Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 11, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/264/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204117600
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1204117600.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci žalobcu Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., so sídlom Latorická 4, Bratislava, IČO: 35
815 353, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Fedákova 6,
proti žalovanému RIVER spol. s.r.o., so sídlom Športová 441, Most pri Bratislave, IČO: 31 356 346,
zastúpenému JUDr. Antonom Chrastinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, o 350,96
€ s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 324,38 € na účet advokáta JUDr.
Antona Chrastinu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.6.2004, podanou na súd dňa 28.6.2004, sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia 10.573,- Sk (od 01.01.2009 suma 350,96 €) s 8 % úrokom z omeškania od 28.4.2004 do
zaplatenia a náhrady trov konania, titulom úhrady ceny dodaného tepla. Ako dôvody podania žaloby na
súd žalobca uviedol, že ako výrobca tepla dodal žalovanému v mesiaci marec 2004 tepelnú energiu pre
nebytovépriestorynaDudvážskejč.5vBratislave.Cenudodanéhoteplafakturovalžalobcažalovanému
faktúrou č. XXXXXXX splatnou 27.4.2004, ktorú žalovaný neuhradil, čím sa dňom 28.4.2004 dostal

do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto žalobca žiada, aby súd žalovaného z dôvodu
omeškania zaviazal aj na úhradu 8% ročného úroku z omeškania.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 32Ro 1504/2004-13 zo dňa 21.7.2004, proti ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore namietal peňažný nárok žalobcu
uplatnený žalobou čo do právneho dôvodu ako aj výšky. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi
konania v čase vzniku údajného nároku žalobcu ani neskôr nebola uzavretá žiadna zmluva o dodávke

tepla. Faktúra č. XXXXXXX neobsahuje správne údaje spotreby tepelnej energie, nakoľko táto nebola
vôbec odobraná a nezohľadňovala skutočne vykurovanú výmeru nebytových priestorov.

Uznesením č. k. 16C 264/04-35 zo dňa 31.3.2005 súd na návrh žalobcu konanie prerušil do
právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb 156/03
týkajúceho sa totožných účastníkov a právneho základu, odlišného len v časovom období, za ktoré
si žalobca uplatňoval zaplatenie ceny dodaného tepla. Dôvodom prerušenia konania bolo znalecké

dokazovanie nariadené vo veci vedenej pod sp. zn. 25Cb 156/03, závery ktorého mali podľa žalovaného
význam aj pre toto konanie. Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 264/04 bolo prerušené
do 26.5.2009, odkedy súd vo veci ďalej konal.Vykonaným dokazovaním výsluchom konateľky žalovaného Ľ. W., výsluchom svedkov JUDr. G. Š., D.
W., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom,
zistil súd tento skutkový stav veci:

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave je v oddieli Sro vo vložke
č. 24429/B zapísaný žalobca s dňom vzniku 27.6.2001, so sídlom Latorická 4, Bratislava, s predmetom
činnosti, okrem iného, výroba tepla, rozvod tepla. Do 08.3.2007 mal žalobca sídlo na Dudvážskej 5
v Bratislave.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave je v oddieli Sro vo vložke
č. 5583/B zapísaný žalovaný s dňom vzniku 06.8.1993, so sídlom Športová 441, Most pri Bratislave. Do
12.8.2004 mal žalovaný sídlo na Dudvážskej 5 v Bratislave.

Žalovaný bol v dobe od 01.01.1994 do 30.6.2004 nájomcom nebytových priestorov nachádzajúcich

sa v bývalom nákupnom centre - stredisku HRON (ďalej len „NC HRON“), ktoré sa nachádzalo na
Dudvážskej ul. č. 5 v Bratislave. Nájomný vzťah vznikol uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 14.12.1993 medzi správcom budovy Miestnym úradom Bratislava - Podunajské Biskupice v
Bratislave ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, s účinnosťou od 01.01.1994. Podľa čl.
III ods. 4 tejto nájomnej zmluvy sa mal nájomca (žalovaný) vo vlastnom mene prihlásiť, okrem iného,

