Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208121.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 368 64 421, proti žalovanej L. Q., bydliskom P. O. W. XXX/XX, A. A., o
zaplatenie530,13eurspríslušenstvomazmenkovejodmeny3,03eur,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbZm/180/2013-27 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie 530,13
eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,03 eur, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2
bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č.
44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach
(Brusel I), pričom konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. S
poukazomnačlánok5bod1Nariadeniač.861/2007,keďúčastnícikonanianežiadalinariadenieústneho
pojednávania a súd prvého stupňa nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné, súd prvého
stupňa rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Z vykonaného dokazovania súd prvého

stupňa zistil, že dňa 08.06.2009 uzavrela žalovaná ako dlžník s veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 358 07 598 (ďalej len „veriteľ“), Zmluvu o úvere č. 3211493,
na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej finančné prostriedky v sume 500 eur. Súčasťou Zmluvy
o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa
ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“) a Obchodného zákonníka s poukazom na

článok 1 bod 1, článok 2 písm. a) až c), článok 3 bod 1, 2, 3, článok 4 bod 1, 2, článok 5, článok
6 bod 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku odporkyne (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
Zmluvy o úvere č. 3211493. Súd prvého stupňa po posúdení zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, či táto je platná a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky,

ustálil, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou so znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka.Konštatoval,žezobsahuzmluvyoúverenevyplýva,žebyžalovanávstupovalado zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ide o predtlačenú formulárovú
typovú zmluvu, pri ktorej žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä
keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže

ovplyvniť.Povahazmluvyjeadhézna,nakoľkospotrebiteľjumoholbuďprijalakocelok,aleboodmietnuť.
V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na početnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10, dotýkajúcu sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to,
že snaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích predpisov k nemu. Vychádzajúc z textu zmenky, v
ktorej sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, súd prvého stupňa
vzhľadom na svoje poznatky z rozhodovacej činnosti, na stanoviská Európskej komisie prezentované
napr. v liste zo dňa 14.09.2010 a vo Výzve - porušenie č. 2012/4165 a judikatúru Súdneho dvora EÚ
(napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) predpokladal nekalú povahu

viacerých zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, vrátane dohody zmluvných strán o
sankciách pre prípad omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov
a dohody o zabezpečení záväzku dlžníka. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa v súlade so
smernicou Rady 93/13/EHS na účely preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky
zaoberal i zmluvou o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru (rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013). Súd prvého stupňa taktiež poukázal na to, že absolútnu
neplatnosť právneho úkonu skúma súd ex offo, táto nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od
začiatku (ex tunc) voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú
za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Po preskúmaní bodu 17 Všeobecných
podmienok v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd

prvého stupňa zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku blankozmenkou v
kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy
o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu

kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere č. 3211493 a zmenkou, čoho dôsledkom je
nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka súd prvého stupňa taktiež vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom
práve k blankozmenke (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Podľa tejto dohody mal

veriteľ na zmenke vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto mala pozostávať "zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky." Podľa názoru súdu
prvého stupňa je táto zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná
nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež spôsobuje jej neprijateľnosť (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa
21.03.2011). V dôsledku neprijateľných a tým neplatných zmluvných podmienok obsiahnutých v bode

17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť blankozmenku, na
základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky
práva a povinnosti zo zmenky. V zmysle zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse
habet ("z nepráva nemôže vzniknúť právo") nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu.
Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo zmenky, a teda nemal čo previesť (uznesenie Ústavného súdu SR

I. ÚS 50/2010-11 z 10.2.2010). Blankozmenka nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov
zo zmenky. Úrokovú doložku na zmenke posúdil súd prvého stupňa ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5
ods. 2 ZZŠ z dôvodu jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti, v dôsledku čoho na zmenke nevznikla žalovanej
povinnosť platiť zmenkový úrok 0,25 % denne. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmluva vzhľadom na
výšku poskytnutých finančných prostriedkov 500 eur obsahuje neprimerané zabezpečovacie inštitúty.

Z výšky dohodnutého "príslušného poplatku" a zmenkového úroku 0,25 % denne je zrejmé konanie
veriteľa "in fraudem legis", nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t. j. od 09.02.2010
žalovaná ako dlžník z dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume,
platila poplatok vo výške 87 % z istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok
91,25 % ročne, tzn. navýšenie o 178,25 % bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií. Zmluva o

úvere vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní úverov a pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť ujmu spotrebiteľovi (rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 39/2011-86 zo dňa 20.09.2011). Zmluva o úvere je v rozpore s
dobrými mravmi, z ktorého dôvodu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa názorusúdu prvého stupňa v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo
zmenky. Je zrejmé, že žaloba bola založená na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá
bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej zmluvy o úvere

a neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky
a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Zo strany žalobcu išlo o výkon práva v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok

v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Tvrdil, že v
prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu

článku 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v
Slovenskej republike. S poukazom na § 120 OSP žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní
je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že
súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré

účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj
iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie
nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu

vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo.
Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie
je možné ničím iným nahradiť. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu,
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedomáhala, pohľadávky nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznala. Súd nevykonal

žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne
podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd

predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže
robiť sám súd. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením

ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v
sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má

všetkyzákonompredpísanénáležitosti,atedaideoplatnúzmenku.Napadnutýrozsudokjepodľanázoru
žalobcu prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť
vyplýva jednak zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého
stupňa nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa

postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným
spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a
právnym argumentom, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech. Súdny dvor (v rozsudku z 02.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08
P) rozhodol, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len

právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež
zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným
súdom ex offo, na ktorých chce založiť svoje rozhodnutie. Žalovaná vystavila zmenku, ktorú dobrovoľne
podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísanána zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky, s takouto sadzbou zmenkového úroku žalovaná
jednoznačne súhlasila. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke vrátane zmenkového úroku. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa

nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Súd prvého stupňa
by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok, ktorý sa neprieči dobrým
mravom. Záverom žalobca uviedol, že súdom prvého stupňa tvrdená nejasnosť a nezrozumiteľnosť
formulácie úrokovej doložky neexistuje. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu zaslala žalovaná písomné vyjadrenie. Uviedla, že pôžička jej nebola poskytnutá za
účelom podnikania, nakoľko nikdy ani nepodnikala a už dvadsať rokov je invalidná.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1

písm. a) až g) O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej

povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) OSP, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
530,13 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného
úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny 3,03 eur a náhrady
trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia,
v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a
do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 08.06.2009 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,

ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe

tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a
prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesnýpostup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého
stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., postavenie
oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd

prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne
vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať
ako všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k
pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo
zmenky. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi
nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere
závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z

nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného
bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu
skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových
poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných
dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému)

skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej, keď plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len
za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa,
nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu
prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy

na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. V spise sa na č. l. 22a nachádza poučenie účastníka, pri č.
l. 19 sa nachádza doručenka právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie,
avšak na doručenke sa nachádza označenie spisu (36CbZm/17/2013), ktoré nezodpovedá označeniu
predmetného spisu (36CbZm/180/2013).Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym

vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v
prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie
občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať
skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v

riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na
označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému
záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili
skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, oktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany
žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu

uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené
zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne

rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd

prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.