Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207108
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714207108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SECO
AUTOTRANS s.r.o., so sídlom Jesenského 25, 036 01 Martin, IČO: 31 607 713, zastúpeného právnym
zástupcomJUDr.DanielomVankom,advokátom,sosídlomM.H.XX/XXX,XXXXXS.,protižalovanému:
TRIPLET s.r.o., so sídlom Zelená 2, 036 08 Martin, IČO: 31 575 552, zastúpenému právnou zástupkyňou
JUDr.MiriamPodhradskou,advokátkou,sosídlomM.K.XXXXX/XX,XXXXXS.,vkonaníovydanieveci
a o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 548,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/113/2014-138 zo dňa 30.4.2015

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/113/2014-138 zo dňa 30.4.2015 v napadnutom výroku,
ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanému, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi vzduchový
kompresor zn. Rotar KSC 10 v lehote do piatich dní od právoplatnosti rozsudku zamietnutá a vo
výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 414,33 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania o žalobe žalobcu o vydanie veci

n e p r i z n á v a .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/113/2014-138 zo dňa 30.4.2015 o vzájomnom návrhu
žalovaného proti žalobcovi, v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
259,61 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.2.2014 do zaplatenia, vo výroku, ktorým bol vo
zvyšku vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi zamietnutý, a vo výroku o trovách prvostupňového
konania o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi, z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a v
e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu proti žalovanému, že žalovaný je povinný
vydať žalobcovi vzduchový kompresor zn. Rotar KSC 10 v lehote do piatich dní od právoplatnosti
rozsudku a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 414,33 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi okresný súd rozhodol
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 259,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 259,61 Eur od 12.2.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo
zvyšku vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania zo vzájomného návrhu žalovaného proti žalobcovi.

Podľa odôvodnenia rozsudku žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť vydať vzduchový kompresor
zn. Rotar KSC 10. V žalobe uviedol, že žalovanému dňa 18.12.2013 nahlásil opätovne vyskytnutú tú istúchybu na kompresore. Žalovaný dňa 16.1.2014 na prevádzke žalobcu odporučil, že kompresor odpojí,
prevezie do svojej dielne na zistenie netesností, vykoná opravu a po oprave opäť zapojí do systému a
vykonákontrolu.Načas,kedybudekompresorvoprave,žalovanýnavrholzapožičaťžalobcovináhradný

kompresor, s čím žalobca súhlasil. Dňa 27.1.2014 žalovaný zdemontoval kompresor Rotar KSC 10,
napojil náhradný kompresor zn. MATTEI a kompresor žalobcu odviezol. Po telefonickom oznámení
žalovaného o odstránení závady sa žalobca dňa 6.2.2014 dostavil do sídla žalovaného, kde žiadal
informáciu o vykonaných servisných úkonoch, pričom chcel spoznať servisného mechanika, ktorý
práce na kompresore vykonával, za účelom vyvrátenia alebo potvrdenia svojich pochybnosti o kvalite

a serióznosti prác vykonávaných pri oprave kompresora. Tieto požiadavky žalobcu neboli žalovaným
akceptované.Žalovanývytlačilfaktúrunasumu548,11Eur,ktorúmalžalobcazaplatiťvhotovosti.Keďže
faktúra nebola na prvý pohľad zrozumiteľná, žiadal žalobca zaslanie faktúry v elektronickej forme, aby
si ju mohol preštudovať, vrátane všetkých potrebných dokladov súvisiacich s vykonaným servisným
zásahom a žiadal zapojenie kompresora do vzduchového systému. Po zaslaní faktúry emailom žiadal
žalobca konkretizovať tri položky, a to Z70001: technik na ceste 2 Nh, Z50001: prepravné náklady

- automobil - 88 km, a Z50001: montážne servisné práce. Žalovaný zaslal dňa 12.2.2014 žalobcovi
emailom dodací list s počiatočným dátumom 18.12.2013 a záznam o oprave s dátumom 3.2.2014,
pričom odmietol poskytnúť súpis vykonaných servisných prác. Žalobca po doručení faktúry na sumu
548,11 Eur poštou, túto žalovanému vrátil spolu so sprievodným listom, kde žalovaného upozornil, že
kompresor je vo vlastníctve žalobcu a mal byť vrátený v mieste, v ktorom ho žalovaný demontoval.

Dňa 27.2.2014 bol žalobcovi doručený list žalovaného, ktorým ho upovedomil o zadržaní hnuteľnej
veci v zmysle ust. § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to kompresora Rotar KSC 10 až do doby,
kým nebude uhradená pohľadávka z faktúry č. 1401022. Žalobca na výzvu žalovaného a pod hrozbou
sankcie za nájom cudzieho kompresora dňa 11.2.2014 emailom oznámil, že vráti zapožičaný kompresor,
prevezme si svoj kompresor a na základe faktúry žalovaného uhradí v hotovosti zálohu vo výške 200,-

Eur, pričom zostatok uhradí po predložení a doložení podkladov na sumu uvádzanú v troch sporných
položkách. Žalovaný zapožičaný kompresor od žalobcu prevzal dňa 12.02.2014, pričom odmietol vydať
kompresor žalobcu. Žalobca listom zo dňa 19.3.2014 žalovaného vyzval na dokončenie diela, ako bolo
dohodnuté, t.j. napojenie kompresora na vzduchový systém a vykonanie skúšky. Žalovaný do 26.3.2014
dielo nedokončil a žalobca listom zo dňa 4.4.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na vydanie

kompresora.

Žalovaný podaním zo dňa 13.08.2014 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh, ktorým žiadal žalobcu
zaviazať na zaplatenie sumy 548,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.2.2014 do
zaplatenia. Vo vzájomnom návrhu uviedol, že si u neho žalobca objednal opravu kompresora Rotar KSC

10. Žalovaný za tým účelom odinštaloval u žalobcu predmetný kompresor a dočasne namiesto neho
nainštaloval kompresor náhradný, čo účastníci potvrdili na dodacom liste zo dňa 27.1.2014. Žalovaný
kompresor opravil a žalobcu vyzval na jeho prevzatie a na úhradu ceny za opravu vo výške 548,41
Eur. Žalobca opravený kompresor neprevzal a cenu za opravu neuhradil. Žalovaný vyzval žalobcu na
vrátenienáhradnéhokompresora,ktorýžalobcavydaldňa12.2.2014.Žalobcafaktúruč.1401022,ktorou

žalovaný vyúčtoval cenu za opravu kompresora, neuhradil, a preto si žalovaný uplatnil na opravený
kompresor zádržné právo za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky za opravu kompresora.
O uplatnení zádržného práva a jeho dôvodoch žalobcu upovedomil listom zo dňa 19.2.2014. Žalovaný
považuje tvrdenia žalobcu za nepravdivé a účelové, v snahe vyhnúť sa zaplateniu faktúry za opravu
kompresora.

Okresný súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorou si žalobca ako objednávateľ u žalovaného ako zhotoviteľa objednal
opravu kompresora Rotar KSC 10 v decembri roku 2013. Žalovaný vykonal kontrolu kompresora a
následne účastníci dohodli, že v januári 2014 kompresor zdemontuje, prevezie do svojej dielne, vykoná

opravu, po oprave ho opäť zapojí v sídle žalobcu a vykoná kontrolu. Takýto rozsah diela potvrdil žalovaný
aj na pojednávaní dňa 22.10.2014. Žalovaný na čas opravy kompresora zapožičal žalobcovi kompresor
náhradný. Okresný súd, vychádzajúc z vyjadrení účastníkov, konštatoval, že účastníci sa pri uzatváraní
zmluvy nedohodli na cene diela s tým, že mal preukázanú vôľu účastníkov uzavrieť zmluvu aj bez
určenia ceny. Výpoveďami účastníkov mal okresný súd preukázané, že vyúčtovanie ceny za opravu bolo

totožné so spôsobom vyúčtovania ceny za opravu aj v minulosti, teda, že žalovaný účtoval odrobené
normohodiny, kilometrovné za dopravu a použitý materiál. Oprava na základe objednávky z decembra
2013 nebola uplatnením nárokov z vád zo zmluvy o dielo realizovanej v septembri 2013, nakoľko
vyjadreniami žalobcu aj mailovou komunikáciou bolo preukázané, že žalobca za túto opravu akceptovalcenu diela, keď chcel podľa mailovej správy zaplatiť zálohu vo výške 200,- Eur. Nový zmluvný vzťah
podľa okresného súdu preukazuje aj konanie žalobcu po vzniku zmluvy o dielo prostredníctvom jeho
právneho zástupcu, keď zaslal žalovanému list - výzvu na splnenie povinnosti (č.l. 21) a odstúpenie

od zmluvy (č.l. 25). Toto správanie sa žalobcu po vzniku zmluvy preukazuje uzatvorenie samostatnej
zmluvy o dielo a nie uplatňovanie nárokov z vád zo zmluvy uzatvorenej v septembri 2009 (poznámka
krajského súdu: správne malo byť uvedené v septembri 2013).

Podľa okresného súdu by v zmysle § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ")

vznikolžalovanémunároknazaplateniecenydielajehovykonaním,tedavzmysle§554ods.1OBZjeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Žalovanému
by tak vznikol nárok na cenu diela montážou kompresora v sídle žalobcu, avšak podľa okresného súdu
bolo v konaní preukázané, že medzi účastníkmi došlo v zmysle § 516 ods. 1 OZ k zmene vzájomných
práv a povinností zo zmluvného vzťahu, ktoré sa týkali rozsahu diela, tak, že sa zúžil rozsah vykonania
opravy o povinnosť žalovaného doviesť kompresor do sídla žalobcu, tam ho zapojiť a vykonať kontrolu.

Okresný súd konštatoval, že žalobca sa so žalovaným stretol dňa 10.2.2014, čo vyplývalo zo zhodných
vyjadrení účastníkov a dohode ohľadne zmeny diela svedčí následné správanie sa žalobcu, keď žalobca
vrátil žalovanému ním požičaný kompresor v sídle žalovaného na jeho výzvu (ak by nedošlo k zmene
diela, žalobca nemal povinnosť sám demontovať požičaný kompresor a vrátiť ho žalovanému v jeho
sídle) a žalobca vo svojej prevádzke nechal namontovať kompresor od tretieho subjektu. Žalobca tiež

emailom zo dňa 11.2.2014 žalovanému oznámil, že si prevezme svoj kompresor s požiadavkou vystaviť
za opravu kompresora zálohovú faktúru vo výške 200,- Eur. Toto konanie žalobcu, ktoré nasledovalo
po osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného, podľa okresného súdu preukazuje dohodu zmluvných
strán o zúžení diela - opravy kompresora v zmysle vyjadrenia žalovaného. Takúto dohodu nevylúčil ani
štatutárny zástupca žalobcu pán Kuruc ml., keď na pojednávaní dňa 26.11.2014 uviedol: „Keď teraz

nad tým tak rozmýšľam, nepamätám si to presne, ale zrejme tá dohoda tam bola", a tiež uviedol,
že dňa 10.2.2014 išli do inej firmy, aby im poskytli iný kompresor a dohodli sa s touto firmou, že im
dajú svoj kompresor a prídu zdemontovať požičaný od žalovaného, pričom sa následne vrátili do sídla
žalovaného, kde dohodli, že na druhý deň privezú odmontovaný požičaný kompresor. Podľa okresného
súdu táto výpoveď žalobcu spolu s emailom zo dňa 11.2.2014 (č.l. 119) dostatočne preukazuje tvrdenú

zmenu rozsahu diela v zmysle vyjadrenia žalovaného. Podľa okresného súdu v kontexte opísaného
konania žalobcu nie je relevantné jeho tvrdenie, že email zo dňa 11.2.2014 bol reakciou na správanie
sa žalovaného, ktorý vyzýval na prevzatie kompresora ešte pred termínom 10.2.2014. Okresný súd v
tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ pred vznikom dohody ohľadne zmeny rozsahu diela si žalovaný nesplnil
svoju povinnosť riadne, mohol žalobca uplatniť nároky z vád diela, ktoré nároky však žalobca neuplatnil,

do doby, kedy vznikla dohoda ohľadne zmeny v rozsahu diela.

Okresný súd potom s poukazom na dohodu o zmene rozsahu diela mal preukázané, že dielo bolo riadne
vykonané v rozsahu dohody zo dňa 10.2.2014, t.j. bolo riadne ukončené a žalobca bol vyzvaný na
odovzdanie predmetu diela v dohodnutom mieste. Splatnosť ceny diela nastala v zmysle § 548 ods. 1

druhávetaOBZjehovykonaním,tedadňa11.2.2014,kedyžalovanémuvznikolnároknazaplatenieceny
diela. Odo dňa 12.2.2014 je žalobca so svojim záväzkom zaplatiť cenu diela žalovanému v omeškaní.
Žalovaný tak mal splatnú pohľadávku voči žalobcovi titulom ceny diela a nebol povinný vydať žalobcovi
predmetný vzduchový kompresor, nakoľko bol oprávnený tento zadržať z dôvodu, aby zabezpečil svoju
splatnú pohľadávku titulom ceny diela voči žalobcovi. Inštitút zádržného práva upravený v Občianskom

zákonníku je možné podľa okresného súdu uplatniť aj v obchodnoprávnych vzťahoch v zmysle ust. § 1
ods. 2 OBZ. Okresný súd preto žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol. Okresný súd mal preukázanú
existenciu zádržného práva podľa § 151s Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ"), podľa ktorého
žalovaný z titulu nároku na zaplatenie ceny zadržiava hnuteľnú vec vo vlastníctve dlžníka, túto vec má vo
svojej oprávnenej držbe na základe dohody účastníkov, že dielo - opravu kompresora, vykoná vo svojom

sídle. Žalovaný vykonal právny úkon smerujúci k zadržaniu kompresora listom zo dňa 19.2.2014. Ku
dňu rozhodovania okresného súdu nedošlo k zániku zádržného práva v zmysle ust. § 151v OZ, podľa
ktorého zanikne zádržné právo uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej
zábezpeky. Podľa okresného súdu tak boli splnené všetky predpoklady vzniku zádržného práva: 1/
existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, 2/ predmetom pohľadávky bola splatná peňažná

pohľadávka (k 11.2.2014), 3/ zadržiavaná vec má povahu hnuteľnej veci, 4/ zadržiavaná vec je vo
vlastníctve dlžníka (žalobcu), 5/ veriteľ má zadržiavanú vec vo svojej oprávnenej držbe, 6/ bol vykonaný
právny úkon žalovaného smerujúci k zadržaniu veci. Úkon odstúpenia od zmluvy žalobcom zo dňa
4.4.2014, ktorému predchádzala výzva na splnenie povinnosti, vyhodnotil okresný súd ako neplatnéodstúpenie, nakoľko ku dňu zaslania výzvy na splnenie povinnosti dňa 19.3.2014 bolo dielo riadne
vykonané, a preto neboli naplnené zákonné ani zmluvné predpoklady pre odstúpenie od zmluvy.

O trovách konania vo veci nároku žalobcu voči žalovanému rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby spolu vo výške 414,33 Eur.

Vo vzťahu ku vzájomnému návrhu žalovaného vychádzal okresný súd z preukázanej skutočnosti, že

medzi účastníkmi bola platne uzatvorená v ústnej forme zmluva o dielo, ktorej predmetom bola oprava
kompresora, pričom zmluva bola uzatvorená bez určenia ceny, ktorá bola medzi účastníkmi konania
sporná. Okresný súd postupoval podľa ust. § 136 O.s.p., v zmysle ktorého, ak možno výšku nárokov
zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Okresný súd s poukazom na ust. § 546 ods. 1 veta druhá OBZ, v zmysle ktorého, ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá

sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok,
dospel k záveru, že by bolo nehospodárne určiť cenu v zmysle tohto ustanovenia súdnym znalcom.
Daný stav okresný súd vyhodnotil tak, že výšku nárokov možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami
(vysokými nákladmi v pomere s hodnotou sporu), a preto ju podľa § 136 O.s.p. určil podľa svojej úvahy.
Vychádzal pritom z ceny, ktorú obvykle platil za porovnateľné dielo žalobca žalovanému v minulosti, ako

o tom zhodne účastníci vypovedali. Okresný súd vychádzal z faktúry č. 13010127 zo dňa 16.9.2013, kde
bola vyúčtovaná cena porovnateľného diela. Z vyjadrení žalovaného mal okresný súd preukázané, že
dielo spočívalo v očiste kompresora, porovnateľne ako podľa zmluvy o dielo v septembri 2013. Okresný
súd porovnaním faktúry č. 13010127 a faktúry č. 1401022 a položiek vyúčtovaných v týchto faktúrach
dospel k záveru o porovnateľnom diele podľa zmluvy zo septembra 2013 a podľa zmluvy z decembra

2013. Okresný súd žalovanému priznal nárok na zaplatenie položiek vyúčtovaných faktúrou č. 1401022
- filter vzduchu 1 ks za cenu 18,36 Eur s DPH, olej pre skrut. komp. 1 l za cenu 11,35 Eur s DPH, VED
6402:rúrkatlakovánilonPA6-HL-6xspoluza4,56EursDPH,VED1211:súdok,6mm2kszacenu1,56
Eur s DPH, VEA 1411: y-kus, MFF 1/8 1 ks za cenu 1,92 Eur s DPH, VEA 1251: redukcia, M1/4xF 1/8 1
ks za cenu 0,96 Eur s DPH, VEB 2502: automatická priama spojka, 1/8 x 6 mm 2 ks za cenu 3,10 Eur s

DPH, VEA 1893: automatický T-kus, 6 mm 1 ks za cenu 4,88 Eur s DPH, VEB 2507: automatická priama
spojka, M/4 x 6 mm 1 ks za cenu 1,68 Eur s DPH, pomocný materiál Z80001 1 ks, za cenu 10,80 Eur s
DPH, Nh za položku Z70001: technik na ceste 2 Nh za cenu spolu 12 Eur s DPH. Vo vzťahu k položke
Z50001: prepravné náklady automobil okresný súd neakceptoval trasu 88 km a vychádzal z faktúry č.
13010127, kde bola účtovaná preprava zo sídla žalovaného do sídla žalobcu v rozsahu 40 km, pričom ak

žalovaný absolvoval túto cestu dvakrát, vznikol mu nárok na prepravu v rozsahu 80 km, čo predstavuje
38,40 Eur. K položke Z40001: montážne a servisné práce, okresný súd priznal práce v rozsahu 5 Nh
- jednotková cena za Nh 25 Eur bez DPH, teda spolu 150 Eur s DPH. Podľa názoru okresného súdu
bolo priznanie položky Z40001 za montážne práce v rozsahu 5 Nh primerané skutočnosti, že žalovaný,
ako vyplynulo z jeho vyjadrení v súdnom konaní, vykonal rozsiahlejšiu očistu kompresora, ako tomu

bolo pri oprave v zmysle zmluvy zo septembra 2014 (poznámka krajského súdu: správne malo byť
uvedené zo septembra 2013), kedy túto vykonal podľa vyúčtovania vo faktúre 13010127 v rozsahu 2,25
Nh, pričom okresný súd vychádzal z dvojnásobného rozsahu Nh pri určení ceny podľa zmluvy o dielo
v decembri 2014 (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené v decembri 2013) vyúčtovanej
vo faktúre č. 1401022. Okresný súd tak podľa § 136 O.s.p. určil cenu podľa svojej úvahy, pričom sa riadil

uvedenými kritériami a žalobcu zaviazal na zaplatenie ceny diela vo výške 259,61 Eur a vo zvyšku nárok
ako nedôvodný zamietol. Okresný súd úrok z omeškania priznal od prvého dňa po dni splatnosti diela,
t.j. od 12.2.2014, a to v zmysle ust. § 369 ods. 1 OBZ v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ. O trovách konania vo veci vzájomného
návrhu žalovaného rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na skutočnosť, že vo

