Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/304/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109209340
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3109209340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery

Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky A. J., bytom P. R., G. XXX proti
odporcovi H. G., bytom V., Y. XX, o určenie otcovstva a o úprave práv a povinností rodičovi k maloletému
G. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 7. septembra 2011, č.k. 18C/92/2009-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil, že odporca - H. G. je otcom maloletého G. J. narodeného z matky -
navrhovateľky, maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu od 01.02.2009 do 31.08.2011
sumou vo výške 80 Eur mesačne a od 01.09.2011 sumou vo výške 120 Eur mesačne vopred, vždy do
15-teho dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky. Nedoplatok výživného za obdobie od 01.02.2009
do 31.08.2011 v čiastke 2.480 Eur uložil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných
spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením

jednej plátky sa stane splatným celý dlh. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného
dokazovania okresný súd zistil, že k určeniu otcovstva k maloletému G. J. súhlasným vyhlásením
rodičov nedošlo, preto bol návrh na určenie otcovstva podaný dôvodne. Zo skutkového stavu zisteného
výsluchom účastníkov mal súd za preukázané, že navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa v čase
rozhodnom pre splodenie dieťaťa s odporcom súložila a jeho otcovstvo nevylučujú žiadne závažné
okolnosti. Skutočnosť, že otcom maloletého dieťaťa je odporca mal súd za istú z posudku znalca z
odboru genetika, odvetvia analýzy DNA, a preto súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa.

Keďže navrhovateľka a odporca - rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a doposiaľ sa nedohodli o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, upravil výkon ich rodičovských práv a povinností súd
tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá starostlivosť o dieťa doposiaľ
výlučne vykonávala, dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok, pričom v jej starostlivosti súd nezistil
žiadne nedostatky a nemal preto dôvod meniť doterajšie výchovné prostredie dieťaťa. Pri určovaní
výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že odporca má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom určené súdom naposledy vo výške spolu 299 Eur mesačne, ako aj z príjmu, ktorý uvádzal v

čase svojho výsluchu vo výške 1.200 libier mesačne, čo predstavuje 1.459,59 Eur. Napriek výzve súdu
v predvolaní do času rozhodnutia odporca neoznámil, že by sa jeho príjem zmenil. Ďalej vychádzal zo
skutočnosti, že manželka odporcu, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, má príjem zo zamestnania vo
výške 800 libier mesačne, t.j. 973,06 Eur. Zároveň zohľadnil, že navrhovateľka získala príjem z práce.Náklady na výživu maloletého dieťaťa boli v čase od februára 2009 nižšie, preto súd vyhovel návrhu
kolízneho opatrovníka a určil od 01.02.2009 do 31.08.2011 výživné pre maloleté dieťa v sume 80 Eur
mesačne (prihliadol na skutočnosť, že odporca v čase pred podaním návrhu prispieval navrhovateľke

sumou po 2.000,- Sk, t.j. 66,30 Eur) a od 01.09.2011 určil výživné v sume 120 Eur mesačne, vzhľadom
k tomu, že maloleté dieťa je už staršie a s tým sú spojené aj vyššie náklady na jeho výchovu a výživu.
Nedoplatok výživného, ktorý vznikol za minulé obdobie vo výške 2.480 Eur súd uložil odporcovi splácať v
mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. Konštatoval, že navrhovateľka ani odporca,
ani kolízny opatrovník nežiadali upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 113 ods.
2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá
mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila a zo spisu jej
žiadne trovy nevyplynuli.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a navrhoval, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa opätovne prešetril. Vo svojom odvolaní uviedol, že konanie pred
súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal
súduprvéhostupňa,žedodňa05.06.2012neboloboznámenýsjehorozsudkomadoteraznemákontakt
na navrhovateľku. Je oboznámený s faktom, že navrhovateľka sa nezdržuje na už vyššie uvedenej
adrese, a preto je nemožné uhrádzať dlžnú čiastku. Ďalej uviedol, že pri určení výživného súd vychádzal

zo skutočností, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom určené súdom, pričom táto
skutočnosť sa zmenila a odo dňa 22.01.2012 starší syn H., nar. XX.XX.XXXX sa presťahoval k nemu
do Anglicka, na čom sa s bývalou manželkou dohodli. Ďalšou skutočnosťou je, že so svojou manželkou
dňa XX.XX.XXXX očakávajú narodenie dieťaťa, čo znamená, že sa jeho výdavky zvýšia. K svojmu
odvolaniu predložil tehotenskú knižku svojej manželky a dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu uzavretú podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine medzi matkou maloletého
H. - H. G. a ním ako otcom maloletého.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Okresný súd svojím uznesením zo dňa 02.07.2012, č.k. 18C/92/2009-122 odporcu vyzval, aby v lehote
20 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 17.06.2012 označené ako odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 07.09.2011 tak, aby uviedol v akom rozsahu sa rozhodnutie
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha a aby
uvedené doplnenie svojho podania podal v dvoch rovnopisoch. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 205,

§ 42 ods. 3 O.s.p. a upovedomil odporcu, že odvolací súd jeho odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa
§ 205 ods. 1 a § 2 podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietne, ak boli dodržané podmienky podľa §
209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch
neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží
súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa § 209 ods. 3 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa § 120 ods. 2, v ktorých
sa súd prvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda.

Ust. § 120 ods. 2 O.s.p. sa dotýka konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne konanie
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako i konanie o určenie otcovstva.

Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie odporcu nemohol odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm.
d/ O.s.p. a musel odvolanie odporcu preskúmať napriek tomu, že toto nemalo náležitosti podľa § 205
ods. 1 a 2 O.s.p..

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý
vykonalvovecidostatočnédokazovanie,vykonanédôkazysprávnevyhodnotilpodľazásaduvedenýchv

ust.§132anasl.O.s.p.asprávneaplikovalprávnepredpisy.Odvolacienámietkyodporcusúbuďtotožné
s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa alebo boli takého charakteru, že nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie

správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd k námietkam odporcu dodáva:

Pokiaľ odporca poukazoval na skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k zmene jeho
pomerov, nakoľko syn H., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúci z jeho predchádzajúceho manželstva sa
nasťahoval k nemu do Anglicka, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nie je tak významnou
zmenou pomerov odporcu, ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa

z dôvodu, že vyživovacia povinnosť odporcu k synovi H. zostala zachovaná, došlo len k zmene
výchovného prostredia tohto dieťaťa, ktoré bolo doposiaľ v starostlivosti matky a v súčasnosti je v
starostlivosti otca.

K námietke odporcu, že so svojou súčasnou manželkou očakáva XX.XX.XXXX narodenie dieťaťa,

odvolací súd dodáva, že ani táto zmena jeho pomerov (odporca rodný list dieťaťa súdu nepredložil) nie
je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne výšky výživného pre mal. G., nakoľko
otcom deklarované zárobkové pomery vo výške 1.459,59 Eur mesačne mu i pri tvrdenom pribudnutí
ďalšej vyživovacej povinnosti umožňujú platiť výživné pre maloletého G. vo výške určenej súdom prvého
stupňa.

Skutočnosť, že odporcovi bol rozsudok okresného súdu doručený dňa 05.06.2012, ani skutočnosť, že
nepozná súčasnú adresu navrhovateľky, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku odvolacím
súdom.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, žiadne trovy jej nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .