Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211724
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115211724.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie
sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 444,40 Eur titulom nemajetkovej ujmy (značka

navrhovateľa 2135 NZP).
Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 807600007
s dlžníkom J. K., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci sp. zn. EX 17866/2010.
Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom OS

Humenné a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu

uplatňuje teda nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že
tunajší súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania
odporcu požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania
žaloby nereagoval.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol

vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Postup zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o tom, že
je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia

zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V tomto prípade, by bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. V danom prípade však táto podmienka splnená nie
je. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej, čo sa
týka splnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákona, je
potrebné vychádzať zo znenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, neplatí stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Taktiež odporca poukázal na nedostatok právomoci

všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade
exekučného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. K vyčíslenej škode a k
nemajetkovej ujme zo strany navrhovateľa vyjadril odporca názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o skutočnú škodu a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej

úvahy. Záverom odporca poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
navrhovateľa vzhľadom na charakter nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.07.2015 v neprítomnosti účastníkov konania.
Z listín tvoriacich súdny spis s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil súd nasledujúce:
Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/30/2011 súd zistil, že dňa 07.12.2010 sa

začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému: J.P. K. pre vymoženie sumy 455 Eur s prísl.
Dňa 17.01.2011 bola OS Humenné doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX 17866/10. Okresný súd Humenné dňa 11.07.2011 rozhodol tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie sa

stalo právoplatným dňa 16.12.2011.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,-Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 444,40 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote.

V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p.
ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa svojou
žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáhanároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal
odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Aj v prípade, ak by k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody nedošlo, bol by súd

oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2742/2009, podľa ktorého:
„Předběžné projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 OdpŠk je po novele
provedené zákonem č. 160/2006 Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody vůči
státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou
újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. Nebyl-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto

způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit
postupem podle § 104 odst. 2 o. s. ř. Nicméně za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a
zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 OdpŠk, u
nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 OdpŠk, v níž uplatněný
nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § 104 odst.
1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 OdpŠk, byl by zcela formální

a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez
toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 OdpŠk v rámci předběžného projednání
nároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy,
jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).“
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z exekučného spisu vyplynulo, že dňa 07.12.2010 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu
oprávneného - navrhovateľa proti povinnému: J.P. K. pre vymoženie sumy 455 Eur priznanej rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08793/10. Dňa 17.01.2011 bola OS Humenné doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej

exekúcie. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. Za účelom preskúmania zákonnosti postupu rozhodcovského súdu bol
vyžiadaný príslušný spisový materiál rozhodcovského súdu.
Rekapitulácia postupu exekučného súdu:
: 17.01.2011 - podanie žiadosti o udelenie poverenia,

: 11.02.2011 - výzva súdu oprávnenému a PZ na oznámenie potrebných skutočností,
: 11.07.2011 - uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.

Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej

zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi
normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv aj s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ktorá bola prebratá do nášho
právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník; na základe
zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské
právne vzťahy), teda že je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné. Teda v danom prípade ide o zmluvu, ktorou
savžiadnomprípadenezakladáprávomocrozhodcovskéhosúdunaprejedaniesporuzo spotrebiteľskej
zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla
viesť exekúcia. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok

voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym
zákonníkom, kde v §-e 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujúce
dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.
Exekučnýsúdbolpovinnýdôsledneskúmaťčisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenie
exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem

iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení
Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 z. Z. o rozhodcovskom konaní.
Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú

naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Musí byť zrejmé, že nárok, ktorého
vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho,
ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého
rozhodcovského rozsudku. Súd je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích
osôb predloženie listín, príp. aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu

relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania. Exekučný súd v danej veci dospel k záveru, že
pre posúdenie exekučného titulu je potrebné predložiť aj iné materiály, ktoré obsahuje spis o konaní v
rámci ktorého bol exekučný titul vydaný.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi

nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 až 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku

a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS
60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu

to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.
Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel Najvyšší
súd SR v uznesení z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a

povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko dospel k záveru, že zmluva, na podklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný,
nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň

znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.
V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý
po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa
týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Ďalej je nutné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci exekučný súd nebol viazaný zákonnou
pätnásťdňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné na preskúmanie

formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu; súd podotýka,
že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012
alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012 - Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej

veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľka.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti o vykonanie exekúcie.).

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje iba od
01. 06. 2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom
č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d/ sa
podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Exekučný poriadok ustanovuje v § 44 ods. 2 procesnú lehotu 15
dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavnýsúd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred
01. 06. 2010 [(do účinnosti zákona č. 144/2010 Z. z., ktorým sa menil Exekučný poriadok) napr. II. ÚS

245/2013-17, II. ÚS 112/2013-17].
Ešte súd podotýka, že rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným
orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd záverom konštatuje, že pri neexistencii zákonnej lehoty na

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, bola dĺžka sporného exekučného konania
primeraná vzhľadom na priebežné úkony exekučného súdu, ktoré boli vykonávané, tak že nemožno
konštatovať, že exekučné konanie bolo zaťažené zbytočnými prieťahmi na strane súdu a z konania
exekučného súdu, tak žalobcovi žiadna škoda a ani nemajetková ujma nevznikli.
Na základe vyššie uvedeného záveru potom znalecký posudok predložený žalobcom je pre rozhodnutie
súdu irelevantný ako dôkaz, nakoľko nie je potrebné zaoberať sa výškou nároku, ak nie je preukázaný

jeho základ.
Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o prerušenie konania podanú elektronicky bez zaručeného elektronického
podpisu a bez jej doplnenia v písomnej forme, o tejto súd nerozhodoval poukazujúc na nasledujúcu
argumentáciu NS SR vo veci sp. zn. 1 Nc/33/2012 -
„Z tejto úpravy a z úpravy v § 42 ods. 1 O.s.p. vychodí, že zákonodarca pri podaniach urobených elektronickými
prostriedkami so zreteľom na stanovené podmienky a to, či sú alebo nie sú podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, resp. či obsahujú alebo neobsahujú spisovú značku súdneho konania,
postupuje (u každej z úprav) len dvomi spôsobmi (podaniu podpísanému zaručeným elektronickým
podpisom alebo doplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, prizná procesné

účinky, podaniu nepodpísanému zaručeným elektronickým podpisom alebo nedoplnenému písomne
alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, neprizná procesné účinky - neprihliada sa naň; podanie
obsahujúce spisovú značku súdneho konania si súd ponechá, podanie neobsahujúce spisovú značku
súdneho konania súd vráti).
Podľa doteraz urobeného výkladu teda aj na takéto podania - iné návrhy účastníka je treba uplatňovať

režim výslovne uvedený len vo vzťahu k podaniu urobenému elektronickými prostriedkami bez
podpísania zaručeným elektronickým podpisom obsahujúcemu návrh vo veci samej alebo návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Treba zároveň dodať, že v teórii sa možno stretnúť aj s odlišným
názorom a to, že na podania neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým

podpisom,sanevzťahujepotrebadoplneniapísomnealeboústnedozápisnicenajneskôrdotrochdní;t.j.
že takéto podania s iným návrhom „majú svoje procesné dôsledky a súd ich v ďalšom konaní bude brať
do úvahy“ (porovnaj Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava
2010, str. 199). Názor, že takéto podania by nebolo treba vôbec doplniť a mali by napriek tomu procesné
účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať, t.j. o nich rozhodnúť (opierajúci sa zrejme aj o obsah

dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. , ktorá ich doplnenie nespomína), však zjavne odporuje - nerešpektuje či prehliada
§ 42 ods. 3 prvú vetu
O.s.p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis. Podpisom sa
rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu; podpisom pisateľ potvrdzuje,

že sa s obsahom podania stotožňuje (že podanie je prejavom jeho vôle). Od 1. mája 2002, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v
občianskom súdnom konaní za rovnocenný ekvivalent tomuto podpisu považovať podpísanie sa
zaručeným elektronickým podpisom na podaniach urobených elektronickými prostriedkami (porovnaj čl.

III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto podpísania je zaručenie autenticity podania (t.j.
že podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako podávateľ) stanovenou identifikáciou takéhoto
podávateľa.
So zreteľom na podaný systematický a teleologický výklad a použitie argumentu a maiori ad
minus (keď netreba vyzývať podávateľa emailového podania obsahujúceho návrh vo veci samej na

doplnenie pre chýbajúci podpis, netreba vyzývať ani podávateľa emailového podania obsahujúceho
iný návrh, ktorý nie je návrhom vo veci samej) podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky niet
žiadneho dostatočne racionálneho dôvodu, ktorý by opodstatňoval celkom iné riešenie - postup (pri
aplikácii § 43 O.s.p.dokonca pomerne zdĺhavý) pri inom a to zásadne menej dôležitom (berúc do úvahy hľadiská
významu a dôsledkov návrhu vo veci samej) procesnom úkone (návrhu) uskutočnenom emailom.
V danom prípade sa preto na predmetné emailové podanie v zmysle cit. ustanovenia § 42 ods.

1 štvrtej vety O.s.p.
neprihliada, t. j. nie je ani dôvod podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňovať uznesením s výzvou neúplnosť tohto podania
(spočívajúcu v chýbajúcom podpise).“
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalobca nárok

na náhradu trov konania nemá a úspešnému odporcovi žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto
mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.