Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508213627
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7508213627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky: Z. L., rod. L., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom O. M., Č. X, zastúpená JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou AK, Čajakova
1, Košice, proti odporkyni: U. N., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. M., Z. XXX/XX, zastúpená
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie č.k. 15C/215/2008-98 z 5.6.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh zamietol a priznal náhradu trov
právneho zastúpenia odporkyne vo výške 100%.

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníčok konania k nehnuteľnosti - parcele registra „E“ č. 477/2 o výmere 1.861 m2, druh pozemku
orná pôda, v kat. území O. M. vedený na LV č. XXXX, a vyporiadať ho tak, že sa rozdelí na dve časti
podľa geometrického plánu č. 37/2007 z 10.08.2007 vyhotoveného D. Š., overeného Správou katastra

Košice - okolie dňa 24.10.2007, tak, že
- časť označenú ako diel 3 o výmere 935 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva odporkyne v podiele
1/1 k celku a vytvorí novú parcelu registra „C“ č. 3872/11 o výmere 935 m2,
- časť označenú ako diel 2 o výmere 934 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky a vytvorí
súčasť novej parcely registra „C“ č. 3872/10 o výmere 2.555 m2 spolu s dielom č. 1 zodpovedajúci
parceleregistra„E“ č.477/1ovýmere1.621m2,ornápôdaO.M.,zapísanánaLVč.XXXX-vovýlučnom
vlastníctve navrhovateľky v podiele 1/1 k celku,

- resp. žiadala rozhodnúť eventuálnym rozsudkom tak, že
sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k nehnuteľnosti - k parcele registra „E“ č.
477/2 o výmere 1.869 m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. O. M. vedenej na LV č. XXXX a vyporiadava
ho tak, že sa prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky v podiele 1/1 k celku a navrhovateľka je
povinná zaplatiť odporkyni sumu zodpovedajúcu polovici všeobecnej trhovej hodnoty celej nehnuteľnosti
- parcele registra „E“ č. 477/2 o výmere 1.869 m2 - druh pozemku orná pôda v k. ú. O. M. vedený na
LV č. XXXX, určenej znaleckým dokazovaním na oceňovanie nehnuteľnosti vykonaný v tomto súdnom

konaní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Súd vychádzal z toho, že z LV č. XXXX k. ú. O. M. je zrejmé, že obe účastníčky konania sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. 477/2 o výmere 1.869 m2 - orná pôda a tokaždá v podiele 1/2 k celku, pritom navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
polovici titulom dedenia D 1059/01 po svojom otcovi L. L., zomrelom XX.XX.XXXX s tým, že jej právny
predchodca nadobudol svoj podiel polovice k celku titulom vydržania podielu svojho brata L. L., ktorý sa

vysťahoval do USA a to titulom notárskej zápisnice č. N 196/98, Nz 192/98. Odporkyňa nadobudla svoj
spoluvlastnícky podiel titulom dedenia D 1327/97 po svojom starom otcovi U. L., zomrelom XX.XX.XXXX
právom syna poručiteľa, teda otca odporkyne L. L., zomrelého XX.XX.XXXX a táto parcela bola pôvodne
evidovaná v pzknvl. 313 na meno L. L., ženatého s U. Č. v polovici a U. L., ženatého s M.Í. U. v jednej
polovici a jednalo sa o roľu na Iberšeku.

V inom konaní (vec 16C/108/2005) P. L. uvádzal, že práve parcela č. 477/2 - orná pôda o výmere 1.869
m2 mala patriť do vlastníctva jeho otca - L. L. z dôvodu, že otec L. L. U. L. poskytol finančné prostriedky
svojmu bratovi L. L., ktorý sa vysťahoval spolu s rodinou aj s manželkou do Ameriky niekedy v roku
1936 a na základe tejto skutočnosti mal ich nadobudnúť neperfektnou darovacou zmluvou.
Súd preto konanie prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na súde pod sp. zn.
16C/108/2005 a toto konanie bolo právoplatne ukončené zastavením konania dňa 6.11.2013.

Súd dôvodil, že zo zhodných prednesov účastníčok konania súd zistil, že sa jedná o pozemok mimo
intravilánu obce, nachádza sa mimo zastavaného územia obce, na ktorý sa vzťahuje režim vyplývajúci
zo zákona č.180/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia
súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením existujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok

alebo pozemok menší ako 5.000 m2, pokiaľ sa jedná o lesný pozemok, a z tohto dôvodu nie je možné
predmetný pozemok rozdeliť. Súd sa ďalej zaoberal aj možnosťou prikázať predmetnú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva navrhovateľky s možnosťou vyplatenia podielu pre odporkyňu.
Zákonné ustanovenie § 141 ods. 1 OZ, stanovuje výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ako aj poradie týchto spôsobov vyporiadania, ktoré je pre súd záväzné.

Právna úprava pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepochybne dáva prednosť
dohode spoluvlastníkov, v ktorej majú možnosť dohodnúť si niektorý zo spôsobov vyporiadania
uvedených v OZ, pričom spôsob vyporiadania by mal viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa
vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva.
Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 21 ods.1 zák. č. 180/1995 Z.z.) je teda zrejmé, že nemôže na

základe právneho úkonu alebo rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením
existujúcich pozemkov pozemok menší ako 2.000 m2, pokiaľ sa jedná o poľnohospodársky pozemok.
Takýto petit v danom prípade nie je možný.
Navrhovateľka však v ďalšom žiadala o rozhodnutie s tým, že predmetná nehnuteľnosť bude prikázaná
do jej výlučného vlastníctva a z hodnoty poľnohospodárskej pôdy.

Žiaden iný dôvod v konaní navrhovateľka neuvádzala, neodôvodnila, z akého dôvodu má záujem na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej parcely do jej výlučného
vlastníctva. Navyše v konaní odporkyňa nemala záujem takýmto spôsobom riešiť vyporiadanie, táto
má záujem i naďalej byť spoluvlastníčkou, naviac uvádzala dôvody, že predmetná parcela v polovici
nemôže patriť právnemu predchodcovi navrhovateľky, ktorý si ju mal osvedčiť titulom vydržania, keďže

táto parcela a táto notárska zápisnica bola vydaná na podiel, ktorý mal patriť nebohému starému
otcovi U. L. a to titulom daru od svojho brata L. L., ktorý odišiel do Ameriky a za tým účelom ho starý
otec odporkyne finančne vyplatil, teda vyporiadal. Jedná sa však o skutočnosti, ktoré v tomto konaní
odporkyňou preukázané neboli, a tak súd vychádzal zo skutočností, ktoré sú t.č. evidované na LV č.
XXXX, v ktorých spoluvlastnícky podiel v polovici svedčí obom účastníkom konania. Odporkyňa a jej

právna zástupkyňa však mali za to, že navrhovateľka neozrejmila dôvod, na základe ktorého sa domáha
vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej parcely od jej vlastníctva,
keďže sa jedná o poľnohospodársku pôdu, ktorá je navyše v užívaní družstva a odporkyňa má záujem
zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve.
Súd sa však nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia trhovej hodnoty predmetnej

nehnuteľnosti vedenej ako orná pôda nezaoberal. Mal za to, že zrušením a vyporiadaním takýmto
spôsobom v prospech navrhovateľky by boli práva odporkyne poškodené a z geometrického plánu
predloženého navrhovateľkou je zrejmé, že sa jednalo o nehnuteľnosti, ktoré je možné zmeniť v rámci
územného konania a tieto nehnuteľnosti môžu byť časom uvedené ako stavebné pozemky, preto
prikázané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky s vyplatením podielu pre odporkyňu je

v danom prípade nedôvodný a naviac v konaní tento záujem preukázaný navrhovateľkou nebol, žalobu
súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal ich náhradu právnej zástupkyni odporkyne vo výške
100% v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v náväznosti na ust. § 151 ods. 7 O.s.p..V podanom odvolaní žiadala navrhovateľka podľa § 205 ods.2 písm.c/, d/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.), lebo súd neúplne zistil skutkový stav veci,

rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní namietala o.i., že vyhodnotenie otázky, či prevažuje záujem odporkyne na zachovaní
spoluvlastníctva (najmä vzhľadom k argumentácii jej právnej zástupkyne) alebo záujem navrhovateľky
na jeho zrušení úzko súvisí s dôsledným zistením a vyhodnotením niekoľkých podstatných okolností,
ktorými sa okresný súd nezaoberal.

Prvou okolnosťou je otázka právna, t.j. či za stavu, keď je toho času pozemok nedeliteľný môže
súd pri vyhodnocovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa zvažovať prípadnú deliteľnosť pozemku
pozemku v budúcnosti a či prípadná deliteľnosť pozemku v budúcnosti môže byť dostatočným dôvodom
prevažujúcim záujme navrhovateľky na zrušení spoluvlastníctva. Ďalej je otáznym, či odporkyňa má
skutočne záujem o reálne vyčlenenie časti pozemku v budúcnosti (odporkyňa takýto svoj záujem v
konaní nijak nepotvrdila, tieto úvahy boli prezentované len jej právnou zástupkyňou). Odporkyňa vo

svojej výpovedi sa obmedzila na tvrdenia, že podľa nej pozemok nemôže patriť navrhovateľke, a preto
trvala na zachovaní súčasného stavu spoluvlastníctva. Otáznou je spravodlivá deliteľnosť pozemku.
(Pozemokješirokýcca.17maprístupmázkomunikácielenzjednejstranysvojejšírky,t.j.pripozdĺžnom
delení by sa vytvorili nevyužiteľné pozemky o šírke cca 9m a pri inom delení len jedna zo spoluvlastníčok
bude mať časť prístupnú z komunikácie).

Pokiaľ by dôvodom hodným osobitného zreteľa mala byť okolnosť, že odporkyni pri navrhovateľkou
navrhovanom vyporiadaní nevznikne nárok na adekvátnu protihodnotu za jej podiel z dôvodu, že
toho času je sporný pozemok vedený ako orná pôda, uvedené by ignorovalo možnosti spravodlivého
ustálenia trhovej ceny pozemku v súdnom konaní. Nakoľko nič nebráni konajúcemu súdu, aby pri
ustálení trhovej hodnoty pozemku vzal v úvahu všetky rozhodné okolnosti pre ustálenie hodnoty

pozemku a neobmedzoval sa len na trhovú cenu poľnohospodárskej pôdy.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa žiadala potvrdiť rozsudok ako vecne správny, a priznať trovy
odvolacieho konania za jeden úkon vo výške 72,92 €.
Z dôvodu, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníctva a k rôznym zmenám na LV, bol návrh

zobratý späť a pripravili nové podanie, ktorým nielen ona, ale všetci právni nástupcovia po pôvodných
vlastníkoch budú iniciovať konanie o určenie vlastníckeho práva a to v tom, že aj sporná nehnuteľnosť
by mala patriť do vlastníctva ich právneho predchodcu na základe neperfektných zmlúv.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a sú na
LV č. XXXX, kat. úz. O. M.Z. vedené ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu.

Ide teda o poľnohospodársku pôdu. Pri rozdelení poľnohospodárskej pôdy súd musí rešpektovať Zákon
č. 180/1995 Z.z, ktorý v § 23 uvádza za akých podmienok môže dôjsť k vyporiadaniu spoluvlastníctva
pozemkov a to ak ide o poľnohospodársky pozemok, rozdelením nemôže vzniknúť pozemok menší ako
2000m2.
Návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol podaný za účelom jeho reálneho rozdelenia, čo

v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože ide o poľnohospodársky pozemok, ktorého rozdelením
by táto nehnuteľnosť nevytvorila pozemky väčšie ako zákon uvádza v § 23, teda 2000m2.
S prihliadnutím na skutočnosť, že pozemok nie je možné rozdeliť, nevyjadrovala sa ani na možný spôsob
jeho deľby podľa navrhovaného geometrického plánu. Pozemok je vedený ako poľnohospodársky a
nemôžu o ňom uvažovať ako o pozemku, ktorý by v budúcnosti bez územného rozhodnutia alebo

rozhodnutia o zmene jeho kultúry mohol byť považovať za pozemok v prírode deliteľný na dva
samostatné celky.
Spravodlivé podľa jej názoru je, že súd žalobu zamietol, pretože i keď je navrhovateľka vedená ako
podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, vlastnícke právo jej v skutočnosti nepatrí.
Ona nepripustila ani možnosť rozdelenia nehnuteľnosti podľa ust. § 142 ods.1 tretia veta OZ: Ak

nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na
to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa

podielov.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania), preskúmal
rozsudok podľa § 212 ods.1, 2 písm.d/, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny a odvolací súdho potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., keďže súd úplne zistil skutkový stav veci, správne vec právne
posúdil, odôvodnenie má podklad v zistených skutočnostiach, ktoré tvoria skutkový stav a odvolací súd
sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani

skutočnosť uvedená v odvolaní navrhovateľky.

Ani jeden z navrhovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné

rozsudok zrušiť, keďže nebolo zistené, aby žalobcovi bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom,
t.j. žeby v dôsledku procesného postupu súdu alebo jeho rozhodnutia žalobca nemohol uplatniť svoje
konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Súd vykonal všetky navrhovateľkou navrhnuté dôkazy, tieto boli dostatočným podkladom na úplné
zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé aj z obsahu spisu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku poukazuje na argumenty vo vyjadrení
k odvolaniu, lebo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce kat.úz. O. M. vedené ako parc.
registra „E“, evidované na mape určeného operátu, je to poľnohospodárska pôda a pri rozdelení
poľnohospodárskej pôdy, súd musí dodržať zákon č. 180/1995 Z.z., ktorý v § 23 zakotvuje možnosti,
za akých podmienok môže prichádzať do úvahy vyporiadanie spoluvlastníctva pozemkov a to ak ide
o poľnohospodársky pozemok, avšak rozdelením nemôže vzniknúť pozemok menší ako 2000 m2, ex
lege na to musel súd prihliadať.

Ak by bol prikázaný podiel odporkyne navrhovateľke a táto za podiel mala vyplatiť finančnú náhradu
podľa všeobecnej trhovej ceny určenej znaleckým dokazovaním, došlo by k ujme odporkyne, lebo táto
dokonca namietala, že vlastníctvo navrhovateľky je sporné s prihliadnutím na spôsob, ktorým vlastníctvo
nadobudol jej právny predchodca titulom osvedčenia o vydržaní.

Navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti polovici titulom dedenia D1509/01
po svojom otcovi L. L., zomrelom XX.X.XXXX s tým, že jej právny predchodca nadobudol svoj podiel
polovice k celku z titulu vydržania podielu svojho brata L. L.R., ktorý sa vysťahoval do USA a to titulom
notárskej zápisnice č. N 196/98, Nz 192/98. Odporkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel titulom

dedenia č. D 1327/97 po svojom starom otcovi U. L., zomrelom XX.X.XXXX a to právom poručiteľa, teda
otca odporkyne L. L.H., zomrelého XX.X.XXXX.

Odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou súhlasí s dôvodmi zamietnutia návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bolo preukázané, že odporkyňa nemala záujem riešiť

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa spôsobu, aký navrhla navrhovateľka a navrhovateľka
vôbec nepreukázala dôvod, na základe ktorého sa domáha vyporiadania a zrušenia podielového
spoluvlastníctva prikázaním predmetnej parcely do jej vlastníctva, lebo ide o poľnohospodársku pôdu v
užívaní družstva. V čase vyhlásenia rozsudku nebolo zrejmé, či ide o nehnuteľnosti, ktoré sa budú môcť
zmeniť z hľadiska kvality v rámci územného konania a budú využité a zapísané ako stavebné pozemky,

rozhodnutím súdu nevznikne žiadna ujma navrhovateľke.

Orná pôda o výmere 1869 m2 sa nemôže deliť podľa § 21, § 23 zák. č. 180/1995 Z.z., súd prvého
stupňa vysvetlil, prečo žalobu zamietol, keď využil možnosti vyporiadania podľa návrhu navrhovateľky
s poukazom na § 142 ods.1 veta prvá a tretia OZ. Vzhľadom na charakter nehnuteľnosti rozsudok

je zákonný a správny a odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 4/1994,
3Cdo/95/1995 Z.z., ktoré sa zaoberali danou problematikou a napokon zamietnutím žaloby neutrpí
žiadnu ujmu ani navrhovateľka, ktorá podala návrh.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania so zreteľom na § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p.

a neúspech navrhovateľky, úspešnej odporkyni nebolo možné priznať trovy, ktoré sú vzhľadom na § 1,
§ 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. neúčelné, za vyjadrenie, ktoré neobsahuje nové skutočnosti v porovnaní s
obsahom spisu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.