Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Er/1088/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912208739
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Komová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5912208739.2

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci oprávneného: Okresný úrad Ružomberok, Dončova 11, 034
01 Ružomberok proti povinnému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L.. A.
XXXX/XX, XXX XX R., v konaní pre vymoženie sumy 30 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi
Pavlíkovi, Nám. Andreja Hlinku 54, 034 01 Ružomberok v celkovej výške 43,31 EUR do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 15.11.2012 začalo proti povinnému exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky oprávneného na podklade rozhodnutia - Blok na pokutu vydaný OO PZ

Ružomberok, č. L. zo dňa 17.12.2011.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 29.11.2012 pod číslom 5508*023743
súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, Nám. Andreja Hlinku 54, 034 01 Ružomberok.
Dňa 29.10.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
nakoľko povinný zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa
(povinného).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na

dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a
veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
V uvedenom exekučnom konaní mal súd zo spisu za preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX
zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom tohto konania. Vzhľadom k tomu, že po sebe nezanechal
žiaden majetok, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením tunajšieho súdu č.k. XD/
XX/XXXX-XX zo dňa 22.05.2013. Prípadní dedičia teda nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa,

nakoľko tento bol nemajetný.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať
nie preto, že povinný zomrel /smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie
je dôvodom zastavenia exekúcie/, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).
S poukazom na uvedené, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Nakoľko uvedená exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bola podľa názoru súdu splnená
podmienka pre aplikáciu ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

Účelne vynaložené trovy súdneho exekútora pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods.
1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške
2,90 EUR (poštovné - 2,20 EUR podľa doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise, poplatok za
elektronické súčinnosti - 0,70 EUR) a z 20 % DPH vo výške 7,22 EUR.

V súvislosti s náhradou hotových výdavkov je potrebné zdôrazniť, že tieto výdavky uplatnené súdnym
exekútorom musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal
dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. V nadväznosti na uvedené, súd nemohol priznať
súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu poštovného vo výške 8,20 EUR, náhradu telekomunikačných

výdavkov vo výške 2 EUR, nakoľko ich žiadnym spôsobom nezdokladoval. Pokiaľ si súdny exekútor
uplatnil náhradu poštového za doručenie uznesenia o zastavení exekúcie na vyznačenie právoplatnosti
a vrátenie poverenia, jedná sa iba o možné budúce výdavky, za ktoré mu súd náhradu taktiež nepriznal.
Súdny exekútor má nárok na náhradu len tých hotových výdavkov, ktoré mu preukázateľne vzniknú do
dňa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie, v danom prípade totiž nie je vylúčené, že doručenie vykoná

iným spôsobom ako prostredníctvom pošty.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenie proti tomuto rozhodnutiu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia
odvolanie na tunajší súd

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.