Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 11, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201344
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobcu: Q. P., nar.: XX.XX.XXXX, s adresou X. č. XX, XXX XX O., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28. februára 2014 č. k. 4S/142/2012-36, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2014 č. k.
4S/142/2012-36 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 22880-2/2012-BA z 15.05.2012 r u š í a

vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo
výške 30,-- €.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 22880-2/2012-BA z 15.05.2012 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“

- č. l. 4) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z. z. zmenila vo výrokovej časti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo:
700-0212824312-GC04/12, zo 16.03.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“,
resp. „prvostupňový orgán“) vo veci predpísania poistného žalobcovi v celkovej sume 606,10 € tak, že
vypustila na identifikovanom mieste text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“.

2. V ostatnom rozhodnutie potvrdila tak, že žalobcovi je v zmysle prvostupňového rozhodnutia za
obdobie júl 2010 vyrubené poistné na nemocenské poistenie v sume 49,10 €, poistné na starobné
poistenie v sume 385,70 €, poistné na invalidné poistenie v sume 128,50 € a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 42,80 €, čo spolu činí hore uvedenú čiastku 606,10 €.
Zmenu prvostupňového rozhodnutia odôvodnila tým, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č.
43/2004 Z. z. o starobnom dôchodku.

II.
Konanie na prvostupňovom súde
A)
3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 12.07.2012.4. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávne právne posúdenie veci spolu s
nedostatočne zisteným skutkovým stavom, čo nepostačuje na posúdenie veci a z toho vyvodzuje, že

bol poškodený na svojich právach.

5. Najmä zdôraznil, že ním podané opravné daňové priznanie žalovaná neposúdila v zmysle § 21 ods.
3 zák. č. 461/2003 Z. z. Tiež uviedol, že pri elektronickom podaní daňového priznania nesprávne vyplnil
tlačivo,atotak,ževmesiacimarec2010vprvejkolónkepríjmovuviedolchybnesumu7.200,-€namiesto

správnej a nižšej sumy 720,- €. Na túto chybu bol nepriamo upozornený tým, keď mu prvostupňový
orgán určil mesačnú výšku poistného na 606,10 €, čo však bola neprimeraná výška k jeho skutočnému
príjmu (720,- €) v roku 2009.
Ďalej žalobca tvrdí, že aj kópia podaného daňového priznania potvrdzuje, že ide o „opravu“ a nie o
„dodatočné daňové priznanie“ za zdaňovacie obdobie r. 2009.

6. Žalovaná sa podaním zo dňa 10.08.2012 vyjadrila k žalobe v tom zmysle, že v celom rozsahu na
obsahu argumentov napadnutého rozhodnutia zotrváva.

B)
7. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

8. Krajský súd pri svojom rozhodovaní sa opieral o nasledujúci skutkový stav. Žalobca podal dňa

31.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej na účely rozsudku tiež „FO“) za rok
2009, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti v sume 7.200,00 €. V súvislosti s uvedeným dňa 30.03.2011
podal Registračný list FO - prihlášku na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.
Čo sa týka spornej skutkovej otázky, či žalobca podal opravné alebo dodatočné daňové priznanie,
správca dane dňa 12.08.2011 oznámil prvostupňovému orgánu, že žalobca podal dňa 20.05.2011

dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roku 2009, z ktorého vyplývalo,
že príjem žalobcu za rok 2009 bol v sume 720,-- €.

9. Ďalej krajský súd uviedol, že následne správny orgán rozhodol, že povinné už uvádzané poistenia z
dodatočného daňového priznania vznikli žalobcovi dňa 01.07.2010.

10. Krajskému súdu z ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej
na účely rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“) vyplynulo, že opravné priznanie možno podať len do
uplynutia lehoty určenej na podanie riadneho daňového priznania.
Nakoľko žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2009 dňa 31.03.2010 a pokiaľ by

bol podal opravné priznanie, mohol ho podľa dikcie zákona podať už len v totožný deň (31.03.2010),
aby naň prvostupňový orgán v rámci vyrubovacieho konania mohol prihliadnuť.

