Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/140/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010426
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného E.

R. na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :E. R., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, t. č. bytom
N. H.,

j e v i n n ý , ž e :

1/. hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu detí E. R., nar. X.XX.XXXX a E. R.,
nar. XX.X.XXXX a v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku
vyšetrovateľ určil, že je povinný platiť D. R. na výživu E. R. počnúc dňom 23.1.2007 výživné 40,- eur
mesačne a E. R. od marca 2007 20,- eur mesačne, a to do konca mesiaca, plneniu tejto povinnosti
sa v Dolných Vesteniciach vyhýbal od 23.1.2007, na E. R. od 28.2.2007, na E. R. do 14.2.2012 tým,
že zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer na jeho žiadosť, následne bol a je nezamestnaný,

pričom nebol a nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pracuje len občas a to
brigádnicky, pričom D. R. zaplatil na výživnom 2.200 Kč (82,42 eur) a zostal jej tak na výživnom dlhovať
k 14.2.2012 2.527,58 eur a zameškané výživné na E. R. ku dňu 14.2.2012 v plnej výške uhradil,

2/. v presne nezistený deň koncom mesiaca január až začiatkom mesiaca február 2011, po
tom, čo okolo 10. januára 2011 prevzal veci na uskladnenie a tieto uložil do bližšie nezisteného domu
v obci Dolné Vestenice, okres Prievidza, na pokyn vlastníka veci O. H., tieto veci a to 4 ks pneumatík s
hliníkovými diskami o rozmeroch 215 x 55 mm s priemerom 16 palcov na VW Passat, sadu 4 pneumatík

s plechovými diskami o rozmere 195 x 75 mm s priemerom 15 palcov na Fiat Ducato, miešadlo na
zmiešavanie farby zn. PROTOL, murársku lyžicu, murársky hoblík, murársky meter, spolu v hodnote 720
eur, vzal, odniesol ich na bližšie nezistené miesto, nevrátil ich na opakované výzvy vlastníkovi, naložil s
nimi bližšie nezisteným spôsobom, čím spôsobil O. H. prisvojením veci škodu vo výške 720 eur,

t e d a :

v bode 1/.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas,

v bode 2/.

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,č í m s p á c h a l :

v bode 1/.

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona v spojení s §

138 písmeno b) Trestného zákona.

v bode 2/.

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno
m), h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 odsek

1 Trestného zákona, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51
odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 38 (tridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe škodu vo výške 720 eur poškodenému O. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. H., M.R.

H. XXX/XXX.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný obžalovaný nahradiť poškodenému O. H., nar.
1X.X.XXXX, trvale bytom N. H., M.R. H. XXX/XXX, škodu vo výške 720 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní sa oboznámil s výpoveďami obžalovaného E. R. (ďalej len obžalovaný)
z prípravného konania (ku skutku pod bodom 1/.), vypočul obžalovaného (ku skutku pod bodom 2/.),
vypočul svedkov E. R. ml., O. H., oboznámil sa s výpoveďami svedkov E. R. ml. a D. R. z prípravného
konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Ku skutku pod bodom 1/.

Obžalovaný vo výpovediach z prípravného konania, s ktorými sa súd na hlavnom pojednávaní v zmysle
§ 258 odsek 4 Trestného poriadku oboznámil a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní doznal, že je
pravda,ženasynaE.sipravidelnevstanovenejdobevyživovaciupovinnosťneplnil,akomalprostriedky,

tak synovi výživné zasielal, jeho matke ako i jemu, ku dňu hlavného pojednávania má však zameškané
výživné ako i bežné výživné na syna v plnej výške uhradené. Na dcéru E. neposielal výživné, ani posielať
nebude, pretože to nie je jeho dcéra, a prečo by mal na cudzie dieťa platiť výživné. Je pravdou, že
súhlasil, aby bol v rodnom liste dieťaťa uvedený ako otec dieťaťa, maloletá E. sa narodila v čase, keď bol
vo väzbe pre trestnú činnosť, pre ktorú ho udala jej matka - manželka, (s poškodenou sú manželia stále,

neboli rozvedení), no on nemôže byť jej otcom, malo to byť len pre vybavenie pôrodného. V rozhodnom
období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pretože mu aj tak prácu nenájdu.
Pracoval na rôzne brigády, zamestnávateľov si presne nepamätal, mzda bola rôznej výšky, nevedel
presne povedať jej výšku v jednotlivých obdobiach 100 - 200 eur, no postačovala ledva na jeho potreby.Z výpovede svedkyne D. R., ako i správy č.l. 214, 230 vyplýva, že v období od januára 2007 do februára
2009 jej obžalovaný na obe deti, teda syna E. ako i dcéru E. neposlal žiadne peniaze. Až po tomto
dátume jej začal posielať výživné na syna E. rôzne sumy - 50 eur, 40 eur, 500 Kč, takto jej to uhrádzal do

januára 2011. Na dcéru E. jej však neposlal nikdy žiadne výživné, až do termínu hlavného pojednávania,
bolo aj súdom rozhodnuté, že je otcom dieťaťa. Je návrh na zmenu umiestnenie dieťaťa E., rozhodnutie
nie je právoplatné. Presnú výšku zameškaného výživného svedkyňa nevedela uviesť. Syn E. je študent
Strednej technickej automobilovej školy V., je však už plnoletý.

