Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/64/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010786
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214010786.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Kataríny
Stanislavskej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanej Z. M. stíhanej pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 1T/214/2014 zo dňa 11.3.2015, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 1T/214/2014 zo dňa 11.03.2015
tento (samosudca okresného súdu) obžalovanú Z. M., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písmeno b/
Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede pod č. 2 Pv 386/14
pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 28. marca 2014 v čase okolo 09.30 hod. v obci G. L., okres Dunajská Streda, neoprávnene vnikla
do obývaného rodinného domu pod súpisným číslom XXX, ktorého majiteľom je poškodený V. M., a to
tým spôsobom, že nezisteným spôsobom sa dostala na dvor rodinného domu, ktorý je riadne oplotený
a vchodová brána vždy uzamknutá, následne odtrhla sieťku na komáre na okne, a tak sa cez otvorené
okno dostala do rodinného domu, z ktorého odcudzila finančnú hotovosť vo výške 1800 Eur, ďalej mixér
nezisteného typu a výrobného čísla, čím pre poškodeného V. M. spôsobila škodu vo výške 1800 Eur.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného V. M. so svojimi nárokmi na náhradu škody
odkázal na občianskoprávne konanie.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku samosudcu okresného súdu tento dospel k ustálenému
skutkovému stavu na základe dokazovania, v rámci ktorého vyslúchol obžalovanú, poškodeného V.
M., svedkov H. M., Z. W., F. V., ako i na základe oboznámeného spisového materiálu. Po vyhodnotení
príslušných (vo veci vykonaných dôkazov) dospel tento (samosudca okresného súdu) k záveru, že
skutok nie je trestným činom.

V rámci svojho (oslobodzujúceho rozhodnutia vo veci) poukázal predovšetkým na nejednoznačné
výpovede poškodeného V. M., resp. svedkyne H. M. vtedajšej priateľky poškodeného. Títo pri popise
skutkových okolností prípadu nejednoznačne sa vyjadrujú k tomu, akým spôsobom, resp. kde mala
obžalovaná odcudziť poškodenému finančnú hotovosť vo výške 1.800 Eur. V konkrétnosti poukázal
tento (samosudca okresného súdu) na podané trestné oznámenie poškodeného, v ktorom sa vyjadril
len v tom smere, že mu mala obžalovaná odcudziť hotovosť 1.800 Eur, ktoré si mala odložiť do pravého

vrecka čiernej bundy a následne prejsť do kuchyne, kde mala zobrať mixér nezisteného typu a taktiež
ho mala odložiť do tašky a odísť z domu von.

Až neskôr v rámci svojich výsluchov sám poškodený, resp. svedkyňa M. mali uvádzať, že mala vybrať
obžalovaná peniaze z trezora, resp. z nejakej škatule zo skrine.

Samotná obžalovaná pritom spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprela. Na svoju obhajobu
uvádzala to, že do domu v obci G. L. išla predovšetkým kvôli svojmu synovi, aby skontrolovala, čo s ním
je, keďže poškodený na jej telefonáty ohľadne syna nereagoval. Naviac uviedla, že ona v uvedenom
dome spolu s poškodeným bývala ešte mesiac predtým. Odišla z domu len preto, že tento (poškodený)
nielen pil, ale aj užíval drogy v dôsledku čoho bol neznášanlivý a vyhrážal sa jej , že ak sa nevráti späť,
spraví niečo sebe, ako aj synovi.

Do domu sa dostala tak, že preskočila bránu a následne strhla sieťku na okne, cez ktoré sa dostala
dovnútra, kde našla aj syna. Bola tam tiež svedkyňa M., ako i jej syn, ktorý jej uviedol, že ešte večer
tam zostane, lebo chce ísť s otcom do lesa. Následne ona zobrala len nejaké detské šaty do igelitky a
odišla von, kde ju čakala svedkyňa W.. Táto, ako aj svedkyňa V. uvádzali, že obžalovaná mala v ruke
tašku s oblečením pre chlapca. Keby mala u seba mixér ako tvrdí svedkyňa M. pravdepodobne by si
túto vec všimli, čo však nepotvrdili.

