Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212469
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212212469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou PhD, v právnej veci navrhovateľa: F.

A., nar. XX.X.XXXX, S. č. 3, V., proti odporcovi: Správcovské bytové družstvo IV Košice, IČO: 00 216
666, Levočská č. 3, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Tibor Sásfai, Fejova č. 4, Košice, v konaní o
určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze vlastníkov bytov s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý n a h r a d i ť odporcovi trovy konania vo výške 325,82 eur, titulom trov
právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu, advokátovi JUDr. Tiborovi

Sásfaiovi na účet vedený v Tatra banke a.s., číslo účtu: 2629720020/1100 a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou podanou na súde dňa 2.5.2012 v spojení s jej doplnením zo dňa 23.10.2012
domáhal, aby súd vyhlásil uznesenie k bodu 3 schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.4.2012 za
neplatné a aby odporcovi zakázal používať vlastné pravidlá pri rozúčtovaní spotreby tepla, nakoľko pri
vyúčtovaní ročnej spotreby tepla je povinný sa riadiť zákonom o energetike a § 7 ods. 1 a 2 vyhl. ÚRSO
č. 358/2009 Z. z.. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
Neskôr navrhovateľ svojim podaním zo dňa 27.11.2012 navrhol doplniť žalobu tak, aby bol odporca

zaviazaný tiež nahradiť vlastníkom bytov škodu, ktorá im v súvislosti s aplikáciou nezákonného
uznesenia o rozúčtovaní spotreby tepla vznikla. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 12.2.2013,
oznámil navrhovateľ súdu aby súd nebral do úvahy tento návrh na doplnenie petitu a trval na petite ako
bol špecifikovaný dňa 23.10.2012.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 25.3.2013, namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie v tomto konaní. Uznesenie vlastníkov bytov, ktorého vyslovenia neplatnosti sa navrhovateľ

domáha, nie je úkonom správcu, ale výsledok hlasovania vlastníkov bytov. Sám navrhovateľ si v žalobe
odporuje, keď v jednom momente tvrdí, že hlasovanie vykonal správca a na druhej strane sa domáha
vyslovenia neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov. Bez ohľadu na to, že schôdza vlastníkov bola zvolaná
v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z., a navrhovateľ si uplatňuje svoje zákonné právo v zmysle § 14 ods. 4
cit.zák.,vtomtokonaníniejesprávcaakoodporcavecnepasívnelegitimovaný,abymohlobyťotakomto
návrhu v merite veci rozhodnuté. Odporca sa vyjadril aj k tvrdeniu navrhovateľa, že uznesenie vlastníkov
bytov z apríla 2008 je podľa navrhovateľa neplatné. Podľa odporcu ak mal navrhovateľ pochybnosti o

platnosti tohto uznesenia mal sa v stanovenej lehote domáhať vyslovenia neplatnosti tohto uznesenia
na súde. Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval žalobu navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi
náhradu trov konania.V reakcii na vyjadrenie odporcu navrhovateľ, v podaní doručenom súdu dňa 23.4.2013, uviedol, že
správca pri vznesení námietky vecnej legitimácie sa nezaoberal § 8 zák. č. 182/1993 Z. z.. Správca
zvolal schôdzu, určil program, viedol schôdzu a v rozpore s citovaným zákonom - § 14 ods. 1 a 3

vyzval vlastníkov hlasovať o nezákonných pravidlách ročného rozpočítavania nákladov za dodané teplo.
To, že tieto pravidlá sú v rozpore so zákonom o tepelnej energetike a vyhláškami ÚRSO mal potvrdiť
podľa navrhovateľa aj KI-ŠEI svojim rozhodnutím č. 562/170/2012. K hlasovaniu z roku 2008 uviedol
navrhovateľ, že toto považuje za neplatné, nakoľko podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom, čo je podľa navrhovateľa prípad predmetného hlasovania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.6.2013 odporca reagoval na vyjadrenia navrhovateľa a
uviedol, že zvolanie schôdze vlastníkov bytov odporcom je jeho povinnosťou ako správcu a takisto aj
jeho právo a rovnako je jeho právo dať aj hlasovať o akomkoľvek návrhu na schôdzi, pričom rovnaké
právo má aj každý zo zúčastnených vlastníkov bytov prítomných na danej schôdzi. Odporca zároveň

opätovne namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a znova zdôraznil, že navrhovateľ sa môže domáhať
vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov proti ostatným vlastníkom bytov a
nebytových priestorov.

