Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Ivan Šimek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/133/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204157
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2712204157.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: P. P., X..
XX.XX.XXXX, L. F. XX, XXX XX P. proti odporcovi: E. P., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. X, XXX XX P., o určenie
výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 11.6.2012.
Nedoplatok na výživnom za čas od 11.6.2012 do 31.10.2012 v sume 606,67 eur je odporca p o v i n
n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 11.06.2012 navrhovateľka doručila na Okresný súd Skalica návrh na určenie výživného pre plnoleté
dieťa v sume 130,- eur s účinnosťou od podania návrhu. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že
navštevuje gymnázium v R., jej školské potreby zabezpečuje matka, odporca jej neprispieva. Odporca
nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, s matkou navrhovateľky je v rozvodovom konaní.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, potvrdeniami o návšteve školy,
rodnýmlistom,výpisomzoživnostenskéhoregistra,správamiÚPSVaRSenica,správamiSoc.poisťovne
Senica, daňovými priznaniami, potvrdeniami o príjmoch, lekárskymi potvrdeniami, potvrdeniami o
výdajoch, rozsudkom OS Skalica 6P/101/2012-92 zo dňa 6.8.2012 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/101/2012-92 zo dňa 06.08.2012 bolo manželstvo odporcu
a matky navrhovateľky rozvedené. Súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. E. (brat navrhovateľky), ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a
odporcu zaviazal prispievať na výživné mal. Jurajovi sumou 120,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.08.2012.
Z rodného listu navrhovateľky mal súd preukázané, že matkou navrhovateľky je P. P. a otcom
navrhovateľky je E. P..Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že býva spoločne s jej matkou a bratom mal. E. v 3-
izbovom byte, ktorého vlastníčkou je po vyporiadaní BSM matka navrhovateľky. Matka je zamestnaná
vo fakultnej nemocnici v R., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 418,- eur. Všetky výdaje
navrhovateľky platí len matka. Navrhovateľka študuje na gymnáziu v R., 4. ročník. Navrhovateľka je
alergik, s čím má spojené vyššie výdaje. Zo záujmových krúžkov navštevuje tanečný krúžok, za ktorý
platí 5,- eur mesačne, dvakrát polročne absolvujeme súťaže, takže výdaje ako na kostýmy a dopravu
sú vyššie, toto si hradia sami. Iné záujmové krúžky nenavštevuje. Medzi ďalšie výdaje patrí cestovné
20,- eur mesačne, stravuje sa v škole, obedy stoja 30,- eur mesačne. Ďalej telefón 15,- eur mesačne,
oblečenie, stravovanie a hygiena priemerne 25,- eur mesačne. Matka jej mesačne dáva vreckové vo
výške 15,- eur. Tento rok navrhovateľka maturuje, s čím sú spojené zvýšené výdaje aj na maturity, taktiež
uvažuje, že by pokračovala v štúdiu na VŠ. Výživné odporca navrhovateľke neplatí vôbec, ani za jeden
mesiac. Jej mladší brat Juraj navštevuje 2. ročník SOŠ elektrotechnickej D..
Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že s návrhom nesúhlasí, je ochotný platiť výživné max. vo
výške 80,- eur mesačne. Odporca býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov na adrese Z. X, P..
Jedná sa o rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Rodičia odporcu sú dôchodcovia. Odporca
rodičom mesačne do domácnosti prispievam sumou 150,- eur, ďalej platí 120,- eur mesačne na mal.
E., inak má len bežné výdaje ako stravovanie, oblečenie, hygiena, mobil. Odporca je živnostníkom
v oblasti elektrotechnika, jeho priemerný mesačný príjem činní 800,- eur. Príjem závisí to od počtu
zákaziek. Odporca iné príjmy nemá. S bývalou manželkou majú vyporiadané BSM dohodou, odporca
bývalej manželke prenechal 3-izbový byt, pričom bývalá manželka ho z bytu vyplatila v sume 17.000,-
eur. Taktiež sa v rámci vyporiadania BSM dohodli na vyporiadaní finančnej hotovosti, pričom bývalá
manželka mu vyplatila sumu 4.500,- eur, teda polovicu z ich spoločného účtu. Výživné na navrhovateľku
doposiaľ neplatil, nakoľko neboli dohodnutý, chcel platiť len 80,- eur, navrhovateľka chcela 130,- eur.
Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že navrhovateľka je žiakom Gymnázia O.. Y.. R.
