Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/218/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200840
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5010200840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: X. N., nar.

XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U. - P., K. XXXX/XX, zast. splnomocneným zástupcom
JUDr. Ladislavom Sedlákom, nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - K., T. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie I. č. XXX XXX XXXX X z 1. 10. 2010, rozhodnutie II. č. XXX XXX XXXX X z 1. 10.
2010, rozhodnutie III. č. XXX XXX XXXX X z 1. 10. 2010, rozhodnutie IV. č. XXX XXX XXXX z 1. 10.
2010, rozhodnutie V. č. XXX XXX XXXX X z 11. 10. 2010, rozhodnutie VI. č. XXX XXX
XXXX z 11. 10. 2010, VII. č. XXX XXX XXXX z 11. 10. 2010 a rozhodnutie VIII. č. XXX XXX

XXXX X z 11. 10. 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a
c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím I. č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 podľa § 21, § 95
ods. 1, 2, § 173i ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a čl. 19 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uvoľnila navrhovateľke starobný dôchodok

od 14. augusta 2003 v sume 2.416,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona
č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002
Z. z. a zvýšenia dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho
zabezpečenia.

Rozhodnutím II. č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 odporkyňa podľa § 293a Zákona o sociálnom

poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od 1. februára 2004
na 2.513,- Sk mesačne.

Rozhodnutím III. č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 bol navrhovateľke podľa § 293a Zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. zvýšený starobný dôchodok od 1. decembra 2004
na 2.599,- Sk mesačne.

Rozhodnutím IV. č. XXX XXX XXXX z 1. októbra 2010 bol navrhovateľke podľa § 293az ods. 4 Zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. od 1. júla 2005 zvýšený starobný dôchodok na
sumu 2.830,- Sk mesačne a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a vsúlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z. od 1. júla 2006 bol
zvýšený starobný dôchodok na sumu 2.999,- Sk mesačne.

Rozhodnutím V. č. XXX XXX XXXX X z 11. októbra 2010 bol navrhovateľke podľa § 293k
Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. od 14. augusta 2006 zvýšený starobný
dôchodok na sumu 3.276,- Sk mesačne. Podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 197/2007 Z.
z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, zvýšila odporkyňa od 1. júla 2007 starobný

dôchodok navrhovateľky na sumu 3.481,- Sk mesačne.

Rozhodnutím VI. č. XXX XXX XXXX z 11. októbra 2010 odporkyňa podľa § 82 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. júla 2008 starobný dôchodok navrhovateľky na
3.656,- Sk mesačne.

Rozhodnutím VII. č. XXX XXX XXXX z 11. októbra 2010 prepočítala odporkyňa navrhovateľke sumu
starobného dôchodku podľa § 293ar Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z. z. v
sume 3.656,- Sk mesačne na 121,40 € mesačne. Podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov od 1. januára 2009 zvýšila odporkyňa starobný dôchodok navrhovateľky
na 129,90 € mesačne.

Rozhodnutím VIII. č. XXX XXX XXXX X z 11. októbra 2010 odporkyňa podľa § 82 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2010 starobný dôchodok navrhovateľky na
133,90 € mesačne.

Rozhodnutím I. č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 odporkyňa realizovala rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. 9So/132/2009 z 28. apríla 2010.

Proti týmto rozhodnutiam podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že považuje
napadnuté rozhodnutia odporkyne za rozhodnutia rozporné s čl. 30 Dohovoru č. 128 a uplatnením čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128 za rozhodnutia diskriminačné a nerešpektujúce to, že SR ratifikovala uplatňovať
len časť III. tohto Dohovoru a že z ostatných častí bude uplatňovať len príslušné ustanovenia týkajúce
sa výlučne len časti III. Dohovoru. Navrhla napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové
konanie a rozhodnutie.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na opravnom prostriedku navrhovateľky
a k tomu uviedol, že je pre neho nepochopiteľné ako je možné starobný dôchodok priznať podľa § 173i
Zákona o sociálnom zabezpečení, keď na základe tohto paragrafu bol navrhovateľke odňatý starobný
dôchodok, a pritom súd x-krát vyhlásil, že tento paragraf je retroaktívny. Nie je pravdou ani to, čo tvrdí
odporkyňa v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľke bol výsluhový príspevok pretransformovaný od

1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. na výsluhový dôchodok. Takéto tvrdenie je
v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu zo dňa 28. 4. 2010, v ktorom odvolací súd uvádza,
že výsluhový dôchodok nie je vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu rovnocenným výsluhovému
dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. a výsluhový príspevok je naďalej výsluhovým
príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Zb. a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 328/2002

Z. z. len považuje, najmä na účely konania o nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú
podľa predchádzajúcich predpisov. Napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je v súlade ani s právnym
názorom odvolacieho súdu v danej veci z 28. 4. 2010, z ktorého vyplýva - v ďalšom konaní bude
úlohou odporkyne uvoľniť starobný dôchodok odo dňa jeho odňatia, jeho výšku od tohto dňa krátiť
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým

je odporkyňa viazaná. Podľa tohto právneho názoru odvolacieho súdu mala odporkyňa navrhovateľke
uvoľniť starobný dôchodok vo výške 7.956,- Sk, teda v takej výške, v akej jej bol nezákonne odopretý
a z uvedenej výšky starobného dôchodku mala tento krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Uplatnenie čl.
33 ods. 2 Dohovoru považuje splnomocnený zástupca navrhovateľky za retroaktívny, nakoľko sedem
a pol roka dozadu chce odporkyňa uplatniť tento článok medzinárodného Dohovoru, pritom odvolací

súd už viac ako v piatich prípadoch konštatoval, že postup odporkyne použitím ust. § 173i pri odňatí
nemôže nadobudnúť starobný dôchodok pred účinnosťou nadobudnutia tohto paragrafu je retroaktívne,
tak aj uplatnenie čl. 33 Dohovoru je po sedem a pol roka od vzniku nároku na starobný dôchodok
retroaktívne, aj keď k tomu ju zaväzoval právny názor odvolacieho súdu. Poukázal na to, že napadnutérozhodnutie odporkyne je v rozpore aj s medzinárodným Dohovorom č. 128, ktorým Československá
republika sa zaviazala, že bude uplatňovať len III. časť tohto Dohovoru, teda články týkajúce sa
len starobných dôchodkov a príslušné články iných častí tohto Dohovoru týkajúcich sa starobných

dôchodkov. Čl. 33 nie je súčasťou III. časti, je súčasťou VI. tohto Dohovoru a nevzťahuje sa len výlučne
na starobné dôchodky. Podľa názoru odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR) zo dňa 25. apríla 2008
č. k. 4So/193/2007 - z čl. 33 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok
tak zo všeobecného sociálneho systému sociálneho zabezpečenia, osobitného systému sociálneho
zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť,

nemožno ho odňať. To znamená, že tento článok sa nemôže vzťahovať na navrhovateľku, lebo u nej
nedošlo k súbehu starobných dôchodkov, či už zo všeobecného zabezpečenia alebo z osobitného
systému. Z ďalšieho rozhodnutia odvolacieho súdu zo 7. decembra 2009 vyplýva - vychádzajúc z
postupnosti legislatívnych zmien dospel súd k záveru, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je
odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení, naopak je len založený na

princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Zo zákona č. 328/2002
Z. z. priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku,
to znamená za tú istú sociálnu udalosť, ako je uvedené v čl. 19 medzinárodného Dohovoru, za
ktorý je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Z
uvedených skutočností považuje splnomocnený zástupca navrhovateľky právny názor odvolacieho

súdu, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie odporkyne (že v ďalšom konaní bude
úlohou odporkyne uvoľniť starobný dôchodok odo dňa jeho odňatia a jeho výšku odo dňa krátiť podľa
čl. 33 Dohovoru v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu) za právny názor, ktorý
je v rozpore s iným právnym názorom odvolacieho súdu v danej veci. Na základe týchto skutočností je
toho názoru, že neboli v danej veci podmienky na to, aby sa tento článok uplatnil, odporkyňa neuplatnila

tento článok 29. januára 2003, kedy navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok a bol jej aj
priznaný. Napadnuté rozhodnutie je aj rozhodnutím diskriminačným, doposiaľ sa tento čl. 33 ods. 2
medzinárodného Dohovoru neuplatnil ani u jedného príslušníka ozbrojeného zboru, či už legálnym
zákonným postupom a už vonkoncom nie nelegálnym retroaktívnym postupom. Napadnuté rozhodnutie
odporkyne je podľa splnomocneného zástupcu v rozpore aj s čl. 30 medzinárodného Dohovoru, v

ktorom sa uvádza - vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie
nadobudnutých práv na príspevkové, invalidné, starobné a pozostalé dôchodky, čo v danom prípade
znamená, že aj zmenou zákona, hoci už navrhovateľke bol tento starobný dôchodok priznaný pred
zmenou a účinnosťou zákona, mal byť navrhovateľke ponechaný starobný dôchodok vo výške 7.956,-
Sk, na ktorý jej vznikol nárok dňom 26. 1. 2003, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 222/2003 Z. z.,

ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2003. Keďže jej tento nárok v uvedenej výške bol neprávom odopretý,
tak jej mal byť napadnutým rozhodnutím odporkyne vrátený v takej výške, v akej jej bol odopretý, to
znamená v sume 7.956,- Sk a odo dňa, ktorým jej bol odopretý. Z týchto dôvodov je splnomocnený
zástupca názoru, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím nerealizovala rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 28. apríla 2010 tak, ako tvrdí v závere napadnutého rozhodnutia. Na základe týchto skutočností navrhol

súdu zrušiť napadnuté rozhodnutia odporkyne, vec jej vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko je nesporné,
že navrhovateľke bol dňom 14. augusta 2003 nezákonne odopretý starobný dôchodok vo výške 7.956,-
Sk a navrhol v ďalšom konaní uložiť odporkyni uvoľniť navrhovateľke týmto dňom starobný dôchodok
vo výške 7.956,- Sk a tento vrátený dôchodok upraviť v zmysle znení neskorších predpisov. Podľa jeho
názoru,pokiaľsúdneuložítakútoúlohualeboopatrenieodporkyni,ktorébudevsúladesmedzinárodným

Dohovorom č. 128, ústavou a príslušnými zákonmi, je vždy možnosť, aby si odporkyňa rozsudky súdom
v danej veci vydané vykladala po svojom.

Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní poukázal na podrobné vyjadrenie odporkyne zo 14. 1.
2011 (č. l. 22 - 28 spisu) a vzhľadom k dôvodom v ňom uvedených navrhol napadnuté rozhodnutia

odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.

Navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 2. apríla 2003 priznaný
starobný dôchodok od 26. januára 2003 v sume 7.956,- Sk mesačne podľa Zákona o sociálnom
zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2003, keď pre výšku dôchodku bol z celkovej doby
zamestnania 38 rokov a 98 dní zhodnotených 35 ukončených rokov zamestnania po 18. roku veku adôchodok bol vymeraný z redukovaného priemerného mesačného zárobku 4.067,- Sk, zisteného za
roky 1999, 1998, 1997, 1995 a 1996. Odporkyňa starobný dôchodok navrhovateľke odňala tak isto
právoplatným rozhodnutím z 11. júla 2003 od 14. augusta 2003 podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96

ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení.

Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či navrhovateľka splnila podmienky nároku na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol
od 1. augusta 1999 podľa § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. priznaný

výsluhový príspevok za 25 rokov služobného pomeru, ktorý trval od 1. januára 1974 do 31. júla 1999.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 124 ods. 2 tohto zákona, ktoré je
prechodným ustanovením, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a
ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto

zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho
účinnosti. Výsluhový príspevok je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Zb. a za
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov.

Navrhovateľka nesplnila podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani podľa § 38 ani podľa § 137
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. Má nárok iba na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), preto sa na ňu nevzťahuje ust. § 173i ods. 2 v spojení s §
12 ods. 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2003 Z. z. (v znení zákona
č. 222/2003 Z. z.).

Starobný dôchodok bol navrhovateľke neprávom odopretý (odňatý) od 14. augusta 2003. Navrhovateľka
o priznaní starobného dôchodku požiadala znovu žiadosťou z 8. apríla 2004. Bez ohľadu na to, že
rozhodnutie o odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je treba navrhovateľke v
súlade s § 95 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uvoľniť už

od 14. augusta 2003.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto dohovore a ak dostala inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Výsluhový príspevok priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných

predpisov a sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj
doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po

takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného
za výsluhový dôchodok.

Sám odvolací súd v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne

uvoľniť starobný dôchodok odo dňa jeho odňatia a jeho výšku od tohto dňa krátiť podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu (9So/132/2009 zo dňa
28. apríla 2010).

V druhom zo svojich rozhodnutí odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne

o žiadosti navrhovateľky znova rozhodnúť a uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako dávku
neprávom odopretú podľa § 95 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 Zákona o
sociálnom poistení a čl. 19 Dohovoru č. 128 (4So/189/2007 z 29. mája 2008).V ďalšom zo svojich rozhodnutí odvolací súd vyslovil, že ust. § 173i ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení mohlo byť použité len v prípade, keby policajt poberal výsluhový dôchodok z prostriedkov
sociálneho poistenia. Nevzťahuje sa však na prípady, v ktorých sa štátna dávka, poskytovaná ako

náhrada za dobu služby po skončení služobného pomeru posudzuje ako výsluhový dôchodok, ale sama
výsluhovým dôchodkom pôvodne nebola (1Sdo/15/2005 z 23. marca 2006).

Vzhľadom na rozpornosť názorov vyslovených v rozhodnutiach odvolacieho súdu dospel konajúci súd k
záveru, že nemožno jednoznačne spravodlivo posúdiť správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne

z dôvodu nejednoznačného výkladu aplikácie čl. 19 a čl. 33 Dohovoru č. 128 samotným odvolacím
súdom.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie
a rozhodnutie v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vrátiť navrhovateľke nezákonne odopretý starobný dôchodok
vo výške 7.956,- Sk od 14. augusta 2003 a tento vrátený dôchodok upraviť v zmysle znení neskorších
predpisov, predovšetkým v súlade s jednotným názorom odvolacieho súdu, ktorý je potrebné, aby
odvolací súd v otázke aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zaujal.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
(navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p., lebo úspešná navrhovateľka náhradu trov nežiadala a odporkyni trovy nepatria.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).