Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/359/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208755
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlasta Huljaková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6405208755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou vo veci žalobcu P.. U. R., H.. XX.

XX. XXXX, C. S. XXXX/XX, Ž., občana Slovenskej republiky, zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou
Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, Bratislava, o žalobe na náhradu ušlého zisku, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na ušlom zisku 105 995,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti ušlého zisku do sumy 117 773,52 Eur súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na náhrade trov konania 34 834,71 Eur, sumu, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Tatiany Polkovej, AK Na
Priekope 173/13, Žilina, v Slovenskej sporiteľni, a. s. pobočka Žilina, číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal žalobou, ktorá súdu došla 21. 10. 2005, aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť mu zo
zodpovednosti za škodu podľa zákona 58/69 Zb. škodu 39 990,-- Sk - trovy nutnej obhajoby, ušlý zisk
z podnikania v obchodnej spoločnosti N. K.. s r.o., Ž.

7 278 540,-- Sk, ušlý zisk z podnikania jeho ako fyzickej osoby 2 209 890,-- Sk, ušlý zisk z
nezrealizovaného predaja nehnuteľnosti 24 450 000,-- Sk. Ďalej žiadal zaplatiť morálnu škodu 20 000
000,-- Sk a nemajetkovú ujmu 10 000,-- Sk. Dňa 08. 06. 1994 bolo uznesením Krajského úradu
vyšetrovania PZ Banská Bystrica, vydaným v Žiari nad Hronom pod číslom ČVS: VP-145/30-94 začaté
trestné stíhanie, proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,4 Trestného

zákona. Počas trestného stíhania bol vo väzbe od

20. 01. 1995 do 17. 08. 1995 v Brazílii. Od 17. 08. 1995 až do prepustenia z väzby 19.03.1996 na
území Slovenskej republiky. Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Žilina ČVS: KÚV-21/20-1997
z 29. 10. 1998 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Toto uznesenie
bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Tz 8/99 z 14. 07. 1999 zrušené, pretože ním a
konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v prospech žalobcu. Najvyšší súd vyšetrovateľovi
prikázal vec prejednať a znovu rozhodnúť. Uznesením KR PZ, ÚJKP Žilina pod číslom ČVS:

KÚV-21/20-1997 z 23. 01. 2004 bolo trestné stíhanie pre pokračujúci trestný čin § 250 ods.1, 5
Trestného zákona zastavené, lebo skutok nie je trestným činom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
17. 02. 2004. Trestné stíhanie trvalo 10 rokov, skončilo sa zastavením, pretože skutok nie je trestným
činom. Počas tohto obdobia bol 14 mesiacov vo väzbe. Vznikla mu priama škoda tým, že vynaložiltrovy nutnej obhajoby. Po dobu 10 rokov nemohol podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti,
aj sám ako fyzická osoba podnikateľ, čím vznikol ušlý zisk. Kvôli zaisteniu majetku v trestnom konaní
nemohol realizovať zamýšľaný predaj nehnuteľností, čím mu vznikol ďalší ušlý zisk. Za škodu a ušlý zisk

zodpovedá žalovaný 1/ podľa § 1 ods.1 zákona 58/69 Zb.. Zastavenie trestného stíhania má rovnaké
právne účinky ako zrušenie rozhodnutia. Právnu kvalifikáciu oprel o rozhodnutie 1Cz 6/90 (Rc
35/91) a 1Cdo 53/93 (Rc 70/94). Ak by súd dospel k záveru, že nie je daná táto zodpovednosť, potom
žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 18 - za nesprávny úradný postup pri rozhodovaní policajných orgánov,
prokuratúry a súdu. Žalobu o zaplatenie morálnej škody 20 000 000,-- Sk opiera o ustanovenie článku

5, bod 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádza aj z toho, že Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 6/00 z 13.07.2000 bolo konštatované, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Tz 8/99 bolo porušené základné právo žalobcu podľa článku
50 ods. 3, článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods.1, ods.3 písm.b, c Dohovoru.
Celým trestným stíhaním, väzbou v zahraničí, na Slovensku, zaistením jeho hnuteľného a nehnuteľného
majetku, domovými prehliadkami v jeho rodine, v obchodnej spoločnosti, u obchodných partnerov,

zadržaním cestovného pasu, došlo k narušeniu jeho dobrého mena, povesti a cti v spoločnosti. Bolo
zasiahnutého do jeho vážnosti na verejnosti a v rodine. Celý postup predstavuje represálie do jeho
osobnej slobody, do slobody majetku, proti slobodnému podnikaniu. Zásah sa umocnil tým, že musel
vykonať väzbu v zahraničí, eskorta na Slovensko sa uskutočnila za mediálnej pozornosti. Represálie
pokračovali aj po prepustení z väzby a vrátení cestovného pasu, keď pre nezrušenie medzinárodného

zatykača bol zadržaný pri obchodnej ceste na hranici. Tieto zásahy nie je možné odčiniť uvedením do
pôvodného stavu, preto sa domáha priznania nemajetkovej ujmy podľa § 11 a§ 13 ods.2 Občianskeho
zákonníka vo výške 10 000,-- Sk. V priebehu konania rozšíril žalobu o žalovaných 2/ a 3/. V časti žaloby
o nemajetkovú ujmu rozšíril žalobu na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 000,-- Sk.

Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Včastižalobyonáhraduškodyaušlýziskpodľa§1zákona 58/69Zb.

nie je daná jeho zodpovednosť, pretože skončenie trestného stíhania jeho zastavením, nie je vyslovením
(rozhodnutím) o nezákonnosti rozhodnutia. Neprichádza ani zodpovednosť podľa § 18 - nesprávny
úradný postup. Zákonný postup orgánov štátu nemôže byť považovaný za nesprávny úradný postup.
U žalobcu prichádza (podľa zákona 58/69 Zb.), do úvahy odškodnenie podľa § 5 (náhrada škody z
rozhodnutia o väzbe). Tento nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, preto vznáša

námietku premlčania.

V prvostupňovom a druhostupňovom konaní bolo o nároku žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku
rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu 7C/178/2005-388 zo dňa 20. 09. 2007, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/305/2007-446 zo dňa 28. 02. 2008 tak, že žaloba bola
zamietnutá.

O časti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a morálnej škody (proti dnešnému žalovanému a
ďalším dvom účastníkom konania) rozhodli súdy v prvostupňovom a druhostupňovom konaní tunajší
súd rozsudkom 7C/178/2005-553 zo dňa 23. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici 12Co/5/2009-610 zo dňa 26. 03. 2009 tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu 33 193,92 Eur. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá.

Žalobca podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom III.ÚS 339/08-40 dňa 25.
11. 2008 rozhodol o porušení základného práva žalobcu vlastniť majetok (článok 20 odsek 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1, 3 Ústavy
Slovenskej republiky, a preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/305/2007-446 z
28. 02. 2008 v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 7C/178/2005-388

z 20. 09. 2007 a vrátil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Ústavný súd dospel k záveru, že vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu boli porušené základné
právasťažovateľa. Tým,žekrajskýsúdpotvrdilrozsudokokresnéhosúdu,ktorýzamietolžalobužalobcu
na náhradu škody z dôvodov premlčania, posudzovaného podľa § 23 Zákona č. 58/69. Sťažovateľ si
uplatňoval náhradu škody z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 1 ods. 1 Zákona

58/69 a preto bolo potrebné aplikovať na premlčanie práva na náhradu škody ustanovenie § 22 ods. 1Zákona č. 58/69 Zb.. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004,
premlčacia lehota podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 58/69 Zb. je tri roky, a keďže sťažovateľ podal žalobu
dňa 21. 10. 2005, jeho nárok na náhradu škody nebol premlčaný.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 12Co/347/2009-648 z 22. 10. 2009 zrušil prvostupňový
rozsudok 7C/178/2005-388 zo dňa 20. 09. 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie. Nálezom Ústavného súdu
a týmto zrušujúcim uznesením je v ďalšom konaní okresný súd viazaný.

Žalobca oznámil procesnému súdu, listom z 20. 11. 2009, že nenavrhuje ďalšie dokazovanie, okrem
toho, ktoré bolo uvedené v žalobe z 18. 10. 2005.

Žalovaný sa po náleze ústavného súdu k žalobe (o náhrade škody a ušlého zisku) nevyjadril. Nenavrhol

vykonať ďalšie dokazovanie vo veci. Predvolanie na pojednávanie 28. 01. 2010 prevzal 16. 12.
2009. Predvolanie na pojednávanie 11. 02. 2010 prevzal 04. 02. 2010. Pojednávaní sa nezúčastnil,
ospravedlnil sa s tým, že súhlasí, aby procesný súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Predmetom prejednania a rozhodnutia, z pôvodne podanej žaloby z 18. 10. 2005, je nárok žalobcu na
náhradu škody - trov nutnej obhajoby, ušlého zisku z podnikania žalobcu samotného ako fyzickej osoby,

z podnikania obchodnej spoločnosti N., s. r. o., nezrealizovaný predaj nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom 7C/178/2005-688 zo dňa 11. 02. 2010 tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi na náhrade škody na trovách nutnej obhajoby 985,03 Eur, na ušlom
zisku 947 705,84 Eur. V prevyšujúcej časti náhrady škody a ušlého zisku žalobu zamietol. Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaného druhostupňový súd

rozhodol rozsudkom 12Co/113/2010-720 zo dňa 20. 05. 2010 tak, že rozsudok prvostupňového súdu
potvrdil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Proti obom vyššie uvedeným rozsudkom podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie, adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Došlo dňa 12. 01. 2011. Podstatou
mimoriadneho dovolania je polemizovanie správnymi závermi súdov nižších stupňov v tom, že konajúce

sudy mali vyhodnotiť, že škoda a ušlý zisk vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe a
vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania mali nárok žalobcu zamietnuť. Ďalej nesprávne vyložili
ustanovenie § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka v časti ušlý zisk, že v spoločnosti N., s. r. o. ušlý zisk
nie je škodou na strane žalobcu, pretože ide o pokles očakávaných výnosov na strane spoločnosti.

Najvyšší súd SR rozsudkom 5MCdo/1/2011-770 zo dňa 29. 10. 2011 zrušil rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica 7C/178/2005-688 zo dňa 11. 02. 2010 v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi ušlý zisk z podnikania právnickej osoby v sume 117 773,52 Eur a trovách konania ako aj
rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici12Co/113/2010zodňa20.05.2010vpotvrdzujúcomvýroku.
V týchto častiach vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 1 ods.1

zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Podľa § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci treba vec posúdiť podľa zákona č. 58/1959 Zb. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený,
má pri splnení zákonných predpokladov podľa § 1 až 4 zákona 58/69 Zb. zásadne právo na náhradu

škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR z 25.
11. 2008 sp. zn. IIIÚS 339/08-40, ktorý vyslovil, že základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa
článku 20 ods.1 Ústavy SR, základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 a 3 Ústavy SR,
bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/305/2007-446 porušené. Keďže si žalobca
uplatňoval nárok z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 1 ods.1 zákona č. 58/69

Zb., bolo treba aplikovať na premlčanie práva na náhradu škody § 22 ods.1 zákona č. 58/69 Zb. Právo sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenia právazrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia - oznámenia zrušujúceho rozhodnutia.
Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004, premlčacia doba
trojročná. Sťažovateľ podal žalobu 21. 10. 2005, preto nárok na náhradu škody nebol premlčaný.

Nález Ústavného súdu je v konkrétnej veci záväzný. Najvyšší súd za spôsobilý dovolací dôvod
podľa § 243f ods.1 OSP nepovažoval nesúhlas mimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov
súdmi. Mimoriadnym dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi. Ťažisko dokazovania je pred súdom prvého stupňa jeho skutkové závery je oprávnený
dopĺňať a korigovať odvolací súd. Potom námietky mimoriadneho dovolateľa uvádzané v odôvodnení

mimoriadneho dovolania o tom, že rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, boli
dovolateľom prezentované výlučne v súvislosti s podľa jeho názoru zlým vyhodnotením dokazovania,
a preto neobstoja.

K námietke mimoriadneho dovolateľa, ktorý vytýkal súdom nižších stupňov nedostatok odôvodnenia ich
rozhodnutí v časti uplatneného ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť ako spoločníkovi spoločnosti
N., s. r. o., Najvyšší súd SR konštatoval nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia

v zmysle § 157 ods.2 OSP. Absentuje úvaha o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym
úkonom žalovaného. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou. Vzťah príčiny a následku musí
byť priamy, bezprostredný a neprerušený a musí byť zrejmé, medzi akou ujmou (následkom) a akou
skutočnosťou (príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť. Škodu treba izolovať od všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá konkrétna príčina ju vyvolala. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná

súvislosť príčiny a následku.

Žalobca na pojednávaní 22. 01. 2013 uviedol, že zotrváva na žalobe na zaplatenie ušlého zisku v
rozsahu zrušenia rozsudkom Najvyššieho súdu SR 117 773,52 Eur z podnikania v právnickej osobe N.,
s. r. o. Uviedol, že obvinenie proti nemu bolo vznesené 08. 06. 1994, trestné stíhanie bolo právoplatne
zastavené 17. 02. 2004. V časovom období 20. 01. 1995 až do 19. 03. 1996 vykonával väzbu. Obchodná

spoločnosť N., s. r. o. so sídlom N. Ž. bola zapísaná do obchodného registra 13. 10. 1992 a vymazaná
11. 04. 2006. On bol konateľom tejto obchodnej spoločnosti a zároveň jedným zo spoločníkov. Druhým
konateľom bol pán N., ktorý bol spoločníkom spoločnosti. Ťažisko obchodnej činnosti spoločnosti bolo
na ňom. Spoločnosť sa zaoberala dovozom tovaru zo zahraničia, rozsah predaja tovaru bol rozličný
potraviny, textil, nábytok, koberce, parkety, teda tovar rôzneho druhu. Obchodné aktivity spočívajúce

v zabezpečení a dovezení tovaru zo zahraničia na územie Slovenskej republiky a potom poskytnutie
tovaru obchodným partnerom na Slovensku vykonával v podstate on sám, najčastejšie komunikoval
so vtedajším riaditeľom Prioru. Obchodoval so súkromným podnikateľom pánom Q.. Druhý spoločník
pán N. obchodné aktivity nevykonával. V roku 1997 tento druhý spoločník zomrel. Pred smrťou trpel
rakovinou. Pred vznesením obvinenia 08. 06. 1994 sa nachádzal v zahraničí. Od manželky sa dozvedel

o tom, že na území Slovenskej republiky sa začalo trestné stíhanie. Voči nemu vzniklo podozrenie, že
sa vyhýba trestnému stíhaniu a opustil republiku, čo malo za následok, že sa popretŕhali obchodné
vzťahy, ktoré mal s obchodnými partnermi na Slovensku. Pán N. obchodných partnerov nepoznal. Na
území Slovenskej republiky sa vytvorila taká situácia, že konateľ obchodnej spoločnosti (žalobca) je
trestne stíhaný, nachádza sa v zahraničí, čo odradzovalo slovenských obchodných partnerov, ďalej v

tejto obchodnej činnosti so spoločnosťou pokračovať. Pán N. nevstúpil do obchodných aktivít, ktoré
mal žalobca rozbehnuté. Všetky obchodné listiny, ktoré za spoločnosť podpisoval, podpisoval svojím
menom (P.. R.). Keby boli listiny podpisované aj menom druhého spoločníka, bolo by sa aj jemu kládlo
v trestnom konaní za vinu to, čo sa kládlo žalobcovi, ale tá skutočnosť, že voči pánovi N. nevzniesli
obvinenie, ale iba voči žalobcovi svedčí o tom, že všetky listiny podpisoval žalobca. Po skončení väzby

v marci 1996 bol v obchodnom prostredí persona nongrata kvôli trestnému stíhaniu a vykonanej väzbe.
Predpokladalo sa, že bude odsúdený, dostane vysoký trest odňatia slobody, za takýchto okolností keby
aj vyvíjal obchodné aktivity, nebol by našiel takého obchodného partnera, ktorý by bol ochotný s ním
obchodovať.Nemalmožnosťfyzickydisponovaťpísomnýmimateriálmi,pretoževšetkypísomnédoklady
obchodnej spoločnosti v súvislosti s trestným stíhaním boli odobraté ako aj razítka spoločnosti.

Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že by existovala príčinná súvislosť medzi
vznesením obvinenia na žalobcu a ušlým ziskom žalobcu v obchodnej spoločnosti tak, ako to žalobca
uviedol.Žalobca navrhol na okolnosť vykonávania obchodovania spoločnosti N., K.. Q.. X.. N. K..

Z výpovede svedka A.. E. O. vyplynulo, že v rokoch 1985 až rok 1995 vykonával funkciu Q. X. M.
S. N. Ž.. Oslovil ho žalobca, predstavil mu obchodnú spoločnosť N., K.. Q.. X.. Keď si nahliadnutím

do obchodného registra zistil, že sa jedná o existujúcu spoločnosť, súhlasil s tým, aby začali viesť
obchodné rokovania. Žalobca pre obchodný dom Prior nebol síce ťažiskový dodávateľ, ale pomerne
často obchodne rokovali v objemoch v miliónoch Sk. N. Ž. sa bežne rozprávalo, že žalobca sa má
nachádza v Brazílii, že tam má byť vo väzení. Tým si vysvetlil, že obchodná spoločnosť N., K.. Q.. X..
prestala s Priorom obchodovať.

Keď odišiel z pozície riaditeľa v roku 1995 od obchodných námestníkov, s ktorými sa stretal sa dozvedel,

že žalobca už s Priorom obchodne nespolupracoval. Počas obchodných rokovaní za spoločnosť
podpisoval a chodil na jednanie len žalobca. S druhým konateľom obchodnej spoločnosti on nikdy
nejednal, aj listiny, ktoré chodili z obchodnej spoločnosti N., K.. Q.. X.. C. S. F. S. Ž.. X. N. K. K. N.,
K.. Q.. X.. hodnotí ako korektné, neproblematické. Keď sa žalobca v určitom časovom období odmlčal,
žiadna iná osoba za obchodnú spoločnosť N., s. r. o. sa neozvala a nenavrhla pokračovať v obchodných

rokovaniach.

K. K. Q. uviedol, že s obchodnou spoločnosťou N., K.. Q.. X.. mal obchodné rokovanie v rokoch 1993 -
1994. Za túto obchodnú spoločnosť s ním jednal žalobca. Iná osoba na jednania nechodila. Spoločnosť
N., s. r. o. bola dodávateľom, on bol odberateľom. Obchodné vzťahy boli bezproblémové a férové.
Problémová pre neho začala byť táto obchodná spoločnosť až v čase, kedy už žalobcu nebolo, keď

nebol dostupný na Slovensku. Nevedel si presne spomenúť, či to bol rok 1994 alebo 1995. V roku 1996
a v nasledujúcich rokoch už potom nenadviazal obchodné vzťahy so žalobcom. Príčina bola tá, že pre
neho sa stal žalobca nedôveryhodný, práve v súvislosti s jeho trestným stíhaním a s väzbou. V rokoch
1993 - 1994 nebolo na trhu veľa dodávateľov. Pri fyzickom stretnutí na rokovaniach vždy sa stretol len
so žalobcom, druhý konateľ za obchodnú spoločnosť nikdy neprišiel.

Žalobca po výpovedi vyššie uvedených svedkov ďalej uviedol, že obchodná spoločnosť N., K.. Q.. X..
bola v roku 1992 nezisková. Prvý rok ziskový bol rok 1993, čo je zrejmé aj z daňového priznania, kde sa
konštatoval základ dane 1 323 204,-- Sk, daňovým úradom vypočítaná daň 595 400,-- Sk, takže rozdiel
727 804,-- Sk. Uviedol, že v obchodnej spoločnosti N., K.. Q..X.. boli dvaja spoločníci, každý s rovnakým
podielom. Spoločenská zmluva obchodnej spoločnosti upravuje, akým spôsobom sa nadobudnutý zisk

rozdelí. Za rok 1993 sa s druhým spoločníkom dohodli tak, že 10 % zo zisku budú reinvestovať do
spoločnosti a 90 % zisku si rozdelia pol na pol. Po vznesení obvinenia obchodná spoločnosť žiadne
obchodné aktivity nevykonávala a za rok 1995, keď bol vo väzbe, zistil, že druhý spoločník nepodal
ani prázdne daňové priznanie. V roku 1997 druhý spoločník zomrel. Spoločenská zmluva obchodnej
spoločnosti N., K.. Q.. X.. uvádzala, že o zisku obchodnej spoločnosti rozhodne valná hromada.

Účastníci konania ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhli.

Súd po vypočutí účastníkov konania, oboznámením sa s uzneseniami o vrátení vecí, ktoré boli žalobcovi
v trestnom konaní zadržané, výpisom z obchodného registra na obchodnú spoločnosť N., K.. Q.. X..
K. K. N. Ž. daňovým priznaním tejto obchodnej spoločnosti za rok 1993 o nároku žalobcu na priznanie
ušlého zisku 117 773,52 Eur, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobca pôvodne uplatnenou žalobou žiadal priznať ušlý zisk obchodnej spoločnosti N., K.. Q.. X.. K.
K. N. Ž. N. N. 7 278 540,-- Sk, čo je ušlý zisk za dobu desať rokov vzhľadom na to, že bol spoločníkom
tejto obchodnej spoločnosti. Vychádzal z daňového priznania spoločnosti za rok 1993.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde k
dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný priebeh vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratouočakávaného prínosu. Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu za situácie, že
poškodený mal zaistené predpoklady pre „pravidelný priebeh vecí“, teda že bol nielen ochotný, ale i
schopný svoju podnikateľskú činnosť prevádzkovať a že mal tiež zaistené potrebné predpoklady na

prevádzkovanie určitej činnosti. Nejde len o zmarenie zamýšľanej činnosti, či podnikateľského zámeru,
aleozásahdoužprebiehajúcehodeja,ktorýnebyťškodnejudalosti,viedolbykdosiahnutiukonkrétneho
zisku. Výška ušlého zisku podnikateľa je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a
nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie dňa 08. 06.

1994, čím sa začalo trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené s právoplatnosťou dňa 17. 02. 2004. V tomto
časovom období žalobca bol od 20. 01. 1995 do 19. 03. 1996 vo väzbe. Z výpisu z obchodného registra
X. K. Ž. X. K. N. N. Č. XXX/L je preukázané, že obchodná spoločnosť N., K.. K. Q.. X.. bola zapísaná
do obchodného registra dňom 13. 10. 1992 a vymazaná dňom 11. 04. 2006. Od 13. 10. 1992 do 10.
04. 2006 v spoločnosti boli dvaja spoločníci, každý s rovnakým základným vkladom. Okrem žalobcu aj
P.. N. N.. Preukázané je to v spise výpisom na č. l. 214, 215, 325, 762. Jednalo sa o činnú obchodnú

spoločnosť, ktorá od začiatku vykonávala obchodné aktivity. V priznaní k dani z príjmov právnických
osôb, ktorá bola predložená za rok 1993 Daňovému úradu II Žilina dňa 31. 03. 1994 pre uvedenú
obchodnú spoločnosť K. K. B. C. XX, Ž., P.: XX XXX XXX, je preukázané, že základ dane je 1 323
204,-- Sk, daň vypočítaná daňovým úradom vo výške 595 400,-- Sk. Rozdiel medzi základom dane a
daňou predstavuje sumu 727 804,-- Sk. Okrem toho, že obchodná spoločnosť za uvedený rok predložila

daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť bola zisková, obchodné aktivity tejto spoločnosti
potvrdili aj svedkovia vypočutí v súdnom konaní už v predchádzajúcom časovom období, napr. svedok
K. Q., pričom aj na poslednom pojednávaní svedok potvrdil obchodné aktivity v rokoch 1993 - 1994.
Naviac na poslednom pojednávaní potvrdil tieto aktivity aj svedok A.. E. O.. Za obchodnú spoločnosť
napriek tomu, že mala dvoch spoločníkov, jednal a aktivity vyvíjal žalobca. Obidvaja svedkovia potvrdili,