aj na odber tepla. V priebehu nájomného vzťahu bola táto nájomná zmluva zmenená viacerými
dodatkami a po dohode zmluvných strán stratila platnosť uzavretím novej Zmluvy č. XXX o nájme
nebytových priestorov medzi Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice v Bratislave ako
prenajímateľom - správcom nehnuteľnosti NC HRON a žalovaným ako nájomcom s účinnosťou od
01.3.1998. Predmetom nájmu podľa tejto nájomnej zmluvy boli nebytové priestory reštaurácie, výrobne

polotovarov a prislúchajúce priestory v objekte NC HRON. Podľa čl. III. bod 3.8. tejto nájomnej zmluvy
úhrada služieb a energií, okrem iného aj dodávka tepla, mala byť vykonávaná na základe samostatných
zmlúv uzatvorených medzi nájomcom a ich dodávateľmi a nájomca mal úhrady za poskytnuté energie
hradiť vlastným menom. Nájomný vzťah bol ukončený písomnou dohodou zmluvných strán ku dňu
30.6.2004.

Písomnou prihláškou k odberu tepla, datovanou dňom 09.3.1993, sa ako odberateľ označený RIVER
spol. s.r.o, Dudvážska 5, Bratislave prihlásil u dodávateľa Bytový podnik PBV, Toplianska 5, Bratislava
na odber tepla a teplej úžitkovej vody z kotolne na Hornádskej do výrobne polotovarov na Dudvážskej 5
v Bratislave. Táto prihláška je opatrená odtlačkom pečiatky RIVER Dudvážska 5, Bratislava a podpísaná

JUDr. G. Š., ktorý ako svedok vypovedal, že v tom čase poskytoval ako komerčný právnik právne
poradenstvo fyzickej osobe podnikateľovi s obchodným menom Ján Nevidzanský RIVER, s miestom
podnikania Dudvážska 5 v Bratislave. Svedok potvrdil, že určite konal a podpísal túto prihlášku k odberu
tepla za Jána Nevidzanského RIVER a nie za RIVER spol. s r.o., za ktorú spoločnosť nekonal ani
nemal úmysel za ňu konať. Svedok poukázal na to, že prihláška k odberu tepla nebola právnym úkonom

smerujúcim ku vzniku spoločnosti RIVER spol. s r.o., preto ani pred vznikom tejto spoločnosti nebolo
možné, aby za túto spoločnosť takýto úkon robil.

Žalobca založil dôvodnosť žalobou uplatňovaného peňažného nároku proti žalovanému na tom základe,
že ako výrobca tepla žalovanému v mesiaci marec 2004 dodal teplo do žalovaným prenajatého

nebytového priestoru v NC HRON na Dudvážskej 5, ktoré žalovaný odobral a spotreboval. Cenu
dodaného tepla žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa 13.4.2004,
splatnou dňa 27.4.2004 v celkovej sume 10.573,- Sk, ktorá pozostávala z fixnej zložky 1/12 v sume
3.083,40 Sk a variabilnej zložky v sume 7.489,60 Sk. V priebehu konania žalobca zmenil právnu
kvalifikáciu uplatneného peňažného nároku a uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta neexistenciu písomne

uzavretej kúpnej zmluvy o dodávke tepla, potom žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi
vznikol minimálne konkludentne, resp., že titul na zaplatenie žalovanej pohľadávky vznikol žalobcovi z
dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu rovnajúceho sa výške ceny dodaného
tepla.ŽalobcapoukázalnaznaleckýposudoksúdnehoznalcaIng.FedoraMrázač.2/2006zo15.5.2006,
vypracovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb 156/2003 ako aj na znalecký

posudok č. 12/2008 vypracovaný týmto súdnym znalcom v konaniach vedených na tunajšom súde pod
sp. zn. 26Cb/272/2003 a sp. zn. 26Cb/263/2003, ktoré znalecké posudky sa týkajú posúdenia spotreby
tepla v prenajatých priestoroch žalobcu za iné obdobie a ako dôkaz potvrdzujú analogickú dôvodnosť
uplatňovaného nároku žalobcom týkajúceho sa ceny dodaného tepla za obdobie marec 2004. Prípadnéúniky tepla si podľa žalobcu žalovaný mohol uplatniť u vlastníka (prenajímateľa) nebytových priestorov
formou zľavy na nájomnom.

Žalovaný v písomných podaniach aj výpoveďou konateľky Ľ.E. W. namietal právny základ aj výšku
uplatnenejpohľadávkyžalobcupodanoužalobouprotižalovanému.Spoukazomnaustanoveniazákona
č. 70/1998 Z. z. o energetike namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v spore.
Uviedol, že § 31 písm. a), b), g) cit. zákona, v znení platnom v čase, v ktorom mala vzniknúť žalovaná
pohľadávka, upravoval účastníkov vzťahu pri dodávke a odbere tepla a vymedzoval odberné miesto.

V zmysle cit. kogentných ustanovení zákona mohol žalobca ako dodávateľ tepla dodávať teplo len
priamemuodberateľovi,zaktoréhozákonoznačovalfyzickúaleboprávnickúosobuodoberajúcuteplona
základe písomnej zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi. Takýmto
priamym odberateľom tepla bol a mohol byť len Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice ako
vlastník - správca objektu NC HRON. Odberným miestom zákon označoval zmluvne dohodnuté miesto,
na ktorom je umiestnené meradlo na vstupe do objektu. V danom prípade teda išlo o meradlo na

vstupe do objektu nákupného centra HRON. Podľa tohto meradla mal vlastník - správca objektu Miestny
úrad Bratislava - Podunajské Biskupice ako priamy odberateľ tepla následne rozpočítavať náklady za
dodané teplo konečným spotrebiteľom, t.j. jednotlivým nájomcom nebytových priestorov, ku ktorým patril
aj žalovaný. Spôsob rozpočítavania mal byť zakotvený v zmluve o nájme nebytových priestorov. Koneční
spotrebitelia - nájomníci nebytových priestorov v NC HRON, nemali meradlá na vstupe do svojich

prevádzkových jednotiek a preto s nimi nemohla byť uzavretá zmluva o dodávke tepla. Medzi žalobcom
a žalovaným preto v súvislosti s dodávkami tepla do objektu NC HRON nemohol vzniknúť žiadny
právny vzťah, a to ani konkludentne. Žalovaný neodoberal, a podľa zákona o energetike ani nemohol
odoberať, teplo od žalobcu a teda sa na úkor žalobcu nemohol ani bezdôvodne obohatiť. Žalovaného
ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným od počiatku existovali rozpory pre nesprávnosť výpočtu

fakturovanej ceny tepla. Žalovaný upozorňoval, že cena účtovaná žalobcom je vypočítavaná z vyššej
výmery vykurovanej plochy, než akú žalovaný reálne užíval. Žalobca si nesprávne účtoval tzv. fixnú
položku (vychádzajúc z nesprávnych vstupných údajov pre jej výpočet), pričom túto položku si účtoval
aj za mesiace, v ktorých teplo nedodával.

Medzi účastníkmi bol sporná nielen výška žalobou uplatňovaného peňažného plnenia, ale aj existencia
právneho nároku žalobcu uplatneného žalobou.

Podstatnou a rozhodujúcou úvahou, ktorou sa súd v konaní riadil, preto bolo, či medzi žalobcom ako
výrobcom a dodávateľom tepla a žalovaným ako nájomcom nebytových priestorov v NC HRON mohol

podľa zákona o energetike platného v danom čase vzniknúť právny vzťah týkajúci sa dodávky a odberu
tepla. Súd sa ďalej zameral na zistenie, či v prípade neexistencie zmluvného vzťahu účastníkov môže
byť nárok žalobcu pri totožnom skutkovom opise žaloby dôvodný na inom právnom základe, konkrétne
na základe vydania bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 31 zák. č. 70/1998 Z. z., v znení účinnom od 01.3.2004, podľa tohto zákona sa rozumie

a) dodávateľomtepladržiteľlicencienavýrobualebonarozvodtepla,ktorýdodávateplopodľauzavretej
zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla,
b) priamym odberateľom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe

zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom,
c) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla
rozpočítava dodané teplo.
g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na
meranie dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla; ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom

viacerých domov, je odberné miesto osobitne na každej päte domu.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke
tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné
zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Podľa§32ods.2cit.zák.písomnázmluvaododávketeplauzavretámedzidodávateľomteplaapriamym
odberateľom tepla pre každé odberné miesto obsahuje najmäa) výkon, množstvo a teplotný spád,
b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku,

c) umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla
prístup k nemu,
d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

Podľa § 35 ods. 1 cit. zák. neoprávneným odberom tepla je odber tepla

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke tepla,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
priameho odberateľa tepla nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber tepla.

