Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/91/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811010235

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7811010235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.3.2012,
v trestnej veci obžalovaného Q. C., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. C. O. W. Z. O. nar. XX.X.XXXX v Košiciach - Šaci, bytom D. Č.. XX,
prechodne bytom K. R. D., B. J. Č.. X,

j e v i n n ý,

že dňa 25.5.2010 okolo l6.30 hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Iveco e.č. KS-986 CF s návesom
zn. Krone e.č. KS 486 YF v smere od Tornale na Rožňavu, pričom na mokrej vozovke, za intenzívneho
dažďa a v križovatke predbiehal osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit e.č. NZ 039 DJ s prívesom
e.č.NZ645YB,ktoréodbočovalozhlavnejcestyvľavosmeromdoobceGemerskáPanica,okr.Rožňava

a narazil do zadnej časti ľavého boku vozidla zn. Škoda Favorit, ktoré po náraze odhodilo mimo cestu
vľavo, pričom vodička Škody Favorit X. V. utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na § l38 písm.h/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 576/2009 Z.z.

za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods.2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.j/ Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.l písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50
ods.l Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.Podľa§6lods.l,2Trestnéhozákonaobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá
všetkých druhov na dobu 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd pôvodne po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 26.10.2011 obžalovaného uznal vinným pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov , ako ja
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov.

RozhodnutiezaložilnavýpovedisvedkovK.T.aX..O.D.,ktoríbolibezprostrednýmisvedkamidopravnej
nehody, ktorú zavinil obžalovaný a pri ktorej X. V. utrpela zranenia, ktorým pri prevoze do nemocnice
podľahla, ako aj na znaleckom posudku X.. J. J., jeho výpovedi a ďalších dôkazov, ktoré sú popísané
v pôvodnom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie, bezprostredne po jeho vyhlásení a toto odvolanie aj
písomne doplnil. Odvolanie v podstate odôvodnil tým, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne a
tým tak dospel k nesprávnym skutkovým, ako aj právnym záverom.

Na základe odvolania Krajský súd v Košiciach po splnení prieskumnej povinnosti na základe

obsahu spisového materiálu a z neho vyplývajúcich skutočností dospel k záveru, že právny záver
prvostupňového súdu je predčasný, chybný a nezodpovedajúci správnym a úplným skutkovým
zisteniam, vyplývajúcim z dôkaznej situácie a na rozdiel od prvostupňového súdu je názoru, že z
doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne taký záver, a to vo vzťahu k výroku o vine, k
akému dospel prvostupňový súd. Rozsudok prvostupňového súdu je založený na neúplných skutkových

podkladoch a prvostupňový súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a
v tomto smere bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Preto prvostupňový rozsudok podľa ustanovenia
§ 321 ods.1 písm.b/,c/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku vrátil vec súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

V zrušujúcom uznesení krajský súd nariadil v súvislosti so zistením skutkového stavu veci vypočuť znovu
svedkov K. T. a X.. O. D. za prítomnosti znalca, ako aj svedka X.. X. J. a vyporiadať sa so skutkovou
okolnosťou, ktorá je rozhodná pre právne posúdenie žalovaného skutku, či išlo zo strany obžalovaného
o predchádzanie alebo o obchádzanie motorového vozidla, ktoré riadila nebohá X. V..

Súd v naznačenom smere doplnil dokazovanie výsluchom svedkov K. T., X.. O. D., X. J., ako aj znalca
X.. J. J..

Svedkovia K. T. a X.. O. D. mali zodpovedať na dve otázky v súvislosti s dopravnou nehodou a to na
okolnosť dopravnej nehody:

a/ kde - v ktorej časti vozovky a v akej vzdialenosti od hranice križovatky sa nachádzala poškodená s
jazdnou súpravou v čase, keď dala zapnutím ukazovateľa smeru jazdy vľavo svoj úmysel odbočiť na
predmetnej križovatke vľavo,
b/ kde - v ktorej časti vozovky a v akej vzdialenosti od hranice križovatky sa nachádzal obžalovaný s
jazdnou súpravou v čase, keď poškodená dala zapnutím ukazovateľa zmeny smeru jazdy vľavo svoj

úmysel odbočiť na predmetnej križovatke vľavo, ktoré nech ukážu i na náčrtku z miesta dopravnej
nehody.

Svedkyňa K. T. k týmto otázkam vypovedala, že v kritický čas bol taký lejak, že bolo ledva vidieť.
Nevedela povedať , kde nebohá s jazdnou súpravou sa nachádzala v čase, keď dala zapnutím

ukazovateľa zmeny smeru jazdy svoj úmysel odbočiť. Bol taký lejak, že ťažko bolo niečo osobitne
pozorovať, musela pozorovať, čo je pred ňou a za ňou, lebo videla, že za ňou ide kamión a dobre že
ju nechce tlačiť na ceste. Videla a registrovala len to, že auto, ktoré ide pred ňou chce odbočiť doľava.
Vnímala, že to auto pred ňou s prívesným vozíkom odbočovalo.K druhej otázke vypovedala, že to má denno-denne pred sebou, lebo každý deň tam chodí, má pred
sebou tú haváriu a do konca života na to nezabudne. V čase keď to auto pred ňou, ktoré odbočovalo
s prívesným vozíkom, kamión bol tesne za ňou. Keďže nevedela povedať, kedy poškodená dala

znamenie, že odbočuje vľavo, nemôže vedieť ani to, kde v tom čase sa mal nachádzať kamión.
Ďalej vypovedala, že v tom čase, keď registrovala , že auto s prívesným vozíkom odbočuje doľava,
neregistrovala, že oproti prichádzalo nejaké auto. Keby išlo naproti nejaké auto, tak by bolo to auto
nabúralo do poškodenej alebo do kamiónu.

Svedok X.. O. D. na vyššie uvedené otázky vypovedal, že on neregistroval, či poškodená dala znamenie
zmeny smeru jazdy alebo nie, registroval pred nimi len červené svetlá a to v čase keď poškodená zo
svojho jazdného prúdu bola viac odbočená ako bola vo svojom jazdnom prúde. Kamión registroval,
keď bol vedľa nich a vtedy zbadal aj to, že poškodená odbočuje doľava. Pokiaľ by tvrdil, že videl kedy
dala znamenie, že odbočuje doľava, tak by nehovoril pravdu. V čase keď registroval, že kamión je na
ich úrovni, to bolo blízko križovatky, mohlo byť 30-40 m , skôr 30 m. On neregistroval smerovku na

odbočujúcom aute s prívesom, videl len koncové svetlá. V tom čase sledoval , aby sa nedostali do
priekopy , pretože bol silný lejak. Neregistroval, že by naproti nejaké auto prichádzalo. Z týchto dôvodov
nevedel odpovedať ani na druhú otázku.

Znalec X.. J. J., po výzve, aby aktualizoval označenie dopravného značenia v súlade s právnym stavom

v čase dopravnej nehody v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu vypovedal, že dopravné
značenie v mieste dopravnej nehody je rovnaké, ako bolo v čase jej vzniku. Posúdenie právneho stavu
nepatrí do kompetencie znalca.

Znalec na otázku, či svedok S. T. mohol vidieť na vzdialenosť 151-166 m za popisovaných

poveternostných podmienok presné umiestnenie osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit s
prívesom na vozovke odpovedal, že viditeľnosť v konkrétnej situácii nie je možné objektívne preukázať.
Uviedol to z toho dôvodu, že svedok T.Á. uvádzal dohľadnosť 100 m, zatiaľ čo svedok X.. D. 30-40 m.
Vzhľadom na tieto výpovede svedkov ide o subjektívnu záležitosť a jemu je ťažko vyjadriť sa ,či mohol
svedok T. vidieť presné umiestnenie vozidla Škoda Favorit na vozovke. Odhad pozdĺžnej vzdialenosti

v daných poveternostných podmienkach je veľmi obtiažny, resp. nemožný. Lepšie sa odhaduje priečna
poloha vozidla na vozovke za predpokladu, že mu svietia svetlá.

Znalecnavýzvusudcu,abyverifikovalvýpočtamivýpovedesvedkovT.aX..D.,kdevktorejčastivozovky
a v akej vzdialenosti od hranice križovatky sa nachádzala poškodená s jazdnou súpravou v čase, keď

dala zapnutím ukazovateľa zmeny jazdy úmysel odbočiť na predmetnej križovatke a kde v tom čase
sa nachádzala obžalovaný s jazdnou súpravou vypovedal, že vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden
svedok nebol schopný odhadnúť požadované polohy, nie je možné verifikovať, to znamená nasimulovať
v simulačnom programe technickú prijateľnosť ich výpovedí.

