Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899956
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011899956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: O. B., nar. X.X.XXXX, bývajúca v U. č.
XXX, zastúpená JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., advokátom, Mäsiarska 6, Košice, proti žalovanému:
FakultnánemocnicaspoliklinikouJ.A.ReimanaPrešov,Hollého14,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/156/2002-647 zo dňa 15.12.2010 v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/156/2002-704 zo dňa 14.3.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí

žaloby a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, na zvýšenie bolestného a na náhradu vecnej škody. Ďalej žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 3.059,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť trovy štátu vo výške 1.718,11 eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti
žalovanému sumy 405.167,60 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej jej na zdraví,
pričom tieto nároky špecifikovala na sumu 67.647,60 Sk titulom straty na zárobku, vecnej škody na
zakúpení plienok vo výške 58.720,- Sk, doplnku k výžive a vitamínov vo výške 200.000,- Sk, nákladov
na hygienu vo výške 28.000,- Sk a nákladov na dopravu do zdravotníckych zariadení vo výške 50.000,-
Sk. Po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní dňa 8.4.2009 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného

na zaplatenie sumy 1.350.000,- Sk titulom 300-násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť, ďalej
na zaplatenie sumy 20.250.000,- Sk titulom 300-násobného odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia a zároveň trvala na náhrade vecnej škody uplatnenej pôvodne v konaní. Predmetné zvýšenie
bolestného, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnila zásahom do jej života, života rodiny,
obmedzenia jej práva, ako aj ľudskej dôstojnosti. Rozsudkom č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 8.4.2009
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 89.623,58 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, na zaplatenie 3.734,32 eur titulom zvýšenia bolestného a na zaplatenie sumy 9.546,-

eur titulom náhrady vecnej škody, a to v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/156/2002-426.
Toto rozhodnutie nadobudlo dňa 16.5.2009 právoplatnosť čo do sumy 11.202,95 eur titulom zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, do sumy 373,43 eur titulom zvýšenia bolestného a do sumy 9.546,-
eur titulom náhrady vecnej škody. V prevyšujúcej časti bol predmetný rozsudok zrušený rozhodnutímKrajského súdu v Prešove. Žalovaný s výnimkou tej časti nárokov žalobkyne, u ktorých rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť vzniesol námietku premlčania. Poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie
konania bol podaný v roku 2002, pričom skutok, z ktorého odvodzuje žalobkyňa právo na náhradu škody,

sa stal v roku 1997.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa bola prijatá
do starostlivosti žalovaného v súvislosti s pôrodom svojho dieťaťa, pričom priebeh tehotenstva bol
bezproblémový a žalobkyňa rešpektovala lekárske pokyny v jeho priebehu. V čase pred hospitalizáciou

pracovala ako civilná zamestnankyňa Strednej vojenskej leteckej školy vo funkcii úradníčky. Jej príjem
sa pohyboval okolo 7.000,- až 8.000,- Sk mesačne. V tom čase mala tri deti vo veku 19,16 a 13 rokov.
V dôsledku zdravotných problémov, ktoré nastali po pôrode a v súvislosti s lekárskym zákrokom, ktorý
vykonal žalovaný, bola dlhodobo práceneschopná, pričom do pracovného pomeru sa zapojila až v roku
1999, pričom jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Na čiastočný pracovný úväzok pracovala
do roku 2002, vtedy došlo k zrušeniu jej zamestnávateľa a k skončeniu pracovného pomeru. Úplný

invalidný dôchodok jej bol priznaný v roku 2007 so spätnou účinnosťou od 7.5.2005. V súčasnosti trpí
v dôsledku lekárskych úkonov vykonaných po pôrode jej dieťaťa syndrómom krátkeho čreva. Tento
syndróm sa prejavuje v inkontinencii stolice, a preto je žalobkyňa odkázaná na používanie plienok, ako
aj na užívanie enterálnej výživy z dôvodu, že prichádza o minerály, ktoré zabezpečujú výživu. Následne
sa tieto problémy prejavovali praskaním kože, rôznymi vyrážkami, ako aj slabosťou a malátnosťou z

