Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/274/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810215268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810215268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy

Markovej a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa: M. L., s.r.o., F., X. č. XX, IČO 35
848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, proti odporcovi: v 1. rade Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.- F., t. č. bytom Q., W. X., v 2.
rade V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. X, o zaplatenie 1.319,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. júla 2012, č. k. 6C/7/2011-135,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 6.07.2012, č. k. 6C/7/2011-135, bolo rozhodnuté tak,
že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 482,52 eur, s úrokom 8,5%
ročne zo sumy 26,67 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 45,84 eur od 18.01.2008
do zaplatenia, 8,5% zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 12,95 eur
od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 eur od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne
zo sumy 26,67 eur od 12.06.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 77,54 eur od 12.02.2008 do

zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 3,65 eur od 12.07.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67
eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 53,29 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5 %
ročne zo sumy 40,11 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 od 18.03.2008 do
zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 28,66 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 20,60 eur
od 13.05.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, súd v prevyšujúcej časti
návrh voči odporcovi v 1. rade zamieta a súd návrh voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ návrhom podaným 20.10.2010 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 1319,14 eur s
úrokom 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 45,84
eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne
zo sumy 12,95 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 eur od 18.03.2008 do
zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 12.06.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 77,54
eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 3,65 eur od 12.07.2008 do zaplatenia, 8,5%
ročne zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 53,29 eur od 18.12.2007

do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 40,11 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59
od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 28,66 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne
zo sumy 20,60 eur od 13.05.2008 do zaplatenia s úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 427,99 od
29.04.2008 do zaplatenia, a to z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenejzmluvy o pripojení z 29.10.2007 a zo dňa 7.11.2007. Neuhradením faktúr a porušením zmluvy
vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 427,99 eur a vo výške 408,65 eur. Zároveň
uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení
z 29.10. 2007 aktiváciou SIM- karty č. 894210439000704496 uzatvoril navrhovateľ s odporom zmluvu
o pripojení, na základe ktorej poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby. Odporca za
poskytnuté služby riadne a včas neplatil, preto navrhovateľ fakturoval odporcovi za služby jednotlivými

faktúrami sumy 26,67 eur, 45,84 eur, 26,67 eur, 12,95 eur, 46,59 eur, 26,67 eur, 77,54 eur, 3,65 eur.
Rovnako na základe uzavretého dodatku k zmluve fakturoval aj zmluvnú pokutu dojednanú vo výške
408,65 eur. Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo 07.11. 2007 aktiváciou SIM-
karty č. 8942104332000003293 uzatvoril navrhovateľ s odporom zmluvu o pripojení, na základe ktorej
poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby. Odporca za poskytnuté služby riadne a včas
neplatil, preto navrhovateľ fakturoval odporcovi za služby jednotlivými faktúrami sumy 26,67 eur, 53,29

eur, 40,11 eur , 46,59 eur, 28,66 eur, 20,60 eur. Rovnako na základe uzavretého dodatku k zmluve
fakturoval aj zmluvnú pokutu dojednanú vo výške 427,99 eur. Odporca neuhradil splatné faktúry ani na
základe upomienky z 08.02.2008, preto navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmlúv o pripojení listom
z 22.04.2008 a dňa 13.03.2008. Na základe zmluvy o pripojení z 29.10.2007 poskytoval navrhovateľ
odporcovi telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa

250, a to aktiváciou SIM- karty č. 894210439000704496. K tejto zmluve bol dňa 30.01.2008 uzavretý
Dodatok k zmluve, na základe ktorého došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia typ MT Nokia N6300 za cenu 1 Sk s DPH. Navrhovateľ doručoval postupne odporcovi
faktúry za poskytnuté služby v období poskytnutých služieb od 17.12. 2007 do 11.07.2008 faktúrou
č. 100528323 v celkovej sume 26,67 eur, faktúrou č. 100 186795 fakturoval za poskytnuté služby

v sume 45,84 eur, faktúrou č. 100438428 sumu 26,67 eur a faktúrou č. 100098207 sumu 12,95
eur, faktúrou č. 1000359907 sumu 46,59 eur, faktúrou č. 1000655920 sumu 26,67 eur, faktúrou č.
1000243783 sumu 77,54 eur, faktúrou č. 1000765778 sumu 3,65 eur. Následnou faktúrou fakturoval
navrhovateľ odporcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 408,65 eur. Upomienkou zo dňa 08.02.2008 vyzval
navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny za elektronické komunikačné služby v celkovej výške 3677,50

Sk. Odporca na upomienku a následné odstúpenie od zmlúv nereagoval, podľa pripojenej doručenky
odporcovi upomienka a odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk nebolo. Na základe zmluvy o
pripojení zo 07.11.2007 poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa 250, a to aktiváciou SIM- karty č.
894210432000003293. K tejto zmluve bol dňa 07.11.2007 uzavretý Dodatok k zmluve,

na základe ktorého došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného zariadenia
typ MT Samsung L760 za cenu 1 Sk s DPH. Navrhovateľ doručoval postupne odporcovi faktúry za
poskytnuté služby v období poskytnutých služieb od 17.12.2007 do 29.05.2008 faktúrou č.
100440966 v celkovej sume 26,67 eur, faktúrou č. 100 101317 fakturoval za poskytnuté služby
v sume 53,29 eur, faktúrou č. 1000184672 sumu 40,11 eur a faktúrou č. 1000364847 sumu 46,59

eur, faktúrou č. 1000248473 sumu 28,66 eur, faktúrou č. 1000534657 sumu 20,60 eur. Následnou
faktúrou fakturoval navrhovateľ odporcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 427,99 eur. Upomienkou zo
dňa 08.02.2008 vyzval navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny za elektronické komunikačné služby v
celkovej výške 4107,- Sk. Odporca na upomienku a následné odstúpenie od zmlúv nereagoval, podľa
pripojenej doručenky odporcovi upomienka a odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk nebolo.

Okresný súd poukázal na znenie § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách a na to, že súčasťou všetkých zmlúv o pripojení sú i dodatky k zmluvám, ktoré upravujú
rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute. V článku
II. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán.

Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu
24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle
podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti
zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM-karty a nedopustiť sa
takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu

vypovedať. V zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovať sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú
z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 408,65 eur a 427,99
eur. Účastník je taktiež povinný nahradiť škody vzniknuté v súvislosti s porušením povinností.Podľa záverov okresného súdu v predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie
faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretých dvoch zmlúv o pripojení a ich dodatkov zo dňa
29.10. 2007 a zo dňa 07.11.2007. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43

zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré zmluvy sa radia i medzi tzv. spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich
sa k jednotlivým zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv,
a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ
dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie od decembra 2007 do mája 2009 nezaplatil cenu

poskytnutých služieb v celkovej sume 482,52 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a
nenamietaná. Okresný súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené
plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretých zmlúv,
ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
okresný súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase začatia omeškania.

Za nedôvodný považoval okresný súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia
zmluvnej pokuty z každej jednotlivej zmluvy v sumách po 408,65 eur a 427,99 eur. Poukázal na to, že
zmluvná pokuta, dojednaná v zmysle § 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, je jedným z
prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka,

ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia
i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia
tejto povinnosti má byť určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva
pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti /§ 545a

Občianskeho zákonníka zavedený s účinnosťou od 01.01.2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v
zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu
porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie
zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta

vzťahuje je naplnená v takom prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia § 35 Občianskeho
zákonníka zistiteľné, aký obsah by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V
predmetných zmluvách podľa názoru okresného súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, pre prípad
porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ sa v dodatku
ukladá odporcovi, ako účastníkovi zmluvy, viacero povinností s viacerými právnymi následkami, mal

navrhovateľ s presnosťou špecifikovať, dodržanie ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje.
Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia „niektorej povinnosti“ je podľa názoru okresného
súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39
Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto nemožno z tohto dojednania
poskytnúť navrhovateľovi plnenie.

Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané

zmluvné ustanovenie /§ 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s odporcom, ako spotrebiteľom, osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za
rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom
zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z. z. , ako i po uvedenej novele s
účinnosťou od 01.01.2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003
Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné,
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet

činnosti/aodporcavystupovalakospotrebiteľ, pretože priuzatváranízmluvy nekonal vrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so

zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ
vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Okresný súd tiež poukázal na znenie § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a na to, že i
v prípade platnosti zmluvného dojednania, týkajúceho sa zmluvnej pokuty, z hľadiska
určitosti považuje okresný súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa použijúc
výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol,

že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j, že
zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných
podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na
vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na

sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru okresného
súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené konštatoval preto, že navrhovateľ
ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho

strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemalo mať
vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za

nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je
zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských
zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje

vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v
predmetných zmluvách, považoval okresný súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré
aspekty. Zhľadiskačasudodávateľ vôbecnerozlišuje situáciu,keďvdôsledku nezaplateniacenydôjde
k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek

významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného
mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne
vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná
pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy,
pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec

nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu
zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp.
akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte

neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy,
na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, vspotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi

z titulu zmluvnej pokuty voči odporcovi v 1. rade, a preto v tejto časti okresný súd voči
nemu návrh zamietol. Okresný súd návrh voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamietol, pretože
voči nemu návrh nebol dôvodný, nakoľko odporca v 1. rade nárok navrhovateľa uznal čo sa
týka základu nároku, a to hovorného, nárok neuznal v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania okresný súd nerozhodoval z dôvodu, že o náhrade trov konania účastníka sa
rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Keďže v danej veci v konaní úspešný odporca
trovy konania neuplatnil, okresný súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal.

Proti zamietavému výroku vo vzťahu k odporcovi 1 rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d)

O.s.p.. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru
navrhovateľa okresný súd nesprávne posúdil otázku určitosti dojednania o zmluvnej pokute. Nesúhlasil
s názorom okresného súdu, podľa ktorého zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Odporca
mohol ovplyvniť obsah zmluvnej pokuty výberom poskytnutej služby, doby viazanosti a druhom telefónu.
V podobnom zmysle vyjadril názor aj Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 29.03.2011, sp. zn.

8Co/385/2011. Podľa názoru navrhovateľa dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje zmluvné povinnosti
účastníka po celú dobu viazanosti, a preto nie je možné určovať jej výšku s prihliadnutím na čas, kedy
došlo k porušeniu povinností zo zmluvy. V zmluve sú tiež uvedené konkrétne povinnosti, na ktoré sa
vzťahuje zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o výšku pokuty, jej prijateľnosť je potrebné posudzovať v čase
vzniku zmluvného vzťahu. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže navrhovateľovi

vzniknúť v prípade, že odporca nevyčerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti. Podľa
názoru navrhovateľa záver okresného súdu o nevyváženosti dojednania o zmluvnej pokute nie je
relevantný, pretože v prípade porušovania povinností navrhovateľa by išlo o porušenie zákonných
povinností a za určitých okolností by mohol prísť o svoju licenciu. Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s
názorom okresného súdu, podľa ktorého nie je možné v prejednávanom prípade aplikovať moderačné

právo súdu podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, keďže uvedené ustanovenie je len
špeciálnym ustanovením k § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. V dôvodoch odvolania
navrhovateľ poukázal na súdnu prax, prezentovanú rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 26.06.2012, č. k. 13C/54/2012, Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.05.2008, sp. zn.
28Cdo/575/2005, Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 12Co/39/“20U“ a Krajského

súdu v Nitre zo dňa 29.09.2011, č. k. 8Co/125/2011-169. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že vo vzťahu k odporcovi 1/ vyhovie v celom rozsahu návrhu vo veci samej a zaviaže
odporcu 1/ k náhrade trov celého konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, navrhovateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci

v rozsudku okresného súdu (nesprávnosť aplikácie ustanovení o neplatnosti právneho úkonu, ako aj
ustanovení na ochranu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku), teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p..

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými

je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým
záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci navrhovateľ
výslovne uviedol aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - nesprávne skutkové
zistenia okresného súdu na základe vykonaných dôkazov, v dôvodoch neuviedol, nesprávnosť ktorýchkonkrétnych skutkových zistení okresného súdu namieta (ktoré okresným súdom zistené skutkové
okolnosti prípadu sa nestali, alebo stali sa inak, ako ich zistil okresný súd), pričom namietal len
nesprávnosť právneho záveru okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty medzi