Svedok E. R. ml. vypovedal, že je študentom stredného odborného učilišťa, nebýva s matkou.
Obžalovaný mu na výživné posielal výživné v rôznych sumách, dával mu peniaze, i keď boli spolu.
Zameškané výživné, ale i bežné výživné do hlavného pojednávania za obdobie od 23.1.2007 má však
obžalovaný voči nemu uhradené, nemá žiaden dlh.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predovšetkým však č.l. 9-10, rodnými listami oboch detí, z

ktorých vyplýva, že tak pri maloletej E. i E. je ako otec dieťaťa vedený obžalovaný E. R., potvrdením o
prepustení z výkonu väzby dňa 26.10.2005 č.l. 46, súhlasom č.l. 47, poštovými poukážkami a výpismi
z účtu o hradení výživného na syna E. č.l. 49, 52-61, 62, 156-157, listinnými dôkazmi č.l. 63-67, ktoré
potvrdzujú, že maloletá E. je naďalej v osobne starostlivosti matky D. R., že návrh matky, že otec
dieťaťa E. R. nie je otcom dieťaťa, rozsudok Okresného súdu v Chomutove sp. zn. 30C/123/2007,

právoplatným10.11.1010,bolzamietnutý,listinnýmidôkazmi č.l.86-89,103-106,potvrdzujúceposledné
zamestnanie obžalovaného v spol. D a D Servis Nitra v roku 2006 k 1.12.2006 - ukončený pracovný
pomer v skúšobnej dobe, neaktívny živnostenský list č.l. 99-102, správy č.l. 107-109, 112-113, z ktorých
vyplýva, že obžalovaný nepoberal v rozhodnom období žiadne dávky sociálneho zabezpečenia, správa
potvrdzujúca, že obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úrad podľa jeho

schopností a zdravotného stavu by mu bol schopný nájsť v prípade jeho evidencie vhodné zamestnanie
č.l. 114-127, nie je držiteľom motorového vozidla č.l. 138.

Ku skutku pod bodom 2/.

Obžalovaný vypovedal, že s poškodeným O. H. spolupracoval. Prišli spolu do Vesteníc. Veci, ktoré sú
uvedené v skutku obžaloby, boli v aute, poškodený ho požiadal, aby obžalovaný veci vyložil z auta,
auto chceli používať, tak potrebovali, aby bolo prázdne a uschoval veci v jeho garáži, tu mali byť
uskladnené. Veci obžalovaný vyložil v jeho garáži v januári 2011. Pretože mu poškodený nevyplatil dlžnú
časť dohodnutej sumy, odmeny za prácu, je to asi 600 eur, tá mu mala byť vyplatená až vo februári

2011, tak si tieto veci ponechal, veci z garáže presťahoval inde, tam nemá prístup poškodený, vydá ich
len, keď mu poškodený vyplatí tieto peniaze, nepovie, kde sa veci nachádzajú. Veci neodcudzil, vzal si
ich ako zábezpeku. Poškodenému neposielal žiadnu výzvu na vyplatenie sumy 600 eur, v tejto sume je
mzda ako i výdavky - ubytovania, pohonné hmoty za používanie vozidla.

Svedok O. H. vypovedal, že veci uvedené v skutku obžaloby, mal obžalovaný vo vozidle. Obžalovaný
si vozidlo požičal na prevážanie ojazdených pneumatík. Veci mal obžalovaný vyložiť, vyložil ich u seba
v bývalom rodičovskom dome, s tým i súhlasil. Tu mali byť uskladnené, aj boli asi do konca januára
2011, videl ich tam. Keď si prišiel pre veci, tak ho obžalovaný obvinil, že mu dlhuje nejaké peniaze, tieto
veci, že mu nevydá. Bolo to koncom mesiaca február 2011. Veci od obžalovaného žiadal telefonicky

i SMS správami. Obžalovaný to odmietol. Voči obžalovanému nemá žiaden záväzok, nie mu je dlžný
žiadne peniaze, nebol mu dlžný ani v čase skutku. Ako poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody
vo výške 720 eur.

Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením k hodnote nevydaných vecí č.l. 31, 33 - miešadlo a murárske

náradie spolu hodnote vo výške 200 eur, 4ks kolies na VW Passat a 4 ks kolies na Vozidlo Peugeot
spolu 520 eur.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona sa dopustí
ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej

povinnosti vyživovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší
čas. Z vykonaného dokazovania, z neho vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného ako i však na
výpoveď vyššie uvedených svedkov, oboznámené listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný
je otcom maloletej E.. I keď je zrejmé, že obžalovaný teoreticky biologickým otcom maloletej nemôžebyť, prvou zákonnou domnienkou otcovstva, pretože bol manželom matky v rozhodnom období, v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, je otcom dieťaťa. Obžalovaný, ako

vyplynulo z listinných dôkazov, s tým dobrovoľne súhlasil, čím prejavom vôle urobeným slobodne a
vážne, dobrovoľne prevzal na seba záväzok plynúci z rodičovstva - podieľať sa i finančne na výchove
nezaopatreného dieťaťa. Vôľa spoločnosti, aby maloleté dieťa malo otca, vyplýva i z vyjadrenia súdu,
keď návrh matky dieťaťa na zapretie otcovstva zamietol. I súd predbežnou otázkou v zmysle § 7
odsek 1 Trestného poriadku si určil výšku výživného na maloleté dieťa v zhode so skutkom obžaloby

- 40 eur mesačne. Je nesporné, že obžalovaný sa vyhýbal úmyselne plneniu vyživovacej povinnosti,
nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a tým nevykonal potrebné úkony k tomu,
aby mu orgán na to oprávnený sprostredkoval prácu príjmom, z ktorej by mohol vyživovaciu povinnosť
si plniť, aj keď mal príjem z určitých brigád, výživné na dcéru neplatil v období od 23.1.2007 do dňa
hlavného pojednávania, čím ostal D. R. dlžný výživné vo výške 2.527,58 eur. Vzhľadom na výpoveď
obžalovaného, no predovšetkým na výpoveď svedka E. R. ml. mal súd preukázané, že vo vzťahu k

tomuto poškodenému mal obžalovaný zameškané výživné spolu s bežným výživným ku dňu hlavného
pojednávania 14.2.2012 v plnej výške uhradené, a preto tohto poškodeného, konanie obžalovaného vo
vzťahu k jeho osobe, súd zo skutkovej vety rozsudku opomenul. Konaním obžalovaného vo vzťahu
k maloletej E. však došlo tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej k naplneniu zákonných znakov
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného

zákona, a preto ho súd z tohto trestného činu uznal vinným.

Vzhľadom na výpoveď obžalovaného, ale i výpoveď svedka O. H., listinné dôkazy, ku skutku pod bodom
2/. rozsudku, nemal súd preukázané, že by obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
pretože nezískal trvalé dispozičné právo s vecou nakladať ako s vlastnou tým, že by vec odňal z

dispozičného oprávnenia osoby oprávnenej s vecou nakladať, ale týmito dôkazmi mal súd preukázané,
že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak svojim konaním na cudzom majetku
škodu malú. Takouto škodou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda dosahujúca
škodu minimálne 266 eur. Nemožno prisvedčiť obrane obžalovaného, že išlo z jeho strany len o
uplatňovanie zádržného práva, pretože jeho postup nemá povahu zádržného práva v zmysle § 151s

a nasl. Občianskeho zákona (predovšetkým preto, že u obžalovaného nešlo o splatnú pohľadávku v
čase, keď mal veci oprávnenému vydať, pohľadávka je sporná i v súčasnosti). Týmto konaním potom,
podľa názoru súdu, došlo konaním obžalovaného k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty
prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a nie prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1 Trestného zákona, a to konaním upresneným v skutkovej vete rozsudku.

Štát má záujem na riadnej výchove maloletých nezaopatrených detí. Neoddeliteľnou súčasťou toho je i
potreba mať dostatok finančných prostriedkov, bez ktorých nie je možné to zabezpečiť. Štát má rovnako
záujem a poskytuje i prostriedkami trestného práva ochranu súkromnému vlastníctvu tak fyzických ako
i právnických osôb. zaručuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaný svojim konaním porušil tieto záujmy
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva , že v mieste bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, nebol postihnutý v priestupkovom
konaní, naposledy bol súdne trestaný rozsudkom Okresného súd Prievidza sp. zn. 2T/326/05 z
10.1.2007 v spojení z uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/25/07, trest odňatia slobody

vykonal 31.7.2006. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z
ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniac spôsob
spáchania činu, jeho následok, nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, vzhliadol
u neho priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, zohľadniac i osobu
obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia

§ 34 odsek 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na
ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je
dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia
§ 38 odsek 4 Trestného zákona, trest úhrnný, keďže odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy vo
výmere 30mesiacovsprobačnýmdohľadomnadjehosprávanímvskúšobnedobevtrvaní38mesiacov,

za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe poškodenému O. H. spôsobenú škodu vo
výške 720 eur. Súd nebol názoru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom
odňatia slobody, vzhľadom na spôsob života obžalovaného od posledného odsúdenia. Z týchto dôvodov
súd vyššie uvedený trest hodnotil ako dôvodný, primeraný a spravodlivý.Poškodený O. H. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, vychádzajúc z výšky ustálenej škody
v skutkovej vete rozsudku, zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému vo výške plnej

uplatnenej škody preukázanej i odbornými vyjadreniami - 720 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.