dôvodu nedostatku živín. V súvislosti s častou stolicou mala zvýšené nároky na osobnú hygienu, na
užívanie hygienických prípravkov. Zároveň má problémy so žalúdkom, čo jej neumožňuje zúčastňovať
sa podujatí s návštevou viacerých ľudí. Z tohto dôvodu sa nemôže zúčastňovať športového a kultúrneho
života, pričom pred pôrodom nemala žiadne zdravotné problémy, viedla plnohodnotný život, starala
sa o tri deti, venovala sa športu, turistike, navštevovala kultúrne akcie, stretávala sa so známymi,

s priateľkami na spoločenských posedeniach, či na prechádzkach. Zároveň zdravotné problémy sa
prejavili aj v jej intímnom živote. Nemôže vykonávať ťažšie práce ani náročnejšie fyzické aktivity, okrem
prechádzok do prírody. Po pôrode nebola ani raz pri mori, či na dovolenke, kde by si mala obliecť
plavky. Pravidelne navštevuje gastroenterologickú ambulanciu, urologickú, ortopedickú, nefrologickú
ambulanciu a obvodného lekára. Taktiež berie lieky asi 7 - 8 druhov denne. Pri návštevách lekára

je odkázaná na odvoz autom z dôvodu, že nemôže cestovať pre spomínané problémy prostriedkami
verejnejdopravy.Žalobkyňajeschopnásamasaosebapostarať,čosatýkaosobnejhygieny,obliekania,
nie je odkázaná na pomoc cudzej osoby. Krátku dobu poberala kompenzačný príspevok vo výške
500,- Sk, pričom z dôvodu zvýšených finančných výdavkov na stravu a na hygienické zariadenia, na
ich vybudovanie bola nútená zobrať si úver. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok okolo 300,- eur

mesačne. Uvedené zdravotné problémy sa negatívne prejavili na jej psychike, pričom psychiatrickú
ambulanciu pravidelne navštevuje naďalej. Na základe stanovenia bolestného znalcom MUDr. S. O.
bolo stanovené bolestné u žalobkyne vo výške 153,75 bodu, nakoľko súd vychádzal len zo základného
bodového ohodnotenia bolestného, pričom znalec pri položke č. 90/ch už sám zvýšil toto základné
bodové hodnotenie o polovicu, teda na 90 bodov. Pri zvyšovaní bolestného však súd vychádzal len

zo základného bodového hodnotenia, ktorým je 153,75 bodu. U sťaženia spoločenského uplatnenia je
základné bodové hodnotenie v zmysle znaleckého posudku MUDr. S. O. stanovené na 1175 bodov,
nakoľko pri položke č. 309 znalec toto zvýšil na dvojnásobok, a to v zmysle zásad hodnotenia
odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú prílohou vyhlášky
č. 32/1965 Zb.. Podľa § 6 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa pri odškodňovaní vychádza zo základného počtu

bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Rozsudkom č. k. 10C/156/2002-422
súd priznal žalobkyni titulom vecnej škody sumu 67.647,60 Sk ako náhradu za stratu na zárobku a v tejto
časti už nadobudol rozsudok právoplatnosť. Taktiež výdavkami na osobnú hygienu vo výške 28.800,-
Sk, ktoré boli priznané v plnej výške a ktoré nadobudli právoplatnosť, sa súd už nezaoberal. Čo sa týka
výdavkov na nákup plienok, tu uplatnila žalobkyňa sumu 58.720,- Sk, pričom súd priznal sumu 35.136,-

Sk, preto ostala predmetom ďalšieho konania len suma predstavujúca rozdiel a taktiež uplatnené
náklady na nákup vitamínových prostriedkov vo výške 200.000,- Sk, z ktorých bola priznaná suma
108.000,-Sk,predmetomkonaniazostalrozdielmedzitýmitopoložkami.Prinákladochnadopravu,ktoré
boli uplatnené vo výške 50.000,- Sk, kde bola priznaná suma 48.000,- Sk, rozdiel medzi týmito položkami
bol predmetom tohto konania. Súd titulom náhrady vecnej škody konal o sume 117.584,- Sk (405.167,60

Sk - 287.583,60 Sk). Ďalej predmetom konania bolo posúdenie zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenianadsumu11.202,95eurazvýšeniebolestnéhonadsumu373,43eur.Vzhľadomnavznesenú
námietkupremlčaniasasúdzaoberaltoutonámietkouatovovzťahukukaždémuzuplatnenýchnárokov,pričom dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná a to vo vzťahu k všetkým uplatneným nárokom,
ktoré sú predmetom konania.

Súd prvého stupňa ďalej citoval ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ust. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 446 Občianskeho zákonníka.
Otázku odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v čase vzniku škody, teda ku dňu
25.8.1997 riešila vyhláška č. 32/1965 Zb., čo vyplýva aj z prechodných ustanovení zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v zmysle § 11 ods. 1

citovaného zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Súd
v tejto súvislosti citoval ust. § 6 ods. 1, ust. § 4 ods. 1, ust. § 7 ods. 1, 3 citovanej vyhlášky. Pri premlčaní
práva na náhradu škody je zákonom stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť vtedy, ak sú splnené súčasne dve
podmienky, a to, aby sa poškodený o škode dozvedel, a aby sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu

zodpovedá. V prípade škody na zdraví objektívna premlčacia doba neplatí a uplatňuje sa len subjektívna
dvojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. V danom prípade súd mal za to, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo najneskôr
dňa 13.5.1998 a to po vykonaní tretej operácie, ktorou boli reparované následky predchádzajúcich
operácií vykonaných u žalobkyne. Pri škode na zdraví je nutné, aby poškodený mal vedomosť o

škode do takej miery, aby mohol svoj návrh vyčísliť na príslušnom súde. V prípade škody na zdraví
je to okamih možnosti vydania lekárskeho posudku o stanovení bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Takéto bodové ohodnotenie možno vydať po ustálení zdravotného stavu poškodeného,
spravidla najneskôr do 1 roka od udalosti. Premlčacia doba pri náhrade škodí na zdraví nezačína
plynúť až okamihom vydania lekárskeho posudku o stanovení bodového hodnotenia bolestného, či

sťaženia spoločenského uplatnenia, ale dátumom, kedy prvýkrát mohol požiadať poškodený o vydanie
tohto bodového ohodnotenia. Súd mal za to, že vzhľadom na charakter škody, ktorá bola spôsobená
operačným výkonom u žalovaného aj s pripočítaním ročnej lehoty na ustálenie zdravotného stavu
najneskôrdňa13.5.1999moholbyťvydanýtentoposudok.Poslednýoperačnýzákrokvsúvislostistýmto
poškodením zdravia u žalobkyne bol vykonaný 13.5.1998. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 20.8.1999

bol podaný podnet zo strany žalobkyne na vyšetrenie trestného činu spočívajúceho v poskytnutí
nedostatočnejodbornejstarostlivosti,súdmalzato,žepočasplynutiavyšetrovaniatátopremlčaciadoba
bola prerušená do rozhodnutia o odložení tohto podnetu, nakoľko nešlo o podozrenie z trestného činu.
Uznesenie bolo právoplatné 13.12.1999 ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu vyšetrovania PZ
v Prešove. Súd mal za to, že počas tohto obdobia, teda od 20.8.1999 do 13.12.1999 premlčacia doba

neplynula, došlo k prerušeniu jej plynutia podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Toto obdobie trvalo 3
mesiace a 13 dní, preto započítaním tohto obdobia uplynula premlčacia doba dňa 26.8.2001, nakoľko
bez podania tohto podnetu na trestné stíhanie by bola uplynula premlčacia doba dňa 13.5.2001, po
započítaní 3 mesiacov a 13 dní je týmto dátumom 26.8.2001. Návrh na začatie konania bol podaný dňa
8.7.2002, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, pokiaľ sa týka nároku na zvýšenie bolestného a

