Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221331
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111221331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : U. Y., bytom

U., ul. R. č. XXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom, Ak, so sídlom Zlaté Moravce, ul.
Hviezdoslavova č. 37 proti odporcovi : M. C., nar. XXXX, bytom F. I., ul. C. č. XX, zast. JUDr. Svoradom
Petruškom, advokátom, so sídlom Nitra, ul. Kupecká č. 18 o ochranu osobnosti - nemajetková ujma
17.000.-eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 15.7.2011 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala, aby súd rozhodol o žalobe na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške

17.000.-eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vdovou po D. Y., ktorý zomrel dňa 20.12.1996. Odporca
dňa 20.12.1996 asi o 18.40 hod v Obci U. zapríčinil smrteľnú dopravnú nehodu, pri ktorej D. Y., manžel
navrhovateľky utrpel závažné a komplikované poranenia, na následky ktorých na mieste dopravnej
nehody zomrel. Odporca bol rozsudkom OS T., zo dňa 20.5.2009 uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví.
Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na písomne podanom návrhu, má za to, že predmetný nárok
nie je premlčaný. Ide o nárok, týkajúci sa satisfakcie, ktorý je osobného charakteru. Zároveň poukázala

na judikatúru Q. súdov XXCdo XXX/XXXX a XXCdo XXXX/XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od smrti jej manžela sa zmenil jej život, jej nebohý manžel bol
zdravý, zomrel, odišiel z minúty na minútu. Nemá dostatok finančných prostriedkov, žije iba z dôchodku.
S nebohým manželom plánovali, že keď budú na dôchodku dajú si domček do poriadku, peniaze dávali
deťom na štúdiá. Rok potom ako zomrel jej manžel, brala lieky na psychiku.
Právny zástupca odporcu uviedol, že odporcovi je ľúto čo sa stalo, poukázal na rozhodnutie konania
v rámci trestného, kde bolo konštatované spoluzavinenie nebohého manžela navrhovateľky, ktorý mal

alkohol v krvi ako i v moči. Nárok navrhovateľky však považuje za premlčaný, pretože ide o majetkové
právo a návrh bol podaný po uplynutí 12 rokov. Premlčacia doba začala plynúť 21.12.1996 a skončila
21.12.1999.
Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí z dôvodov uvedených jeho právnym zástupcom .
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom 5T XX/
XXXX-XXX, s vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, s vyúčtovacou faktúrou, znaleckým
posudkom ako i s doplnením, znaleckým posudkom F. univerzite v F., obsahom pripojeného spisu 5T

XX/XXXX, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.3.2009 a zistil nasledovný skutkový stav :
Na okresnom súde T. prebiehalo konanie pod sp. zn. 5T XX/XXXX proti obžalovanému M. C. pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zákona. Dňa 22.4.1997 bolo vznesené obvinenie proti
odporcovi za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zákona, nakoľko dňa 20.12.1996 o18.40 hodine v Obci U. riadil osobné motorové vozidlo značky D. Q. D. T. XX-XX, kde na ceste druhej
triedy neskoro spozoroval cyklistu D. Y., ktorý jazdil v pravo tým istým smerom ako vodič, pričom došlo k
nárazu prednej časti vozidla do zadného kolesa bicykla, následnému vymršťeniu D. Y. na prednú kapotu

vozidla a čelné sklo, pričom utrpel rozsiahle poranenia záhlavia, ktorým na mieste podľahol. Vo veci
rozhodol súd rozsudkom č. k. 5T XX/XXXX - 840, zo dňa 20.5.2009, keď odporca ako obžalovaný bol
uznaný za vinného, nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tým spáchal trestný čin ublíženia
na zdraví. Poškodenej Ľudmile Kučovej bola priznaná náhrada škody vo výške 1.327,59.-eur, pričom
so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2009.
Navrhovateľka sa týmto konaním domáha ochrany osobnosti a to nahradenia nemajetkovej ujmy vo
výške 17.000.-eur, s poukazom na § 13 ods. 2 z dôvodu, že usmrtením jej manžela došlo zo strany
odporcu k neoprávnenému zásahu do jej individuálnej osobnosti.
Podľa čl.19 ods. 2 Zák.č. 460/1992 Zb. Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 OZ nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyššie uvedeným konaním odporcu došlo