Znalec na otázku, či mohla poškodená vidieť jazdnú súpravu obžalovaného, kde a v ktorej časti
vozovky a v akej vzdialenosti od hranice križovatky sa nachádzal obžalovaný s jazdnou súpravou v
čase, keď poškodená dala zapnutím ukazovateľa zmenu smery jazdy vľavo svoj úmysel odbočiť na
predmetnej križovatke vľavo, prípadne či mohol bezpečne zastaviť pred hranicou križovatky zo známej
rýchlosti vypovedal, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek podkladov pre riešenie tejto otázky zo strany

vypočutých svedkov nie je možné na to uspokojivo odpovedať, avšak môže potvrdiť, že v mieste, kde
obžalovaný začal na dopravnú situáciu reagovať v aktuálnej rýchlosti, nebolo možné zastaviť súpravu
pred hranicou križovatky.

Znalec ďalej vypovedal, že k záveru, že vozidlo Škoda Favorit pred nehodovým dejom sa nachádzalo

vo svojom jazdnom pruhu, vodička mierne spomaľovala, pohybovala sa pri stredovej čiare , došiel na
základe analýzy dopravnej nehody, keď mal k dispozícii výpovede svedkov T. a X.. D. a z technickej
logiky jazdy vyplýva, že pred odbočením v križovatke s takmer 180 stupňovým uhlom, každý vodič začne
spomaľovať a až počas odbočovacieho manévru svoju rýchlosť opäť zvyšuje. Kamiónová súprava v
čase reakcie vodiča sa nachádzala vo vzdialenosti 68 m pred budúcim miestom zrážky a nie 38,6 m

ako je to uvedené v znaleckom posudku - zrejme išlo o preklep a v daných podmienkach z vypočítanej
rýchlosti 86 km/hod. sa návesová súprava z technického hľadiska nemohla bezpečne vrátiť do svojho
jazdného pruhu pred hranicou križovatky.Podľa znalca v čase začatia predchádzania obžalovaný nemal zaclonený výhľad vozidlom Octavia na
jazdnú súpravu poškodenej, pretože vodič v ťahači - kamiónu má oči vo výške cca 2,5 m minimálne, čo
považuje za takú polohu, v ktorej sa dve osobné vozidlá vzdialené od seba niekoľko desiatok metrov

nemôžu navzájom prekryť, teda obžalovaný nemal zaclonený výhľad a tento nemal ani na koncové
svetlá prívesného vozíka poškodenej.

Svedok X. J. vypovedal, že v kritický deň, predtým ako poškodená išla na jazdu s motorovým vozidlom
a prívesom skontroloval technický stav, všetko bolo v poriadku, no má také skúsenosti, že keď sa vyjde

s prívesom na cestu ten podskakuje, otriasajú sa svetlá a žiarovky odchádzajú. Poškodená v kritický
deň mala rozvážať hydinu do Liciniec a Rákoša. S týmto prívesným vozíkom nešla prvý krát , jazdila
s ním asi 2-3 mesiace. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že zrejme zle odbočila pred Tornaľou a
preto zrejme sa chcela vrátiť späť, usudzuje to z toho, že sa musela vrátiť do Tornale, aby sa dostala do
týchto dedín. To, že sa mohla vrátiť do Tornale aj cez Gemerskú Panicu to však nevie. Nemôže tvrdiť,
že to bolo tak, že sa chcela otočiť a nie odbočiť. Poškodená bola ochotná a pracovitá, nikdy však s

ňou nejazdil, takže ohľadnej jej vodičských schopností sa nevedel vyjadriť. Podľa neho vo firme mala
najazdených okolo 2-3 tisíc kilometrov.

Ako už bolo konštatované v rozsudku zo dňa 26.10.2011 obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní využil svojho práva a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa necíti

byť vinným z toho, čo mu kladie obžaloba za vinu. V sťažnosti podanej obžalovaným proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, obžalovaný však tvrdil, že predmetnú dopravnú nehodu nezavinil, a tak ani za
smrť poškodenej nemôže zodpovedať. V sťažnosti však priznal, že jazdnú súpravu riadenú poškodenou,
pozostávajúcu z osobného auta a z vozíka predbehoval , no nebohá začala odbočovať vľavo v čase,
keď ju už predbiehal a vzdialenosť medzi ich vozidlami mu neumožňovala, aby nehode mohol zabrániť,

naviac poškodená na svojom vozidle určite nemala zapnutý ukazovateľ smeru jazdy a už vôbec nie v
čase, aby mohol na túto skutočnosť reagovať spôsobom, ktorý by umožnil zabrániť dopravnej nehode.

Z vykonaných dôkazov a to predovšetkým znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZKošicejenepochybnépreukázané,ževčasezrážkynákladnéhomotorovéhovozidlazn.IvecoStralis

s návesom - riadeného obžalovaným a osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit s prívesom
riadeného poškodenou, bol na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Favorit zapnutý ukazovateľ
zmeny smeru jazdy vzadu vľavo, ako aj ukazovateľ zmeny smeru jazdy vzadu vľavo na prívese a tento
bol preukázateľne funkčný.

Z plánu dopravnej nehody, ako aj zápisnice z ohliadky nehody a fotodokumentácie nepochybne
vyplynulo, že obžalovaný tesne pred križovatkou jazdil v ľavom jazdnom pruhu - v protismere, kde
sú zadokumentované jeho brzdné stopy. Pred križovatkou smerom od Tornale je vo vzdialenosti od
základného bodu merania dopravná značka A 20b s dodatkovou tabuľou E 2a a vo vzdialenosti 105 m
dopravná značka D 39d.

Z listu o prehliadke mŕtveho na čl. 203-204 vyplynulo, že X. V. pri nehode utrpela mnohopočetné
poranenia hrudníka, vnútrobrušných orgánov, hlavy, viac početné tržno-zmliaždené rany v temporálnej
oblasti vľavo. Bezprostrednou príčinou jej smrti bol inverzilný šok z vykrvácania pri polytraume.

Zo zápisu o dychovej skúške na čl. 201 vyplynulo, že obžalovaný dňa 25.5.2010 o 17.21 hod. sa podrobil
dychovej skúške s výsledkom 0,00 mg/l.

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného na čl. 211-212 vyplýva, že v roku 2005 mu bola uložená
pokuta 500,- Sk pre rýchlu jazdu, v roku 2004 bloková pokuta 2.000,- Sk pre jazdu cez križovatku, v roku

2006 bloková pokuta 1.000,- Sk pre porušenie povinnosti vodiča a spolujazdcov a v roku 2008 bloková
pokuta l.000,- Sk pre nerešpektovanie dopravných značiek - porušenie § 3 ods.2 písm.b/ Zákona o
cestnej premávke.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný konaním popísaným vo

výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/ Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním súd mal
za nepochybne preukázané, že obžalovaný svojim nedbanlivostným konaním hrubo porušil povinnostiuvedené v ustanovení § 15 ods.5 písm.d/ a g/, § 3 ods.1,2 písm.a/,b/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke.

Podľa § 15 ods.5 písm.d/ citovaného ustanovenia vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho
vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa ods.1,
prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom
smere jazdy.

Podľa § 15 ods.5 písm.g/ citovaného ustanovenia vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a
v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania
pred úrovňou križovatky.

Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa § 3 ods.2 písm.a/ citovaného zákona účastník cestnej premávky je povinný správať sa
disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je
povinný prispôsobiť svoje správanie, najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v
cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 3 ods.2 písm.b/ citovaného zákona účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť
pokyn vyplývajúcu z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že tieto povinnosti obžalovaný pri jazde v kritický

čas porušil. Nerešpektoval dopravné značky, ktoré ho upozorňovali na zvýšenú pozornosť, pretože pred
ním je križovatka, nerešpektujúc tieto značky v prietrži mračien , keď viditeľnosť bola značne znížená,
predbiehal pred križovatkou, hoci vedel, že toto predchádzanie nemôže byť dokončené pred úrovňou
tejto križovatky.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že nebohá X. V. pred križovatkou a pred samotným
odbočením dala znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a zaradila sa k stredovej čiare, čo rozhodne
potvrdila svedkyňa T. a v podstate aj svedok X.. D.. Zo smeru a spôsobu jazdy nebohej obžalovaný,
ktorý predbiehal v križovatke musel predvídať odbočovací manéver nebohej, pritom si bol vedomý,
že predbieha v križovatke a zlých poveternostných podmienkach. Vzhľadom na znalecký posudok

kriminalistického a expertízneho ústavu o stave žiaroviek na odbočujúcom aute súd nemal dôvod
pochybovať o hodnovernosti výpovedí svedkov T. a X.. D.. Pokiaľ ide o výpoveď svedka T., túto súd
hodnotil ako nehodnovernú , pretože na vzdialenosť najmenej 155 m, keď viditeľnosť bola značne
znížená, nemohol vidieť, či malo vozidlo odbočujúce vľavo zapnutú smerovku, alebo či bolo zaradené
pred odbočením pri pravom okraji svojho jazdného pruhu. Súd poukazuje aj na rozpory jeho výpovede

z prípravného konania a z hlavného pojednávania.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že zo strany obžalovaného v kritický čas išlo o
predchádzanie v zmysle § 15 ods.1 Zákona o cestnej premávke a nie o obchádzanie v zmysle §
14 Zákona o cestnej premávke. Sám obžalovaný v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia

priznal, že v kritický čas predbiehal osobné vozidlo s vozíkom, ktoré viedla nebohá poškodená a to, že
predchádzal nepochybne vyplynulo z výpovede svedkyne T., ako aj X.. D., ktorý boli bezprostredne pri
nehode popísanej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný začal predchádzať osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Octavia, ktoré riadila vodička K. T. a pokračoval i v predchádzaní poškodenej, v takej
vzdialenosti pred križovatkou, ktorá vzdialenosť neumožnila na bezpečné dokončenie predchádzania
pred úrovňou križovatky. Nepochybne to potvrdil znalec X.. J. jednak v znaleckom posudku, ako i vo
svojich výpovediach.

Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného prihliadol aj na ustanovenie § 19 ods.1 Zákona o cestnej
premávke, podľa ktorého pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o
zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný priodbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje musí dbať
na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

V zmysle tohto ustanovenia súd mal za preukázané, že nebohá X. V. pred odbočovaním a počas
odbočovania dala znamenie o zmene smeru jazdy včas, zaradila sa k stredovej čiare, čo nepochybne
potvrdila svedkyňa T., ako aj svedok X.. D.. Súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti obžalovaný, ktorý jazdil za nebohou mal zvýšiť opatrnosť v zmysle
citovaného ustanovenia a svojou jazdou ju nemal ohroziť, čo však neurobil a zavinil tým nehodu, pri

ktorej X. V. zahynula.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť je slobodný no žije s družkou. Zamestnávateľ ho
hodnotí ako spoľahlivého pracovníka, disciplinárne riešený nebol, v kolektíve sa správa nekonfliktne.

Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného
ustanoveniasúdprihliadolnapoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.j/Trestnéhozákona,spočívajúcu

v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Iné poľahčujúce okolnosti zistené neboli
a nebola zistená ani priťažujúca okolnosť.

V zmysle uvedených zásad súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu. Pri ukladaní trestu prihliadol aj na

skutočnosť, že nebohá pri odbočovaní v zmysle § l9 ods.l Zákona o cestnej premávke mala dbať na
zvýšenú opatrnosť. Mal za to, že takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti zabezpečí ochranu
spoločnosti pred páchaním podobnej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti s tým, aby dodržiavali
povinnosti uložené v Zákone o cestnej premávke.

V prípravnom konaní si poškodení I. V., mal. O. D. a mal. J. D., F. D., Union Zdravotná poisťovňa uplatnili
škodu, ktorú zavinil obžalovaný ako vodič zamestnaný vo firme VSH Tranz s.r.o Turňa nad Bodvou,
teda vykonával činnosť ako jej zamestnanec, preto súd s nárokom na náhrady škody ich nepripustil do
trestného konania s tým, že svoje nároky na náhradu škody v zmysle Zákonníka práce si mali uplatniť

voči zamestnávateľovi obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.