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto smere súd nepovažoval za nutné, vzhľadom na
charakter sporu, vykonávať znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia časového okamihu, kedy bolo
možné po prvýkrát vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, či bolestného. Súd
pritom vychádzal z charakteru poškodenia zdravia u žalobkyne, ku ktorému došlo v priamej súvislosti
s operačnými zákrokmi vykonanými žalovaným, pričom posledný z týchto zákrokov bol vykonaný v

mesiacimáj1999akotovyplývazvyššieuvedenýchskutočností.Vdanomprípadenešloosituáciu,kedy
by dochádzalo k postupnému zhoršovaniu sa zdravotného stavu žalobkyne, resp. že by dochádzalo k
vzniku nových udalostí ohľadom poškodenia jej zdravia, ktoré by mohli byť podkladom na vypracovanie
samostatného bodového ohodnotenia pre sťaženie spoločenského uplatnenia alebo bolestného. Tieto
skutočnostiplatiaajprenavrhovanéodškodnenietitulompsychickejujmy,pričompodľanázorusúduajtu

došlo kpremlčaniutohtonároku,nakoľkožalobkyňasidoteraznedalavyhotoviťposúdenie,tedabodové
ohodnotenie jej psychickej ujmy, či vôbec došlo k nejakej psychickej ujme a v akej výške a vzhľadom
na skutočnosť, že táto psychická ujma nepochybne vyplýva z vykonaného lekárskeho zákroku, súd
mal za to, že aj nárok titulom tejto psychickej ujmy zo strany žalobkyne je premlčaný vzhľadom na
dátum podania návrhu na začatie konania po márnom uplynutí premlčacej doby. Z týchto dôvodov bol

zamietnutý návrh na zvýšenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ sa týka náhrady vecnej škody, ktorá zostala predmetom tohto konania, súd dospel k záveru,
že aj v tejto časti je nárok premlčaný. Žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie vecnej škody titulomnákupu plienok v celkovej výške 58.720,- Sk za 48 mesiacov, teda za 4 roky. Mesačne tieto náklady
vychádzajú na sumu 1.223,- Sk. Návrh bol podaný dňa 8.7.2002, v danom prípade je návrh premlčaný,
nakoľko tu sa premlčujú tieto jednotlivé nároky osobitne a to podľa dátumu ich vzniku. To znamená, že

došlo k premlčaniu jej nárokov za nákup týchto pomôcok za obdobie pred 8.7.2000, pričom pokiaľ si
uplatnila žalobkyňa právo na náhradu vecných nákladov za nákup plienok a vitamínov za obdobie 4 roky
pred podaním návrhu, z toho je jedna polovica týchto nárokov premlčaná. Vzhľadom na skutočnosť, že
súd jej už právoplatne priznal náhradu týchto vecných nárokov v rozsahu viac ako jednej polovice, v
prevyšujúcej časti, ktorá zostala predmetom tohto konania, je jej návrh o zaplatenie vecnej škody taktiež

premlčaný a z týchto dôvodov bol návrh aj v tejto časti zamietnutý.

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 1.718,11 eur titulom zaplateného znalečného
súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaný bol neúspešný v konaní v časti o zaplatenie
sumy 21.122,38 eur a z dôvodu, že rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia súdu, tento mal za to,
že je dôvodné takto rozhodnúť o náhrade trov štátu, nakoľko podľa výsledkov konania žalovaný nebol

v konaní úspešný.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho
zastúpeniauJUDr.Petránovejvovýške2.387,43eur,akotovyplynulozfaktúrpredloženýchžalobkyňou,
ďalej zo sumy 530,70 eur, čo boli trovy právneho zastúpenia JUDr. Škrabskou a vo výške 141,31 eur, čo

zodpovedá hotovým výdavkom žalobkyne, ktoré vynaložila na cestu do Nitry na vyšetrenie za znalcom
MUDr. U., znalcom MUDr. O. a MUDr. R., spolu teda 3.059,44 eur.

Súd potom opravným uznesením č. k. 10C/156/2002-704 zo dňa 14.3.2012 opravil rozsudok č. k.
10C/156/2002-647 zo dňa 15.12.2010 v prvom výroku tak, že tento po slovách sťaženia spoločenského

uplatnenia dopĺňa slovami: „vo výške 1.608.084,60 eur“, a v druhom výroku tak, že tento po slovách
zvýšenie bolestného dopĺňa slovami: „vo výške 136.426,57 eur“.

Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom v tejto veci nadobudol právoplatnosť
rozsudok č. k. 10C/156/2002-422 zo dňa 8.4.2009, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni

11.202,95 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 373,43 eur titulom zvýšenia
bolestného. V prevyšujúcej časti bol rozsudok súdu zrušený a o zvyšku nároku súd konal ďalej.
Následne žalobkyňa špecifikovala svoje nároky titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
na sumu 1.619.287,50 eur a na sumu 136.800,- eur titulom zvýšenia bolestného. Predmetom ďalšieho
konania a rozhodovania súdu teda bola suma 1.608.084,60 eur u sťaženia spoločenského uplatnenia

(1.619.287,50 eur - 11.202,95 eur) a u bolestného suma 136.426,57 eur (136.800 eur - 373,43 eur). O
týchto sumách a o týchto nárokoch rozhodoval konajúci súd rozsudkom dňa 15.12.2010, pričom tieto
nároky v celom rozsahu zamietol z dôvodov uvedených v rozsudku. Podľa § 164 O.s.p. súd preto vydal
opravné uznesenie, ktorým boli opravené zrejmé nesprávnosti v citovanom rozsudku ohľadom presnej
špecifikácie sumy, v ktorých bol zamietnutý návrh žalobkyne, čo do zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia, ako aj bolestného.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok
zrušil, pričom neuznal námietku žalovaného ohľadom premlčania jej nároku. Z dôvodov tohto
odvolania vyplýva, že námietka žalovaného o premlčaní nie je dôvodná a nemá žiaden vplyv na

zamietnutie zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenskéhouplatneniasauplatňujevprípadochhodnýchosobitnéhozreteľaakojetozákonomdané.
V tejto súvislosti potom zástupca žalobkyne poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na
moment začiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorý je daný dvoma skutkovými okolnosťami, ktoré musia
byť splnené kumulatívne a to na skutočnosť, že poškodený sa dozvie o škode a na skutočnosť, že

poškodený sa dozvie kto za túto škodu zodpovedá. Vo svojom rozhodnutí spolu s opravným uznesením
prvostupňový súd neposudzoval otázku premlčania podľa týchto kritérií. Opomenul povinnosť skúmať
skutkovú okolnosť, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o tom, kto za túto škodu zodpovedá a zároveň
nesprávne vyhodnotil podmienku prvú, kedy sa zameral jedine posudzovaním okamihu nadobudnutia
vedomosti o škode (o škode v užšom slova zmysle ako majetkovej ujme, teda okamih kedy si

možno objektívne nechať vyhotoviť lekársky posudok na bodové hodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia). Od tohto momentu začal počítať plynutie premlčacej lehoty. Súd neskúma
kedy nadobudla žalobkyňa vedomosť aj o protiprávnosti a príčinnej súvislosti ako ďalšími čiastkovými
nevyhnutnýmipredpokladmi pre naplnenie vedomostio škode. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutiaNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/477/2001, 25Cdo/63/2001, 25Cdo/871/2002. Pred podaním žaloby
v roku 2002 nemala žalobkyňa žiadnu oficiálnu odpoveď ergo vedomosť o tom, či došlo k poškodeniu
zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň, kto za to zodpovedá. V dotknutom období

neexistoval žiaden správny orgán, ktorý by vedel nezávisle a objektívne posúdiť, či došlo alebo nedošlo
k poškodeniu zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Presne takýto úrad vznikol až v roku
2004 zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a to Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na základe ktorého stanoviska si poškodená môže uplatňovať nároky na súde. Až v
rokoch 2008 až 2009 bolo stanovené na základe súdnoznaleckého dokazovania, kto zodpovedá v plnom

rozsahu za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a to medzitýmnym
rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 10C/156/2002 zo dňa 2.4.2008 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/41/2008 zo dňa 9.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosťdňa23.1.2009.Ažvtomtomomentebolodokázané,ženaozajdošlokpoškodeniuzdravia
a kto za túto škodu v plnej miere zodpovedá. K vypracovaniu lekárskeho posudku na bodové hodnotenie
došlo až v roku 2005 na príkaz Ministerstva zdravotníctva SR postúpený lekárovi vedením nemocnice.

Dovtedy toto bodové ohodnotenie všetci lekári a všetky zdravotnícke zariadenia odmietali žalobkyni
vypracovať. Z tohto vyplýva, že subjektívna doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade
žalobkyne začala plynúť až v rokoch 2008 - 2009, kedy bolo medzitýmnym rozsudkom jasne stanovené,
či skutočne došlo k poškodeniu zdravia a kto v plnom rozsahu zodpovedá za škodu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že výklad žalobkyne o začiatku
behu plynutia premlčacej lehoty, ktorý by spadal až do momentu právoplatnosti medzitýmneho rozsudku
Okresného súdu Prešov a že až v tomto momente sa žalobkyňa dozvedela kto za škodu zodpovedá, je
nesprávnym. V prípade akceptácie takéhoto výkladu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v

prípadenáhradyškodybysatýmtoúplnepotrelzmyselinštitútupremlčania,pretožebysapraktickynikdy
nemohol uplatniť a použiť. Žalobkyňa totiž opomenula dodať, že medzitýmny rozsudok o zodpovednosti
žalovaného za škodu bol vydaný na základe jej žaloby, ktorým si už samotné nároky na náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného uplatnila, pričom podaním takejto žaloby podľa
iného zákonného ustanovenia plynutie premlčacej doby spočíva, t.j. neplynie. Inak povedané žalobkyňa

sa domáha takého výkladu zákona o začiatku behu premlčacej doby, ktorým by ad absurdum mala
premlčacia doba začať plynúť dávno potom, čo podľa iného ustanovenia mala prestať plynúť z dôvodu
podania žaloby. Takýto výklad je nezmyselný a znamenal by, že subjektívna premlčacia doba nemôže
vlastne poškodenému nikdy uplynúť, pretože o subjektívnych dôvodoch na podanie žaloby sa vlastne
dozvie až v momente, keď už je právoplatne rozhodnuté vo veci. V tomto zmysle žalovaný poukázal na

to,žežalobkyňanesprávnepochopilaaaplikovalajudikátNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo/519/2002.
Na základe vyššie uvedeného judikátu, ako aj ostatných judikátov, ktoré použila žalobkyňa sa žalovaný
domnieva, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ohľadne nárokov uplatnených v tomto
konaní nastal v momente, keď sa žalobkyňa dozvedela o skutkových okolnostiach, z ktorých si mohla
s vysokou pravdepodobnosťou odvodiť vznik škody a skutočnosť, kto jej túto škodu spôsobil. Podľa

názoružalovanéhotentomomentnastalužalobkynevpriebehuroku1998.Vsúvislostisotázkouurčenia
presného momentu plynutia premlčacej doby pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody na zdraví titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia a titulom bolestného žalovaná poukázala na právne názory, ktoré
moment začatia plynutia premlčacej lehoty v týchto prípadoch určujú inak, a to na judikát Najvyššieho
súdu SR č. MCdo/37/2000, ktorý určuje deň začatia plynutia premlčacej doby pri nároku na bolestné

takto, „za deň zistenia bolesti sa považuje deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného“ a na právny
názor českej právnej vedy, ktorá pokladá pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia za deň
dôležitý pre určenie začatia plynutia premlčacej doby deň, „... kedy sú preukázateľné nepriaznivé trvalé
následky pre životné úkony poškodeného ...“. Týmito právnymi názormi žalovaná podporila svoj názor,
ako aj názor prvostupňového súdu, že začatie plynutia premlčacej lehoty ohľadne žalovaných nárokov