veci vzájomného návrhu mali účastníci konania úspech približne rovnaký. Okresný súd tak vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu týchto trov právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. V
odvolaní namietol, že zmluvný vzťah bol medzi účastníkmi ustálený tak, že žalovaný kompresor žalobcu

zdemontuje, prevezie do svojej dielne, vykoná opravu a po oprave ho opäť zapojí do systému s tým,
že na čas opravy zapožičia žalobcovi náhradný kompresor. Podľa okresného súdu malo dňa 10.2.2014
pri osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného dôjsť k zmene pôvodného záväzkového vzťahu tak, že sa
zúžil rozsah vykonania opravy o povinnosť žalovaného doviesť kompresor do sídla žalobcu, tam hozapojiť a vykonať kontrolu. S týmto záverom žalobca nesúhlasil. Žalobca sa až z emailu žalovaného
zo dňa 7.2.2014 dozvedel o jednostrannom rozhodnutí žalovaného, že dielo nedokončí podľa zmluvne
dohodnutých podmienok a že žalobca si má prevziať kompresor v sídle žalovaného. Tento email bol

podnet na osobné stretnutie účastníkov dňa 10.2.2014. O tom, že k dohode o zmene rozsahu diela
nedošlo, svedčia vyjadrenia účastníkov a svedkov, z ktorých vyplýva, že k vystaveniu faktúry žalovaným
za vykonanú opravu došlo doobeda, t.j. ešte pred uzavretím tzv. dohody, ktorú tvrdí žalovaný. Cena diela
bola pritom v daný deň žalobcom rozporovaná, a teda nemohlo dôjsť k takejto dohode. Nakoľko však
žalovaný dňa 10.2.2014 pred žalobcom prezentoval, že požaduje zaplatiť faktúru a požaduje vrátenie

zapožičaného kompresora pod hrozbou vyúčtovania nájomného za zapožičaný kompresor, vytvorila sa
situácia akéhosi vydierania zo strany žalovaného a na zamedzenie ďalšieho vydierania, resp. nátlaku sa
žalobca rozhodol, že zapožičaný kompresor vráti. Vrátenie kompresora ale nemožno posudzovať tak, že
by došlo k zmene zmluvných podmienok. Email zo dňa 11.2.2014, podľa ktorého žalobca žalovanému
oznámil, že zapožičaný kompresor mu dovezie dňa 12.2.2014 a zároveň si prevezme svoj kompresor
s tým, že žalovaný môže vystaviť zálohovú faktúru na 200 Eur, ktorú žalobca uhradí, označil žalobca

ako jednostranný návrh na zmenu zmluvných podmienok, ktorý však žalovaný neprijal, keďže odmietol
žalobcovi jeho kompresor vydať a ani nevystavil zálohovú faktúru. V rozpore s opísaným skutkovým
stavom žalovaný zadržal kompresor, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 19.2.2014. Žalobca zotrval na
svojom návrhu, že žalovaný je povinný vzduchový kompresor Rotar KSC 10 žalobcovi vydať. Okresný
súd podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým

aj k nesprávnemu právnemu záveru, keď žalobcov návrh zamietol.

Žalobca v podanom odvolaní označil za nesprávne aj rozhodnutie okresného súdu o vzájomnom návrhu.
Žalobca tvrdil, že medzi účastníkmi dňa 10.2.2014 nedošlo k zmene zmluvných podmienok a žalobca
žalovaného listom zo dňa 19.3.2014 vyzval na dokončenie opravy kompresora. Žalovaný do 26.3.2014

dielo nedokončil, kompresor nevrátil a žalobca listom zo dňa 4.4.2014 od zmluvy o oprave kompresora
odstúpil. Keďže žalovaný nedokončil opravu v rozsahu dojednaných zmluvných podmienok, je ním
vystavená faktúra nedôvodná a žalobca sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením ceny diela.
Podľa žalobcu nemal okresný súd pripustiť protinávrh žalovaného a ak tento protinávrh prijal, tak mal
priznať žalovanému to, čo mu patrí z odstúpenia od zmluvy žalobcom za predpokladu, keby vyhovel

návrhu žalobcu. K určeniu ceny diela úvahou súdu podľa § 136 O.s.p. žalobca uviedol, že nie je správne,
ak okresný súd vychádzal z cien, ktoré žalobca platil žalovanému za porovnateľné dielo v minulosti.
K nároku na zaplatenie prepravy v rozsahu 80 km, priznanej okresným súdom, žalobca uviedol, že
vzdialenosť 40 km účtovaná faktúrou č. 13010127, z ktorej okresný súd vychádzal, predstavuje cestu
dvakrát tam a späť, teda jedna cesta tam a späť je 20 km a potom 80 km priznaných súdom predstavuje

štyri cesty a nie dve cesty, ako okresný súd uvádza. K rozsahu priznaných prác podľa položky Z40001,
kde súd vychádzal z dvojnásobného rozsahu normohodín v porovnaní s faktúrou č. 13010127, žalobca
namietol, že pri tejto faktúre boli montážne práce vykonané počas jednej návštevy u žalobcu v rozsahu
1,25 normohodiny a pri ďalšej oprave v iný deň v rozsahu 1 normohodiny. Podľa žalobcu tak mal
okresný súd vychádzať pri násobku za účtovanie montážnych servisných prác z jedného pracovného

úkonu pri jednej návšteve u žalobcu a nie z dvoch pracovných úkonov pri dvoch návštevách žalobcu.
Žalobca od počiatku rozporoval fakturovanú sumu 548,41 Eur v časti troch položiek a chcel, aby tieto
boli exaktne vysvetlené. To sa však nestalo a ani okresný súd od žalovaného nežiadal, aby vysvetlil
rozsah normohodín a kilometrov. V minulosti boli práce žalovaným vykonávané u žalobcu a žalobca
tak mal prehľad o rozsahu práce a stráveného času, a preto podpísal dodací list a potvrdil rozsah

položky servisné a montážne práce. V predmetnom spore však pred vystavením faktúry žalovaný nemal
podpísaný dodací list a okrem iného požadoval zaplatiť štyri návštevy u žalobcu v rozsahu 6 normohodín
a prácu na prevádzke žalovaného v rozsahu 8,5 normohodiny. Žalobca je tak názoru, že okresný súd
neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádzal aj
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie tiež žalovaný cestou právnej zástupkyne, a to v
časti výrokov, ktorými súd rozhodol o vzájomnom návrhu žalovaného tak, že priznal žalovanému právo
na zaplatenie sumy 259,61 Eur s príslušenstvom, vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného zamietol

a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania zo vzájomného návrhu. Podľa žalovaného
okresný súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku
čoho je rozsudok nezákonný a neobhájiteľný. Okresný súd sa pri určení ceny diela podľa § 136 O.s.p.
dostatočne nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a postupoval nesprávne pri stanovení a určeníobvyklej ceny porovnateľného diela, keď vychádzal zo zmluvy o dielo z obdobia septembra 2013 (faktúra
č.13010127).Rozsahdielaposkytnutéhovseptembri2013jeodlišnýaneporovnateľnýsrozsahomdiela
podľa zmluvy z decembra 2013 (faktúra č. 1401022). V danom prípade nebolo možné určiť cenu diela

porovnaním ceny za predchádzajúcu opravu, nakoľko stav predmetného kompresora a potreba jeho
očisty, resp. opravy, neboli totožné a vyžadovali si väčší rozsah očisty a opravy. Ak chcel okresný súd
stanoviť obvyklú cenu, mal vychádzať z ceny diela rozsahom porovnateľného so žalovaným prípadom.
Žalovaným uplatnená cena 548,41 Eur vychádzala z jednotkovej ceny, ktorú žalovaný fakturoval za
jednotlivé položky, pričom rozdiel je v počte a rozsahu dodaných položiek. Fakturovaná suma tak

predstavovala zákonný nárok žalovaného na úhradu obvyklej ceny za dodané dielo. Žalovaný všetky
položky z vystavenej faktúry č. 1401022 žalobcovi riadne dodal, pričom skutočne dodaný objem tovaru a
služieb bol v sume 1.119,61 Eur s DPH. Okresným súdom priznaná suma 259,61 Eur s DPH predstavuje
47,4 % z fakturovanej sumy a pokrýva rozsah prác žalovaného do okamihu demontáže kompresora.
Pre žalovaného to znamená, že všetky dodané tovarové položky a uskutočnené práce od okamihu
demontáže nebude mať zaplatené. Nesprávny výpočet ceny môže mať za následok, že u žalovaného

dôjde k predaju tovarových položiek pod nákupnú cenu a služieb pod cenu obvyklú a správca dane tak
môže pri kontrole vyrubiť žalovanému rozdiel na dani oproti bežnej cene. Žalovaný preto žiadal zmeniť
rozhodnutieokresnéhosúdutak,ževyhovievzájomnémunávrhužalovanéhoažalobcuzaviažeúhradou
sumy 548,41 Eur s náhradou trov konania žalovanému, prípadne rozhodnutie okresného súdu zruší a
vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že žalovaný
si v konaní uplatňoval položky, ktoré riadne nezdokladoval, nepreukázal rozsah vykonanej práce,
účtoval položky nad rámec skutočnosti a nedokončil dielo tak, ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté.
Tvrdenie žalovaného, že dodal a uskutočnil dielo - opravu kompresora, je zavádzajúce. Tieto tvrdenia

žalovaného žalobca vyvracia vo svojom odvolaní. Keďže nebola vykonaná žiadna skúška kompresora,
nie je preukázaná ani kvalita vykonaného diela deklarovaná žalovaným. Pre posúdenie kvality diela
by bolo potrebné dokončenie diela namontovaním kompresora na prevádzke žalobcu, jeho spustením
a odskúšaním. Pre žalobcu je prekvapujúce tvrdenie žalovaného, že skutočne dodaný objem tovarov
a služieb bol v sume 1.119,61 Eur, čo je v rozpore s ďalším tvrdením žalovaného, podľa ktorého

žalovaný uskutočnil všetky položky z vystavenej faktúry v sume 548,41 Eur s DPH. Žalovaný tým, že má
naďalej v držbe kompresor žalobcu, sa dostáva do pozície, ktorá sa prieči dobrým mravom a slušnému
podnikaniu. Takýmto konaním žalovaného vznikla na strane žalobcu škoda tým, že si musel zabezpečiť
náhradný kompresor, na svoje náklady zdemontovať zapožičaný kompresor spôsobilou odbornou
osobou a odviesť zapožičaný kompresor žalovanému. Správanie sa žalovaného je tak zamerané na jeho

obohatenie sa na úkor žalobcu, čo dokazuje aj ním podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanému, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi vzduchový
kompresorznačkyRotarKSC10zamietnutáavovýrokuopovinnostižalobcunahradiťžalovanémutrovy
konania vo výške 414,33 Eur potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok okresného súdu o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi, v napadnutom výroku o
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 259,61 Eur s príslušenstvom, vo výroku, ktorým bol vo
zvyšku vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi zamietnutý a vo výroku o trovách prvostupňového
konania o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi bol zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. a vec v tejto časti bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/310/2015-205 zo dňa 02.02.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.02.2016,na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Bolo nepochybné, že proti rozsudku okresného súdu sa súčasne odvolal tak žalobca ako aj žalovaný.
Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí jeho žaloby o vydanie vzduchového
kompresora Rotar KSC 10 a napadol tiež rozhodnutie okresného súdu v časti, kde čiastočne vyhovel
vzájomnému návrhu žalovaného. Žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie okresného súdu v časti,
ktorou bol vo zvyšku jeho vzájomný návrh voči žalobcovi zamietnutý.

Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov tak žalobcu ako aj žalovaného sa krajský súd v potrebnom
rozsahu oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z tohto bolo zistené, že podanou žalobou žiadal
žalobca uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi vzduchový kompresor zn. Rotar KSC 10, ktorý
žalovaný na základe dohody účastníkov demontoval z prevádzky žalobcu za účelom vykonania a opravy
v prevádzke žalovaného. Cenu opravy žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 1401022 (č.l. 10 spisu)

na sumu 548,41 Eur. Žalobca emailom zo dňa 11. februára 2014 (č.l. 18 spisu) žiadal exaktnými
podkladmi doložiť sumu uvádzanú žalovaným vo vystavenej faktúre v troch položkách, a to položka
Z70001: technik na ceste 2 normohodiny, Z50001: prepravné náklady - automobil - 88 km a položku
Z50001: montážne servisné práce a uviedol, že nakoľko žalovaný odmieta splniť svoju povinnosť
zdokladovať vykonané úkony, oznamuje, že zapožičaný kompresor dovezie žalovanému dňa 12.2.2014

a prevezme si svoj kompresor s tým, že žalovaný môže vystaviť zálohovú faktúru vo výške 200,- Eur
s DPH, ktorú žalobca uhradí v hotovosti, a zostatok uhradí po riadne vystavenej faktúre so stručným
dokladovaním namietaných položiek. Listom zo dňa 19.2.2014 (č.l. 16 spisu) žalovaný oznámil žalobcovi
zadržanie hnuteľnej veci - skrutkového kompresora Rotar KSC 10 podľa ust. § 151s ods. 4 Občianskeho
zákonníka z dôvodu neuhradenia faktúry na sumu 548,41 Eur za opravu tohto kompresora. Listom

zo dňa 4.4.2014, označeným ako Odstúpenie od zmluvy (č.l. 25 spisu), žalobca odstúpil od zmluvy
uzatvorenej so žalovaným, nakoľko žalovaný nesplnil zmluvné podmienky ani v dodatočnej lehote.
Žalobca zároveň žiadal vydať kompresor Rotar KSC 10. Žalovaný vzájomným návrhom datovaným dňa
13.8.2014 (č.l. 56 spisu) žiadal zaviazať žalobcu na zaplatenie ceny opravy kompresora vo výške 548,41
Eur s príslušenstvom.