Podaním doručeným dňa 12.11.2013 zotrval navrhovateľ na svojich doterajších stanoviskách a uviedol,

že odporcom pripravené pravidlá ročného rozpočítania nákladov sú v rozpore so zákonom o tepelnej
energetike a vyhláškami ÚRSO, čo potvrdil aj KI-ŠEI svojim rozhodnutím č. 562/170/2012 a následne
po odvolaní správcu aj Štátna energetická inšpekcia Trenčín rozhodnutím č. 2472/2000/2012 zo dňa
17.10.2012. Ďalej navrhovateľ uviedol, že zákon o vlastníctve bytov v žiadnom paragrafe neumožňuje
vlastníkom bytov hlasovať o energetickej legislatíve štátu, alebo o zmene tejto legislatívy - ak by sa tak

stalo išlo by podľa navrhovateľa o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Zo žaloby a listín predložených navrhovateľom aj odporcom mal súd za preukázané, že navrhovateľ
je vlastníkom bytu na S. v V. a odporca je správcom bytového domu, v ktorom sa byt navrhovateľa
nachádza.

Na pojednávanie nariadené na deň 25.11.2013 sa dostavil navrhovateľ a právny zástupca odporcu.
Navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že vo februári 2012 ho ostatní vlastníci bytov požiadali o
vykonanie kontroly hospodárenia na správcovskom bytovom družstve. Navrhovateľ následne navštívil
správcu a po zistení porušenia zákona ho požiadal o odstránenie pochybení. Jedným z týchto pochybení

bolo aj ročné rozúčtovanie spotreby tepla, keďže správca rozúčtovával teplo podľa vlastných pravidiel.
Na schôdzi vlastníkov v apríli 2012 dal správca napriek upozorneniu navrhovateľa hlasovať o vlastných
pravidlách, pričom jedine navrhovateľ bol proti. V tom istom roku sa mal navrhovateľ obrátiť na štátnu
energetickú inšpekciu o prešetrenie spôsobu rozúčtovávania tepla správcom, ktorá mala zistiť porušenie
zákona. Keďže sa správca odvolal, Štátna energetická inšpekcia Trenčín rozhodnutie potvrdila. Dnešný

stav je taký, že správca podal žalobu na súd proti rozhodnutiu Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín
a navrhovateľ stav tohto konania nepozná. Na uvedené uviedol právny zástupca odporcu, že krajský
súd zrušil rozhodnutie štátnej energetickej inšpekcie. Zároveň právny zástupca namietal nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcu a predložil súdu rozsudok tunajšieho súdu č. k. 36C/279/2012-33,
na podporu svojej námietky nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Následne obaja navrhovateľ aj

odporca vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, boli súdom poučení podľa § 120
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a poučeniu porozumeli.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon“) (Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome), na správu domu sa zriaďuje

spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci
bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo
fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 8 ods. 1 zákona, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá

má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu
môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.Podľa § 14 ods. 1 zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku

na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze.
Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich
pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 2 zákona, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí
schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to
neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6,
§ 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Podľa § 14 ods. 4 zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci, súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa nie
je v žiadnej časti oprávnená.

