Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/690/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217926
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714217926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864
421, za ktorú pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/209/2014-74 zo dňa 10. 03.

2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 €
spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j.
nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Okresný

súd vo veci vykonal dokazovanie exekučným spisom sp. zn. 11Er/678/2007 a zistil, že dňa 08. 03.
2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod jeho sp. zn. EX 351/2007, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok;okresnýsúddňa02.04.2007(okresnýsúdvychádzajúczovzorupovereniauviedolnesprávny
dátum, správne má byť v zmysle poverenia č. 5611012970 dňa 14. 05. 2007 - poznámka odvolacieho
súdu) poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie; dňa 02. 11. 2009 bol
okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora (JUDr. Rudolfa Krutého),

v dôsledku čoho okresný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vyčíslenie trov exekúcie
a predloženie exekútorského spisu; k predloženiu exekútorského spisu a vyúčtovania trov exekúcie
súdneho exekútora exekučnému súdu došlo dňa 05. 01. 2010; exekučný súd následne uznesením zo
dňa 11. 05. 2011 vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, pričom rozhodol
aj o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd
uviedol, že hoci v predmetnej veci nebolo rozhodnuté v lehote 30-tich dní od doručenia žiadosti na
zmenu súdneho exekútora, exekučný súd zachoval zákonný postup a pôvodného exekútora vyzval na

vyčíslenietrovexekúcie.Navyše,keďžeexekúciupovažovalzaneprípustnúrozhodolojejneprípustnosti
a zastavení. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady od pôvodného súdneho
exekútora, ktoré nebolo možné zabezpečiť v 30-dňovej lehote, a tak nebolo objektívne možné rozhodnúť
v zákonnej lehote. Okresný súd v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zdôraznil, ženie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Na základe uvedeného okresný súd

uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3
ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax

iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval

vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom

a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany

exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.

1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v
exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Okresný súd uznesením č. k. 15C/186/2012-18 zo dňa 22. 02.

2013 spojil pôvodne vedenú vec pod sp. zn. 15C/169/2012 na spoločné konanie s ďalšími vecami s
tým, že sa vec pôvodne viedla pod sp. zn. 15C/186/2012. Na pojednávaní dňa 11. 09. 2014 zistil, že v
pôvodne vedenej veci pod sp. zn. 15C/169/2012 nie je pripojený exekučný spis, s ktorým sa potreboval
oboznámiť, preto uznesením č. k. 15C/186/2012-142 zo dňa 11. 09. 2014 vylúčil vec na samostatnékonanie. Veci bola pridelená sp. zn. 6C/209/2014. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu
z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu žalobcu

žalovanej na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania
okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenie žalovanej k žalobe doručil okresný súd právnemu
zástupcovi žalobcu. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a
včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej; pred pojednávaním doručil žalobca
okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady

nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia
SúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika,v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010; okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol osobitným
uznesením vyhláseným do zápisnice a nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania;
následne vykonal dokazovanie obsahom spisu a pripojeným exekučným spisom, vyhlásil dokazovanie

za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu je pripojený v napadnutom
rozsudku uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi
podľa žaloby nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie

spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že
okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval

správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§
212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a

procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym

úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu

riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a
vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom

a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
ako aj z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania zo dňa 05. 03. 2015 do rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika,
v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej žalobcom
nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitýmdôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci
v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
g/ O. s. p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli podľa

odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v
súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Zo spisu okresného
súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobe. K odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie
na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), toto však pozostávalo len

s oboznámením sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v
žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda obsah exekučného
spisu z hľadiska tvrdených skutočností mu bol nepochybne známy, pretože z exekučného spisu vyplýva,
že všetky rozhodnutia boli žalobcovi, resp. súdnemu exekútorovi riadne doručené. Iné dokazovanie
okresný súd nevykonal.
Kodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdomnedošloanipostupomokresnéhosúdu,ktorýnapadnutým

rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 05. 03. 2015. Týmto postupom okresného súdu nebol žalobca
vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou
konania; navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 05.
03. 2015 bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.), a preto mohol pokračovať v konaní.

Žalobca odvolaním zotrval aj na stanovisku o porušení jeho práv dôsledkom nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, pretože žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v súdnom konaní),
čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko

argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že súd si
nesplnilzákonnúpovinnosť,pretožeonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoranerozhodoldo
30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými prieťahmi a rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora vydal po veľmi dlhom čase. Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/678/2007 okresný súd zistil, že
dňa 08. 03. 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod jeho sp. zn. EX 351/2007, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok; okresný súd dňa 02. 04. 2007 (okresný súd vychádzajúc zo
vzoru poverenia uviedol nesprávny dátum, správne má byť v zmysle poverenia č. 5611012970 dňa 14.
05. 2007 - poznámka odvolacieho súdu) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie; dňa 02. 11.
2009 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora (JUDr. Rudolfa

Krutého), v dôsledku čoho okresný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vyčíslenie
trov exekúcie a predloženie exekútorského spisu; k predloženiu exekútorského spisu a vyúčtovania
trov exekúcie súdneho exekútora exekučnému súdu došlo dňa 05. 01. 2010; exekučný súd následne
uznesením zo dňa 11. 05. 2011 vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, pričom
rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Okresný súd vyslovil správny

záver, že hoci sa na preskúmavané exekučné konanie vzťahoval Exekučný poriadok v znení účinnom do
31. 05. 2010, ktorý v ustanovení § 44 ods. 8 stanovoval na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora
lehotu 30 dní od doručenia návrhu, samotné nedodržanie uvedenej lehoty automaticky neznamená
záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, pretože treba prihliadnuť na osobitnosť každej
posudzovanej veci. Odvolací súd k argumentácii žalobcu udáva, že ani prípadné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty nemožno posudzovať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré v danej veci
mali vplyv na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora; je potrebné prihliadať na všetky podstatné
okolnosti prípadu, tak ako to učinil okresný súd. Exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora
osobitnenerozhodol,pretožeuznesenímzodňa 11.05.2011spornúexekúciuvyhlásilzaneprípustnú
a zastavil, čím odpadol vecný dôvod na rozhodovanie o zmene exekútora; exekučný súd nebol v

posudzovanej exekučnej veci nečinný a realizoval úkony potrebné na rozhodnutie (dňa 18. 12. 2009
vyzval súdneho exekútora na predloženie, na čo súdny exekútor reagoval doručením požadovaných
listín dňa 05. 01. 2010); vo vzťahu k postupu exekučného súdu odvolací súd navyše vychádza z názoru,
že účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a vydaného poverenia na vykonanie
exekúcie zostali zachované aj po podaní návrhu na zmenu exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol

a mal pokračovať vo vykonávaní exekúcie v prospech oprávneného až do právoplatného rozhodnutia
exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora, keď táto skutočnosť vylučuje vznik materiálnej škody
a nemateriálnej ujmy na strane oprávneného O návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v posudzovanej veci preto rozhodol okresný súd v primeranej lehote. V súlade s ústavnýmsúdom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na
vykonanie úkonu súdu (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko žalobca

v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.