Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/849/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312215776
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312215776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr.IvetaJankovičováaJUDr.GabrielaBrišková,vprávnejvecižalobcu:Sociálnapoisťovňasosídlom
Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/XX, U., t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 307,40 eura, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17. apríla 2013 č. k. 10C/471/2012-60 v
časti splatnosti istiny, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 307,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal
zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za návrh vo výške 18 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.10.2015, č.k. 10C/471/2012 -
105. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 420 Občianskeho zákonníka, § 238 ods. 1, 5, 6 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.09.2010, č. k. 3T 347/2009-333 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/111/2010-356, a to spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona došlo k zraneniu a následnej práceneschopnosti v období od 15.02.2009
do 20.04.2009 u poškodeného T. T., ktorému v zmysle zákona o sociálnom poistení žalobca vyplatil
nemocenskévovýške307,40eura.Žalovanýbolzauvedenéprotiprávnekonanieprávoplatneodsúdený
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Poskytnutím uvedeného plnenia prešiel na

žalobcu regresný nárok podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, voči žalovanému. Žalobca
vyzval na nahradenie tejto škody žalovaného výzvou č. 26/2012 zo dňa 04.04.2012 a urgenciou zo dňa
25.05.2012. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd
žalobcovi v danej veci plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho návrh bol podaný dôvodne a žalovaného
zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrhu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č.

71/1992 Zb., keď žalobca je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) od poplatkovej povinnosti oslobodený. Keďže
žalobca bol v konaní plne úspešný, poplatková povinnosť prechádza na žalovaného. Výška súdneho
poplatku je stanovená položkou 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, čo je 6 % z predmetu konaniaa je vypočítaná postupom podľa § 7 ods. 11. 6 % zo sumy 307,40 eura je súdny poplatok vo výške
18,42 eura.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že sa dostal do bezútešnej situácie a
navrhujepreviesťnovépreskúmaniezranenípoškodeného.Súddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Po výzve súdu, aby žalovaný doplnil podané odvolanie žalovaný
reagoval podaním doručeným súdu 13.08.2013. V doplnenom podaní navrhol, aby mu bola odložená
splatnosť dlžnej sumy, na ktorú ho súd zaviazal. Poukázal na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia

slobody do roku 2018, nemá žiaden príjem a ústav ho nemôže zaradiť do pracovného procesu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 27.01.2015. Vo vyjadrení uviedol,
že v zmysle ustanovenia § 237a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa
môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby povoliť splátky dlžnej sumy za splnenia predpokladov
stanovených zákonom o sociálnom poistení.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania v prejednávanej veci bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla

podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (žalobca má voči tretím osobám právo na náhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby). Žalobca počas
konania preukázal, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.09.2010, č. k. 3T 347/2009-333 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/111/2010-356, spáchaním zločinu ublíženia na zdraví (§ 155 ods.

1 Trestného zákona) došlo k zraneniu a následnej práceneschopnosti poškodeného T. T., ktorému v
zmysle zákona o sociálnom poistení žalobca vyplatil nemocenské vo výške 307,40 eura za obdobie od
15.02.2009 do 20.04.2009. Žalovaný bol za uvedené protiprávne konanie právoplatne odsúdený a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, v ktorom najprv namietal výšku priznanej
náhrady s tým, že navrhoval preskúmať rozsah škody u poškodeného, v doplnení svojho odvolania
žiadal o možnosť zaplatenia dlžnej sumy až po roku 2018, kedy bude prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Momentálne nepracuje a nemá z čoho zaplatiť dlžnú sumu.

Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1
O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa §
120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom

na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom
konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž

povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú
povinnosť. V prípade ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia,
má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla ani inak v
konaní najavo (napr. dopytom zo strany súdu alebo pri dokazovaní), spravidla ani nebude predmetom

dokazovania. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia
o tejto skutočnosti, bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a počas konania
pred súdom prvého stupňa nenamietal a nespochybňoval výšku nároku žalobcu, na základe čoho by
bolo možné dospieť k záveru, že by žalovanému nevznikol záväzok zaplatiť žalobcovi nárok vyplývajúci

z § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný sa k žalobe a nároku žalobcu vyjadroval dvakrát,
v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 30) a v podaní doručenom súdu 17.04.2013 (č.l. 57
-58) žiadnu žalobcom tvrdenú skutočnosť nepoprel a logicky ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie
napriektomu,žebolsúdomriadnepoučenýpodľa§120ods.4O.s.p.otom,žejepovinnýoznačiťdôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne neprihliada. Z dôvodu, že
žalovanýnenamietalrozsahžiadaného(regresného)nárokužalobcudoskončeniadokazovanianasúde
prvého stupňa na pojednávaní dňa 17.04.2013 (č.l. 59), v odvolacom konaní už na námietky žalovaného
nebolo možné prihliadnuť.

Rovnako odvolací súd nemohol vyhovieť požiadavke žalovaného odložiť dobu, do ktorej by bol žalovaný

povinný zaplatiť dlh žalobcovi. Zákon vychádza zo zásady, že lehota na plnenie je 3 dni od právoplatnosti
rozsudku. Súd nesmie stanoviť lehotu kratšiu a v odôvodnených prípadoch môže určiť lehotu dlhšiu,
alebo rozhodnúť, že plnenie bude poskytnuté v splátkach. Dôvody, prečo súd určil lehotu dlhšiu, alebo
prečopovolildlhzaplatiťvsplátkachmusísúdodôvodniť.Jepravdou,žedôvodompreposkytnutiedlhšej
lehoty na plnenie je nepriaznivá ekonomická, finančná situácia žalovaného, ktorý počas konania musí

preukázať, že nie je dlh schopný zaplatiť naraz. Zároveň však súd musí chrániť záujem žalobcu, aby sa
k svojej pohľadávke dostal v primeranom čase, ktorý podľa ustálenej súdnej praxe záleží aj od výšky
pohľadávky a zvyčajne nemá presiahnuť dobu od jedného až troch rokov. V danom prípade žalovaný
navrhuje, aby bol zaviazaný plniť až v roku 2018, kedy mu uplynie doba výkonu trestu odňatia slobody,
vo výkone trestu odňatia slobody nebol zaradený do pracovného procesu a nemá žiaden príjem.

Návrh žalovaného odvolací súd považoval za neakceptovateľný, pretože ako bolo uvedené vyššie,
žalobca má právo získať dlžnú sumu v primeranom čase. Žalobca sa svojho nároku domáhal
žalobou podanou na súde 12.07.2012, podaniu žaloby predchádzalo doručenie predžalobných výziev
žalovanému v apríli a máji 2012. Jednu z výziev (máj) si žalovaný prevzal, o čom svedčí kópia doručenky
v spise (č.l. 6), t.j. žalovaný sa dozvedel ešte v roku 2012, že má dlh voči žalobcovi, nie je preto

možné naďalej odkladať dobu splatnosti pohľadávky žalobcu, ktorý napokon s návrhom žalovaného
ani nevyjadril súhlas. Tiež nie je vylúčené, že žalovaný sa zapojí vo výkone trestu odňatia slobody
do pracovného procesu, bude mať príjem a bude môcť postupne svoj dlh zaplatiť. Žalovaný je tiež
oprávnený požiadať žalobcu o plnenie v splátkach podľa § 237 a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Tento rozsudok bol odvolací senátom prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.