Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214846
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812214846.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti
povinnému: X. Z., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom V., B. č XX/XX, o vymoženie 1.504,91 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
31.08.2012, č.k. 16Er/2821/2012, takto dňa 18.septembra 2013

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučného poriadku). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 11.7.2012 navrhol vykonať exekúciu

voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.5.2011, sp.zn. SR 03873/11, ktorý zaväzoval
povinného k zaplateniu sumy vo výške 1.504,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
dennezosumy1.504,91Eurod31.1.2011dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy
1.504,91 Eur od 16.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 373,91
Eur. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011 a vykonateľnosť dňa 16.6.2011. Z

predloženého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku a z pripojenej zmluvy o úvere súd zistil ,
že dňa 30.10.2009 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 304600262, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 1.000,00 Eur za poplatok vo výške 872,00
Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 12. mesačných splátkach vo výške 156,00 Eur počnúc
dňom 4.12.2009. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VP“). Po
preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom

rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový
vzťah na základe zmenky vystavenej dňa 30.10.2009 na zmenkovú sumu 1.504,91 Eur v súlade s
dohodou o vyplnení zmenky. Bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa
mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov, prvostupňový súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský
úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na

predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným (tak
ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd) je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový
právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku
(spotrebiteľský úver, resp. zmluva), ku ktorému sa viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd tak posúdil
zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny dôvod vzniku

záväzku (uzavretie spotrebiteľskej zmluvy), za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa, prednekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením dlžníka
ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol
podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 1 písm.

q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3), za nekalé podmienky
možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by

podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.
proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,

že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení

zmluvy. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. všeobecných podmienok, vzhliadol súd
v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, keď zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú doložku, na
základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom,ustanovenýmpodľavnútornýchpredpisovrozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon

č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornýmipredpismirozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocrozhodcovskéhosúdu.Možnosťvýberu
spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený.
Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu,
avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa

právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej
doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku 15. (posledná veta), súd posúdil ako
nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 2Cdo 2282/2008 uviedol,
že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov)
bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné
dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo formeosobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská
zmluva súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu

resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a
osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, na predtlačenom formulári dokonca, čiže predtým ako
k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Táto vôľa pochádza len od jednej, a to silnejšej zo
strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené
zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný.

Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd,
keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Táto doložka je
zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, a teda je neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na

ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej
veci dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo právnu
normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Namietal, že

zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a jeho platnosť teda nie je možné posudzovať
z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. V prípade blankozmenky je súd
oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve
zmenky. Uvádza, že zmenkový úrok 0,25% denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení
dlžníkom a tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Poukazuje na ust. § 10 zákona č.

191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov podľa ktorého vyplnená zmenka
je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve. Súd pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku
dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Inou
vadou konania je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí rozpor exekučného titulu s

objektívnym právom náležito zdôvodniť na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že
právnyvzťah jevzťahomspotrebiteľským.Vodôvodneníabsentujepostupkonajúcehosúdu,nazáklade
ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinný uviedol, že poskytnutý úver bol
určený na podnikanie, resp. výkon inej zárobkovej činnosti a z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský

úver a spotrebiteľský právny vzťah. Súd konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil
celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom
z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Žiadal odvolací súd, aby v zmysle ust. § 221 O.s.p. napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť z dôvodu uvedeného v ust. § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie spísaný do
zápisnicepredsúdnymexekútoromzodňa11.07.2012protipovinnémunavymoženiesumy1504,91Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, sp. zn. SR 03873/11 zo dňa 27.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 16.06.2011.

Zo spisového materiálu súd zistil, že povinná zomrela dňa 15.4.2011, t.j. pred začatím exekučného
konania. Po poručiteľke je vedené dedičské konanie pod sp. zn. 14D/463/2011.Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká
smrťou. V danom prípade oprávneným označený povinný neexistuje. Súd mal zo spisu tunajšieho

súdu preukázané, že ten o koho právach sa má jednať zomrel ešte pred začatím exekučného konania
a teda osoba voči ktorej exekúcia smerovala nemala spôsobilosť byť účastníkom konania a ide o
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Odvolací súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .