaviazal. Súčasne okresný súd za použitia § 160 ods. 1
O.s.p. povolil odporkyni dlžnú čiastku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie vo výške 451,83 Eur
splácať, a to v 50 Eur mesačných splátkach s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa je nemajetná,
sociálne odkázaná, a tak zaplatenie celej čiastky jednorazovo by ju nepochybne existenčne ohrozilo.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov okresný súd návrh navrhovateľa predstavujúci rozdiel medzi
súdom priznanej sumy a navrhovateľom uplatnenej sumy, zamietol ako neopodstatnený. I keď v danom
prípade pomer úspechu navrhovateľa je menší ako pomer jeho neúspechu a vychádzajúc z vyššie
uvedeného podľa § 142 ods. 2 O.s.p. by prináležalo právo na náhradu trov konania odporkyni, súd s
poukazom na to, že táto trovy v konaní neuplatnila, jej ich náhradu nepriznal. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, § 46 ods. 1, ods. 2 , § 451 ods. 1, ods. 2 ,
§ 457 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p. a
Všeobecnými obchodnými podmienkami.

ProtitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalaodvolanieMgr.T.T.,advokátskakoncipientka
advokátskej kancelárie I. s.r.o., T. a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Uviedla,ževzmyslečlánku2bodu2.3abodu2.6všeobecných
obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere je zmluva uzatvorená
prijatím návrhu zmluvy o úvere dlžníkom. Navrhovateľ nemal povinnosť písomne upovedomiť odporcu

o tom, že jeho žiadosti bolo vyhovené. Zmluva o úvere v zmysle článku 2 bod 2.6 vznikla doručením
riadne akceptovaného návrhu zmluvy o úvere, podpísaná odporcom spolu s potrebnými dokladmi alebo
prevedením požadovanej výšky úveru na bankový účet odporcu. S poukazom na uvedené tvrdenia
dôvodila, že právny úkon navrhovateľa svojím obsahom alebo účelom nijakým spôsobom neodporuje a
neobchádza zákon, nakoľko Zmluva o úvere medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzatvorená,

apretovznikloprávonavrhovateľadomáhaťsasúdnoucestouzaplateniadlžnejsumyzostranyodporcu.
Za nesprávny považovala názor okresného súdu, že navrhovateľ (nesprávne uvedené odporca) bol
povinný oznámiť odporcovi prijatie návrhu, nakoľko navrhovateľ prijal žiadosť o poskytnutie úveru zo
strany odporcu a svoj súhlas s poskytnutím úveru vyjadril zaslaním Návrhu na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. Odporca bol povinný minimálnu mesačnú čiastku pre úverový limit vo výške

1.327,76 Eur, čo predstavovalo sumu 53,08 Eur poukázať na bankový účet navrhovateľa vždy k 15-
temu dňu v mesiaci. V zmysle článku 4 bodu 4.2 VOP sa splátka úveru použije na úhradu úrokov z
úveru, poplatkov súvisiacich s úverom, prípadných poplatkov s poistením, prípadných nákladov veriteľa
súvisiacich s poskytnutím úveru podľa sadzobníka a nakoniec na úhradu istiny. Odporca si svoju
povinnosť spočiatku plnil, uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 857,93 Eur. V období 1/2009 a 2/2009

neuhradil minimálnu splátku vôbec a v ostatných obdobiach uhrádzal nižšie splátky ako 53,08 Eur, o
čom svedčí výpis z účtu klienta. Odporca poslednú splátku uhradil v období 11/2009.Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako
i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Zaoberal sa tiež tým, či odvolanie obsahuje všetky zákonné náležitosti stanovené v O.s.p. a či napadnuté
rozhodnutie medzi tým nezaniklo inak.

Oprávnenou osobou na podanie odvolania je v zmysle § 201 O.s.p. účastník konania, ktorý môže
napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Účastník sa môže

dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je oprávnený dať
sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého
zamestnáva. Právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môže
zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní (§ 24, § 25, § 26 O.s.p.).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v tomto
súdnom konaní advokátskej kancelárii I. s.r.o., zastúpená Mgr. I. I., advokátkou, so sídlom W. X/B, T.,
IČO: XX XXX XXX s tým, aby ho táto advokátska kancelária zastupovala vo všetkých úkonoch v súdnom
a exekučnom konaní, najmä pri vyhotovení a podaní návrhu na začatie konania, návrhu na vykonanie
exekúcie a pri spísaní a podaní návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom

proti odporkyni. Súhlasil, aby splnomocnený advokát (?) ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví
viac, súhlasil, aby každý z nich mohol konať samostatne.

V danej veci odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala Mgr. T. T., advokátska koncipientka
advokátskej kancelárie I. s.r.o., T. s tým, že doložila plnomocenstvo od uvedenej advokátskej kancelárie

zo dňa 30.11.2010, v ktorom je splnomocnená advokátkou Mgr. I. I. na zastupovanie danej právnej veci s
tým, že v závere je uvedené, že plnomocenstvo je udelené na jednotlivé právne úkony spojené s úplným
vybavením vyššie uvedenej veci v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií v
znení neskorších predpisov.

Z ust. § 15 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií vyplýva, že advokát si môže na účel výkonu
advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie
právnych služieb, čo je prípad v danej veci. Konateľmi takejto obchodnej spoločnosti, rovnako ako
spoločníkmi môžu byť len advokáti. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným
vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným je

každý zo spoločníkov a sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne, bez obmedzenia.

Z ust. § 16 citovaného zákona vyplýva, že advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť
iným advokátom, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný
zamestnanec advokáta, pričom uvedené zastúpenie nie je možné proti vôli klienta.

V danej veci je nesporné, že plnomocenstvo, ktoré advokátska kancelária udelila advokátskej
koncipientke Mgr. T. T. nespĺňa náležitosti ust. §16 ods. 2 Zák.č. 586/2003 Z.z., keď advokátska
koncipientka nebola poverená zastúpením advokáta na jednotlivý úkon, ale bola poverená na
zastupovanie v danej právnej veci s tým, že má vykonávať jednotlivé úkony spojené s úplným vybavením

vyššie uvedenej veci, ktoré znenie odvolací súd považuje za neprípustné. Zastupovanie advokátskym
koncipientom nie je a nemôže byť generálne a vzťahuje sa vždy len na jednotlivé úkony. Výkon
substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov upravilo aj Predsedníctvo SAK Uznesením č. 14
zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, z
ktorého možnosť advokátskej kancelárie poveriť koncipienta vykonávať v konkrétnej veci úkony spojené

s úplným vybavením veci (teda nie jednotlivý úkon) rovnako nevyplýva.

Za podstatné v danej veci odvolací súd považoval skutočnosť, že plná moc bola navrhovateľom
udelená obchodnej spoločnosti - advokátske kancelárii, ktorá vykonáva a poskytuje právne služby,
ktorej spoločníkmi a konateľmi môžu byť výlučne advokáti, čo Mgr. T. T., advokátska koncipientka, nie

je. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že advokátska koncipientka nemala vykonanú advokátsku
skúšku,ktorámápreukázaťschopnostiavedomostiadvokátskehokoncipientapotrebnénavykonávanie
povolania advokáta, najmä jeho schopnosti začať a uskutočňovať úkony verejnej a súkromnej povahyzverené advokátovi, ako aj jeho spôsobilosť na vyhotovenie právnych dokumentov a právnych stanovísk
a pri riadnom písomnom a ústnom predstavení právneho a skutkového stavu veci.

Pokiaľ potom advokátska koncipientka Mgr. T. T. vo svojom mene podala odvolanie v danej veci, ktoré
i sama podpísala, pričom je vo vzťahu k zástupcovi navrhovateľa v pracovnom pomere a jej plná moc
udelená nebola, nemohol odvolací súd takéto odvolanie akceptovať a pripustiť, aby výkon advokácie
vykonávala samostatne advokátska koncipientka vo vlastnom mene.

Podľa názoru odvolacieho súdu advokátsky koncipient nemá vo všeobecnosti typické postavenie
ďalšieho splnomocnenia v zmysle § 33a Občianskeho zákonníka, ale skôr postavenie povereného
zamestnanca, s čím korešponduje aj znenie druhej vety § 64 ods. 2 Zákona o advokácii: „Počas tejto
praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych
služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.“ Koncipient však nie je ďalším splnomocnencom,
ale iba vykonávateľom úkonov, ktoré mu uložil advokát ako jeho zamestnávateľ. I v prípade, že advokát

poverí jednotlivým úkonom advokátskeho koncipienta v zmysle § 16 ods. 2 Zákona o advokácii, tento
úkon je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samostatný
advokát.

Odvolací súd pripúšťa, že z ust. § 16 od. 2 a § 64 ods 2 druhá veta Zákona o advokácii vyplýva, že

advokát sa rovnako ako obchodná spoločnosť, vytvorená advokátmi za účelom poskytovania právnych
služieb, môže dať zastupovať pred súdmi a úradmi aj advokátskym koncipientom, ktorý u neho vykonáva
advokátsku prax, avšak iba na jednotlivé úkony, ktoré vykonáva vždy v mene advokáta. Je však
neprípustné, aby advokátsky koncipient podpisoval vo svojom mene písomnosti (v danej veci odvolanie )
určené súdom a iný úradom.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie advokátskej koncipientky Mgr. T. T. odmietol ako odvolanie
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .