Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218096
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312218096.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ

s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 175,- eura z titulu majetkovej škody

a 553,20 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia,
pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom
EX 1654/2003.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/13/2013-51 zo dňa 12.9.2013 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8 Co 196/2014 - 68 zo dňa 15. 10. 2014 rozsudok súdu 1. stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu 1. stupňa
nie je preskúmateľné v časti, pokiaľ sa týka otázky, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu
navrhovateľa ako oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní platila tridsaťdňová lehota,
teda pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov, keď súd 1. stupňa nedostatočne zdôvodnil, na
základe čoho dospel k záveru, že v danej veci existovala 30 dňová lehota na rozhodnutie exekučného

súdu o zmene exekútora a prečo v danej veci citoval a aplikoval znenie exekučného poriadku účinného
k 31.5.2010 s poukazom na dátum začatia exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na pojednávanie nedostavili a preto súd podľa § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/236/2003
a z neho návrh na zmenu exekútora, výzva súdu, vyčíslenie trov, uznesenia a odvolanie a dospel k
tomuto skutkovému a právnemu záveru:Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/236/2003 súd zistil, súdny exekútor požiadal o
udelenie poverenia dňa 5.6.2003, pričom oprávnený mu podal návrh na vykonanie exekúcie dňa
26.5.2003.OprávnenýpodalnávrhnazmenusúdnehoexekútoranaOkresnýsúdLevicedňa23.11.2010.

Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, ktorý bol poverený exekúciou poverením zo dňa 1.10.2003, zaslal
stanovisko k návrhu oprávneného, žiadal priznať trovy exekúcie.

Okresný súd Levice uznesením č.k. 11Er/236/2003-21 zo dňa 10.10.2011 návrh na zmenu exekútora
zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. vyhovel

žiadostioprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcieOprávnenýpodalproti
predmetnému uzneseniu odvolanie na OS Levice uznesením č.k. 11Er/236/2003-37 zo dňa 14.8.2012
rozhodol sudcom tak, že návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, proti predmetnému
uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Exekučným titulom bola notárska zápisnica.

Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti

o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur a administratívne náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy,
keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie
pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti

povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške
nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva
priemerne 660 eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 55,32 eur za každý mesiac, pričom upozornil
na to, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 326 dní.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej

navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný.Ksamotnémupostupusúduodporcauvádzal,žezpraktickéhohľadiskajelehotanazmenu
exekútora objektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený

vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,
podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za
to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu

listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za
to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný
všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či
ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy

u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo

základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora
pre dátumom 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, akškoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( účinný v čase začatia exekučného konania)
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová

udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ).Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť )
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom" ).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
doúvahyako(priama)príčinaškodyexistujeskutočnosť, s ktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v

súdnictve.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého

dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od
prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny
úradný postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto
prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty,

z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd

Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V danom prípade ohľadne návrhu navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom v konaní neplatila tridsaťdňová zákonná
lehota. Návrh na súd bol podaný 28.9.2012 a od podania návrhu na zmenu exekútora dňa 23.11.2010
do návrhu na predbežné prejednanie nároku navrhovateľa dňa 30.5.2012 neubehli tri roky a tak návrh
nie je premlčaný.

Dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému exekútorovi avšak ani nový
exekútor nevymohol dlžnú sumu. Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Navrhovateľ v množstve
vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V niektorých veciach návrhuna zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie. Je možné, že i takýto
podnet, bol dôvod na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného exekútora. Podľa súdu v
priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť,

keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného
konania. Účastníkom exekučného konania do rozhodnutia súdu po zmene exekútora nevznikol stav
právnej neistoty. Zo stanoviska pôvodného súdneho exekútora a z jeho vyčíslenia trov vyplýva, že
exekútor v predmetnej veci vykonal viacero úkonov za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného,
bolo preukázané, že pôvodný exekútor vo veci konal a to bez ohľadu na návrh oprávneného na

zmenu súdneho exekútora, preto nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora nebolo exekučné konanie
ohrozené.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel
by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii

prípadov,súnedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutím
exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu exekútora,
navyše navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie
paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, je podľa súdu

nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú
škodu. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je
vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné

alebo účelné.

Navrhovateľ navrhoval v písomnom stanovisku znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.
I k takémuto postupu je potrebné. aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné
posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti

preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie
návrhu. Zhodne súd nepovažoval za hospodárne čakať na potrebné čakať na dôkaz navrhovateľa, ktorí
i keď by bol nadbytočný mal navrhovateľ predložiť spolu s návrhom. Rovnako ako pri vzniku škody je
poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti,

na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ
navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel vtedy, keď už nebolo porušované právo,
pričom nevedel uviesť konkrétny dátum je v kontexte s ďalšími vyššie uvedenými dôvodmi dôkazom
nedôvodnosti návrhu navrhovateľa ohľadne tvrdení o vzniku a výške škody.

Navyše doba ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného
rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom
a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s

názoromnavrhovateľa,žemožnopriamoporovnávaťnemajetkovúujmuzanedodržaniezákonnejlehoty
na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho

ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je, aby
bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote, k čomu
sa navrhovateľ prikláňal. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. S poukazom

na ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania,
súd uvádza, že nebola stanovená lehota na rozhodnutie súdu po žiadosti oprávneného o zmenu
exekútora, pričom rozhodovanie u zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na
priebeh konania nebol preukázaný. Nový exekútor dlh stále nevymohol, exekúcia je na rovnakej úrovniako u pôvodného exekútora. Navrhovateľ vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave
konania, v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu navrhovateľ v neistote
a hrozila by mu akákoľvek škoda, navyše nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok
na náhradu škody. Otázka je, či aj k škode došlo, čo sa podľa súdu nestalo. Ako už bolo konštatované
zjavná ujma nebola preukázaná.

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu na pojednávaní nevedel nijako konkrétne špecifikovať problémy
v podnikaní navrhovateľa spôsobené vníma tvrdeným údajným nezákonným postupom súdu. Podľa
súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo
rozhodnuté,zákonnálehotanarozhodnutiesúdunebolastanovenávprávnompredpiseakonštatovanie,

že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim. súd mal za to, že nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu, , že

žiadnaškoda nevzniklaavdruhomrade,akbyajteoretickynavrhovateľnejakúškodureálnedokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s rozhodnutím súdu o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa