Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mária Urbanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010276
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614010276.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016 v Žiline,
o odvolaní prokurátora a obžalovaného V. M. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/64/2014 zo dňa 22.9.2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 1T/64/2014 zo dňa 22.9.2015 v časti - vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine
obžalovaného V. M., nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom
N.. A. B. č. XXXX/XX, R. V.
o d s u d z u j e :
podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. j), k) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. M. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. M. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2
písm. c) Tr. zák. spáchaným v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za
toto konanie mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. a § 39
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný V. M. i prokurátor, a to bezprostredne po jeho
vyhlásení.
Obžalovaný podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 13.11.2015, odvolanie písomne
odôvodnil. Odvolanie podal proti výroku o treste. Prostredníctvom obhajcu uviedol, že s rozhodnutímprvostupňového súdu sa nemôže stotožniť, pretože nedostatočne vyhodnotil okolnosti prípadu, najmä
skutočnosť, že konania sa dopustil v štádiu prípravy trestnej činnosti. Napriek tomu, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, považoval za
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že plne nesie zodpovednosť za poskytnutie náčrtu umiestnenia
vchodov a východov budovy McDonaldu v Liptovskom Mikuláši, nemôže však niesť zodpovednosť za
to, že ostatní obžalovaní v inej trestnej veci boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin vraždy. Bol apriori
proti tomu, aby sa použilo násilie a aj preto trval na tom, aby v prípade prepadnutia tohto objektu bol
zviazaný, aby sa nemusel aktívne podieľať na násilí voči svojim spolupracovníkom. Súd v predmetnej
veci odobril tvrdenia ostatných spolupáchateľov, ktorí vypovedali v inej trestnej veci v jeho neprospech,
a to len z toho dôvodu, že oni boli vo väzbe, a on nie. Ich tvrdenia sú však tvrdeniami obvinených, ktorí
sa bránia spôsobom akým im umožňuje zákon. Môžu teda použiť všetko na svoju obhajobu, všetko, čo
by ich vinu zoslabovalo alebo vyvracalo. Podľa odvolateľa bol mu uložený neprimeraný trest a v tejto
súvislosti poukázal na iné rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ale aj Krajského súdu v Žiline,
kde za dokonaný zločin lúpeže a za použitia zbrane, boli obžalovaným uložené podmienečné tresty s
probačným dohľadom za použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Tým, že jemu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za prípravu k trestnému činu, u verejnosti v okrese Liptovský
Mikuláš takto uložený trest vôbec nedosiahol generálnu prevenciu. Práve naopak, takýmto postupom
došlo len k spochybňovaniu rozhodnutia súdu, keď v jednej veci pri dokonanom zločine lúpeže za
použitia zbrane a násilnom odňatí finančných prostriedkov poškodenej boli uložené podmienečné tresty
a v jeho prípade, keď jeho konanie dosiahlo len hranicu prípravy, bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov nepodmienečne. Tým došlo aj k spochybneniu individuálnej prevencie. Na doloženie
pravdivosti svojho tvrdenia odvolateľ pripojil k odvolaniu fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 1To/105/2015 zo dňa 13.10.2015 s tým, že poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku. V ďalšej
časti odvolania obžalovaný citoval ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa vzťahujú k výroku o treste.
Uviedol, že v jeho prípade prvostupňový súd postupoval v rozpore s týmito ustanoveniami. Poukázal na
tú skutočnosť, že doposiaľ súdne trestaný nebol, je študentom vysokej školy, kde v súčasnosti úspešne
pokračuje po ukončení prvého ročníka. V čase spáchania trestného činu, teda v mesiaci november
2013 mal 19 rokov, teda bol vo veku blízkom veku mladistvého. Podľa jeho názoru v danom prípade
súd nedostatočne vyhodnotil všetky skutočnosti v súvislosti s ukladaním druhu a výmery trestu. Taktiež
nezohľadnil jeho osobnostné pomery, najmä tú skutočnosť, že uložením nepodmienečného trestu by
mu bol v podstate znemožnený jeho ďalší osobnostný a vzdelanostný rast, a tiež by mu nebola daná
možnosť preukázať nielen sebe, ale predovšetkým ostatným priateľom, rodičom a širšiemu okoliu, že
išlo v jeho konaní o skrat, o mladícku nerozvážnosť, neuvedomujúc si možné dôsledky svojho konania.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že mu uloží
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odloží na skúšobnú
dobu a uloží mu povinnosť podrobiť sa probačnému a mediačnému dohľadu.