Nosným dôvodom žalobcom podaného odvolania proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí
žaloby o vydanie predmetného kompresora žalovaným žalobcovi je námietka, že okresný súd dospel z
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom zmeny obsahu záväzku zo zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že základom

právneho vzťahu medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie
opravy kompresora žalobcu žalovaným. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný mal podľa
pôvodnej dohody uskutočniť opravu kompresora tak, že kompresor zdemontuje v prevádzke žalobcu,
jehoopravuvykonávosvojejprevádzke,počasdobyopravyposkytnežalobcovináhradnýkompresor,po
vykonaní opravy náhradný kompresor zdemontuje a kompresor patriaci žalobcovi opätovne namontuje

v prevádzke žalobcu. Žalovaný sa vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na vydanie kompresora
bránil námietkou uplatnenia zákonného zádržného práva z dôvodu, že žalobca žalovanému neuhradil
splatnú pohľadávku na zaplatenie ceny diela. V konaní bolo preto namieste ustáliť, či žalovanému svedčí
zákonné zádržné právo v zmysle ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či žalovanému patrí
voči žalobcovi splatná pohľadávka na zabezpečenie ktorej je žalovaný oprávnený zadržať hnuteľnú

vec - kompresor patriaci žalobcovi. Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
medzi účastníkmi došlo k zmene rozsahu diela, ktoré mal žalovaný pre žalobcu v súvislosti s opravou
kompresora vykonať. Zmena rozsahu pôvodne dojednaného diela vyplývala z vyjadrení konateľa
žalovaného a zo správania a vyjadrení žalobcu. Konateľ žalovaného na pojednávaní pred okresným
súdom dňa 22.10.2014 (č.l. 89 rub spisu) uviedol, že dňa 10.2.2014 obidvaja konatelia žalobcu v sídle

žalovaného povedali, že si na druhý deň sami prídu do sídla žalovaného zobrať kompresor a odvezú
si ho do svojej prevádzky, na čom sa účastníci dohodli. Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného žalobca
túto dohodu potvrdil emailom zo dňa 10.2.2014, avšak s výhradou, že z ceny zaplatí len zálohu vo
výške 200 Eur. Skutočnosť, že došlo k zmene pôvodného rozsahu dojednaných prác, potvrdzuje aj
výpoveď konateľa žalobcu Petra Kuruca ml. na pojednávaní pred okresným súdom dňa 26.11.2014 (č.l.

106 rub spisu), z ktorej vyplýva, že po tom, ako sa žalobca s inou firmou dohodol na poskytnutí iného
kompresora, sa dňa 10.2.2014 vrátili po 13. hodine k žalovanému a dohodli sa, že na druhý deň ráno
donesú odmontovaný požičaný kompresor, čo potvrdil aj Ing. Peter Kuruc st., druhý konateľ žalobcu.
Ing. Peter Kuruc st. zároveň k emailu zo dňa 11.2.2014 uviedol, že si od žalovaného chceli zobraťsvoj tovar, ktorý žalovaný odmietol namontovať (č.l. 107 spisu), čo podľa krajského súdu nasvedčuje
dohode o zmene rozsahu diela v časti dovozu a opätovnej montáže opravovaného kompresora. Zmene
dohody svedčí aj vyjadrenie svedkyne A. (č.l. 111 rub spisu), ktorá uviedla, že dňa 12.2.2014 prišiel do

sídla žalovaného konateľ žalobcu pán Kuruc ml. s tým, že si prišiel vyzdvihnúť opravený kompresor,
ktorý mu svedkyňa nemohla vydať, keďže neuhradil plnú cenu opravy, a následne vyložili zapožičaný
kompresor. Zmena pôvodnej dohody účastníkov však podľa krajského súdu vyplývala predovšetkým z
emailu konateľa žalobcu Ing. Petra Kuruca st. zo dňa 11.2.2014 (č.l. 119 spisu), ktorým žalovanému
oznámil, že mu dovezie zapožičaný kompresor dňa 12.2.2014 a zároveň si prevezme svoj kompresor.

V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania možno
vyvodiť záver o dohode účastníkov o zmene rozsahu diela. Na základe tejto zmeny už predmetom
záväzku žalovaného nebola opätovná montáž opravovaného kompresora v prevádzke žalobcu s
demontážou zapožičaného kompresora. Žalovaný tak svoju povinnosť vykonať dielo splnil tým, že po
demontáži predmetného kompresora v prevádzke žalobcu uskutočnil jeho opravu vo svojej prevádzke.

Vykonaním diela vzniklo podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovanému právo požadovať
od žalobcu zaplatenie ceny diela, ktoré právo žalovaný voči žalobcovi uplatnil faktúrou č. 1401022,
vystavenou dňa 10.02.2014, s lehotou splatnosti 17.02.2014 (č.l. 10 spisu). Žalovanému preto svedčí
splatná pohľadávka voči žalobcovi na zaplatenie ceny diela. Existencia splatnej pohľadávky svedčiacej
žalovanému je pritom základnou podmienkou pre možnosť žalovaného uplatniť voči žalobcovi zádržné

právo. Zádržné právo vo všeobecnosti predstavuje núdzový zabezpečovací inštitút a vzniká na základe
jednostranného právneho úkonu oprávnenej osoby (veriteľa), ktorý prejaví svoju vôľu zadržať hnuteľnú
vec patriacu dlžníkovi, ktorú má veriteľ u seba. Účelom zádržného práva je zabezpečenie splatnej
peňažnej pohľadávky, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, ktorému by inak bol povinný vec vydať. Krajský
súd je toho názoru, že v prejednávanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik

zádržného práva žalovaného. V konaní bola preukázaná existencia splatnej pohľadávky žalovaného
ako veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi, ktorému by inak žalovaný bol povinný vec (kompresor) vydať,
zadržaná vec má povahu veci hnuteľnej a nejedná sa o vec, ktorá by bola žalovaným svojvoľne alebo
ľstivo odňatá, nakoľko predmetný kompresor sa do dispozície žalovaného dostal v súvislosti s plnením
jeho záväzku zo zmluvy o dielo na opravu tohto kompresora, žalovaný uskutočnil právny úkon smerujúci

k zadržaniu predmetnej veci a o zadržaní upovedomil žalobcu ako dlžníka. V zmysle uvedeného tak
okresný súd dospel k vecne správnemu záveru o preukázanej existencii zádržného práva žalovaného
podľa § 151s Občianskeho zákonníka, ktoré bráni tomu, aby žalobca mohol byť úspešný v konaní o
vydanie predmetu zádržného práva od žalovaného. V konaní zároveň nebolo zistené, že by ku dňu
rozhodovania krajského súdu v rámci odvolacieho konania došlo k zániku zádržného práva uspokojením

zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky v zmysle ust. § 151v Občianskeho
zákonníka.

Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom záverov okresného súdu, ktorý konštatoval, že dohodou
účastníkov došlo k zmene rozsahu pôvodne dojednaného diela, krajský súd uvádza, že táto námietka

vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého
stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,
sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)

a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa

ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdukorigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je

relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššieuvedenéhohodnoteniadôkazov.Rozhodnutieokresnéhosúdusaopieralootvrdeniaarelevantné
dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

V zmysle uvedených zhodnotení krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby žalobcu proti žalovanému o vydanie vzduchového kompresora zn. Rotar KSC 10
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Výrok o trovách prvostupňového
konania ohľadom žaloby žalobcu o vydanie hnuteľnej veci, podľa ktorého je žalobca povinný nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 414,33 Eur, nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako
závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci

samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania viažucich sa k uplatnenému nároku žalobcu na vydanie kompresora
Rotar KSC 10 bolo krajským súdom rozhodnuté za aplikácie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151
ods.1,2O.s.p.Vodvolacomkonanívovzťahukžalobeovydanieveci(kompresora)bolvcelomrozsahu

úspešný žalovaný, ktorý však v odvolacom konaní o tomto nároku nepodal návrh na priznanie náhrady
trov konania. Preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe o vydanie veci
rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o vzájomnom návrhu žalovaného krajský súd konštatuje, že

výrok, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 259,61 Eur s príslušenstvom,
bol napadnutý odvolaním žalobcu a výrok, ktorým bol vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného proti
žalobcovi zamietnutý, bol napadnutý odvolaním žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s určením výšky ceny
diela okresným súdom ako ceny, ktorá patrí za porovnateľné dielo úvahou súdu podľa § 136 O.s.p.
Žalobca svoje odvolanie v tejto časti odôvodnil tým, že medzi účastníkmi nedošlo k zmene dohody o

rozsahu diela, ktoré mal žalovaný pre žalobcu uskutočniť, a teda žalovaný dielo nedokončil a žalobca
sa tak nemohol dostať do omeškania so zaplatením ceny diela tak, ako to určil okresný súd. Krajský
súd s ohľadom na určenie výšky žalovanému priznanej sumy zodpovedajúcej cene vykonanej opravy
kompresora podľa ust. § 136 O.s.p., považuje za dôležité toto zákonné ustanovenie citovať.

Podľa ust. § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Určenie výšky nárokov podľa ust. § 136 O.s.p. vo všeobecnosti prichádza do úvahy v situáciách, keď
je nárok preukázaný čo do svojho právneho základu a zisťovanie výšky uplatneného nároku je spojené

s nepomernými ťažkosťami alebo túto výšku nie je možné určiť vôbec. Nepomerné ťažkosti súvisiace
so zisťovaním výšky nároku môžu byť dané aj v prípade neprimerane vysokých nákladov na zisťovanie
okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku, ktoré náklady sú vo výraznej disproporcii k výške
nároku vymáhaného v súdnom konaní. Pri rozhodovaní o výške nároku úvahou súdu ale musí súd uviesť
a odôvodniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení podmienok pre určenie výšky nároku

úvahou, a musí uviesť všetky relevantné úvahy, ktorými bol pri určovaní výšky tohto nároku vedený.
Je pritom potrebné zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania, resp. všetko to, čo v konaní vyšlo
ohľadom výšky uplatneného nároku najavo, vrátane toho, čo k tomuto nároku uviedli účastníci. Všetky
takto zistené skutočnosti musí súd aj v rámci svojej úvahy o výške nároku kvalitatívne a kvantitatívne
posúdiť a určiť ich význam pre stanovenie výšky nároku.

V prejednávanom prípade okresný súd dospel k vecne správnemu záveru o vykonaní diela žalovaným v
rozsahu, ktorý vyplýval z dohody účastníkov o zmene rozsahu pôvodne dojednaného diela. Okresný súd
tak správne konštatoval, že je daný právny základ uplatneného nároku žalovaného na zaplatenie ceny
diela. Pri určení ceny diela okresný súd vychádzal z úvahy podľa ust. § 136 O.s.p., čo odôvodnil tým, že

bybolonehospodárneurčiťcenudielaustanovenímsúdnehoznalcazdôvodustýmspojenýchvysokých
nákladov v pomere k hodnote sporu, čo vyhodnotil tak, že výšku nároku možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami. Ohľadom možnosti použitia ust. § 136 O.s.p. judikoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.
3Cdo298/2006,ktorébolopublikovanépodč.62/2007ZSP,tak,že„určenievýškynárokuúvahousúduvzmysle § 136 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný čo sa týka jeho právneho základu
a ťažkosti spôsobuje úplná nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania
len s nepomernými ťažkosťami. Nepomerné ťažkosti pri zisťovaní výšky nárokov môžu byť dané aj

neprimeranými nákladmi (hrubo nezodpovedajúcimi výške uplatneného nároku) na zisťovanie okolností
rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku. Úvaha súdu musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré
mu umožnia určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí". Na to, aby v konkrétnom prípade bolo
možné pristúpiť k určeniu výšky nároku úvahou súdu podľa § 136 O.s.p., je preto nevyhnutné, aby súd,
ktorý mieni úvahu podľa tohto ustanovenia aplikovať, vysvetlil na základe čoho dospel k záveru o splnení

predpokladovpreurčenievýškynárokuúvahousúdu.Vodôvodnenítakéhotosúdnehorozhodnutiamusí
byť uvedené, na základe akých úvah konajúci súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi spornú výšku
nároku na zaplatenie ceny diela je nehospodárne určovať ustanovením súdneho znalca. Okresný súd sa
v prejednávanom prípade obmedzil len na konštatovanie, že náklady spojené s ustanovením súdneho
znalca budú neprimerane vysoké v pomere k hodnote sporu, avšak na objasnenie tohto svojho záveru
neuviedol bližšie okolnosti, na základe ktorých by tento záver okresného súdu bolo možné preskúmať. Z

obsahu spisového materiálu, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, že
by zo strany okresného súdu boli vykonané akékoľvek úkony, na základe ktorých by okresný súd zisťoval
prípadnú výšku nákladov spojených s ustanovením súdneho znalca, a preto nie je možné ani odvolacím
súdom porovnať výšku predpokladaných trov prípadného znaleckého dokazovania s výškou žalovaným
uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu

je tak v časti jeho záveru o možnosti zistiť výšku uplatneného nároku žalovaného len s nepomernými
ťažkosťami nepreskúmateľné, keďže okresný súd svoj záver o neprimerane vysokých nákladoch v
pomere s hodnotou uplatneného nároku bližšie neodôvodnil.