že žalobca chodil za spoločnosť na obchodné jednania, žalobca uzatváral kontrakty, žalobca podpisoval
listiny svojim podpisom. S druhým spoločníkom nejednali, on za spoločnosť nepodpisoval. Žalobca bol
dňa 08. 06. 1994 obvinený, dňom 20. 01. 1995 bol vzatý do väzby. Sám uvádza, že po tomto termíne už
prestali akékoľvek obchodné aktivity. Jednak z toho dôvodu, že fyzicky vykonával väzbu až do 19. 03.
1996 a jednak z toho dôvodu, že v súvislosti so začatým trestným stíhaním musel pre orgány činné v

trestnom konaní odovzdať písomnú agendu aj týkajúcu sa obchodov spoločnosti N., K.. Q.. X.. Naviac vo
svojomobchodnomprostredívmiestebydliskavŽilinebolpersonanongratakvôliobvineniuavykonanej
väzbe. Z tohto dôvodu ani druhý zo spoločníkov (keďže nemal k dispozícii písomnú agendu) nemohol
vykonávať obchodné aktivity druhý spoločník P.. N.. Naviac tento v roku 1997 zomrel. Žalobca nového
spoločníka do spoločnosti neprijal, nemalo to význam, keďže obchodná spoločnosť kvôli jeho trestnému

stíhaniu a väzbe bola pre obchodných partnerov nedôveryhodná.

Z predložených uznesení Krajského úradu vyšetrovania PZ zo dňa 19. 06. 1996 zo dňa 28. 06. 1996 je
preukázané,žetýmitodňamibolorozhodnutéotom,žežalobcovisavrátiazadržanévecikvôlitrestnému
stíhaniu. Medzi nimi sú vymenované aj listiny viažuce sa k obchodnej spoločnosti N., K.. Q.. X.. Žalobca
uviedol, že kompletne celá agenda bola vrátená až v súvislosti so zastavením trestného stíhania vo

februári 2004.

Z vyššie uvedeného robí súd záver, že obchodná spoločnosť N., K.. Q.. X.., ktorá vznikla 13. 10. 1992 a v
ktorej bol žalobca jedným zo spoločníkov s rovnakými základnými vkladmi, začala byť prosperujúca tak,
že z daňového priznania za rok 1993 spoločnosť vykazovala čistý zisk 727 804,-- Sk ako rozdiel medzi
základomdane1323204,--Skavyčíslenoudaňou595400,--Sk.Vroku1994dňa08.06.bolovznesené

obvinenie žalobcovi, v dôsledku čoho prestali akékoľvek obchodné aktivity. Žalobca ich nevykonával,
nemohla ich vykonávať ani spoločnosť, keďže písomná agenda bola zadržaná. Po skončení väzby
žalobcu v roku 1996 síce časť písomnej agendy bola spoločnosti vrátená, ale žalobca sám nepokračoval
v obchodných aktivitách, ktoré mal v predchádzajúcom období pred vznesením obvinenia rozbehnuté
a za spoločnosť nevykonával obchodné aktivity ani druhý spoločník. Potvrdili to vypočutí svedkovia.

Žalobca uviedol, že jednak z toho dôvodu, že od začiatku nebol obchodne činný, zdravotný stav mu to
nedovoľoval a v roku 1997 druhý spoločník zomrel. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že bezprostrednou
a hlavnou príčinou ušlého zisku obchodnej spoločnosti bola tá skutočnosť, že voči žalobcovi bolo
vznesené obvinenie a vykonávaná väzba. V príčinnej súvislosti absencie obchodných aktivít je aj to, že vrámci trestného stíhania písomná agenda bola pre trestné účely zabavená. Aj po vrátení časti písomnej
agendy v roku 1996 obchodná spoločnosť nevykonávala aktivity prostredníctvom žalobcu ako persona
non grata, v roku 1996 druhý spoločník zomrel. Takže zostal žalobca ako jediný spoločník, obchodné

aktivity nevykonával z dôvodu nedôveryhodnosti voči obchodným partnerom. Z rovnakého dôvodu
neprijal do spoločnosti ďalšieho spoločníka. Obchodná spoločnosť bola síce zapísaná v obchodnom
registri, ale bola neaktívna a vymazaná bola až dňom 11. 04. 2006. Z výpovede svedkov vyplynulo,
že za roky 1993 - 1994 bolo na trhu málo dodávateľov. Nebyť trestného stíhania žalobcu, nebola
by sa spoločnosť dostala do pozície, že bola na trhu dodávateľov neakceptovateľná. Naopak dá sa

predpokladať, že by bola aj v nasledujúcich rokoch zisková (po roku 1993). Vychádzajúc zo ziskového
roku 1993, čo je predchádzajúci rok pred vznesením obvinenia žalobcovi, ročný zisk spoločnosti by
predstavoval 727 804,-- Sk.