Z citovaných kogentných ustanovení zákona o energetike, ktoré boli pre žalobcu ako dodávateľa tepla
záväzné, a od ktorých sa nemohol odchýliť, vyplýva, že zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú
formu. Písomná zmluva o dodávke tepla medzi účastníkmi konania uzavretá nebola (čo v konaní nebolo
sporné).Súdsapretonestotožnilstvrdenímžalobcu,žezmluvnývzťahúčastníkovvznikolkonkludentne,

nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s dikciou zákona.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona o energetike je, že dodávateľ tepla, ktorým je v
prejednávanejvecižalobca,moholuzavrieťpísomnúzmluvuododávketeplalenspriamymodberateľom
tepla.

Priameho odberateľa tepla zákon vymedzuje ako subjekt, ktorý je oprávnený odoberať teplo od
dodávateľa tepla, a ktorému je dodávateľ tepla oprávnený teplo dodať.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom a argumentáciou žalovaného, že priamym odberateľom

tepla mohol byť len Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice, resp. Mestská časť Bratislava -
Podunajské Biskupice ako subjekt majúci dispozičné práva ako vlastník, resp. správca majetku objektu
NC HRON, do ktorého bolo teplo dodávané.

Žalobca ako dodávateľ tepla nedodával teplo do konkrétnych miestností (t.j. do jednotlivých nebytových

priestorov) vykurovaného objektu, ale do objektu NC HRON ako takého. Rozhodujúcim miestom pre
určenie množstva odobratého tepla bolo v súlade s ust. § 31 písm. c) zákona o energetike, miesto
opatrené meradlom tepla vstupujúceho do objektu.

Žalobca nepreukázal, že by nebytové priestory v NC HRON v Bratislave, ktoré mal žalovaný v nájme,

boli opatrené osobitným meradlom pre meranie odobratého tepla. Nepreukázal, že by tak teplo dodával
a v zmysle zákona o energetike mohol dodávať priamo žalovanému, a že by žalovaný mal postavenie
priameho odberateľa tepla.

Súd konštatuje, že žalovaný ako nájomca priestorov v objekte NC HRON mal podľa

§ 31 písm. c) zák. o energetike postavenie konečného spotrebiteľa.

Žalobca v zmysle zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike nemohol žalovanému ako konečnému
spotrebiteľovi dodať teplo. Z hľadiska dodávok tepla nebolo pre žalobcu za žiadnych okolností podstatné
ani právne významné, že objekt, do ktorého dodáva teplo, je v nájme tretích osôb, pretože teplo

nedodával a nemohol dodávať jednotlivým nájomcom priestorov, ale vždy len subjektu majúcemu
vlastnícke alebo iné právo k vykurovanému objektu. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania,
priamym odberateľom tepla od dodávateľa, teda od žalobcu, bola do objektu NC HRON v Bratislave
podľa zákona o energetike Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, ktorá bola správcom NC
HRON.

Právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok na úhradu nákladov za vykurovanie prenajatých priestorov
v objekte NC HRON mohol existovať len medzi Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Jedine prenajímateľ bol oprávnený uplatňovať sivoči žalovanému náhradu nákladov spojených s vykurovaním objektu, ktoré sú označované ako služby
spojené s nájmom. Pokiaľ si Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice tieto náklady voči
žalovanému neuplatňovala, bolo to vecou ich vzájomného vzťahu. Táto skutočnosť však žiadnym

spôsobom nezakladá právny nárok žalobcu voči žalovanému. Mestská časť Bratislava - Podunajské
Biskupice ako prenajímateľ nebytových priestorov v NC HRON a priamy odberateľ tepla nemohol
zmluvou o nájme nebytových priestorov preniesť svoju zákonnú povinnosť platiť cenu dodaného tepla
na žalovaného ako konečného spotrebiteľa. Ustanovenie čl. III. bodu 3.8 zmluvy o nájme nebytových
priestorov datovanej dňom 23.2.1998, preto súd hodnotí ako neplatné pre rozpor so zákonom (hoci

táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmet sporu, nakoľko označená zmluva zaväzovala len
jej účastníkov a nemohla založiť povinnosti žalovaného voči žalobcovi ani nároky žalobcu voči
žalovanému).

K odberu tepla nemohla žalovaného (pre nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom o energetike)
zaviazať ani prihláška k odberu tepla z 9.3.1993, ktorú ako vyplýva z vykonaného dokazovania, navyše

nepodpísal štatutárny zástupca žalovaného a teda ani nebola úkonom žalovaného.

Súd s poukazom na cit. ustanovenia zákona a zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi žalobcom
a žalovaným nemohol vzniknúť žiadny právny vzťah, ktorého predmetom by bola dodávka tepla.

Nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný ani titulom neoprávneného odberu tepla (§ 35 ods. 1
písm. a) zák. č. 70/1998 Z. z.), nakoľko k neoprávnenému odberu môže dôjsť len v prípade odberu
priamym odberateľom bez uzavretej písomnej zmluvy, ktorým žalovaný nebol.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, v znení platnom k 31.11.2003, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalobou uplatňovaný nárok nespĺňa ani jednu z podmienok § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Žalobca,
ako už súd s odkazom na ust. zák. č. 70/1998 Z. z. opakovane uviedol, nemohol priamo žalovanému
dodaťteplo.Pokiaľnevznikolvočikonečnémuspotrebiteľovitepla,ktorýmbolvdanomprípadežalovaný,
osobitný právny dôvod nároku, nemôže dodávateľ tepla od neho vymáhať platenie z dôvodu vydania

bezdôvodného obohatenia. Keďže medzi žalobcom ako dodávateľom tepla a žalovaným ako konečným
spotrebiteľom nevznikol žiadny osobitný právny dôvod žalobou uplatneného nároku, nemohlo na strane
žalovaného dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

Spoukazomnaskutočnostizistenévykonanýmdokazovanímacitovanéustanoveniazákonasúddospel

k záveru, že žalovaný nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom uplatnenej
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní išlo, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby,
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na uvedený právny záver súd už nevyhodnocoval ďalšie vykonané dôkazy v konaní ani

nedopĺňal dokazovanie na správnosť výpočtu výšky žalobcom uplatneného peňažného plnenia (t.j.
správnosťou výpočtu variabilnej a fixnej zložky fakturovanej dodávky tepla), pretože vykonanie týchto
dôkazov nebolo pre rozhodnutie vo veci skutkovo ani právne významné.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, § 149 ods. 1 a § 151 ods.1 O.s.p. tak, že

žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal pri neúspešnému žalobcovi vo veci plnú náhradu
trov konania, ktoré sú žalovaným zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu
525,- Sk (17,43 €) a trovy právneho zastúpenia žalovaného advokátom 306,95 € priznané podľa vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 10.573,- Sk (350,96
€) v sume 800,- Sk, resp. 26,56 € za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) cit. vyhl.
priznal súd žalovanému náhradu tarifnej odmeny jeho právneho zástupcu za 6 úkonov právnej služby
po 25,56 € za jeden úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia 19. 01. 2005, 2., 3. písomné podania nasúd vo veci samej z 25. 01. 2010, z 20. 01. 2011, 4., 5., 6. účasť na pojednávaniach v dňoch 17. 3. 2010,
30. 3. 2011, 25. 5. 2011). Podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 cit. vyhl. účinnej do 31. 5. 2010 a podľa
§ 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl. účinnej od 01. 6. 2010 priznal súd žalovanému náhradu tarifnej odmeny

jeho právneho zástupcu v 1/4 odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 4 x po 6,39 € za účasť na
pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci v dňoch 27. 01. 2010, 27. 10. 2010, 21. 01.
2011, 14. 9. 2011, režijný paušál v sume 70,87 € podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. (1 x 150,- Sk t. j. 4,98 € + 4 x 7,21 € + 5 x 7,41 €) a 20 % daň z pridanej hodnoty z
tarifnej odmeny a režijného paušálu spolu 255,79 €, čo je 51,16 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.).

Súd nepriznal žalovanému náhradu tarifnej odmeny jeho advokáta za úkony vypracovania právneho
rozboru veci a za jedno ďalšie písomné podanie na súd vo veci samej, pretože takéto podania sa
v súdnom spise nenachádzajú, teda neboli v tomto súdnom konaní podané. Súd ďalej nepriznal
žalovanému náhradu tarifnej odmeny jeho advokáta za dva úkony ďalšej porady alebo rokovania s
klientom, pretože žalovaný vykonanie týchto úkonov jeho právnym zástupcom nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.