došlo u žalobkyne niekedy v priebehu rokov 1998 - 1999, pretože už v týchto rokoch žalobkyňa vedela
aká škoda jej vznikla a voči komu si ju môže uplatňovať.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala
jej preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vec posúdil, ak návrh žalobkyne z dôvodu premlčania jej nárokov zamietol
a to pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, ako aj náhrady
vecnej škody. Odvolací súd má však za to, že začiatok plynutia premlčacej doby možno stanoviťpokiaľ ide o bolestné na deň 13.5.1998, kedy bol vykonaný posledný operačný úkon a u sťaženia
spoločenského uplatnenia potom následne po roku od uplynutia tohto operačného úkonu, to znamená
13.5.1999. Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že došlo k prerušeniu premlčacej doby počas

vyšetrovania trestného činu, pretože v tomto konaní žiadne horeuvedené nároky uplatnené neboli. Z
tohto pohľadu potom naozaj pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a
mimoriadnezvýšeniebolestnéhobybolipremlčanépouplynutídvojročnejlehoty,toznamenápremlčacia
lehota by u bolestného uplynula 13.5.2000 a u sťaženia spoločenského uplatnenia 13.5.2001. Odvolací
súd však považuje za dôležité v tejto súvislosti upozorniť na tú okolnosť, že žalobkyňa si nárok

na mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie bolestného uplatnila až
podaním zo dňa 9.6.2008 (viď č. l. 332). Do tohto momentu totiž žalobkyňa si uplatnila nárok len
na odškodnenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného.
Nárok na odškodnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného je
osobitný nárok, u ktorého osobitne plynie premlčacia doba. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je zo dňa 5.1.2005,

pričom tento jej bol doručený listom zo dňa 10.1.2005 (viď č. l. 116) a tento posudok súdu osobne podala
žalobkyňa dňa 1.2.2005, teda od 1.2.2005 jej začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nárokov
na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Premlčacia doba v tomto
prípade u týchto nárokov uplynula 1.2.2007, pričom žalobkyňa tieto nároky uplatnila až podaním, ktoré
došlo súdu 9.6.2008 (viď č. l. 332), teda po uplynutí premlčacej doby.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/49/2006, kde sa
uvádza, že u práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí iba subjektívna premlčacia doba. Slová
„dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti,
ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je

možno objektívne vyjadriť v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na
súde. V prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové
ohodnoteniebolestispôsobenejpoškodenímnazdraví,jeholiečenímaleboodstránenímjehonásledkov,
t.j. v čase, keď liečebný proces je skončený. Vtedy sú známe okolnosti smerodajné pre vyčíslenie
bolestného. Tento ustálený stav predstavuje dobu, kedy sú už k dispozícii také znalosti škody, aby

postačovali na podanie žaloby. Tu je preto treba zásadne umiestniť začiatok plynutia premlčacej doby.
V prípade pochybnosti, kedy bolo možné vykonať bodové ohodnotenie bolestného, kedy sa skončilo
liečenie, zodpovedanie otázky závisí na vyjadrení lekára.

V tejto súvislosti odvolací súd znovu považuje za potrebné zdôrazniť, že ak žalobkyňa dňa 1.2.2005

doručila súdu posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom už podala žalobu
proti žalovanému, teda vedela o tom, že žalovaný je zodpovedný za túto škodu, v tomto momente jej
začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
a bolestného. Táto lehota uplynula 1.2.2007, pričom svoj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a bolestného žalobkyňa uplatnila až 9.6.2008, teda po uplynutí premlčacej

doby.

Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a to pokiaľ ide aj o premlčanie
nároku na náhradu vecnej škody z dôvodov, aké uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov ako
vecnesprávnypotvrdil.Rozhodnutiejesprávneajpokiaľideotrovykonaniavovzťahumedzižalobkyňou
a žalovaným. V tejto súvislosti poznamenal odvolací súd, že len chybou v písaní došlo v dôvodoch
rozhodnutia k uvedeniu inej výšky trov, než ktorá je potom uvedená vo výroku napadnutého rozsudku.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak odvolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa
mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 150 O.s.p. videl predovšetkým v okolnostiach, za akých došlo k tomuto sporu i v postoji
žalovaného k riešeniu tohto sporu, ktoré viedli k záveru o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania
úspešnému účastníkovi.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.