Y. R..
Zo správ ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že odporca nebol za obdobie posledných 12 mesiacov
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Odporca bol dňa 06.11.2010 vyradený z evidencie z dôvodu
začatia samostatnej zárobkovej činnosti. Odporca za obdobie posledných 12 mesiacov nebol a nie je
poberateľom dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, poberá štátnu sociálnu dávku a to prídavok
na dieťa, na mal. E. a na navrhovateľku, na každého v sume 22,54 eur mesačne. Matka navrhovateľky
nebola za obdobie posledných 12 mesiacov evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 01.01.2010
bola vyradená z evidencie nakoľko prestala spĺňať podmienku uchádzača, nakoľko prekročila zákonom
stanovenú hranicu príjmu zo zárobkovej činnosti. Navrhovateľka nebola nikdy evidovaná ako uchádzač
o zamestnanie, za obdobie posledných 12 mesiacov nebola a nie je poberateľkou dávky a príspevkov
pomoci v hmotnej núdzi a nebola a nie je poberateľkou štátnych sociálnych dávok (rodičovský príspevok,
prídavok na dieťa).
Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že odporca za obdobie posledných 12
mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a nenachádza sa v evidencii
poberateľov dôchodku. Navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky
vyplácané Sociálnou poisťovňou a nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodku.
Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že odporca je živnostníkom v oblasti
elektrotechnika.
Z daňového priznania odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 mal súd preukázané, že
základom dane bola suma 455,36 eur.Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky mal súd preukázané, že je zamestnaná vo Fakultnej
nemocnici v R., kde jej priemerná mesačná čistá mzda za obdobie od 9/2011 do 8/2012 bola vo výške
421,27 eur.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh na určenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporcovi bol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť
rodičov k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie schopné sa samo živiť. Trvá aj po dosiahnutí plnoletosti,
pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obidvaja
rodičia. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol tak na odôvodnené potreby dieťa, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie
jeho hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie) ale aj na výchovu a celkový vývoj dieťaťa
(vzdelávanie, prípravu na budúce povolanie, kultúrne a športové potreby a pod.). Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že navrhovateľka nemá vlastný príjem a toho času nie je schopná sama sa
živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie. Navrhovateľka študuje na strednej škole, navštevuje
4. ročník gymnázia R., teda pripravuje sa sústavne na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov
k navrhovateľke teda trvá. Navrhovateľka býva spoločne s matkou a mladším bratom E. v 3-izbovom
byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Navrhovateľka je alergik, s čím má spojené vyššie výdaje.
Zo záujmových krúžkov navštevuje tanečný krúžok, za ktorý platí 5,- eur mesačne, dvakrát polročne
absolvujeme súťaže, takže výdaje ako na kostýmy a dopravu sú vyššie. Medzi jej ďalšie výdaje patrí
cestovné 20,- eur mesačne, stravuje sa v škole, obedy stoja 30,- eur mesačne, telefón 15,- eur mesačne,
ďalej má výdaje spojené s oblečením, stravovaním a hygienou. Matka jej mesačne dáva vreckové
vo výške 15,- eur. Všetky tieto výdaje hradí výlučne matka navrhovateľky. Súd zobral do úvahy aj
skutočnosť, že matka navrhovateľky je ten z rodičov, ktorý sa ako jediný podieľa na výchove, výžive
a financovaní dieťaťa. Matka navrhovateľky je zamestnaná vo fakultnej nemocnici v R., kde dosahuje
priemerný mesačný príjem 421,27 eur. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. E., ktorý
jej bol zverený do osobnej starostlivosti. Odporca býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Odporca
je živnostníkom v oblasti elektrotechnika, jeho priemerný mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia činní
800,- eur netto. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca má okrem vyživovacej
povinnosti k navrhovateľke ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. E., a to vo výške 120,- eur mesačne.
Odporca v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou prenechal 3-izbový
byt bývalej manželke, ktorá ho z bytu vyplatila sumou 17.000,- eur. Taktiež mu bývalá manželka vyplatila
zo spoločného účtu hotovosť vo výške 4.500,- eur. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že bolo a je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,-
eur mesačne a takto určené výživné postačuje na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky.
Vzhľadom na uvedené súd určil výživné v sume 130,- eur mesačne odo dňa podania návrhu, teda s
účinnosťou od 11.6.2012.
Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom za
obdobie od 11.06.2012 do 31.10.2012 v sume 606,67 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť k rukám
navrhovateľky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo
zhodných tvrdení účastníkov konania, keď mal súd preukázané, že odporca výživné pre navrhovateľku
neplatil doposiaľ vôbec. Odporcovi bolo určené výživné od 11.06.2012, t.j. za mesiac 06/2012 (pomernú
časť za 20 dní mesiaca 06/2012) predstavuje sumu 86,67 eur (130/30x20), za mesiac 07/2012
nedoplatok predstavuje sumu 130,- eur, za mesiac 08/2012 nedoplatok predstavuje sumu 130,- eur, za
mesiac 09/2012 nedoplatok predstavuje sumu 130,- eur, za mesiac 10/2012 nedoplatok predstavuje
sumu 130,- eur, t.j. nedoplatok predstavuje sumu spolu vo výške 606,67 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. O.s.p., a i keď bola navrhovateľka v spore úspešná,
súd jej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ich nežiadala priznať a ani jej žiadne nevznikli.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporca, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Navrhovateľka sa po vyhlásení rozsudku vzdala
práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.