Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206207
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206207.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr.
PeterPriehoda,JUDr.AnnaSnopčoková,členoviasenátu,vprávnejvecižalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Revúca zo dňa 07.10.2014, č. k. 3C/174/2012-84, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 2 323,63 Eur titulom náhrady škody a sumy 464,73 Eur titulom nemajetkovej ujmy
spôsobených nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Revúca ako exekučného súdu pri
výkone verejnej moci. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zo strany
žalobcunebolpreukázanýtvrdenýnesprávnyúradnýpostupzostranyexekučnéhosúduprirozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na relevantnú

právnu úpravu, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej lehota 15 dní
plynúca od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto prípade neplatí,
nakoľko šlo o žiadosť o vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Navyše pre
zistený rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu tobôž táto lehota
neplatí v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Nemožno teda vzhliadať nesprávny úradný
postup exekučného súdu spočívajúci v nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie úkonu alebo vydanie

rozhodnutia, nakoľko táto v danom prípade nebola stanovená. Pokiaľ žalobca namietal prekročenie
právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, namietajúc zbytočné prieťahy v
konaní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, prvostupňový súd s poukazom na príslušnú právnu úpravu a známu judikatúru
uviedol, že exekučný súd bol povinný skúmať súlad návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v danej veci exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie, a preto okrem ustanovení
Exekučného poriadku bolo potrebné vychádzať aj z ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo formulárovej zmluve o úvere,
na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo zmluvy o
úvere, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

v zmysle § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná
a v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, SmerniceRady č. 93/13/EH z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný titul
vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením zo dňa 08.11.2011 zamietol v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd mal právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej
doložky zakotvenej v zmluve o úvere, nakoľko od nej sa odvíja skutočnosť, či rozhodcovský súd mal
alebo nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Prvostupňový súd uzavrel, že
súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v nevykonaní úkonu
alebo nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ani v existencii zbytočných prieťahov v

konaní a porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. nezákonnosť vydaného
rozhodnutia exekučného súdu ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu a ako
aj jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a preto žalobu zamietol ako
nedôvodnú. Pretože nebol preukázaný prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími predpokladmi ich vzniku, ako ani ich výškou.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal
na odvolacie dôvody, podľa ktorých účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdí, že súd nemohol v danej veci
postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania

a uviedol dôležité dôvody, predložil listiny spojené s týmito dôvodmi. Pokiaľ za takejto situácie súd vec
prejednal v neprítomnosti žalobcu, odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Žalobca upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že konajúci sudca má byť z konania vylúčený a pokiaľ aj krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič to nemení, že v očiach
žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Žalobca

pritom oznámil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde, čo súd odignoroval. Žalobca tak nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ktoré zachytil v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.
V ďalšom namieta voči skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, čím bolo porušené
právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len
na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na oprávnenie vyjadrovať sa voči dôkazom,
ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, dôležité nie je, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane

alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa
ako v trestnom procese, tak aj v občianskom procese a procese pred ústavným súdom. Súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé,
či šlo o listiny založené v exekučnom spise, ktoré v danom konaní ako jediné mohli slúžiť za dôkaz
vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. V ďalšom žalobca

vyjadril názor, že vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 153b O.s.p.
a skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne ignorujúc zákonnú úpravu vo veci
meritórne rozhodol.

V ďalších dôvodoch vytýka súdu, že ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode vzniknutej z titulu
na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov, nesúhlasil s tvrdením, že náklady
na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, keď právnym titulom je nesprávny úradný
postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Uvádzal, že hodlal predložiť

dôkazy o výške majetkovej škody aj prostredníctvom znaleckého posudku, súd však prípustne skrátil
dokazovanie, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej. Naviac množstvo dôkazov vzniklo až po podaní žaloby, pretože škoda ďalej narastá.Knemajetkovejujmevytýkasúdu,ženevysvetlil,prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávžalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov, keď sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne

udržateľný a ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie označil za vnútorne rozporné. V závere odvolania sa
vyjadroval k návrhu na prerušenie konania tak, že súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na
opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecvmedziachdanýchust.§212ods.1O.s.p.,beznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje za
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na toto odôvodnenie
v podrobnostiach odkazuje.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd prvú námietku - že vo veci rozhodol vylúčený, resp. zaujatý
sudca. O námietke zaujatosti v tejto veci rozhodol nadriadený súd uznesením zo dňa 10.10.2012, č.
k. 15NcC/223/2012-8 tak, že z konania v tejto veci (3C/174/2012) vylúčil sudcu U.. F. I., ostatných
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil. Ďalším uznesením zo dňa