Krajský súd sa nestotožnil ani so spôsobom, akým okresný súd úvahou dospel k výške obvyklej ceny,

ktorá má patriť žalovanému za porovnateľné dielo. Okresný súd vychádzal výlučne z dvoch faktúr
vystavených žalovaným, a to faktúry č. 13010127, kde bola vyúčtovaná predchádzajúca oprava toho
istého kompresora, ktorú porovnal so spornou faktúrou č. 1401022. Žalovaný pritom namietal, že rozsah
medzi účastníkmi spornej opravy bol väčší ako rozsah predchádzajúcej opravy. S touto argumentáciou
žalovaného sa okresný súd nevyporiadal a bez bližšieho odôvodnenia dospel k záveru o porovnateľnom

rozsahu diela ako v prípade predchádzajúcej zmluvy o dielo. Okresný súd pritom vychádzal výlučne z
dokladov produkovaných žalovaným, ktoré žalobca v časti troch sporných položiek rozporoval. Okresný
súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by umožnilo kvantifikovať výšku medzi účastníkmi sporných
položiek označených v predmetnej faktúre ako Z70001: Technik na ceste 2 Nh, Z5001: Prepravné
náklady automobil - 88 km a Z40001: Montážne a servisné práce. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje

na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23 Cdo 1069/2011, podľa ktorého „je v judikatúre zastávaný názor, že
pre určenie výšky nároku podľa § 136 O.s.p. musí mať súd k dispozícii dôkazy umožňujúce výšku
nároku kvantifikovať, t.j s istotou preukázať rozsah určovaného nároku (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn.
30 Cdo 1994/99 a sp.zn. 32 Cdo 2529/2008). V danom prípade však súd tým, že vychádzal len zo
zistenia rozsahu prác uvedeného žalobcom v opravárenských listoch, nemal v skutočnosti dôveryhodný

dôkaz o hodnote vykonaných prác". S ohľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových zistení ohľadom
skutočného rozsahu normohodín prác vykonaných žalovaným na diele pre žalobcu, kedy okresný súd
vychádzal výlučne z faktúry žalovaného, ktorej rozsah žalobca od počiatku namietal, nemal okresný súd
dostatočný skutkový podklad ani pre určenie výšky uplatneného nároku úvahou. Rovnako tak vzhľadom
na absenciu akýchkoľvek skutkových zistení nebolo namieste okresným súdom určiť ani sporný rozsah

žalovanýmúčtovanejprepravyzosídlažalovanéhodosídlažalobcuaspäť.Zodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé na základe čoho určil okresný súd dĺžku a počet ciest vykonaných žalovaným
zo sídla žalovaného do sídla žalobcu a späť v rozsahu 80 km, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že vzdialenosť zo sídla žalobcu do sídla žalovaného sa podľa vyjadrení účastníkov na pojednávaní pred
okresným súdom dňa 26.11.2014 (č.l. 110 spisu) mala pohybovať v rozsahu 9,2 - 11 km. Žalovaný v

tejto súvislosti v podanom odvolaní namietol, že vzdialenosť za 2 cesty tam a späť mala predstavovať
40 km a nie 80 km. Rovnako z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva, prečo okresný súd
dospel k záveru o prácach vykonaných žalovaným v rozsahu 5 Nh. Okresný súd len s prihliadnutím
na skutočnosť, že sa jednalo o rozsiahlejšiu opravu kompresora, konštatoval dvojnásobný rozsah
odpracovaných normohodín, avšak tento svoj záver bližšie neodôvodnil. Priznaný rozsah prác v dĺžke 5

Nh pritom nezodpovedá ani tejto úvahe okresného súdu, nakoľko okresný súd s odkazom na faktúru č.
13010127konštatovalvykonanieprácvrozsahu2,25Nh,čomunezodpovedáokresnýmsúdomustálený
dvojnásobok rozsahu sporných vykonaných prác v dĺžke 5 Nh.Krajský súd potom dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom, ktorý
konštatoval nehospodárnosť určenia ceny prác vykonaných žalovaným ustanovením súdneho znalca a
bez dostatočných podkladov zistených z vykonaného dokazovania určil cenu diela (opravy kompresora)

úvahou. Bude úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať naplnením predpokladov pre aplikáciu ust.
§ 136 O.s.p., pričom bude potrebné posúdiť otázku predpokladaných skutočných nákladov spojených
s určením ceny vykonaného diela ustanovením znalca a vypracovaním znaleckého posudku podľa
§ 127 ods. 1 O.s.p. alebo potvrdením, či odborným vyjadrením v zmysle ust. § 127 ods. 4 O.s.p.
Okrem toho okresný súd za splnenia dôkaznej povinnosti účastníkov konania vo vzťahu k ich tvrdeniam

opätovne posúdi rozsah prác vykonaných žalovaným pre žalobcu a skutočný rozsah prepravy vykonanej
žalovaným s prihliadnutím na námietky žalobcu ohľadom troch žalobcom spochybňovaných položiek
žalovaným vyúčtovanej ceny diela podľa faktúry č. 1401022. Odvolací súd pritom pripomína, že dôkazné
bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie ceny diela podľa tejto faktúry na
žalovanom a vo vzťahu k obrane voči uplatnenému vzájomnému návrhu na žalobcovi.

Krajský súd preto pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku,
ktorým okresný súd o vzájomnom návrhu žalovaného rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 259,61 Eur, vo výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti vzájomný návrh žalovaného
zamietnutý, a v závislom výroku o náhrade trov konania o vzájomnom návrhu žalovaného. Okresný
súd opätovne rozhodne o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie ceny opravy kompresora a

o náhrade trov konania v tejto časti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej
zásadnej zmene skutkového právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov
krajského súdu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.