Osobitne vo svojom odôvodnení (samosudca okresného súdu) poukázal na absenciu subjektívnej
stránky konania obžalovanej majúcej sa v inkriminovanom prípade dopustiť jednak prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona. Naplnenie zákonných znakov spáchaného prečinu porušovania domovej slobody nebolo možné
konštatovať vzhľadom na rozpoluplné výpovede samotného poškodeného, resp. svedkyne M.. Vo
vzťahu k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody poukázal rovnako
tento (samosudca okresného súdu) na absenciu subjektívnej stránky, keďže z dôkazov objektívne
preukázaných možno konštatovať len tú skutočnosť, ktorú uvádza sama obžalovaná, že do domu v obci
G. L. išla len z toho dôvodu, že mala strach o svojho syna a išla za ním, aby zistila ako je na tom.

Nebolo teda jej úmyslom neoprávnene vniknúť do obydlia iného, a takto naplniť objektívnu stránku
príslušného prečinu. Naviac v rámci svojich obhajobných tvrdení uvádzala, že v uvedenom dome
krátkom predtým bývala spolu s poškodeným a z domu sa odsťahovala len kvôli jeho agresívnej povahe,
resp. kvôli tomu, že pil a užíval drogy. Dokonca sa jej mal tento (poškodený) vyhrážať, že ak sa nevráti
do domu, že si niečo spraví, ako aj synovi.

Za takejto (dôkaznej situácie) teda nemožno konštatovať naplnenie príslušných (zákonných znakov
prečinu porušovania domovej slobody).

Po takto vykonanom dokazovaní napokon samosudca Okresného súdu v Dunajskej Strede rozhodol
oslobodzujúcim rozsudkom. Samotného poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianskoprávne konanie.

Proti oslobodzujúcemu rozsudku samosudcu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie okresný
prokurátor, ktoré aj odôvodnil.

Vynesenie tohto (oslobodzujúceho rozsudku) považuje tento (okresný prokurátor) za zákonne
nesúladné.

Má za to, že výsledky dokazovania realizovaného počas konania v prípravnom konaní, resp. na hlavnom
pojednávaní pre takýto záver o potrebe oslobodenia obžalovanej nenasvedčujú.

Obhajobu obžalovanej má tento (okresný prokurátor) za vyvrátenú výpoveďou samotného poškodeného
V. M., ako aj svedkyne H. M., ktorá ako jediná bola prítomná s obžalovanou na mieste činu v čase jeho
spáchania. Táto (svedkyňa H. M.) vo svojich výpovediach má jednoznačne usvedčovať obžalovanú z
krádeže ručného mixéru, posteľného prádla i finančnej hotovosti. Nemožno tiež súhlasiť s argumentáciou
súdu v odôvodnení rozsudku ohľadne skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní obaja poškodení a
svedkyňa H. M. popisovali krádež finančnej hotovosti s poukazom na miesto jej odcudzenia inak ako

v prípravnom konaní, čo súd považuje za podstatný rozpor. V prípravnom konaní opisoval poškodený
miesto odcudzenia hotovosti rovnako ako na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa H. M. v prípravnom
konaní opisovala miesto odcudzenia hotovosti všeobecne, ako skriňu v detskej izbe, pričom na hlavnom
pojednávaní na svojom tvrdení zotrvala s tým, že upresnila, že hotovosť zobrala zo skrine z jednej
škatule. Pokiaľ považoval súd za dôležité objasniť konkrétnu povahu predmetu, z ktorého obžalovaná
odcudzila hotovosť, konkrétne, či poškodený daný predmet nenazýval trezorom a svedkyňa H. M.
škatuľou, mal možnosť položiť jej doplňujúcu otázku za účelom objasnenia tejto nejasnosti. Okresný
prokurátor má však za to, že uvedenú nepresnosť pojmu rozhodne nemožno považovať za rozpor v ich
výpovediach.

Výpoveď samotného poškodeného, ako i svedkyne H. M. sú potvrdené v zmysle dôvodov podaného
odvolania okresného prokurátora aj výpoveďou svedkyne D. M. na hlavnom pojednávaní zo dňa
18.2.2015, ktorá potvrdila, že poškodenému v čase pred skutkom spolu s manželom odovzdali sumu vo
výške 1.800 Eur určenú na opravu strechy o čom súdu predložila i fotokópiu zmluvy a objednávky.

Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu ohľadne skutočností, že výpoveď poškodeného mala
byť vykonaná pred začatím trestného stíhania, a preto by mala byť nezákonná a neprijateľná pre účely
trestného konania. Z obsahu vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že trestné stíhanie
v predmetnej trestnej veci bolo začaté dňa 29.04.2014 vydaním uznesenia policajta podľa § 199 ods.
1 Trestného poriadku, pričom výsluch poškodeného bol vykonaný až po viac ako jednom mesiaci, a to
dňa 2.6.2014.