05.12.2013, č. k. 15NcC/62/2013-55 sudcov Okresného súdu Revúca U.. S.Y. a U.. P. O. nevylúčil
z prejednávania a rozhodovania vo veci. O námietke zaujatosti rozhodoval nadriadený súd opätovne
z dôvodu, že pri prvom rozhodovaní o námietke zaujatosti neboli ešte títo dvaja sudcovia sudcami
Okresného súdu Revúca a sami predložili vec v zmysle § 15 ods. 1, 2 O.s.p. na posúdenie ich prípadnej
zaujatosti v danej veci. Podľa ustálenej súdnej praxe sama skutočnosť, že sudca má prejednať a

rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, nie je dôvodom na jeho
vylúčenie (napr. uznesenie NS SR 3NcC/14/2010, 6Cdo/201/2013, 3Cdo/202/2013). Zo spisu je zrejmé,
že rozhodnutie nadriadeného súdu bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu, iné dôvody
zaujatosti ako tie, ktoré uviedol v samotnej žalobe, v odvolaní neuviedol. Pokiaľ teda svoje tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu založil na argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ako exekučný

súd, ktorý mu svojim tvrdeným nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu, ide o
námietku, s ktorou sa už príslušný súd vysporiadal a jeho rozhodnutie je záväzné aj pre žalobcu.

K ďalšej námietke odvolateľa, v zmysle ktorej mu prvostupňový súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia
pojednávania a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať

pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, odvolací súd rovnako uvádza, že táto
nie je dôvodná. Z obsahu spisu je zistené, že v danej veci bolo riadne vytýčené pojednávanie na
termín 07.10.2014, zásielka s predvolaním bola doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa
16.09.2014, teda v dostatočnom časovom predstihu. Už v tomto predvolaní súd poučil účastníkov o
povinnosti predložiť a označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Žalobca síce požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15NcC/235/2012 zo dňa 10.10.2012, prvostupňový súd na pojednávaní o tomto
návrhu rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol a rozhodol o ňom samostatným
uznesením zo dňa 07.10.2014, č. k. 3C/174/2012-82, pričom v odôvodnení uviedol, prečo tomuto

návrhu nevyhovel. Žalobca teda ani neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ani neuviedol
iný vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Žalobca mal teda nielen právo, ale zároveň aj povinnosť
vytýčeného pojednávania sa zúčastniť a pokiaľ tak na základe vlastného uváženia neurobil, nemožno
konanie prvostupňového súdu považovať za nesprávne, pretože konajúci sudca postupoval v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom. Tvrdenia žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom a porušení

zásady kontradiktórnosti konania preto nemôže obstáť. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd
konštatuje, že je z nich zrejmé, že ide o odvolanie podávané v mnohých veciach, a preto tieto odvolacie
námietky nesúvisia s odôvodnením napadnutého rozsudku. Bezdôvodná je námietka ohľadne tvrdenia,
že súd nemohol rozhodnúť bez ústneho prejednania veci, že mal povinnosť rozhodnúť rozsudkompre zmeškanie, ako aj námietky o nesprávnom odôvodnení rozhodnutia ohľadne uplatnenej náhrady
škody a nevykonaní dokazovania. Prvostupňový súd totiž rozhodol na základe tej skutočnosti, že nezistil
žiadny nesprávny úradný postup - rozhodnutie o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho exekútora

po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, čo dostatočne jasne, skutkovo aj právne odôvodnil. Na túto
skutočnosť a tieto závery prvostupňového súdu však odvolanie nereflektuje.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu vyjadrenom v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a

preto neboli naplnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nebolo preto
dôvodné, aby sa súd zaoberal správnosťou, resp. oprávnenosťou či už výšky skutočnej škody alebo
tvrdenej nemajetkovej ujmy. Za takéhoto stavu nemožno ani konštatovať, že by rozhodnutie v tomto
smere bolo nepresvedčivé, či nedostatočne odôvodnené. Ani z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola žalovaná, táto si trovy
odvolacieho konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.