k závažnému zásahu do práva na ochrany osobnosti navrhovateľky spočívajúcom v obmedzení jej
súkromného, rodinného a citovaného života. Odporca však vzniesol v konaní námietku premlčania,
preto sa súd bližšie nezaoberal dôvodnosťou a primeranosťou nároku navrhovateľky a so vznesenou
námietkou premlčania odporcu sa súd vysporiadal nasledovne:
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jednorazové právo a toto právo nemožno podriadiť

pod inštitút záväzkových vzťahov, je to právo na osobitnú formu ochrany osobnosti fyzickej osoby
neviazané na žiadne iné právo. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch - peňažnú satisfakciu,
vznikáokamihomzásahudoosobnostifyzickejosoby,nevyžadujepotrebupredchádzajúcehouplatnenia
u osoby do práv zasahujúcej a nekonštituuje sa až súdnym rozhodnutím, ktoré je len deklaratórne
a významné len pre počiatok omeškania z neho vyplývajúci. Uplatňovanie práv na náhradu škody v

trestnom konaní a vôbec existencia a trvanie trestného, alebo iného konania voči osobe zasahujúcej do
osobnosti fyzickej osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty (nespôsobí prerušenie jej plynutia),
ale má vplyv len na preukázanie zodpovednosti deklaratórnym rozhodnutím. Vo vyššie citovanom
ustanovení § 100 ods.2 a 3 OZ je taxatívne uvedený výpočet prípadov nepremlčateľnosti majetkových
práv a peňažná satisfakcia v ňom uvedená nie je. U práva na peňažnú satisfakciu platí všeobecná

trojročná premlčacia lehota a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa
vzniku práva. V danom prípade zodpovednosť za zásah do práv navrhovateľky ako fyzickej osoby,
predstavujúci zásah do ochrany osobnosti je zodpovednosť objektívna, neviazaná na zavinenie, teda
nie je závislá na trestnom, priestupkovom, správnom, alebo inom konaní ) a bez možnosti zavinenia
sa. Právo na finančnú satisfakciu (zadosťučinenie) nepatrí automaticky pre každý zásah do osobnosti

fyzickej osoby, ale predstavuje výnimočné právo pre prípady, ak iné spôsoby ochrany osobnosti
nepostačujú. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie
nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Ide o satisfakciu v oblasti
nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobnéprávo majetkovej povahy. Teda právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch - peňažná satisfakcia
(zadosťučinenie) podľa § 13 ods. 2 OZ je osobným právom majetkovej povahy vyjadriteľným peňažným
ekvivalentom a podliehajúcim premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote počítanej od okamihu zásahu

do práv fyzickej osoby na ochranu osobnosti, v dôsledku čoho je potom nárok navrhovateľky vzniknutý
na túto náhradu dňa 20.12.1996 ( dňom, kedy došlo k dopravnej nehode a kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz, keďže navrhovateľka vedela, kto dopravnú nehodu zavinil, naviac súd poukazuje i na tú
skutočnosť, že navrhovateľka v rámci trestného konania bola vypočutá dňa 15.10.1998 ) a uplatnený na
súde až dňa 15.7.2011 premlčaný a to pre dôvodne a zákonne vznesenú námietku premlčania zo strany

odporcu. S poukazom na takto vykonané dokazovanie potom súd návrh zamietol, nakoľko s poukazom
na ust.§X00 ods. 1 veta tretia OZ je nárok navrhovateľky nepriznateľný. ( G. poukazuje na rozsudok T.
XCdo XXX/XXXX, uznesenie T. XCdo XXX/XXXX ).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko sa jej výslovne vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.