Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/75/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809203548
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3809203548.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa Q. O.

nar. X.X.XXXX, bytom H., Ul. N. XXX/X, zast. Q. O. nar. X.X.XXXX, bytom H., N. XXX proti odporcom
v X.rade A. O. nar. XX.X.XXXX, bytom H., Ul. N. 94X/X, v 2. rade G. O. nar. XX.X.XXXX, bytom H., Ul.
A. D. XXXX/XX, v 3.rade A. O. nar. X.X.XXXX, bytom H. Z. nad N., N. XXXX/XX a v 4.rade P.. G. O.
nar. XX.X.XXXX, bytom X. nad H. XXX o určenie neplatnosti závetu, o určenie neplatnosti vydedenia a
určenie, že závetkyňa nepodpísala závet vlastnou rukou takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza preddavkované trovy vo
výške 864,18 eur a to v mesačných splátkach po 50 eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení dvoch splátok sa stáva splatný celý dlh.

Odporcom v 1. až v 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal o určenie, že závet spísaný poručiteľkou B. O., rod. X.
formou notárskej zápisnice pod č. N XXX/XX NZ XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli za
dedičov ustanovení G. O. nar. XX.X.XXXX, bytom A. D. XXXX/XX a A. O. nar. X.X.XXXX, bytom

H. Z. nad N., N. XXXX/XX každému rovným dielom je neplatný, alternatívne žiadal, aby súd určil, že
dôvody vydedenia navrhovateľa jeho matkou poručiteľkou B. O., rod. X. uvedené v záveti o vydedení
spísanou dňa 19.10.2004 do notárskej zápisnice pod č. N XXX/XX, NZ XXXXX/XX nie sú dané.
V. aj trovy konania.
H. na začatie konania odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.3.2000 sp.
zn. 14D 536/2007, Dnot 140/2007 bol podľa ustanovenia § 175k odst.2 O.s.p. odkázaný, aby v lehote
30 dní od právoplatného uznesenia podal návrh na Okresný súd Prievidza proti dedičom o určenie

neplatnosti vydedenia v závete spísanom ich nebohou matkou B. O., zomrelou XX.X.XXXX formou
notárskej zápisnice pod sp. zn. N XXX/XX NZ XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Uviedol, že ich matka B. O. závetom celý svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný odkázala v prospech
svojich vnukov G. O. nar. XX.X.XXXX a A. O., každému rovným dielom a zároveň navrhovateľa ako
zákonného dediča vydedila z dôvodu, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytol a neposkytoval
potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a ani o ňu ako matku trvalo neprejavoval opravdivý záujem,
ktorý by mal ako potomok prejavovať a to minimálne 15 rokov.

Zákonní dediči odporca v 1. a odporca v 4. rade mali toto vydedenie navrhovateľa odsúhlasiť a uznať s
tým, že uviedli, že dôvody vydedenia sú pravdivé a boli dané. Navrhovateľ počas hospitalizácie matky
v nemocnici v Handlovej a v Bojniciach o ňu nemal mať žiadny záujem a nebol ju navštíviť.Navrhovateľ považuje vyššie uvedený závet za neplatný, lebo v čase spisovania notárskej zápisnice
matka trpela vážnymi psychickými poruchami, do ktorých sa dostala podľa neho v dôsledku depresií,
ktoré u nej vyvolával odporca v 1.rade tým, že ju obviňoval z toho, že práve ona spôsobila, že vzťahy

medzinimi(súrodencami)nebolidobré. Kstupňovaniutýchtoútokovvočiichmatke,protinavrhovateľovi
a odporcovi v 4.rade došlo po tom, čo sa odporca v 1.rade dozvedel o závete spísaným dňa 7.3.2000
ich starou matkou, ktorá odkázala svoj majetok navrhovateľovi, ktorý sa o ňu ako jediný staral, pričom
odporca v 1.rade sa o starú matku vôbec nestaral.
Uviedol, že práve z týchto dôvodov, najmä po smrti starej matky B. X. došlo k zhoršeniu zdravotného