V konečnom dôsledku okresný prokurátor má za to, že úmyslom obžalovanej v okamihu vniknutia do
obydlia poškodeného bolo odcudziť veci vo vlastníctve poškodeného, a nie presvedčiť sa o tom, či je jej
maloletý syn v poriadku. Navrhol okresný prokurátor, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní okresného
prokurátora), odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa názoru súdu odvolacieho, samosudca okresného súdu vo veci vykonal v podstate vyčerpávajúce
dokazovanie, pričom výsledky tohto (realizovaného dokazovania) správne vyhodnotil, keď vo veci
vyhlásil oslobodzujúci rozsudok.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu priebeh dokazovania realizovaného počas prípravného konania,
resp. na hlavnom pojednávaní neumožňoval vo veci realizovať iné závery ako urobil súd okresný v
rámci vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku.

Na rozdiel od dôvodov nachádzajúcich sa v odvolaní okresného prokurátora, odvolací súd konštatuje,
že vo výpovedi samotného poškodeného V. M., resp. H. M. sú prítomné zásadné nezrovnalosti medzi
tým, čo uvedení vypovedali v rámci prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní.

V samotnom (trestnom oznámení) podanom poškodeným (viď. č. l. 2) sa konštatuje, že obžalovaná
mala z domu odcudziť hotovosť 1800 Eur zo skrine, detské veci, peniaze, mixér odložiť do čiernej
športovej tašky a peniaze odložiť do pravého vrecka čiernej bundy. V neskoršej výpovedi realizovanej
počas prípravného konania (viď. č. l. 6) na rozdiel od skutočností uvádzaných v samotnom trestnom
oznámení poškodený uvádza, že peniaze mali byť odcudzené z ručného trezora, kde vedľa tohto mala
byť malá škatuľka, kde sa nachádzali kľúče od trezora s tým, že obžalovaná mala peniaze odcudziť z
tohto (trezora).

Takto popisoval priebeh skutkového deja samotný poškodený, ktorý sa však v inkriminovanej dobe na
mieste činu nenachádzal. Naopak nachádzala sa v dome svedkyňa H. M., ktorá v rámci prípravného
konania uvádzala, že obžalovaná mala vojsť do detskej izby, kde mala otvoriť skriňu a z nej vybrať
nejaké šaty. Následne mala otvoriť ďalšiu skriňu, odkiaľ mala odcudziť finančnú hotovosť. Z jej výpovede
pritom nie je zrejmé, kde sa mala nachádzať uvedená ďalšia skriňa, odkiaľ mala obžalovaná odcudziť

finančnú hotovosť. Naviac nič nespomína o údajnom trezore, kde sa mali peniaze nachádzať tak, ako
vypovedal sám poškodený.

V rozpore s týmito tvrdeniami vo veci vypovedala Z. W., ktorá priviezla obžalovanú do obce G. L., pričom
uviedla, že táto (obžalovaná) mala v tom čase oblečené tepláky a tričko s krátkym rukávom. Súčasne
uvádzala, že nemala na sebe žiadnu bundu. Táto (svedkyňa W.) nevidela žiadny mixér u obžalovanej.
Naopak videla, že V. tejto (obžalovanej) SMS-kou sa vyhrážal, že keď sa k nemu nevráti, tak zabije
seba aj malého.

Až následne počas dokazovania realizovaného na hlavnom pojednávaní svedkyňa H. M. modifikovala
svoje tvrdenia ohľadne odcudzenia peňazí v tom smere, že sa tieto mali nachádzať v nejakej škatuli,
ktorú skutočnosť počas prípravného konania vôbec neuvádzala. Peniaze mala pritom odložiť táto
(obžalovaná) do bundy asi čiernej farby. Ani túto skutočnosť svedkyňa M. počas výpovede v prípravnom
konaní neuviedla, čo možno hodnotiť ako zjavnú disproporciu v jej výpovedi, keďže bola jediná v dome,
kde sa nachádzala aj obžalovaná. Naopak skutočnosť, že mala obžalovaná odložiť peniaze do pravého
vrecka čiernej bundy uvádzal sám poškodený, ktorý sa v inkriminovaný čas na mieste skutku vôbec
nenachádzal.

