Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212455
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115212455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EURO

BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača IČO: 461 327 67, právne
zastúpeného JUDr. Alžbeta Fuchsová, so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému:
P. Š.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čergovská 23, Prešov, o zaplatenie 136 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,50 % ročne z tejto sumy od 14.05.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária
Antovszká s.r.o. náhradu iných trov konania vo výške 7,76 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 136 € s
prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 15.04.2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7320
podľa § 657 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 100

€ s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 32 €.

Žalobca finančné prostriedky zaslal na účet žalovaného bankovým prevodom a žalovaný na znak
súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi, uhradil registračný poplatok 0,01 €. Za deň skutočného
poskytnutia pôžičky sa považuje deň pripísania peňažných prostriedkov na účet žalovaného.

V zmysle článku 15. bodu 15.3 VOP si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy za notifikačnú sms, resp. e-

mail vo výške 2 € za každú, spolu teda 4 €.

Žalobca ďalej požaduje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 132 € od
14.05.2013 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že vo veci ide o drobný spor (§ 115a ods.2
O.s.p v spojení s § 200ea O.s.p.).

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:Formou elektronickej komunikácie bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená dňa 15.04.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7320.

Podľa osobitných podmienok (čl. 5):

? výška úveru bola dohodnutá 100 €,
? podmienky čerpania úveru - za deň podpísania zmluvy sa považuje deň prevodu úveru na účet klienta,

? termín úveru - 28 kalendárnych dní,
? splatný deň úveru - 13.05.2013,
? ročná úroková sadzba - 417,14 %,
? celková výška úroku za spotrebiteľský úver - 24 €,
? RPMN - 3 630,50 €,
? celková výška úveru klienta podľa zmluvy - 132 €.

Podľa osobitných podmienok - v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky, alebo jej
časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená
jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné sms správy,
emaily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú sms správu, email, predstavuje 2 €.

Súčasťou uzatvorenej zmluvy nazvanej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7320 sú aj všeobecné
podmienky.

Podľa článku 2. bodu 2.1 všeobecných podmienok (ďalej len VOP) - veriteľ touto zmluvou požičiava

klientovi finančnú čiastku. Klient sa zaväzuje poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť veriteľovi a
dodržiavať podmienky dohodnuté v tejto zmluve, ako aj všeobecné zmluvné podmienky.

Podľa článku 2. bodu 2.2 VOP - veriteľ poskytne pôžičku klientovi tak, že finančné prostriedky v
dohodnutej výške podľa ods. 1 tohto článku, poukáže bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého

klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi MP, uhradil registračný poplatok 0,01 €. Za
dátum skutočného poskytnutia pôžičky budú zmluvné strany považovať dátum pripísania finančných
prostriedkov na uvedený účet klienta.

Podľačlánku3.bodu3.1VOP-pokiaľsaklientdostanedoomeškaniasvrátenímcelkovejvýškypôžičky,

veriteľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % za každý deň omeškania zo splatenej sumy, ktorá
nebola včas splatená, a to za každú jednu poskytnutú pôžičku.

Podľa článku 7. bodu 7.1 VOP - tieto všeobecné zmluvné podmienky pre zmluvy o pôžičke, o ktorých sa
hovorí v článku 8, a ktoré sú považované za spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, sú neoddeliteľnou

súčasťou každej zmluvy o pôžičke uzatvorenou medzi veriteľom a klientom a určujú obsah zmluvy o
pôžičke, pokiaľ v zmluve o pôžičke nie je výslovne uvedené inak.

Podľa článku 8. bodu 8.15 VOP - podaním žiadosti o pôžičku sa rozumie žiadosť podaná klientom
v sekcii príjemcu pôžičky elektronickými kanálmi, spôsobmi opísanými v bode 11.1, a to vo veci

poskytnutia pôžičky ním zvolených a stanoveným spôsobom potvrdených podmienok v súlade s
postupom uvedených v článku 11, čím bola vyjadrená vôľa klienta túto pôžičku prijať.

Podľa článku 15. bodu 15.3 VOP - v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo
jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní odo dňa splatenia pôžičky alebo

jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky,
ktoré predstavujú poplatky za notifikačné sms správy, emaily a poštu. Výška poplatku za každú jednu
notifikačnú sms správu, email predstavuje sumu 2 €.

Žalobca ďalej súdu predložil dve listiny s názvom Upomienka a Upozornenie a to s dátumom 18.05.2013

a dátumom 13.06.2013 (čl. 19,20) ako aj detail pohybu na bankovom účte týkajúci sa zaplatenia poplatku
vo výške 0,01 € (čl. 17).Žalobca súdu predložil aj potvrdenie s názvom Detail obratu o tom, že dňa 15.04.2013 bola žalovanému
poskytnutá finančná čiastka vo výške 100 € (čl. 15).

Vyššie zistený skutkový stav súd posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 3 písm. f), spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 € a viac ako 75 000 €; ak je na rovnaký alebo obdobný
úver uzavretý v období 12-tich mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 na iných veriteľoch a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, §-u

6-8, §-u 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto §-u.

Podľa § 2 písm. c) na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú

žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) - k) a m) - r).

Na základe definície iného veriteľa, možno teda uzavrieť, že žalobca má v tomto konaní postavenie tzv.
iného veriteľa. Z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec vzťahuje § 2 písm. c) ako aj § 24 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. a prejednávaná zmluva o pôžičke musela tak mať okrem iného aj náležitosti vyžadované

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

V prejednávanej veci možno uzavrieť, že ani z osobitných, ani zo všeobecných podmienok, týkajúcich
sa uzavretej zmluvy o pôžičke, nevyplýva uvedenie priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pre
obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. - poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a)-k), r) a y), teda možno urobiť záver, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, je takáto zmluva bezúročná a bez poplatkov.

Na základe toho možno urobiť ďalší záver, a to ten, že žalobcovi nepatrí ním požadovaná odplata za
poskytnutie pôžičky vo výške 32 €, a taktiež mu nepatria poplatky za notifikačné sms-ky, resp. emaily
(tieto by súd aj tak nepriznal z dôvodu, že ich zaslanie a forma súdu preukázané neboli).

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka

Ods.1 - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ods.2 - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je zrejmé, že s vrátením bezúročnej a bezpoplatkovej pôžičky sa žalovaný dostal do omeškania.
Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie sankcie vo forme úrokov z omeškania.

Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi jednak istinu vo výške 100 € ako aj úrok z omeškania v zákonnej
výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky. Pôžička bola splatná 13.05.2013, a teda
žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania odo dňa 14.05.2013 až do zaplatenia, pričom výška úroku
z omeškania je 5,50% ročne (základná úroková sadzba ECB - 0,50 % ročne).

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O. s. p..

Žalobca požadoval zaplatenie sumy 136 €, priznaná mu bola suma vo výške 100 €.

Úspech žalobcu teda predstavuje 73,50%, neúspech 26,50 % a čistý úspech žalovanej 47 %. Žalobca
tak patrí náhrada 47% zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, čo predstavuje 7,76 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd uvádza:

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených

úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu

posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda

ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov

žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie

na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí

sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti

so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje

k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou

povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o
přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační

poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.