Prokurátor podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 10.11.2015 odvolanie, podané v
neprospech obžalovaného, písomne odôvodnil. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu v časti,
ktorá sa dotýka mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je nepreskúmateľné.
Z odseku 5 na strane 3 rozsudku nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by súd viedli k mimoriadnemu
zníženiu trestu. Súd len konštatoval, resp. citoval zákonnú úpravu o tom, že použitie zákonnej sadzby
by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Súd vôbec nerozviedol právne úvahy, ktoré ho viedli k tomuto záveru. Odvolateľ ďalej uviedol, že
dôvody, ktoré prvostupňový súd rozvádza a pre ktoré nevyhovel návrhu obžalovaného, aby dostal
len podmienečný trest odňatia slobody absolútne vylučujú použitie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Súd
teda správne vyhodnotil závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, ale nesprávne
aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. V danom prípade sa jedná o mimoriadne závažnú
trestnú činnosť. Podľa prokurátora sa jedná o učebnicový príklad, kedy spolupáchatelia si úplne do
detailov chladnokrvne naplánovali trestnú činnosť, pričom túto trestnú činnosť aj presne zorganizovali.
Takýto skutok ako sa stal, v obvode pôsobnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nebol doposiaľ
nikdy zaznamenaný a svojou závažnosťou vysoko prevyšuje štandardné lúpeže spáchané so zbraňou.
Obžalovaný pri plánovaní a zorganizovaní tejto trestnej činnosti zohral rozhodujúcu úlohu. Odvolateľ
ďalej namietal tú skutočnosť, že súd pri ukladaní trestu prehliadol, že obžalovaný sa dopustil dvoch
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. j) Tr. zák., a to, že zviedol na spáchanie trestného činu
mladistvého W. a V., a ďalšiu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. k) Tr. zák., že spáchal trestný čin ako
organizátor (inicioval dohodu a vypracoval plán). Obžalovaný V. M. síce nebol stíhaný a odsúdený zaúkladnú vraždu taxikára ako to bolo v prípade P. W., P. V. a Y. F., avšak z morálneho hľadiska sa nemôže
vyviniť zo zodpovednosti za tento skutok, aj keď ho nespáchal, pretože je zjavné, že keby nebolo lúpeže,
resp.prípravylúpeže,naktorúnahovorilostatnýchspoluobžalovaných,nedošlobyanikvražde.Navyše,
obžalovaný mal vedomosť o tom, že spoluobžalovaní chcú zabezpečiť motorové vozidlo na vykonanie
lúpeže aj takýmto spôsobom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a aby obžalovanému bol uložený trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný V. M.. Prostredníctvom obhajcu namietal
tvrdenia prokurátora uvedené v podanom odvolaní. Poukázal najmä na tú skutočnosť, že v trestnom
konaní a najmä v rozhodnutí súdu ako jediného orgánu, ktorý rozhoduje o vine a treste nemôže existovať
slovo keby. Súd sa musí pri rozhodovaní striktne držať dôkazov, ktoré boli v konaní zhromaždené, za
ktoré je obžalovaný stíhaný. Je nelogické, aby obžalovaný znášal zavinenie za to, čo by sa s najväčšou
pravdepodobnosťou dialo v prevádzke McDonaldu v prípade, že by ostatní spoluobžalovaní „dorazili“
na miesto, a použili zbraň. Nemôže niesť predsa zodpovednosť aj za to, čo sa nestalo. Vzhľadom na
všetky tieto skutočnosti navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo postupom podľa § 319 Tr. por., ako
nedôvodné zamietnuté.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie určené krajským súdom neustanovil. Podaním zo dňa 4.3.2016
žiadal, aby krajský súd o jeho odvolaní, a o odvolaní prokurátora vykonal verejné zasadnutie v jeho
neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor trval na dôvodoch podaného odvolania
i na návrhu v ňom uvedenom. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovaného v súlade s písomnými dôvodmi odvolania navrhol, aby obžalovanému bol uložený trest
na slobode, a takto mu bola daná príležitosť ako mladému človeku. Odvolanie prokurátora navrhol ako
nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na podklade odvolania podaného prokurátorom i obžalovaným, po zistení, že v predmetnej
veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej
povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil,
že odvolanie prokurátora i obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným
subjektom, avšak iba odvolanie prokurátora je dôvodné.
Z obsahu predloženej veci, najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.9.2015 je zistiteľné, že
obžalovaný V. M. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení o jeho právach i podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie o priznaní viny ku skutku právne kvalifikovanom ako zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Týmto prejavom sa obžalovaný vzdal práva na prerokovanie svojej
veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní. Zároveň týmto vyhlásením prejavil
súhlas, aby mu súd uložil trest bez dokazovania viny. Správny, a zákonu zodpovedajúci bol postup
súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a tiež rozhodnutie, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny. Keďže na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo
vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd
odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého
stupňa prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku. Krajský súd však bol povinný preskúmať
zákonnosť postupu okresného súdu, ktorý súvisel s prijatím vyhlásenia obžalovaného V. M., a tiež bol
povinný preskúmať, či zistený skutok bol správne právne posúdený.
Krajský súd po preskúmaní predloženej veci konštatuje, že konanie obžalovaného V. M. popísané vo
výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá právnej kvalifikácii zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. (§ 138 písm. a/ Tr. zák.) spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol odvolateľmi napadnutý, krajský súd po jeho preskúmaní zistil,
že trest odňatia slobody tak, ako bol obžalovanému V. M. uložený rozsudkom súdu prvého stupňa,
je nesprávny a uložený v takej výmere, ktorú zákon nepripúšťa. Prvostupňový súd nesprávne použil
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a obžalovanému uložil trest pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený je príliš mierny,je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák., vrátane
aplikovaných poľahčujúcich okolností, bez prihliadnutia na existenciu priťažujúcich okolností.
Navyše, odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné prvostupňový súd upozorniť, že aj pre
výrok o treste platí ustanovenie § 168 Tr. por., podľa ktorého konajúci súd zjavne nepostupoval. I podľa
názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, ktorá sa dotýka mimoriadneho
zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nepreskúmateľné. Z odôvodnenia výroku o
treste musia byť zrejmé i právne úvahy, ktorými sa prvostupňový súd spravoval, musia byť vyhodnotené
všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré určujú závažnosť konania páchateľa alebo, ktoré sa týkajú jeho
pomerov. Absenciu uvedeného správne v odvolaní vytýka i prokurátor, a s jeho odvolacími výhradami
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou výhradou
prokurátora, pokiaľ namietal postup prvostupňového súdu pri posudzovaní existencie priťažujúcich
okolností. Existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, a tiež podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, prvostupňový súd určil správne. Naproti tomu konajúci súd
pochybil, keď neprihliadal na existenciu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. j) a k) Tr. zák.
Obžalovaný V. M. zviedol na spáchanie trestného činu mladistvých P. W. a P. V.. Naviac, pri plánovaní
trestnej činnosti vystupoval ako organizátor. Obžalovaný bol iniciátorom trestného činu. Vyhotovil plán
na jeho spáchanie, a istým spôsobom vyhľadal a zabezpečil osoby, ktorým následne na spáchanie
trestného činu vydal konkrétne pokyny a priebežne zisťoval ich splnenie. Všetky tieto skutočnosti bolo
potrebné pri osobe obžalovaného V. M. vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. k) Tr. zák.
Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade
so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú uvedené v § 34 Tr. zák. Podľa odseku 5 písm.
c) citovaného právneho ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd pri príprave na
zločin prihliadne aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu,
prihliadne i na dôvody a okolnosti, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Uvedené definuje
zásadu individualizácie, na základe ktorej musí súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť
na konkrétne okolnosti trestného činu. Okrem zohľadnenia existencie priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osobných pomerov páchateľa a možnosti jeho sociálnej reintegrácie, musí súd rovnako
diferencovať pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery prípady, keď trestný čin nebol dokonaný.
Nepochybné a nesporné je, že obžalovaný V. M. sa konaním popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. spáchaným v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. Treba uviesť, že príprava na zločin je prvým relevantným štádiom
trestnej činnosti, je to prvotná myšlienka alebo prejav úmyslu spáchať trestný čin. Prípravou je také
úmyselné konanie, ktoré vytvára podmienky na uskutočnenie trestného činu. Aby bola príprava trestná,
musí ísť o zločin. Správne prokurátor v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že v predloženej veci si
spolupáchatelia úplne do detailov chladnokrvne naplánovali trestnú činnosť a odvolací súd doplňuje, že
išlo o sofistikovanú prípravu, teda premyslenú a prepracovanú, ktorá sa vyznačovala určitou kvalitou.
Obžalovaný spolu s ostatnými sa opakovane stretli, aby pri týchto stretnutiach spresnili detaily plánu
prepadnutia so zbraňou s cieľom zmocnenia sa celodennej tržby v rozhodnom čase a na rozhodnom
mieste. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré nedošlo k dokonaniu trestného činu, obžalovaný V. M. neurobil nič
preto,abynedošlokdokonaniutrestnéhočinuaipodľanázoruodvolaciehosúdumuselbyťuzrozumený
s tým, že ostatní spolupáchatelia sa vozidla, ktoré potrebovali k úteku, zmocnia násilným spôsobom.
Práve povaha a závažnosť prípravy na zločin v predloženej veci vylučovali použitie ustanovenia § 39
ods. 2 písm. a) Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného
činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má za to, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného a tiež
vzhľadom na okolnosti, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, postup podľa § 39 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, je neprípustný.
Zákonom určené rozpätie trestnej sadzby pri trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. je od
7 rokov až 12 rokov. Pri úvahách aký trest by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok a pohnútku a tiež osobu, jeho pomery a možnosti nápravy, poľahčujúce i priťažujúce
okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musíbyť úmerný k jeho spáchaniu. Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život. V odpise registra trestov nemá
žiaden záznam. Zo správy z miesta bydliska obžalovaného je zistiteľné, že doposiaľ nebolo proti nemu
vedené žiadne priestupkové konanie. Je študentom vysokej školy.
Pri aplikácii všeobecných zásad ukladania trestov na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s
okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa zhodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú
závažnosť činu a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti.
Pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu napravil odvolací súd na podklade odvolania
podaného prokurátorom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov považuje krajský súd za spravodlivý a zákonný. Pre zaradenie obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do najmiernejšieho ústavu s minimálnym stupňom stráženia bolo rozhodujúce,
že nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Odvolacie výhrady obžalovaného, prednesené obhajcom, považoval krajský súd za neakceptovateľné.
Tvrdenie, že mu bol prvostupňovým súdom uložený neprimeraný trest, vzhľadom na to, že jeho konanie
dosiahlo len hranicu prípravy, treba vyhodnotiť ako nedôvodné najmä s poukazom na ustanovenie §
13 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za
zločin, ku ktorému smerovala. Ak v tejto súvislosti obžalovaný poukázal na iné rozhodnutie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, obžalovanému treba pripomenúť, že
senát krajského súdu konajúci v predloženej veci nie je týmito rozhodnutiami viazaný. Odvolací súd tak
ako v predchádzajúcom zdôrazňuje, že v konaní obžalovaného dominovala premyslenosť a dôslednosť.
V žiadnom prípade v jeho konaní nešlo o skrat alebo mladícku nerozvážnosť, na ktoré obžalovaný v
písomných dôvodoch odvolania poukázal, a ktorými svoje konanie ospravedlňoval. Obžalovaný V. M. v
odvolaní neuviedol žiadne také výhrady a skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže odvolanie obžalovaného V. M. bolo nedôvodné, krajský súd toto postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.