Súd sa totiž stotožnil so stanoviskom odporcu, ktorý namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Z povahy
veci jednoznačne vyplýva, že v danom prípade odporca nemôže byť hmotnoprávne vôbec zodpovedný

za výsledok hlasovania vlastníkov bytov na schôdzi, hoci ju zvolal, nakoľko takéto rozhodnutie je
spoločným rozhodnutím vlastníkov bytov v príslušnom bytovom dome podľa hlasovania v zmysle § 14
zákona a nie prejavom výkonu funkcie správcu. Pokiaľ navrhovateľ s prijatým rozhodnutím vlastníkov
bytov nesúhlasil a bol prehlasovaným vlastníkom bytu (čo je zrejmé z tvrdenia navrhovateľa, že iba on
sám na predmetnej schôdzi hlasoval proti navrhnutým pravidlám rozúčtovania tepla), tak potom v zmysle

platného právneho stavu a v súlade s § 14 ods. 4 zákona, mal právo domáhať sa určenia neplatnosti,
respektíve rozhodnutia na súde, avšak vo vzťahu voči ostatným vlastníkom bytov a spoluvlastníkom
bytového domu, t.j. nie voči správcovi domu.

Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, ktorou požadoval, aby súd zakázal odporcovi používať vlastné

pravidlá pri rozúčtovaní tepla, táto neobstojí, lebo navrhovateľ jednak úplne nesprávne pochopil znenie
§ 39 Občianskeho zákonníka a jednak hlasovanie vlastníkov bytov o spôsobe rozpočítania nákladov
na teplo v rámci ich bytového domu nemožno v žiadnom prípade považovať za zmenu energetickej
legislatívy štátu ako to naznačoval navrhovateľ. Pod hlasovaním o energetickej legislatíve štátu alebo
jej zmenách treba rozumieť činnosť, ktorou sa príslušnými štátnymi orgánmi prijímajú právne normy v

danej oblasti, resp. novely týchto právnych noriem, pričom hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov (aj o
spôsobe rozúčtovania tepla) je iba autonómnym rozhodovaním vlastníkov bytov o spôsobe nakladania
so svojim majetkom a ako také je iba prejavom ich vlastníckych práv. Na neplatnosť právneho úkonu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nestačí iba osobné presvedčenie navrhovateľa, že určitý úkon
je neplatný - neplatnosť právneho úkonu musí byť osvedčená príslušným orgánom ochrany práva (v

tomto prípade by išlo o súd). Keďže túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal - nepredložil žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by vyslovilo neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov, ktoré umožňovalo správcovi
navrhovateľom napádané rozúčtovanie tepla (a v tomto konaní podľa vyššie uvedeného súd uzavrel,
že o neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov žaloval nesprávny subjekt) - súd musel zamietnuť jeho
žalobuajvčasti,vktorejpožadovalzakázaťodporcovipoužívaťvlastnépravidláprirozúčtovaníspotreby

tepla. Súd zároveň podotýka, že hoci navrhovateľ sa vo svojich vyjadreniach odvolával na rozhodnutie
štátnej energetickej inšpekcie, žiadne z nich nepredložil ako dôkaz v konaní. Navyše odporca uviedol,
že uvedené rozhodnutia boli v rámci správneho súdnictva zrušené, čo navrhovateľ žiadnym spôsobom
ani len nespochybnil.Vzhľadom na uvedené, súd musel žalobu navrhovateľa voči odporcovi vcelku zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože odporca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu navrhovateľa
zamietol a odporca si uplatnil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Náhrada trov konania

spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože odporca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú: 1./ odmenu za 4 úkony právnej služby v hodnote po 60,07 eur, čo
predstavuje 1/13 výpočtového základu v roku 2013 (prevzatie zastúpenia, písomné podanie z 21.3.2013
a z 7.6.2013 a účasť na pojednávaní dňa 25.11.2013), 2./ 4 x tzv. režijný paušál po 7,81 eur (§ 16 ods. 3
vyhlášky) a 3./ príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z: 4 x 60,07 + 4 x 7,81 eur). To všetko v súlade

s § 10 ods. 1, §13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.