11. Preto ani podľa názoru krajského súdu žalovaná nemohla dané podanie zo dňa 20.05.2011 vnímať
inak, než že ide o dodatočné daňové priznanie k dani FO za rok 2009, pretože lehota na podanie

opravného daňového priznania už uplynula.
Listinu o „opravnom“ priznaní, na ktorú žalobca poukazuje, krajský súd vyhodnotil za nedôveryhodnú,
keďže neobsahuje relevantné identifikačné údaje, napr. nie je opatrená pečiatkou príslušného správcu
dane a neobsahuje výšku príjmu žalobcu za rok 2009.

12. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne zistila skutkový
stav veci, vyvodila z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnila, vrátane voľnej úvahy, ktorá
nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)13. Vo čas podanom odvolaní zo dňa 11.05.2014 (č. l. 38) proti rozsudku krajského (prvostupňového)
súdu žalobca ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Najmä uviedol, že existuje nesúlad medzi podaným opravným daňovým priznaním a jeho následným
posúdením správcom dane ako dodatočným, pričom toto daňové priznanie bolo uznané nielen
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ale aj správcom dane, ktorý preplatok na dani žalobcovi vrátil.

14. Tiež poukázal na stanoviská Slovenského živnostenského zväzu a Republikovej únie

zamestnávateľov, ktoré poukazovali na absurdnosť tohto stavu.
Ďalejžalobcavyjadrilsvojpostojkštátnymorgánomakoajprehodnotilsvojulojalitusbudúcimzotrvaním
na území Slovenskej republiky.
15. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského zmenil tak, že zruší napadnuté
rozhodnutie a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.
K odvolaniu pripojil viaceré listinné podklady opatrené kolkovými známkami (č. l. 41 až 55).

B)
16. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 29.05.2014 (č. l. 57) vyplýva, že žalobca vo svojom odvolaní
neuviedol také námietky k správnosti napadnutého rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by
odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.

Žalovaná ďalej zdôraznila, že vo svojich rozhodnutiach, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2012
podrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania poistného na sociálne poistenie žalobcovi,
pričom najmä poukázala na relevanciu ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z..

17 V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaná poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso1/2012 z 27.03.2013.

18. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v plnom potvrdil napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny.

IV.
Právne názory odvolacieho súdu

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení

s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (tiež v texte rozsudku „O.s.p.“). Po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide
o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c
ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie
v zmysle nasledujúcich záverov.

20. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu
(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd nestotožňuje so
skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným
správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho

odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania
napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či platná právna úprava ukladá povinnosť osobe odvádzať
poistné aj z mylne uvedenej sumy dane z príjmov.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

21.Najvyššísúdznapadnutéhorozsudkuzistil,žekrajskýsúdsavsvojomodôvodnenízaoberalotázkou
(viď bod č. 10), kedy môže osoba podať opravné daňové priznanie.
Súčasne v súvislosti s uvedeným krajský súd listinu o opravnom priznaní, na ktorú žalobca poukazoval,
krajský súd vyhodnotil za nedôveryhodnú (viď č. l. 11).22. Najvyšší súd v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p., ktoré stanovuje limity predbežnej otázky (podkladovej právnej úvahy) pre správny súd.

Podľa § 135 ods. 2 veta posledná v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak však bolo o takejto otázke
vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

23. Z obsahu listín založených v administratívnom spise (príloha č. 14) je nepochybné, že žalobca
požiadal k 19.05.2011 správcu dane o vykonanie nápravy prostredníctvom formuláru označeného ako

daňovépriznaniekdanizpríjmovstým,žeDaňovýúradBratislavaV.tentoformulárprijalnaspracovanie
dňa 20.05.2011.
Preto sa najvyššiemu súdu záver krajského súdu o nedôveryhodnosti predloženej listiny javí ako
predčasný.

24. Následne Daňový úrad Bratislava V. listom z 12.08.2011 pod č.: 604/232/136178/1l/BruO oznámil

prvostupňovému orgánu, že z dodatočného daňového priznania žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie r. 2009 zo dňa 20.05.2011 vyplýva príjem žalobcu zo živnosti vo výške 720,-- €.
Obdobne, ako krajský súd, aj prvostupňový orgán je v zmysle § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. viazaný
týmto údajom správcu dane (t. j. o výške príjmu ako aj o skutočnosti, na základe ktorej opravu chybného
údaje pripustil), o ktorom správca dane ako orgán na to zákonom oprávnený, v inom konaní rozhodol.

Opačný prístup, ktorý odobrila žalovaná napadnutým rozhodnutím, t. j. umožniť prvostupňovému orgánu
si urobiť svoj vlastný úsudok, ktorý údaj je pre výpočet výšky poistných odvodov relevantný, však nemá
oporu v zákone.
Podľa § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej
už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto

rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť
úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

25.Jepotomcelkomprávnechybnýpostupžalovanej,pokiaľakceptovalaargumentáciuprvostupňového
orgánu o aplikácii ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. na prejednávanú vec.

Najvyšší súd musí zdôrazniť, že toto ustanovenie sa na prejednávanú vec nevzťahuje, lebo v zmysle
systematického výkladu ide o ustanovenie, ktorého jediným cieľom je určenie vzniku, resp. zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby. Naopak relevantným právnym základom pre stanovenie výšky poistného je matematický
mechanizmus uvedený zákonodarcom v ustanovení § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. modifikovaný pre

prejednávanú vec podmienkami určenými v § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Navyše z ustanovenia
§ 129 ods. 1 nepochybne vyplýva, že iba reálne dosiahnutý vymeriavací základ je konštantou, ktorá sa
môže použiť na výpočet výšky poistného, a pokiaľ sa z rôznych dôvodov zistí v tejto konštante chyba,
potom je povinnosťou kompetentného orgánu prípadné preplatky či nedoplatky na odvedenom poistnom
riešiť prostredníctvom ustanovenia § 145 zák. č. 461/2003 Z. z.

Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec hranica príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a
inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo
dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne

nemocensképoistenieadôchodkovépoistenie.Zmenapoisteniasavykonáodprvéhodňakalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi
dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení suma poistného na nemocenské
poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma

poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie
v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú
percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len
"vymeriavací základ").
Podľa § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení vymeriavací základ povinne nemocensky

poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej
časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej
zárobkovejčinnosti.Pomernáčasťzákladudaneječasťpripadajúcanajedenkalendárnymesiacvýkonu
podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky
poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné,
ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo

jej právneho nástupcu.

27. Na uvedenom právnom názore najvyšší súd založil svoje zrušovacie rozhodnutie, a preto musel
zmeniť rozsudok krajského súdu, ktorý sa týmto spôsobom s prejednávanou vecou nestotožnil.
Uvedený právny názor nemôže zmeniť ani žalovanou použitý odkaz (viď bod č. 17) na rozsudky
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso/1/2012 z 27.03.2013, nakoľko

v prvom rozsudku sa konajúci senát zaoberal otázkou vzniku povinného poistenia a s tým súvisiacou
interpretáciou pojmu príjem. Obdobne aj v druhom rozsudku sa kládol dôraz pri prieskume napadnutého
rozhodnutia o vzniku povinného nemocenského a povinné dôchodkového poistenie žalobkyne práve na
túto otázku.

V.

28. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom a žalovanou uvádza, že napadnuté
rozhodnutie je zaťažené nesprávnym právnym posúdením veci žalovanou, čo sa prejavilo aj odlišným
konaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č. l. 53). Preto uvedené rozhodnutie žalovanej nevychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré nie je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
Na uvedenom základe sa Najvyšší súd SR nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca spĺňa zákonné podmienky pre predpísanie
poistného v celkovej sume 606,10 €.
Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli

prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných
právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie
prerušiť.

29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok

žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už
v citovanom rozhodnutiach sp. zn. lSžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso/l/2012 z 27.03.2013,
pri ktorých Najvyšší súd SR vyššie objasnil, prečo nezistil žiaden relevantný dôvod, aby ich zohľadnil,
ako dôvody na podporu napadnutého rozhodnutia.
Preto Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

30. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto
konania vzniklo. Nakoľko však úspešný žalobca si svoje právo v zákonnej 3- dňovej lehote neuplatnil (§
151 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), bola mu priznaná iba náhrada zaplatených správnych

poplatkov vo výške 30,- € (3€ x 10, viď č. l. 42 až 46).

31. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní
nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla
potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).