Vzhľadom na vyššie (konštatované zásadné nezrovnalosti) pri popise skutkových okolností majúcich
sa naplniť vlastným konaním obžalovanej, odvolací súd v súlade s názorom vysloveným samosudcom
okresného súdu konštatuje, že nebolo možné vysloviť spoľahlivé závery, že by sa obžalovaná
inkriminovaný deň 28.3.2014 v dome v obci G. L. mala dopustiť prečinu krádeže tak, ako sa uvádza v
obžalobe okresného prokurátora.

K takémuto záveru „prispeli“ aj nedôsledné úkony orgánov prípravného konania, ktorí počas
zabezpečovania týchto (prvotných úkonov) nezabezpečili dôležitý dôkazný prostriedok v podobe
ohliadky miesta činu, z ktorého dôkazu by bolo možné zistiť napríklad to, kde sa mali nachádzať uvedené
skrine, z ktorých mala obžalovaná odcudziť nejaké detské šaty, resp. finančnú hotovosť. Rovnako tak
mohla prípadná (fotodokumentácia) ozrejmiť, či sa v niektorej skrini nachádzal údajný trezor, o ktorom
hovoril sám poškodený V. M., prípadne krabička s kľúčmi od tohto (trezora).

Zabezpečenie tohto (dôkazného prostriedku) by pritom podstatným spôsobom mohlo ozrejmiť zjavné
nezrovnalosti vo výpovedi samotného V. M., resp. svedkyne H. M..

Objektívnou stránkou prečinu porušovania domovej slobody v zmysle zákonných podmienok je
nežiaduce, bez súhlasu, alebo proti vôli oprávneného užívateľa vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým
sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
konanie.

Ani v smere naplnenia týchto (objektívnych, resp. subjektívnych znakov) príslušného prečinu
(porušovania domovej slobody) vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov nemožno bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že došlo zo strany obžalovanej k ich naplneniu.

Z výpovede samotnej obžalovanej (Z. M.) počas realizovaného dokazovania v podstatne nevyvrátenej
je zrejmé, že táto s poškodeným krátko pred inkriminovanou udalosťou v dome v obci G. L.
bývala, a to počas dlhého obdobia. Naviac uvádzala, že mali nadobudnúť nehnuteľnosť spoločne.
Z výpovede tejto (obžalovanej, ako i svedkyne Z. W.) ďalej je zrejmé, že sa mal poškodený
obžalovanej vyhrážať, že keď sa k nemu nevráti, že zabije seba, ako aj malého (ich syna). Zohľadňujúc
naznačené skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu neumožňovali vo veci rovnako vysloviť
spoľahlivé závery, že obžalovaná Z. M. tým, že vnikla do rodinného domu v obci G. L. v úmysle
skontrolovať syna, mala naplniť svojim konaním zákonné znaky príslušného (prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona). V tomto smere je potrebné poukázať
aj na výpoveď svedkyne H. M., ktorá počas prítomnosti obžalovanej v inkriminovanom dome sa
akýmkoľvek spôsobom nezmienila v tom smere, aby táto (obžalovaná Z. M.) uvedený dom opustila.
Teda ani v kontexte prípadného zotrvania bez vôle oprávneného subjektu na uvedenom mieste, zrejme
nemožno konštatovať naplnenie príslušných (zákonných znakov prečinu porušovania domovej slobody).
K odvolacej námietke okresného prokurátora konštatovanej v dôvodoch podaného odvolania o možnosti
súdu uložiť svedkyni H. M. doplňujúcu otázku za účelom špecifikovania nejasností ohľadne škatuľky

s obsahom finančnej hotovosti, tunajší odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto smere
mohol a mal prípadnú (doplňujúcu otázku) položiť priamo intervenujúci okresný prokurátor, keďže proces
dokazovania v trestnom konaní po prijatí nového Trestného poriadku (od 1.1.2006) je spravovaný
zásadou kontradiktórnosti. Je úlohou prokurátora, aby všetkými zákonne dosiahnuteľnými spôsobmi
preukazoval tvrdenie, o ktoré sa opiera samotná obžaloba.

Pokiaľ tak sám neurobil, nepostupoval v súlade s príslušnými trestno-procesnými predpismi a nie
je úlohou súdu, aby počas realizovaného dokazovania nahrádzal činnosť tohto (intervenujúceho
prokurátora).

Odvolací súd poukazujúc na vyššie naznačené, ako aj argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení
samosudcu okresného súdu dospel k záveru, že vo veci bolo potrebné rozhodnúť práve spôsobom
realizovaným samosudcom Okresného súdu v Dunajskej Strede.

Keďže súčasne nezistil príslušné (zákonné dôvody) na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku,
rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.