Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309206264
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5309206264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: O.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom, so sídlom
J., I. č. XXX, proti odporcovi: Obci Skalité - Prevádzkarni, Skalité 598, IČO: 35 996 111, zastúpenému
JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom G. A. XX, Y., v konaní o zaplatenie 11.107,55 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/10/2010-351
zo dňa 19. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že odporcovi
náhradu trov n e p r i z n á v a .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/10/2010-351 zo dňa 19. júla 2012 zamietol návrh navrhovateľa
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.107,55 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
21.1.2010 do zaplatenia. Zároveň zaviazal navrhovateľa k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania

vo výške 3.538,69 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu
JUDr. Jozefa Pikuliaka, advokáta, Advokátska kancelária Y., G. A. č. XX.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal proti Obci Skalité,
jej prevádzkarní, ktorá prevádzkovala miestne lyžiarske stredisko vlek F12 Snežienka, vlek F10
Sefaríni a vlek H130 Skaľanka, žalovanej sumy na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ
je vlastníkom pozemkov pod lyžiarskym strediskom, keď v predchádzajúcom časovom období mal

navrhovateľsodporcomuzavreténájomnézmluvy,ktorévšakpodľatvrdenianavrhovateľauzatváralpod
nátlakom nedobrovoľne, pretože vždy najskôr musel podpísať zmluvu na ďalšie časové obdobie, inak
by mu odporca nevyplatil nájom za predchádzajúce časové obdobie. Z toho dôvodu odmietol uzavrieť
nájomné zmluvy za sporné časové obdobie za rok 2007/2008 zo dňa 8.1.2007 a 2008/2009 zo dňa
21.11.2008. Sporným časovým obdobím je čas od 1.1.2007 do 31.7.2009, t.j. 943 dní. Keďže v tomto
časovom období prevádzkoval odporca vlek, lyžiarske stredisko, bez platného právneho titulu - nájomnej
zmluvy, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať. Podľa

navrhovateľom predloženého znaleckého posudku je všeobecná hodnota nájmu pozemkov 0,443 eur/1
m2 x 943 dní, je žalovaná suma 11.107,55 eur.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že predmetom sporu je čas od 1.1.2007
do 31.7.2009, teda istina za 943 dní. K uvedenému časovému obdobiu sa vzťahujú okrem uvedenej
nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2007, ktorá bola uzavretá do 30.4.2007, aj návrhy nájomných zmlúv z

8.11.2007 (na obdobie od 1.12.2007 do 30.4.2008) a z 21.11.2007 (na čas od 1.1.2008 do 30.4.2009),
ktoré ale zo strany navrhovateľa neboli podpísané, preto nedošlo k ich uzavretiu.

Sporné časové obdobie od 1.1.2007 do 31.7.2009, ako bolo vyššie uvedené, zahŕňa v sebe obdobie
platnosti zmluvy zo dňa 2.1.2007, ktorá platila od 1.1.2007 do 30.4.2007. Uvedený právny úkon je

platným právnym úkonom, ktorý nebol uzavretý pod nátlakom, bol určitý a zrozumiteľný. Za čas od
1.1.2007do30.4.2007navrhovateľovipatrilozmluvnédohodnuténájomnévovýške6%ztržbyvpomere
3 : 2 : 1, teda pre navrhovateľa vo výške 4.564,- Sk, ktorá mu bola aj dňa 15.5.2007 vyplatená. V
uvedenom časovom období existoval platný právny titul, preto na strane odporcu neexistuje bezdôvodné
obohatenie, nárok za uvedené časové obdobie zanikol zaplatením nájomného, a teda návrh za uvedené
časové obdobie nebol podaný dôvodne. Predmetom skúmania bol čas nasledujúci po tomto období,

teda čas od 1.1.2007 do 31.7.2009. Vlek sa nevyužíval (v odôvodnení je nesprávne uvedené využíval)
počas celého uvedeného obdobia, ale len v zimnej sezóne, v lete bola na ňom vykonávaná len
údržba. Súd prvého stupňa sa preto zaoberal, či v uvedenom časovom období existoval platný právny
titul alebo odporca užíval nehnuteľnosti bez platného právneho titulu, vzhľadom k tvrdeniu odporcu,
že došlo k obnove poslednej platnej nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007 s poukazom na ust. § 676

ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/156/2006 - teda obnoveniu
pôvodného nájomného vzťahu zo dňa 1.2.2007, pretože odporca užíval lyžiarske stredisko bez zmlúv
a navrhovateľ nepožiadal o vypratanie nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že zmluva zo dňa
1.2.2007 je platným právnym úkonom, pretože obnoviť možno len platný právny úkon. Navrhovateľ
uviedol, že nepožiadal o vypratanie, ani nepodal žalobu o vypratanie navrhovateľa na súd. Keďže

zmluva zo dňa 2.1.2007 bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.4.2007, aj obnovovaná zmluva
pre rok 2008 a 2009 platila priamo zo zákona na dobu určitú od 1.1. do 30.4. toho ktorého roka
za tam dohodnutých zmluvných podmienok, na základe nevyvrátiteľnej domnienky - konkludentného
obnovenia nájomného vzťahu, pretože navrhovateľ nežiadal o vypratanie do 30 dní, teda do 30.1.2008,
do 30.1.2009. Z uvedeného dôvodu za zimnú sezónu roku 2008 patrí navrhovateľovi zmluvne dohodnutý

nárok vo výške 6 % z tržby podľa pomeru 3 : 2 : 1, teda vo výške 2.934,- Sk a za rok 2009 vo
výške 6.537,34 Sk (217,- eur). Daný nárok za roky 2008 a 2009 nebol navrhovateľovi vyplatený, no
keďže navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a neuplatnil nárok na zaplatenie
zmluvného plnenia, ani v tomto smere nevykonal zmenu návrhu a súd je viazaný v zmysle § 152 ods. 2
O.s.p. a § 153 ods. 2 O.s.p. návrhom, preto návrh zamietol v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa na okraj poznamenal, že v prípade, keby nedospel k právnemu záveru o obnove
nájomného vzťahu podľa § 675 ods. 2 OZ, má za to, že bezdôvodné obohatenie je skutočná
majetková ujmy nie ujma predpokladaná, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Základným predpokladom je
preukázanie skutočného majetkového prospechu a nie prospechu predpokladaného na strane odporcu.

Odporca užíval pozemky navrhovateľa bezplatne, a preto ak by nedošlo k obnove nájomného vzťahu,
bezdôvodným obohatením by bola suma, ktorú nevynaložil, ale za splnenia zákonných podmienok
vynaložiť musel. Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon a všeobecné trhové nájomné nezávisí len
od požiadavky navrhovateľa, ale aj od vôle odporcu a od skutočnej trhovej ceny nájomného v danej
lokalite za daných okolnosti. Navrhovateľ uviedol, že v rokoch 2008 a 2009 nedostal žiadnu inú ponuku

na prenájom nehnuteľností za vyššiu trhovú cenu, než mu bola vyplácaná odporcom. S poukazom na
uvedenépretoajvprípade,akbyzáversúduboltaký,ženeexistujeplatnýprávnytitulanedošlokobnove
nájmu, potom výška bezdôvodného obohatenia by zodpovedala skutočnej reálnej ujme navrhovateľa
vo výške, ktorú mohol obdržať, no keďže žiaden iný subjekt mu ponuku neposkytol, nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že s rozsudkom nesúhlasí. Odvolateľ považuje zmluvu o nájme pozemku za obdobie od 1.1.2007 do
30.4.2007 s dátumom uzatvorenia 2.1.2007 (ďalej len „antidatovaná zmluvu“) za absolútne neplatnú.
Ďalej v odvolaní poukázal na to, že predmet zmluvy je neurčitý. Antidatovaná zmluva totiž obsahuje

„parcelné čísla“, ktoré nezodpovedajú evidencii pozemkov v katastri nehnuteľnosti. Keďže právny
úkon musí byť určitý a každému, kto sa s ním stretne zrozumiteľný, v danom prípade je predmet
nezrozumiteľný a neurčitý v tom, ktorá konkrétna časť z celkovej výmery KN/EN je predmetom zmluvy a
či dané „parcelné číslo“ je KN alebo EN. Ďalej v odvolaní uviedol, že dohodnuté „nájomné“ reálne nie jenájomným, ale podielom zo zisku. Nájomné mal žalovaný podľa antidatovanej zmluvy platiť percentom
z čistej tržby, no v čase uzavretia tržby čistá tržby nebola známa, a teda nemohla byť dohodnutá
výška nájomného. Antidatovaná zmluva bola uzavretá pod nátlakom tak, ako aj predchádzajúce zmluvy.

Zmluvy sa vždy uzatvárali spätne s antidatovaním. Žalovaný podmieňoval vyplatenie „nájomného“
podpísaním vopred pripravenej zmluvy za predchádzajúce obdobie, prípadne aj podpísaním pripravenej
zmluvy na nasledujúcu sezónu. Súd vyhodnotil, že zmluva nebola uzavretá pod nátlakom. Odporca len
formálne prezentoval záujem o dohodu, pričom výška nájomného sa nikdy neriešila inak, ako neustálym
direktívnym návrhom 6 % z čistej tržby. Odvolateľ má za to, že predpokladom obnovenia nájmy v zmysle

