Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110216445
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110216445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň a

JUDr. Gabriely Világiovej JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Bratislava,
IČO: 30807484, adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, Hurbanova č. 6, 085
46 Bardejov proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. č. X, právne zastúpeného
JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná č. 62, o
zaplatenie 1.626,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/84/2010-87 zo dňa 05.12.2012 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
9C/84/2010-105 zo dňa 05.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok spolu s dopĺňacím rozsudkom č.k.9C/84/2010-105 zo dňa 05.09.2013 v
napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu976,09
Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C/84/2010-105 zo dňa 05.09.2013 návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nároku na náhradu
škody vzniknutej výplatou invalidného dôchodku poškodenému M. K. na základe protiprávneho konania
žalovaného, ktorý bol vodičom motorového vozidla pri dopravnej nehode v C. dňa 10.07.2005, kedy
došlo k poškodeniu zdrvia V. K..

Žalovaný k veci uviedol, že je si vedomý svojej zodpovednosti za dopravnú nehodu, navrhol však

zohľadniť spoluzodpovednosť poškodeného M. K..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 427 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj § 111 ods. 1, § 238 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ustálil, že
dňa 10.07.2005 bol žalovaný účastníkom dopravnej nehody v C. - V. di T., pri ktorej došlo k ťažkému
ublíženiu na zdraví s následkom uznania za invalidného poškodenému M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX, okres A.. Žalovaný v čase dopravnej nehody bol vodičom motorového vozidla a po dopravnej

nehode bola zistená prítomnosť alkoholu v krvi u žalovaného a tiež u poškodeného. V dôsledku tejto
dopravnej nehody poškodený bol dočasne práceneschopný od 13.12.2005 do 02.07.2006. Následne
po zasadnutí posudkového lekára dňa 03.07.2006 v dôsledku úrazu bol uznaný invalidným s mieroupoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 % a začal sa mu vyplácať invalidný
dôchodok v plnej výške.

Sociálnapoisťovňa,pobočkaBardejovvyplácalaod13.12.2005do2.7.2006poškodenémunemocenské
vo výške 8.202,- Sk v celom rozsahu. Česká poisťovňa, a.s., neskôr Generali, a.s. uplatnenú náhradu
škody žalobcom za výplatu nemocenských dávok vo výške 87.202,- Sk vyplatila a neskôr vyplatila aj
sumy vyplácané titulom invalidného dôchodku vo výškach 51.251,- Sk, 69.956,- Sk a 2.330,16 Eur.

Žalobca vyzval žalovaného k dobrovoľnému zaplateniu vyplatených dávok poškodenému a to výzvou
č.6/2010 z 12.02.2010. Išlo o výplatu invalidného dôchodku za mesiace jún 2009 vo výške 203,83 Eur,
júl 2009 vo výške 202,50 Eur, august 2009 vo výške 202,50 Eur, september 2009 vo výške 202,50 Eur,
október 2009 vo výške 202,50 Eur, november 2009 vo výške 202,50 Eur, december 2009 vo výške
202,50 Eur a január 2010 vo výške 209,32 Eur. Spolu nárok žalobcu v predmetnom konaní predstavoval
sumu 1.626,82 Eur.

Súd prvého stupňa poukazujúc na výsluch svedka M. K. zistil, že tento svedok bol dlhoročným kolegom
so žalobcom, s ktorým pôsobili v C. a cez víkend odišli na návrh Q. M. do letoviska navštíviť jeho
priateľov, ktorí tam prišli dovolenkovať zo Slovenska. Tento svedok uviedol, že sedeli spolu, požívali
všetci alkoholické nápoje, jedli, oddychovali, ale pokiaľ išlo o to, či si bol vedomý toho, že aj žalovaný po

celýdeňpožívalalkoholickénápojeanáslednesarozhodolviesťmotorovévozidlo,odpovedalvyhýbavo.
Uviedol, že prítomných v spoločnosti bolo viac ľudí a teda žalovaného nesledoval.

Aj druhý vypočutý svedok Q. M. potvrdil okolnosti týkajúce sa toho, že sú dlhodobí kamaráti, známi,
pracovali v C., bežne víkendy trávili spolu a preto navrhol aj v júli 2005, keď prišla jeho priateľka s rodinou

na dovolenku zo Slovenska do C., aby tento víkend trávili spolu. Keďže vo večerných hodinách bolo
zistené, že nemajú kde žalovaný s poškodeným prenocovať, títo sa rozhodli, že sa osobným motorovým
vozidlom vrátia späť do ich bydliska. Tento svedok potvrdil okolnosti týkajúce sa toho, ako sa trávil tento
voľný deň, a to, že sa pohostili jedlom, ale aj pitím a vlastne všetci rovnako požívali alkoholické nápoje
v priebehu celého dňa a tým pádom sedeli pri jednom stole, kde boli prítomní maximálne ôsmi ľudia,

plus maloleté deti. Ďalej potvrdil aj to, že odprevádzali všetci žalovaného s poškodeným k motorovému
vozidlu a obaja boli prítomní po celú dobu toho dňa spolu v rovnakej spoločnosti, s rovnakým obsahom
pohostenia. Naviac dodal, že v C. bola istá tolerancia prítomnosti alkoholu v krvi, v čas, keď vodič viedol
motorové vozidlo, preto po celú dobu pracovnej činnosti v C. sa stávalo, že aj po požití alkoholických
nápojovviedlimotorovévozidlostriedavo,čižalovaný,čipoškodený,aleboajvypočutýsvedokM..Trvalo

to po dobu niekoľkých rokov, kedy pôsobili pracovne v C..

Prvostupňovým súdom bolo konštatované, že žalobca popieral akúkoľvek možnosť uvažovať o
spoluzodpovednosti poškodeného z dôvodu, že v minulosti sa tým nikto nezaoberal, a to s poukazom
na to, že výlučne protiprávnym konaním žalovaného došlo ku škode na zdraví u poškodeného K..

Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou žalovanej strany so záverom, že ak námietkou
spoluzodpovednosti sa pred tým v poisťovni nezaoberali, uvedená skutočnosť nebráni súdu, aby touto
námietkou sa zaoberal práve v tomto konaní. Ustálil preto, že správanie poškodeného má podiel na
tom, že došlo ku škode na jeho zdraví. Vychádzajúc z výpovede svedkov, najmä svedka M. vyplynulo,

že vo voľný deň prišli si oddýchnuť do letoviska, mienili tam zotrvať celý víkend a preto sa správali
tak, že nebude nikto z nich nútený viesť motorové vozidlo, t. j., že požívali alkoholické nápoje. Je
pochopiteľné, že poškodený K. sa k týmto okolnostiam vyjadroval vyhýbavo, pretože v dôsledku
posúdenia spoluzodpovednosti môže sa stať, že subjekty, ktoré plnia nároky poškodeného, konkrétne v
tomto prípade žalobca, resp. iné subjekty, keďže na tunajšom súde prebiehajú aj ďalšie konania, môžu

zobrať do úvahy potom výšku plnenia v prospech poškodeného. Preto súd vychádzal práve z výsluchu
svedka M., ktorý nebol nejakým spôsobom zainteresovaný, poznal pomery, popísal ich hodnoverne a
súd nemal dôvod neveriť tejto výpovedi.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa ustálil spoluzodpovednosť u žalovaného v rozsahu 60

% a u poškodeného v rozsahu 40 % a v tomto rozsahu vydal aj rozsudok.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
ust.§205ods.2písm.f/O.s.p.Vodvolanívyslovilsvojnesúhlassvýškouustálenejspoluzodpovednostižalovaného a poškodeného majúc za to, že konajúci súd nesprávne vec právnej posúdil ( § 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p. ), lebo rozhodol na základe zle vyhodnotených skutkových zistení a priznal
spoluzodpovednosť poškodeného v rozsahu 40 %. Žalobou si uplatnil náhradu škody vo výške 1.626,82

Eur ( § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. ), ktorá vznikla výplatou invalidného dôchodku poškodenému
M. K., nar. XX.XX.XXXX, na základe protiprávneho konania žalovaného, ktorý pod vplyvom alkoholu
bol vodičom motorového vozidla pri dopravnej nehode v C. dňa 10.07.2005. Aj keď od roku 2005 boli
poškodenému K. vyplácané nemocenské dávky a následne invalidný dôchodok, nikdy doteraz nebolo
poukazované na skutočnosť, aby poškodený K. bol pod vplyvom alkoholu a mal niesť zodpovednosť

za dopravnú nehodu. V zmysle § 111 citovaného zákona by sa suma nemocenského a invalidného
dôchodku krátila na polovicu. Podľa názoru odvolateľa, podľa § 238 citovaného zákona, nie je
povinnosťou súdu zaoberať sa spoluzodpovednosťou poškodeného, ak v iných konaniach sa žalovaný
- vodič nebránil uznaniu viny v plnom rozsahu. Poukázal aj na ust. § 423, § 427 a § 441 OZ. Žalovaný
musel vedieť, že po požití alkoholu dochádza k obmedzeniu jeho ovládacích schopností a musel vedieť
posúdiť jeho následky. Ak sa tak svojou vinou dostal do takéhoto stavu, je povinný nahradiť škodu,

ktorú v tomto stave spôsobil. Vo vzťahu k posúdeniu miery na vzniku škody aj poškodeným tvrdil, že
nebolo preukázané, že ako opitý spolujazdec mal ovplyvniť vznik dopravnej nehody a vznik poškodenia
svojho zdravia. Hlavnou príčinou vzniku škody je dopravná nehoda, ktorú zavinil žalovaný pod vplyvom
alkoholu. Ak spolujazdec, poškodený K., ktorý nastúpil do auta vedel, že vodič má vypité, bolo to síce
odvážne a rizikové, avšak na dopravnej nehode sa už aktívnejšie nepodieľal a k vzniku škody ničím

ďalším neprispel. Bezprostredným pôvodcom zranení poškodeného bol žalovaný, ktorý riadil motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu a nebol schopný zabrániť dopravnej nehode. Preto účasť poškodeného
na dopravnej nehode nemožno považovať za porovnateľnú s podielom žalovaného. Považuje preto
priznanie spoluzodpovednosti na náhrade škody v pomere 60 % žalovaný a 40 % poškodený za
neodôvodnené a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie alebo

rozsudok zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

Súdprvéhostupňadopĺňacímrozsudkomč.k.9C/84/2010-105zodňa05.09.2013rozhodoltak,ženávrh
v prevyšujúcej časti zamieta. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 166 ods. 1 O. s. p. s odôvodnením v
zmysle rozsudku vyhláseného vo veci samej dňa 05.12.2012.

Aj proti doplňujúcemu rozsudku, ktorým bol nárok zamietnutý čo do sumy 650,73 Eur v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie v ďalšej časti odôvodňoval rovnakými dôvodmi
ako tieto uviedol v odvolaní proti rozsudku zo dňa 05.12.2012.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a navrhol ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania vo
výške 79,18 Eur. Vyslovil svoj súhlas s argumentáciou súdu prvého stupňa, že bolo jeho povinnosťou
zohľadniť v prejednávanej veci všetky otázky hmotného i procesného práva, ktoré sú potrebné k jej
riešeniu. Poukázal na ust. § 415 OZ so záverom, že škoda na zdraví, ktorú utrpel priamy poškodený M.

K., vznikla aj jeho vlastným zavinením a má ju teda znášať pomerne. Pred dopravnou nehodou trávil
žalovaný čas spoločne s poškodeným, obaja konzumovali aj alkoholické nápoje. Poškodený teda bol
v čase nehody tiež pod vplyvom alkoholu, vedel, že žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje,
napriektomudomotorovéhovozidlanastúpil.Ktakejtosituáciinavyšenedošloprvýkrát.Mieraopatrnosti
poškodeného predchádzať možnému nebezpečenstvu teda absentovala a je nevyhnutné posúdiť aj jeho

podiel zodpovednosti na vzniku poškodenia jeho zdravia. V tejto súvislosti poukázal na R 81/53, ako aj R
20/2005 so záverom, že aktuálna rozhodovacia činnosť súdov vo veciach nárokov v zmysle § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zohľadňuje spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody.

K odvolaniu proti doplňujúcemu rozsudku sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca ani vo svojom ďalšom

odvolaní zo dňa 30.09.2013 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom sa
líšili od jeho vyjadrenia v odvolaní zo dňa 16.01.2013. V celom rozsahu poukázal na svoje doterajšie
stanoviská a argumenty, ktoré prezentoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 08.02.2013.
Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnuté rozsudky ako
aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadeniapojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že na verejnej tabuli súdu oznámil dňa
28.05.2014 termín verejného vyhlásenia rozsudku zistil, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.

Predpokladom vzniku každej občianskej zodpovednosti je
1/ protiprávny úkon,
2/spôsobenie škody a
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V ust. § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že
každý, t. j. fyzická ako aj právnická osoba, zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkoprávneho vzťahu alebo o
povinnosťuloženúpriamozákonom,aležeporušenímtejtopovinnostibolaspôsobenáinejosobeškoda.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodu sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Z odseku 3 citovaného zákonného

ustanovenia vyplýva ďalšia podmienka vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorou je zavinené
konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

Zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka vzniká vtedy, keď jedna osoba spôsobí inej
osobe svojim zavineným konaním alebo svojou činnosťou, resp. nečinnosťou škodu. Ustanovenie §

441 OZ upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba, ale súčasne škoda bola spôsobená aj
zavinením poškodeného. Ak sa preukáže, že za škodu je zodpovedný nielen škodca, ale táto vznikla aj
zavinením poškodeného, škodu znáša tak zodpovedný subjekt ako aj poškodený, a to pomerne.

NárokSociálnejpoisťovnepodľaust.§238ods.1zákonač.461/2003Z.z.jejejsamostatnýmregresným

nárokom, a vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má teda táto úprava
povahu špeciálneho ustanovenia. Aj pri rozhodovaní o výške tohto nároku však treba zohľadniť prípadné
spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa ust. § 441 OZ ( R/26/2005 ).

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že poškodený M. K. vedel o tom, že žalovaný, ktorý zavinil dopravnú
nehodu ako vodič pod vplyvom alkoholu dňa 10.07.2005, požil pred jazdou alkoholické nápoje. Samotný
poškodený sa teda vystavil riziku vzniknutého spoluzavinenia na poškodení svojho zdravia, keď ako
spolujazdec si prisadol do motorového vozidla s vedomím, že jeho vodič celý deň požíval alkoholické
nápoje. Poškodenému teda muselo byť zrejmé, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti žalovaného

ako vodiča motorového vozidla sú po požití alkoholických nápojov značne obmedzené. Poškodený
teda mal zvážiť, že ako spolujazdec v motorovom vozidle, ktorého vodič pred jazdou požíval alkohol,
vystavuje sa vysokému riziku možnej dopravnej nehody a aj jej následkov. Zavinenie poškodeného
spočíva v tom, že sa rozhodol byť spolujazdcom vo vozidle, ktoré riadil vodič pod vplyvom alkoholu,
o čom jednoznačne vedel. Z uvedeného teda vyplýva spoluzodpovednosť poškodeného M. K. za

spôsobenú mu škodu na zdraví.

K výške súdom prvého stupňa ustálenej spoluzodpovednosti u žalovaného a poškodeného v rozsahu 60
% a 40 % odvolací súd uvádza, že do úvahy súdu prvého stupňa čo sa týka rozsahu spoluzodpovednosti
odvolací súd nemôže vstupovať a zasahovať. Ide totiž o úvahu súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti

odvolací súd iba uvádza, že ak by poškodený nepožíval alkoholické nápoje a správne sa rozhodol, t.
j. odmietol by sa odviezť motorovým vozidlom, ktoré riadil vodič pod vplyvom alkoholu, k poškodeniu
jeho zdravia by nedošlo. Poškodený totiž tým, že požíval alkoholické nápoje sa tiež dostal do stavu
obmedzeného hodnotenia svojho konania, kedy sa nezodpovedne rozhodol byť spolujazdcom v
motorovom vozidle, ktoré riadil vodič tiež pod vplyvom alkoholu.

Vzhľadom na uvedené je preto odvolací súd toho názoru, že napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa
sú vo výroku vecne správne. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku spolu s
dopĺňacím rozsudkom a v celom rozsahu na ich závery odkazuje.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uvedené rozsudky súdu prvého stupňa postupom podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. v celom rozsahu potvrdiť.O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované v súlade s ust. § 224 ods. 4 O. s. p., lebo
napadnutým rozhodnutím nebolo rozhodnuté o trovách konania, preto aj o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.