Pre účely výpočtu ušlého zisku tejto obchodnej spoločnosti treba vychádzať z celého časového obdobia
trestného stíhania žalobcu od 08. 06. 1994 až do 17. 02. 2004. Pretože počas celého tohto obdobia
neziskovosť spoločnosti bola len z dôsledku trestného stíhania žalobcu. Teda od 08. 06. 1994 do 17.

02. 2004. Za rok 1994 je to doba 7 mesiacov, za roky 1995 až 2003 je 12 mesiacov x 9 rokov a za
rok 2004 dva mesiace. Spolu 117 mesiacov. Pri ročnom zisku 727 804,-- Sk vychádza na jeden mesiac
suma 60 650,33 Sk, násobená 117 mesiacmi, je suma 7 096 088,9 Sk. Čo je predpokladaný zisk k
celej spoločnosti. Keďže v spoločnosti boli dvaja spoločníci, ktorí sa so ziskom delili na polovice, v
prípade žalobcu by bol predpokladaný zisk vo výške polovice, t. j. 3 548 045,-- Sk, čo predstavuje 117

733,52 Eur. Vychádza sa aj zo spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorá hovorí o tom, že každoročne
sa so ziskom naloží podľa rozhodnutia na valnej hromade. Za rok 1993, podľa vyjadrenia žalobcu sa
rozhodli s druhým spoločníkom, že 10 % zisku reinvestujú do spoločnosti a zvyšok 90 % zostáva ich
čistý výnos. Predpokladá sa, že by ho delili rovným dielom každému spoločníkovi. Keďže vzhľadom
na úmrtie druhého spoločníka nie je možné verifikovať toto tvrdenie žalobcu, súd z neho vychádza.

Tá skutočnosť, že druhý spoločník v roku 1997 zomrel, je právnou skutočnosťou a nemá vplyv na
vyčíslenie predpokladaného výnosu spoločnosti pre účely vyčíslenia ušlého zisku žalobcu. Ušlý zisk z
podnikania znamená stratu očakávaného prínosu za situácie, že poškodený mal zaistené predpoklady
pre pravidelný priebeh vecí. Smrť druhého spoločníka nie je v príčinnej súvislosti medzi predpokladaným
ušlým ziskom žalobcu, aký bol k vzneseniu obvinenia jún 1994.

Z vysloveného právneho názoru v rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri výške ušlého zisku
je nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetom období za obvyklých podmienok poškodený získal
s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie
tohto zisku potrebnými (strana 19).

Ako už vyplynulo z vyššie uvedeného podiel na zisku žalobcu v obchodnej spoločnosti Vath, s. r. o. by

predstatoval 117 773,52 Eur. Keďže však spoločníci sa na valnej hromade dohodli, že zo zisku 10 %
reinvestujú späť do spoločnosti, treba potom od tejto sumy odpočítať 10 % , čo je suma 11 779,96 Eur,
takže zostáva rozdiel 105 995,56 Eur ako ušlý zisk žalobcu. V prevyšujúcej časti, do sumy 117 773,52
Eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamieta.

Trovy konania pre žalobcu predstavujú trovy právneho zastupovania podľa Vyhlášky 655/2004 Z. z. a

noviel o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena sa vypočítava
z predmetu konania, ktorým je žalovaná suma v našom prípade 33 978 420,-- Sk. Podľa § 10 ods. 1
odmena za jeden úkon právnej služby je 80 650,-- Sk. Právnej zástupkyni žalobcu prináleží odmena
za zastupovanie za rok 2005 za úkony príprava a prevzatie, žaloba, písomné podanie 07. 12. 2005,
za každý z úkonov odmena 80 650,-- Sk, ku každému úkonu režijný paušál 150,-- Sk. Za rok 2006

za úkony námietka zo dňa 12. 01. 2006 a ďalšia námietka zaujatosti 26. 04. 2006 prináleží polovičná
odmena podľa § 14 ods. 2 písm.d) za každý úkon 40 325,-- Sk a za ďalšie úkony v tom istom roku
stanovisko k vyjadreniu žalovaného 26. 05. 2006, účasť na pojednávaní 29. 06. 2006, písomné podanie
10. 07. 2006, stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 11. 2006, ku každému z týchto úkonov
odmena 80 650,-- Sk a ku každému úkonu v roku 2006 režijný paušál 164,-- Sk. Za rok 2007 prináleží

odmena v plnej výške k úkonom - stanovisko k vyjadreniu žalovaného 05. 02. 2007, pojednávanie 08.
02. 2007, pojednávanie 20. 09. 2007 a odvolanie 29. 10. 2007, pojednávanie 20. 09. 2007 a odvolanie29. 10. 2007. Ku každému z týchto úkonov prináleží režijný paušál po 178,-- Sk. Za rok 2008 odmena
za pojednávanie na odvolacom súde 28. 02. 2008 vo výške 80 650,-- Sk a režijný paušál 190,-- Sk.
Za rok 2010 odmena za pojednávanie 28. 01. 2010 vo výške 2 677,09 Eur, k tomu režijný paušál 7,21

Eur, podobne aj za pojednávanie 11. 02. 2010. Súčtom potom na odmene prináleží 40 156,34 Eur, na
režijnom paušále za rok 2010 14,42 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu preukázala, že je platiteľkou DPH
od 01. 09. 2008, preto z odmeny za rok 2010 jej prináleží DPH vo výške 1 017,29 Eur. Súčet odmeny
40 156,34 Eur, režijného paušálu 14,42 Eur a DPH 1 017,29 Eur predstavuje 41 188,05 Eur.

Ďalej sú trovy konania žalobcu trovy odvolacieho konania 12Co/113/2010-720, ktoré mu boli priznané

vo výške 3 192,95 Eur.

Trovy z mimoriadneho dovolania vypočítaná odmena zo žalovanej sumy 1 127 876,-- Eur, v roku 2011
za úkony príprava a prevzatie a vyjadrenie, za jeden úkon odmena 2 677,49 Eur, ku každému úkonu
režijný paušál 7,41 Eur, takže spolu na týchto trovách 5 369,8 Eur.

Trovy konania za súčasné procesné konanie (14C/359/2012) vypočítané zo žalovanej sumy 117 773,52
Eur a to odmena a režijný paušál za úkon príprava, prevzatie, v roku 2012 odmena 658,93 Eur, režijný

paušál 7,63 Eur a za rok 2013 pojednávanie 22. 01. odmena 658,93 Eur, režijný paušál 7,81 Eur, spolu 1
333,3 Eur. Ďalej náhrada za stratu času právnej zástupkyne na pojednávanie za 6 polhodín po 13,01 Eur,
suma 78,06 Eur a náhrada za cestovné Volkswagen Polo Žilina - Banská Bystrica a späť ako základná
náhrada 0,183 Eur x 180 km = 32,94 a náhrada za použité pohonné hmoty pri spotrebe 5,1 l na 100 km,
počet 180 km a cena pohonnej hmoty 1,55 Eur = 14,23 Eur, takže na cestovnom spolu 47,17 Eur.

Právna zástupkyňa je platiteľkou DPH, prináleží potom zo súm 5 369,8 Eur + 1 333,3 Eur + 78,06 Eur
+ 47,17 Eur = 6 828,33 Eur, z toho DPH 20 % činí 1 365,66 Eur.

Súčtomtrovykonaniaprežalobcuatoodzrušenéhorozsudku7C/178/2005-688aždoposiaľpredstavujú
41 392,93 + 3 192,95 + 5 369,8 + 1 333,3 + 78,06 + 47,17 + 1 365,66 s výsledkom 52 779,87 Eur. Táto
suma predstavuje trovy konania žalobcu v rozsahu 100 %.

Žalobca podal žalobu, ktorou žiadal priznať sumu 1 127 876,9 Eur, vyhovené je žalobcovi na sumu
985,03 Eur + 947 705,84 Eur, spolu 948 690,87 Eur (rozsudok 7C/178/2005-688). Z tejto sumy treba
odpočítať 117 773,52 Eur (zrušujúcim rozsudkom najvyššieho súdu 5MCdo/1/2011-770), takže vyjde
rozdiel 830 917,35 Eur. Na túto sumu sú súdne rozhodnutia právoplatné. K tejto sume treba pripočítať
v tomto procesnom konaní priznanú sumu 105 995,56 Eur (dňa 22. 01. 2013), takže vyjde výsledok

936 912,91 Eur. Vo zvyšku je žaloba zamietnutá (do sumy 1 127 876,9 Eur). Žalobca je zo žalovanej
sumy 1 127 876,9 Eur úspešný na sumu 936 912,91 Eur, teda v rozsahu 83 % a neúspešný je na 17
%. Rozdiel medzi tým 83 mínus 17 je 66 %, v takomto rozsahu prináleží žalobcovi náhrada trov konania
podľa § 142 ods.2 OSP.

Z celkových trov konania žalobcu 52 779,87 Eur predstavuje rozsah 66 % sumu 34 834,71 Eur. Túto

sumu priznáva súd ako náhradu trov konania žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byťpodpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.