§676ods.2OZje,ženájomcaužívaveciajposkončenínájmu.Musíísťoužívaniepokračujúcehodňom
nasledujúcim po skončení pôvodnej nájomnej zmluvy. V danom prípade by musel žalovaný pokračovať
v užívaní dňom 1.5.2007. Žalovaný dňom 1.5.2007 žiaden z mojich pozemkov neužíval spôsobom
dohodnutým v antidatovanej zmluve. Preto interpretácia ust. § 676 ods. 2 OZ súdom tak, že na základe
antidatovanej zmluvy obnovená zmluva platila pre rok 2008 na dobu od 1.1.2007 do 30.4.2007 a pre rok
2009nadobuod1.1.2009do30.4.2009,akoajto,žeovyprataniemoholvroku2008žiadaťdo30.1.2008

a v roku 2009 do 30.1.2009 je podľa názoru odvolateľa v rozpore s účelom uvedeného zákonného
ustanovenia. Odvolateľ poukazuje na to, že predmetné pozemky nie je možné vydať ani vypratať s
ohľadom na charakter stavby, ktorá je na nich. Vydanie sa vzťahuje na hnuteľné veci, vypratanie sa
vzťahuje na vypratanie hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
nájmu. Nehnuteľnú vec umiestnenú na inej nehnuteľnej veci je možné len odstrániť. Každý pozemok,

hoci je v rámci lyžiarskeho areálu, je samostatným predmetom sporu. Ak už súd vyslovil podľa názoru
odvolateľa nesprávne, že došlo k obnoveniu nájomného vzťahu na základe antidatovanej zmluvy, mal
posudzovať obnovenie vo vzťahu ku každému pozemku jednotlivo, a to preto, lebo odporca vo svojom
podaní súdu zo dňa 8.5.2012 uvádza rôzne doby a spôsoby užívania. Preto podľa odvolateľa nesprávne
vec správne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. Odvolateľ považuje rozsudok súdu prvého stupňa s ohľadom na priebeh konania za
nepredvídateľný, keď Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti súdu. Preto odvolateľ
má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne
navrhovateľ podáva odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a pre prípad, že bude toto

rozhodnutie potvrdené, navrhuje, aby odvolací súd pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, ktoré otázky neboli v doterajšej judikatúre súdov riešené:
1. Či v danom prípade je možné aplikovať ako zákonnú podmienku skončenia nájmu (§ 676 ods. 2 OZ)
inštitút vypratania nehnuteľnosti cestou podania žaloby na súde, keď lyžiarske vleky ako líniová stavba
- nehnuteľnosť, stoja aj na pozemkoch iných vlastníkov, s ktorými odporca má údajne uzatvorené platné

nájomné zmluvy alebo toto nie je možné lebo lyžiarske vleky je možné len odstrániť v rámci aplikácie
predpisov verejného práva.
2. Či s ohľadom na dohodnutý účel nájmu došlo priamo zo zákona § 676 ods. 2 OZ k obnoveniu nájmu
tak, ako ustálil súd prvého stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. a po nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. vo veci samej potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého dospel
k právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré
skutočností považuje za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri
vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na dôvody v ňomuvedenéodvolacísúdvpodrobnostiachodkazujeanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia
dodáva nasledovné:

Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie nepovažoval za dôvodné. Aj podľa
odvolacieho súdu v prejednávanej veci považuje právny úkon nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007 za
platný právny úkon. Uvedená nájomná zmluva zo dňa 2.1.2007 má všetky náležitosti nájomnej zmluvy.
Odporca teda neužíval sporné nehnuteľností bez právneho dôvodu, keďže platná nájomná zmluva zo
dňa 2.1.2007 s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa obnovovala.

Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolanie. Prenajaté nehnuteľnosti boli označené parcelným číslom EN pred THM,
ktorá skutočnosť znamená, že nehnuteľnosti v nájomnej zmluve boli vyjadrené určitým a zrozumiteľným
spôsobom. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku pochybenie nezistil, a preto rozsudok vo veci
samej potvrdil ako vecne správny.

Napriek tomu, že odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, a teda odporca podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mu za obvyklých podmienok
patrilo právo na náhradu trov konania, odvolací súd zvážil charakter prejednávanej veci a dospel k
právnemu záveru, že je dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 150 O.s.p. o dôvodoch

hodných osobitného zreteľa. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia jeho aplikácia prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Odvolací súd výnimočnosť vzhliadol predovšetkým v okolnostiach a charaktere prejednávanej
veci, keď navrhovateľ preukazoval snahu brániť svoje vlastníctvo k pozemkom, ktoré užíva odporca. S
poukazom na skutočnosť, že ide o rozsiahlu výmeru pozemkov, ktoré odporca užíva pri prevádzkovaní
vlekov na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, odvolaciemu súdu sa javilo spravodlivé a zákonné,
aby v prejednávanej veci každý z účastníkov si hradil vzniknuté trovy konania sám, tak prvostupňového

ako aj odvolacieho.

Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcovi
sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.