účastníkmi. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie navrhovateľa v
časti namietajúcej nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom
okresného súdu o absolútnej neplatnosti dohody účastníkov o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Okresný súd pritom správne vyvodil, že uvedené dojednanie je neurčité. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu určenie povinností účastníka podľa predmetných zmlúv o pripojení je
príliš všeobecné a paušálna výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje do úvahy prichádzajúce situácie s
rôznym stupňom závažnosti z hľadiska ich následkov a fázy záväzku, ktoré môžu reálne vzniknúť.
Neurčitosť dohody o zmluvnej pokute vyplýva aj z toho, že splatnosť pokuty nenastáva automaticky v
dôsledku porušenia povinnosti, ale je podmienená nutnosťou následného prejavenia vôle poskytovateľa,

jeho výzvou. Uvedené správne závery okresného súdu odvolací súd už samé osebe považoval za
spôsobilé vyvodiť záver o vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd s
poukazom na uvedené hľadiská nepovažoval za rozhodné pre posúdenie správnosti záverov okresného
súdu o neplatnosti zmluvného dojednania argumenty navrhovateľa v odvolaní,
podľa ktorých účelom zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť dodržanie záväzku klienta zotrvať v zmluvnom

vzťahu po dohodnutú dobu.

Za správne považoval odvolací súd aj právne závery okresného súdu o absolútnej neplatnosti dojedaní o
zmluvnej pokute podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne poukázal
na značnú nerovnováhu uvedeného dojednania ako na neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1

Občianskehozákonníka,keďžeuvedenédojednaniezaväzovalolenodporcu.Nasprávnosťtohtozáveru
podľa názoru nemá žiadny vplyv ani argument navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorého porušovanie
zmluvných povinností navrhovateľa by bolo porušovaním jeho zákonných povinností a za určitých
okolností by v dôsledku takejto skutočnosti mohol prísť o svoju licenciu, lebo tento argument je z hľadiska
rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu irelevantný. Správny je aj záver

okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu individuálneho dojednania v
zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo zmlúv vyplýva, že ide o formulárové zmluvy, ktoré musel
spotrebiteľ buď v celosti prijať alebo v celosti odmietnuť bez toho, aby svojim individuálnym konaním
mohol ovplyvniť obsah dohody o zmluvnej pokute. Poukaz navrhovateľa na to, že klient mohol ovplyvniť
výšku zmluvnej pokuty výberom služby, doby viazanosti a výberom mobilného telefónu, odvolací súd

nepovažoval za skutočnosť, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o individuálnom
spôsobe dojednania zmluvnej podmienky, nakoľko záver navrhovateľa o individuálnom dojednaní je
odvodzovaný od druhu poskytnutej služby a nie od možnosti každého jednotlivého záujemcu viesť
individuálne rokovania s poskytovateľom služby nielen o konkrétnych dôvodoch a konkrétnej výške
zmluvnej pokuty, ale aj o potrebe jej dojednania. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s

názorom okresného súdu dospel k záveru, že ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení boli v
prejednávanom prípade odporcovi nanútené, teda neboli individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné poukazy navrhovateľa v odvolaní
na jeho zmluvnú politike v otázke zmluvných pokút voči spotrebiteľom, ktorý mali záujem o ponúkané
akcie.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola sankcionovaná ich absolútnou neplatnosťou od samého
počiatku aj v čase uzavretia zmluvy o pripojení (viď. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.12.2007, v súčasnosti § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu

sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu o nemožnosti aplikácie moderačného práva na
zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, keďže na absolútne neplatný úkon sa hľadí ako
na nulitný, neexistujúci a nevyvolávajúci žiadne právne účinky. Keďže okresný súd dospel k správnemu
záveru o absolútnej neplatnosti dojednaní medzi účastníkmi o zmluvnej pokute, nemohlo vôbec vzniknúť
navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu a preto nie je čo moderovať.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na inú súdnu prax, prezentovanú konkrétnymi rozhodnutiami, odvolací
súd považuje za potrebné dodať, že s poukazom na vyššie uvedené sa nestotožňuje s názormi
iných súdov, pokiaľ sa odlišujú od vyššie uvedených záverov, z dôvodu nedostatočného odčleneniaposudzovania samotnej otázky neprijateľnosti zmluvných dojednaní v spotrebiteľských vzťahoch od
následných skutkových okolností prípadov, ktoré viedli k vyvolaniu súdneho sporu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p.. S poukazom na uvedené boli odporcovia v odvolacom konaní nepochybne úspešní.
Keďže odporcom v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd im nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .