Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/368/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313229608.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethoovouvprávnejvecinavrhovateľky

H. Y., W.. XX.X.XXXX, F. Y.. C.. Š. XXX/XX, Y., zastúpená splnomocnencom Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F.
Y.. C.. Š. XXX/XX, proti odporkyni X. T., W.. X.X.XXXX, F. C., L. X, XXXX O., o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná platiť na výživu navrhovateľky sumu 100,- eur mesačne od 8.11.2013, ktoré
výživné je splatné vždy do 15.dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Splatnévýživnézaobdobieod8.11.2013do27.1.2015vovýške1500,-eurjeodporkyňapovinnázaplatiť
k rukám navrhovateľky do 3 dní.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 8. 11. 2013 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni, jej
matke, povinnosť platiť výživné v vo výške 300 euro mesačne, ato odo dňa podania návrhu na začatie
konania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, splnomocnenca navrhovateľky, odporkyne,
potvrdením o návšteve školy, rozhodnutiami o prijatí na strednú školu, rozhodnutím úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 3. 2. 2014, potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, rodným listom navrhovateľky, nájomnou zmluvou a dodatkami k nájomnej zmluve,
výdavkovými dokladmi, dohodou o splátkach, dohodou o pracovnej činnosti, potvrdením o príjme

splnomocnenca, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou a
dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na výpovede navrhovateľky vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 10.
1997, právoplatného dňa 28. 10. 1997, bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti otca
- splnomocnenca v tomto konaní. Odporkyňa sa navrhovateľky zriekla a nebola jej uložená žiadna
vyživovacia povinnosť. V súčasnosti študuje na strednej škole a býva v spoločnej domácnosti spolu s

otcom a bratom M. , pričom prostriedky na štúdium a na bývanie jej poskytuje výlučne otec. Dozvedela
sa, že jej matka žije nadštandardne, chodí po dovolenkách a má veľa peňazí, preto žiada určiť výživné
vo výške 300 euro mesačne. Odporkyňa je v súčasnosti neprispieva žiadnym spôsobom, nenavštevuje
ju, nekontaktuje sa s ňou a to ani počas sviatkov.Splnomocnenec navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že všetky náklady na výživu plnoletej
navrhovateľky platí výlučne on a predstavujú sumu 300 až 400 euro mesačne. On je v súčasnosti vedený

ako uchádzač zamestnanie na úrade práce a jeho príjem predstavuje výlučne štátna dávka vo výške 60
euro mesačne. Potreby navrhovateľky hradí tým spôsobom, že si požičiava peniaze od známych.

Z rozhodnutia L. I. Š. U. W. zo dňa 28. 4. 2011 vyplynulo, že navrhovateľka bola prijatá do 1. ročníka
denného štúdia v učebnom odbore kaderník v školskom roku 2011/2012. z priložených potvrdení bolo

preukázané, že navrhovateľka sa uvedenému štúdiu nepretržite od času jej prijatia venuje. V súčasnosti
navštevuje 1. ročník denného nadstavbového štúdia v odbore vlasová kozmetika na rovnakej škole.

Z doložených potvrdení úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplynulo, že od 1. 1.
2014 bola splnomocnencovi - otcovi navrhovateľky - znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 156,50
euro mesačne. Ďalej vyplynulo, že otec navrhovateľky na ňu poberá prídavok na dieťa vo výške 46,20

euro mesačne. Navrhovateľka spoločne s otcom bývajú v nájomnom byte, ktorý je vo vlastníctve obce
Močenok , v súvislosti s užívaním ktorého má splnomocnenec navrhovateľky dlh na nájomnom a na
záloháchnaslužbyspojenýchsužívanímbytuzarok2013,pričompodľadohodyosplátkachz5.2.2014
od marca do novembra 2013 sa bude dlh vo výške 920,16 euro splácať v mesačných splátkach po 100
euro a v decembri 2013 sa doplatí zvyšná časť dlhu 20,16 euro, okrem dlžnej časti bude splnomocnenec

riadne platiť za nájom bytu fond opráv a zálohy na služby spojené s užívaním bytu vo výške 176,09
euro mesačne. Splnomocnenec navrhovateľky mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti z 3. 10.
2013 na dobu do 31. 12. 2013 s dohodnutou odmenou 2 eurá na hodinu v rozsahu pracovného času
10 hodín týždenne. Z uvedenej dohody mal splnomocnenec príjem za október 2013 až december 2013
vo výške 54 eur mesačne netto. rovnaká dohoda bola uzatvorená s totožným zamestnávateľom na rok

2014 s dohodnutou odmenou 2,10 eura na hodinu a s pracovným časom v rozpätí 10 hodín týždenne.
Dávka v hmotnej núdzi bola počnúc 1. augusta 2014 znížená na sumu 52,10 euro mesačne. Dňom 8.
augusta 2014 bola ukončená dohodou o pracovnej činnosti otca navrhovateľky po vzájomnej dohode
so zamestnávateľom.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, pričom z jej výsluchu prostredníctvom dožiadaného
súdu vyplynulo, že navrhovateľka je jej dieťaťom, pričom do jej 18. roku života jej platila výživné, ktoré
však ďalej platí nemieni, lebo nemá peniaze. Nedostáva žiadnu podporu od štátu ani od svojho životného
druha R. Q., ktorý jej ale platí všetky účty aj jedlo aj šatstvo. Minulý rok nepracovala a ani od nikoho

nedostala peniaze, jej zdravotný stavy je normálny, nevie, prečo by mala pracovať, ani nevedela uviesť
koľko peňazí mesačne vydáva, na bývanie si neplatí nič, nakoľko všetky výdavky platí druh. V Rakúsku
ani v inom štáte neprenajíma žiadne nehnuteľnosti a nepoberá žiadne peniaze ani z Rakúska, ani zo
Slovenska. V spoločnej domácnosti žije spolu so svojím druhom, s ktorým má jedno spoločné dieťa, a
to maloletého M. W. XX. X. XXXX. Má aj druhé dieťa A. T., W. X. X. XXXX . Okrem uvedených dvoch

maloletých detí nemá žiadne vyživovacie povinnosti, nakoľko voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť
nemá. Nepredložila a ani nechcela súdu predložiť žiadne relevantné dôkazy.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine /ďalej len „ZoR“/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je
študentkou denného nadstavbového štúdia na strednej škole a nepretržite sa pripravuje na budúcepovolanie. Z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby si výživu zabezpečovala sama. Jej otec bol v čase
podania návrhu na začatie konania, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej vedený ako
uchádzač o zamestnanie, pričom si privyrábal na základe Dohody o pracovnej činnosti, z ktorej činnosti

mal príjem 54,- eur mesačne, dávka v hmotnej núdzi mu bola znížená na súčasných 52,10 eur mesačne.
Spoločne s navrhovateľkou a maloletým M. žije v nájomnom byte, za ktorý platí nájomné vo výške
176 euro mesačne + výdavky na plyn elektrinu, rozhlas a televíziu. Nepreukázal, že by si požičiaval
peniaze odvezené iných aj toto tvrdenie ani žiadnym spôsobom preukázať nenavrhol. Uviedol, že
mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú sumu až do 400 euro mesačne, avšak ani toto tvrdenie

sa žiadnym spôsobom nesnažil preukázať a ostalo len na úrovni nepodloženého tvrdenia. Sama
navrhovateľka nevedela uviesť, aké sú jej mesačné výdavky. Súd mal preto zato, že vychádzajúc z
praxe, odôvodnené potreby navrhovateľky možno vyčísliť na sumu 200 euro mesačne, do ktorej sumy
spadajú náklady na školu, cestovné, stravnú, hygienu, ošatenie a spoločenské vyžitie zodpovedajúce
veku navrhovateľky a jej spoločenskému statusu. Nepochybne by navrhovateľka strávila aj vyššiu sumu
než 200 euro mesačne, avšak by mohla vzniknúť pochybnosť o jej útrate na účely zabezpečenia

odôvodnených potrieb navrhovateľky. Na strane odporkyne je situácia taká, že žije svoj nový život
v Rakúsku, kde spoločnú domácnosť vedie so svojím druhom, má vyživovaciu povinnosť má voči
dvom maloletým deťom, nakoľko vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke sama neuznáva. Vzhľadom
na jej vyjadrenie, že jej nebráni zdravotný stav ani žiadna iná skutočnosť tom, aby si zabezpečila
zodpovedajúce zamestnanie a vlastný príjem, súd vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine mal za preukázané, že odporkyňa je dobrovoľne nezamestnaná a teda jej príjem
predstavuje priemernú mesačnú mzdu v predchádzajúcom štvrťroku hospodárstve Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť že ide o sumu 700 eura mesačne, súd mal zato, že pomerná časť, ktorou
by mala odporkyňa na výživu navrhovateľky prispievať, predstavuje sumu 100 mesačne, ktorá suma je
zodpovedajúca ako možnostiam odporkyne, taký i odôvodneným potrebám navrhovateľky .

Na margo vyjadrenia a právneho názoru odporkyne o tom, že výživné voči navrhovateľke bola povinná
platiť len do 18. Roku veku navrhovateľky, je irelevantné, nakoľko podľa platnej právnej úpravy je rodič
povinný prispievať na výživu dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. Vzhľadom
na denné štúdium navrhovateľky je samostatná forma obživy na jej strane vylúčená, na základe čoho

vyživovacia povinnosť oboch jej rodičov voči nej pretrváva. Skutočnosť, že odporkyňa je dobrovoľne
nezamestnaná bez akéhokoľvek vlastného príjmu ju nezbavuje povinnosti na výživu navrhovateľky
prispievať. Rovnako odporkyňu tejto povinnosti nezbavuje ani skutočnosť, že si medzičasom založila
vlastnú rodinu a má vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Arogantný prístup odporkyne k
vyživovacej povinnosti, jej nezáujem o navrhovateľku a laxný postoj k predmetnému súdnemu konaniu

nasvedčujú tomu, že suma 100,- eur mesačne je nevyhnutným finančným minimom, ktorým sa na výžive
svojho vlastného dieťaťa podieľať musí.

O splatnom výživnom za obdobie od 8.11.2013 do 27.1.2015 - 15 mesiacov - s prihliadnutím na absenciu
čo i len čiastočného plnenia zo strany odporkyne súd rozhodol tak, že jej uložil povinnosť zaplatiť celú

sumu splatného výživného vo výške 1500,- eur do 3 dní.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p., kde navrhovateľka ako procesne
úspešnejšia účastníčka by mala právo na pomernú náhradu trov konania, avšak túto náhradu si
neuplatnila, na základe čoho jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.