Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111213812.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. advokátom JUDr. Petrom Pečeným, so sídlom Nám.
sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX A.,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Kamil Líška, so sídlom Ulica 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 14Er/455/2011-12 zo dňa 06.12.2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu pod sp. zn. PEC - AP

478/2010 zo dňa 10.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011 a vykonateľnosť dňa
18.03.2011.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.11.2009, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53
ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, §
40 písm. a), § 45 ods. 1 písm. b) a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako
aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín
zistil, že primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Úverovej zmluvy č. 3807052040
uzatvorenej dňa 09.07.2008.

Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko povinný nie je
podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel
od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v
Obchodnom registri.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 3807052040 sú úverové zmluvné podmienky, v záverečných
ustanoveniach ktorých bod (§) 19. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majetkové spory

vzniknuté zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom určeným
JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý za rozhodcu môže určiť aj sám seba.Nakoľko súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú,
podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku a zisťoval, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, teda či rozhodcovská doložka začlenená medzi
podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných

podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho výkladu § 53 ods. 1 v
spojení s ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008, nakoľko spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovská doložka totiž dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom
v praxi je reálny predpoklad, že je to takmer vždy veriteľ, ktorý podá návrh na začatie konania proti
spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec

predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol
príslušný. V zmysle zmluvných dojednaní úveru si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným
súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v
praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred súkromným
rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom.

Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne
neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná (v zmysle a contrario § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2008

druhá veta) a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Povaha celej zjavne formulárovej a
predtlačenej zmluvy je adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju úplne
odmietnuť.
Možnosť voľby príslušného súdu zo strany povinného - spotrebiteľa je prakticky nemožná a vylúčená,

nakoľko pri majetkových sporoch vyplývajúcich zo zmlúv ako je zmluva o úvere je žalobcom takmer
vždy len dodávateľ a je teda pochopiteľné, že ako žalobca uprednostní ním zvolený rozhodcovský súd/
rozhodcu, a to aj na úkor spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa už samotná forma zmluvných
dojednaní, t.j. drobný, ťažko čitateľný, husto popísaný text podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a to v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.10.2008, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.10.2008 neplatná.

Rozhodcovské konanie sa totiž uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a
takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská
doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto

rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného
titulu so zákonom, preto súd prvého stupňa postupujúc podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým

sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že si uplatnil i vyčíslenú náhradu trov odvolacieho
konania. Ako odvolací dôvod odvolateľ uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil, súd dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a závery súdu nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Predovšetkým argumentoval tým, že súd rozhodol bez skúmania podmienok,

za akých bola zmluva uzatvorená, či povinný k jej obsahu mal nejaké pripomienky, súdy sú povinné
skúmať konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy, ochrana spotrebiteľa má tiež svoje medze. Povinný
zmluvu uzavrel dobrovoľne, bez pripomienok a bez nátlaku, zmluva o úvere a aj rozhodcovská doložka
je v súlade so zákonom. Rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinného k súčinnosti,povinný v stanovenej lehote na výzvu nijako nereagoval, jeho práva neboli nijako ukrátené, mohol
podať námietky predpojatosti rozhodcu ako aj žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom.
Odvolateľ poukázal na správny preklad Smernice 93/13/EHS, ktorej význam smeruje k tomu, že zmluva

nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s rozhodcovským konaním, ktoré by nebolo upravené
právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však nie
je daný prípad, keďže rozhodcovské konanie je upravené zákonom, rozhodcovskú doložku preto nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Odvolateľ poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS,
ktorá vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských

sporov v súvislosti s úverovými zmluvami, čo oprávnený využil, ako i na rozsudok NS ČR sp. zn.
32Cdo/2282/2008, podľa ktorého zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli
z ich zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je v prevažnej miere založené na úniovom práve, konkrétne Smernici 93/13/EHS, pričom
smernice nie sú priamo aplikovateľné a majú úlohu interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je
v súlade so zákonmi, bola dojednaná platne. Predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne

znemožnené domôcť sa reálneho vymoženia existujúcej pohľadávky voči povinnému.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniu
nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne
posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého

uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač

formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného,
pričom časť úverové zmluvné podmienky tvorí predtlačený formulár bez priestoru na individuálny
zásah - zmenu. Povinný obsah tejto časti zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani
neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná.

Cieľom predmetnej rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i
v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovskýmsúdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Predmetná rozhodcovská doložka ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je zrejme v praxi i najčastejšia situácia, pretože práve dodávateľ
sa snaží získať exekučný titul.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008 spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa

ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca
demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami.
Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods.
5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje právo.

Z cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná.
Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov
Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa
vyžaduje,abyvýkladvnútroštátnehoprávaboleurokonformný,tedaabysúdvykladalvnútroštátnenormy
vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem

inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27. 6. 2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.Súdny dvor Európskej únie vo veci „C40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina
Rodrigeuez Nougueira“ označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež neprijateľné (vzdialené) miesto
rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,

resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl.
OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných
práv sťažovateľa nedošlo. Ak teda podľa cit. rozhodnutia ÚS je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
rozhodcovská doložka, ktorá umožňuje výber žalobcu, či podá žalobu na rozhodcovskom alebo na
štátnom súde, o to skôr ňou bude doložka ukladajúca spory riešiť výlučne pred rozhodcovským súdom,

ako je tomu v danom prípade.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská
doložka, dojednaná účastníkmi zmluvy, je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka.

Keďžepredmetnározhodcovskádoložka,spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu,jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a keďže potom medzi
zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č.
244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný,
nulitný, ničotný, neschopný vyvolať právne následky. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.