stavu ich matky a musela byť z času na čas hospitalizovaná v nemocnici v Bojniciach a nevyhnutnú
pomoc jej poskytoval odporca v 4.rade, ktorý bol s ňou najčastejšie v kontakte, ktorý sa v darovacej,
resp. zaopatrovacej zmluve zaviazal postarať sa o matku, ktorá mu darovala dom.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 476 a nasl. Občianskeho zákona, § 37 odst. 1, § 38 odst.2 a §
39 OZ a domnieva sa, že ich matka závet neurobila slobodne a vážne, nechápala jeho zmysel, na tento
úkon bola navedená odporcom v 1.rade, ktorý účelovo zakrýva seba a najmä svoje záujmy za svoje

deti. Podľa navrhovateľa, ak by mala ich matka právo voľby, určite by pri plnom vedomí dala prednosť
svojmu synovi a nie vnukom, s ktorými sa stretávala len náhodne, ktorí sa o ňu prakticky nestarali, lebo
sa to od nich nevyžadovalo a ani to nebolo potrebné.
Podľa navrhovateľa neobstojí ani dôvod vydedenia v závete, lebo s matkou sa z času na čas
navštevovali, lebo bývali v jednom spoločnom dvore. Ak by bola jeho matka odkázaná na jeho pomoc,

bol by jej pomoc poskytol kedykoľvek a to aj vtedy, ak by ho o pomoc nepožiadala. S matkou sa často
nestretával len preto, lebo jej to bránil odporca v 1.rade. Po smrti starej matky v roku 2000 mu matka
povedala, že už nezvláda nervovo znášať majetkové spory, do ktorých sa ju snažil zaťahovať odporca
v 1.rade, vo vzťahu k navrhovateľovi a odporcovi v 4.rade. Matka ho žiadala, aby sa ako bratia nejako
dohodli.

Počas konania navrhovateľ písomným podaním zo dňa 8.12.2010 rozšíril návrh a žiadal, aby súd
vyslovil, že závet zo dňa 19.10.2004 nepodpísala B. O. vlastnou rukou, zomrelá dňa XX.X.XXXX.

Súd uznesením zo dňa 16.12.2010 pripustil rozšírenie návrhu tak, ako žiadal navrhovateľ.

Odporcovia v 1. až v 3. rade žiadali návrh zamietnuť.

Odporca v 1.rade uviedol, že v roku 1974 a v roku 1988 boli spísané dohody, ktoré svedčia o rozdelení
majetku medzi ním a navrhovateľom. Problémy nastali, keď sa vrátil zo ZVS navrhovateľov syn Q.,
zničil kolíky, ktorými mal odporca v 1.rade zamerané hranice svojho pozemku, s čím navrhovateľ nebol
spokojný. Odvtedy navrhovateľova rodina prestala navštevovať nielen rodičov, ale aj odporcu v 1. a
odporcu v 4.rade. V súdnom konaní č. 8C 80/2002 navrhovateľ na matku nevhodne vystúpil, použil voči

nej výraz „Ty špina, kde si to vyhrabala?“ Odvtedy sa zhoršil zdravotný stav matky a často plakávala.
Matka bola často hospitalizovaná v rôznych nemocniciach na Slovensku, ale navrhovateľ a jeho rodina
ju nikdy neboli navštíviť a ani sa o ňu nezaujímali. Odporca v 1.rade so svojou rodinou opatrovali
matku v ich rodinnom dome od augusta 2005 do mája 2006. Matku navštevoval odporca v 4.rade s
rodinou skoro denne. Zabezpečovali jej najlepšie lieky a zahraničné prípravky. Vďaka týmto prípravkom

sa dostala do pomerne dobrej psychickej kondície. Matka sa vyjadrila, že odporca v 1.rade nebude
mať nič z dedičstva. On z dedičstva ani nič nechcel. Rodičia mali mimoriadne radi synov odporcu v
1.rade, preto im jeho matka odkázala majetok. Matka sa vyjadrila, „že to, čo spravil navrhovateľ s nimi,
tak mu to vráti, nech vie, ako to bolí , lebo si to zaslúži, keď si nevie nájsť ani minútu pre ňu“.
Matka v máji 2006 odišla do svojho domu a bola schopná sama bývať. V auguste 2006 mala 80 rokov

a navrhovateľ so svojou rodinou jej nebol zagratulovať a ani telefonicky jej negratulovali.
O matku sa staral aj odporca v 4.rade, ktorý jej zabezpečil opatrovateľku na 4 hodiny v čase, keď boli
všetci v práci.
Matka závet spísaný formou notárskej zápisnice urobila slobodne, vážne a v dobrej viere, pri plnom
vedomí a dôsledkov z nich vyplývajúcich.

Odporca v 4.rade uviedol, že rodinný dom, ktorého je vlastníkom a kde bývala jeho matka B. O. je
rodičovský dom. Polovicu domu získal závetom od svojho otca, lebo otec mu už nemohol postaviť dom
zo zdravotných dôvodov, ako to urobil navrhovateľovi a odporcovi v 1.rade. Takýto postup dedeniadoporučil aj jeho matke, lebo videl v odporcovi v 4.rade záruku, že sa o ňu postará. Druhú polovicu získal
darom. Rodičovský dom zrekonštruoval, lebo išlo o dom, ktorý bol skolaudovaný v roku 1943.
Jeho matka bola po zdravotnej stránke aj psychicky za posledné 2 roky v poriadku. Po smrti starej matky

sa zdravotný stav jeho matky nezhoršil. Keď bola matka sama doma, nemala kľúče od domu, preto
nemohla nikomu otvoriť. Kľúče mal on a odporca v 1.rade, ktorý matku navštevoval. V čase matkinej
hospitalizácie v nemocnici v Bojniciach a v Handlovej ju navrhovateľ nenavštevoval. Odporca v 4.rade ju
navštevoval každý deň. O matku sa postaral po každej stránke a počas celého dňa, kedy ju navštevoval
niekoľkokrát cez deň, prípadne členom jeho rodiny, aj prostredníctvom opatrovateľky. Po smrti matky

zabezpečil rozlúčku a všetky náklady uhradil sám bez kompenzácie nákladov od navrhovateľa a odporcu
v 1.rade, ktoré nežiadal. S matkou sa nikdy nerozprávali o dedičstve. Nevedel uviesť, prečo ho matka
v závete vynechala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov G. O. a Q. C., oboznámil
listinné dôkazy - vyjadrenie odporcu v 4.rade č.l. 11-12, vyjadrenie odporcu v 1.rade č.l. 13, vyjadrenie

odporcu v 1.,2. 3. rade č.l. 15-17, dohoda č.l. 18-19, listina č.l. 20, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 25-26,
27 - 29, dodatok č.l. 30, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 41, lekárska správa č.l. 49, oznámenie odporcu
v 4.rade č.l. 57, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 69, uznesenie OS Prievidza č.l. 70, rozhodnutie soc.
poisťovne č.l. 82 - 83, stanovisko k znaleckému posudku č.l. 103-127, listiny predložené odporcami
č.l. 141, znalecký posudok č.l. 168-246, vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku č.l. 256 -

258, vyjadrenie odporcu v 3.rade k znaleckému posudku č.l. 172, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 175-176,
pripojený dedičský spis č. 14D 536/2007, 8C 80/2002 a zistil tento skutkový stav :

Z notárskej zápisnice NX.rade NZ XXXXX/XX súd zistil, že matka navrhovateľa, odporcu v 1.rade a

odporcu v 4.rade B. O. spísala závet formou notárskej zápisnice v H., A. č. XXX/XX (jej trvalého
bydliska) prostredníctvom notárky A.. C. C., ktorú požiadala o spísanie závetu. B. O. (závetkyňa) v
závete rozhodla pre prípad svojej smrti celý svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný, ktorý vlastní a aj ktorý
by nadobudla ešte v budúcnosti odkázať svojím vnukom A. O., bytom H. Z. nad N., a G. O., bytom
H., N. č. XXX/X, každému v rovnakom podiele, a to z dôvodu, že sa o ňu starajú, poskytujú jej pomoc

v chorobe a starobe a zaviazali sa , že ju doopatrujú.
Zároveň touto listinou vydedila z celého svojho majetku svojho syna Q. O., bytom H., N. č. XXX/
X a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytol a ani neposkytuje potrebnú pomoc
v chorobe, v starobe a ani o ňu ako o matku trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať minimálne XX rokov. B. O. v závete uviedla, že pre tento závet sa rozhodla pri

plnom vedomí, bez akéhokoľvek cudzieho nátlaku a nahovárania a po zvážení zistených okolností. V
závere notárskej zápisnice je uvedené, že po napísaní a prečítaní notárskej zápisnice bola závetkyňou
schválená a vyjadrená jej vôľa, závetkyňa ju vlastnoručne podpísala. Notárska zápisnica je podpísaná
notárkou A.. C. C. a je opatrená okrúhlou pečiatkou notára.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ nevedel o závete spísanom matkou B. O., dozvedel
sa o ňom až na dedičskom konaní. Podľa neho jeho matka nenapísala závet a ani ho nepodpísala.
Nebola by schopná závet s takým obsahom napísať. Na matku tlačil odporca v 1.rade, ktorá trpela
duševnou poruchou. V roku 2004 mu matka povedala, že bola na psychiatrii 2 až 3 týždne a brala

lieky, diazepan. Bol informovaný prostredníctvom svojej dcéry, ktorá pracovala na krčnom oddelení,
že bola hospitalizovaná v nemocnici v Bojniciach. Od odporcu v 4.rade vedel, že bola v nemocnici aj
v Bratislave. V nemocnici v Bojniciach ju nenavštívil, lebo sa nechcel stretnúť s odporcom v 1.rade. S
matkou sa rozprával, keď bola doma, ale komunikovali cez plot a tak sa dozvedel aj o jej zdravotnom
stave. Rozprával sa s ňou cez plot len vtedy, keď odporca v 1.rade nebol doma. O matke sa rozprával

s odporcom v 4.rade, s ktorým vychádzal a vychádza dobre. V roku 2004 používala paličku, o ktorú
sa opierala a túto mala po jeho otcovi. Matka trpela na viacero ochorení, mala reumu, vysoký tlak a
cukrovku. Často ju navštevoval lekár. O matku sa riadne staral odporca v 4.rade, ktorý jej zabezpečil
veľmi dobrú starostlivosť a dalo sa na neho spoľahnúť na 100 %. Túto starostlivosť jej zabezpečil, lebo
bol vlastníkom rodinného domu, kde bývala matka. Preto jej on starostlivosť nezabezpečoval, pričom

ho matka nepožiadala o starostlivosť a o pomoc. Navrhovateľ býval od matky vo vzdialenosti asi 35 m a
medzi ním je dom odporcu v 1.rade. Matka sa mu sťažovala, že ju odporca v 1.rade nechal doma samú
a nemala sa s kým porozprávať. Navrhovateľ matku nenavštevoval, lebo vonkajšia bránka aj dvere
boli zamknuté. Netvrdil, že kvôli nemu, ale, aby sa tam nedostal cudzí človek. S matkou si telefonovala porozprávali sa. Navrhovateľ je od roku 1991 na invalidnom dôchodku a v rodinnom dome býval a
býva s manželkou a deťmi. Podľa navrhovateľa matka potrebovala starostlivosť a opateru v roku 2003
- 2004. Doma ju nikto nenavštevoval okrem odporcu v 1.rade a detí navrhovateľa, syn Q. O. a dcéra

Q. C.. Navrhovateľ vychádzal s matkou dobre a nekontaktoval sa s ňou kvôli odporcovi v 1.rade,
lebo s ním nemal dobrý vzťah, asi 10 rokov po smrti ich starej matky B. X.. Dôvodom bol jej závet.
Navrhovateľ po smrti svojho otca nič nezdedil. Za života svojho otca bol s matkou v kúpeľoch 5 - 6-krát.
O matku sa zaujímal. Vnuci, odporcovia v 2. a v 3.rade sa o matku nestarali, ale navštevovali ju. Matka
nerobila oslavu 80-tych narodenín a nepozvala ho na oslavu, ale zagratuloval jej pri plote. Naposledy

bol v jej dome v roku 2007 po jej smrti. Pred rokom 2007 v dome nebol dlhšiu dobu. V priebehu
konania uviedol, že s matkou mal normálny vzťah, rozprávali sa a 2 až 3-krát do mesiaca ju navštívil.
Následne povedal, že matku nemohol navštevovať, lebo ju doma zamykali. Tvrdil, že matke ponúkol
pomoc, ale pomoc neodmietla. Každý rok jej chodil gratulovať na meniny a narodeniny. Navrhovateľ
je 10 rokov na starobnom dôchodku. Jeho dôchodok činí mesačne 427,20 eur. Býva v rodinnom
dome s manželkou.

Neuplatnil trovy konania.

Zástupca navrhovateľa (syn navrhovateľa) uviedol, že matka navrhovateľa nespísala závet slobodne,
lebo opomenula dediča odporcu v 4.rade, ktorý sa o ňu staral najviac. Matka navrhovateľa trpela v

roku 2003 - 2004 viacerými ochoreniami, mala reumu, bolesti brucha, bolievali ju oči a pri chodení
používala barle. K stareckej demencii sa vyjadriť nevedel. Tvrdil, že pri spisovaní závetu si nevedela
uvedomiť jeho dopad a v tom čase sa nevedela o seba postarať. Starostlivosť zabezpečoval odporca
v 4.rade a jeho účtovníčka. Odporca v 4. rade mal so svojou matkou najlepší vzťah a matka mu
dôverovala. Navrhovateľ sa o matku nemohol starať, lebo mu v tom bolo bránené. Navrhovateľ s

rodinou jej ponúkol pomoc určite 10-krát. Navrhovateľ matku nenavštevoval, lebo odporca v 1.rade
mal na pozemkoch psov. V čase opatery u odporcu v 1.rade bola doma zamknutá. Rodina navrhovateľa
ponúkla pomoc matke navrhovateľa, ale odmietla ju, lebo to mala od odporcu v 1.rade zakázané.
Takto sa vyjadrila matka. Navrhovateľ s rodinou jej ponúkol pomoc určite 10-krát. Navrhovateľ matku
nenavštevoval, lebo odporca v 1.rade mal na pozemkoch psov. Počas pobytu matky u odporcu v

1.rade vyslovila nespokojnosť, lebo tam bola pod nátlakom a musela stále niečo podpisovať. V roku
2004 na svoj vek bola čulá, ale nie vždy všetko chápala. Vzťahy medzi navrhovateľom, odporcom
v 1.rade a odporcom v 4.rade a matkou sa narušili v roku 2000, keď stará matka spísala závet v
prospech navrhovateľa. Vtedy odporca v 1.rade nahováral navrhovateľa, aby závet napadol. Vzťahy sa
zhoršili medzi súrodencami a ich matkou vplyvom odporcu v 1.rade. Matka navrhovateľa, odporcu v

1. a odporcu v 4.rade v čase spísania závetu nebola úplne psychicky v poriadku. Odporca v 1.rade
ju ovplyvňoval, aby on dostal majetok. Uviedol, že navrhovateľ sa o zdravotný stav matky zaujímal.
Zdôraznil, že vzťah medzi navrhovateľom a matkou nebol ideálny, návštevy boli, ale nie často. Považuje
notársku zápisnicu za podvrh.

Z výsluchu odporcu v 1.rade vyplynulo, že o závete svojej matky vedel, o jeho napísaní ho informovala.
Matke povedal, že z majetku nechce nič. Navrhovateľ a jeho rodina nevedela, ako prebiehala 15 rokov
starostlivosť o matku. Do roku 2000 vychádzali súrodenci normálne, ale po roku 2000, po vydedení
ich starou matkou sa vzťahy zhoršili. Iniciátorom vydedenia bol syn navrhovateľa XXXV čase, keď ich

matkaspisovalazávet,bolaurčitepopsychickej aduševnejstránke100%vporiadku.Závetsarozhodla
napísať sama a neovplyvňoval ju. V čase spísania závetu (19.10.2004) bol odporca v 4.rade vlastníkom
rodinného domu, kde matka bývala. Matka mala v roku 2003, 2004 ischemickú chorobu srdca, užívala
lieky, ale nepoužívala barle. O matku sa staral od roku 2002-2003, keď prišla z nemocnice. Zobral ju k
sebedodomu.Vtedybolanatomveľmi zleabrala veľa liekov.Kúpiljejkanadský prípravokAlveo,ktorý

jej určite predĺžil život o 2 roky. Keď sa jej zlepšil zdravotný stav, chcela ísť domov, do domu odporcu v
4.rade,kdebývala.Ponávrate dodomujejzabezpečovalstarostlivosťodporcav4.radeprostredníctvom
opatrovateľskej služby. Matka nebola schopná si navariť a upratať. Navrhovateľ sa so svojou rodinou s
matkou minimálne 15 rokov nerozprával, nezaujímal sa o ňu a nerozprával sa s ňou cez plot. Na matku
cez plot nikdy nezavolal. Iný spôsob návštevy matky nezvolil. Návštevy u lekára zabezpečoval on a

odporca v 4.rade. Ak to bolo potrebné, zabezpečil sestričku a doviezol k matke. Vybavil matke pobyt
v nemocnici v Bratislave a v Banskej Bystrici a odporca v 4.rade v Prievidzi. Nemohla nastať situácia,
aby matka odmietla pomoc navrhovateľa, lebo jej pomoc nikdy neponúkol. Práve z dôvodu, že stará
matka vydedila všetkých súrodencov (navrhovateľa, odporcu v 1.rade a odporcu v 4.rade) sa ich matkarozhodla urobiť poriadok za života so svojím majetkom spísaním závetu. Matka nebola hospitalizovaná
v roku 2003, 2004 na psychiatrii, ležala na neurologickom oddelení. Doma sa zamykala, ale brána
do domu sa nikdy nezamykala. Pred domom bol zvonček, ktorý bol funkčný a matka cez okno videla,

kto prichádza. Kľúče od rodinného domu boli umiestnené v skrinke merania elektriny, o ktorých vedeli
všetci z rodiny. Po zazvonení matka dvere otvorila. Matku navštevoval každý deň a starali sa o ňu aj
jej vnuci - odporca v 2. a odporca v 3.rade a aj jeho manželka, ktorá matke prala. Matka oslavovala
80-te narodeniny, ale navrhovateľ s rodinou jej neboli gratulovať. Zdôraznil, že nemal dôvod matku
ovplyvňovať v spísaní závetu, lebo ich otec podelil majetok za života. Matka sa v podstate na

navrhovateľa hnevala, nedôverovala mu, navrhovateľ matku nenavštevoval a ona nenavštevovala jeho.
Nikdy nevidel navrhovateľa ísť k matke od roku 2000. Odporca v 1.rade cítil zo správania matky, že
ju mrzí vzťah navrhovateľa k nej.
Neuplatnil trovy konania.

Z výsluchu odporcu v 2.rade súd zistil, že od roku 2004 už nebýval so svojimi rodičmi, bol ženatý a býval
vo svojom byte. Vzťahy v rodine poznal. Rodičov navštevoval skoro každý deň a navštevoval aj starú
matku. Poznal jej zdravotný stav v čase spísania závetu a bol dobrý. Po psychickej a duševnej stránke
bola v poriadku. Užívala viac liekov. Starostlivosť o ňu zabezpečoval odporca v 1.rade (jeho otec) a
odporca v 4.rade, preto nebola potrebná iná starostlivosť. Na svoj vek bola čulá. Odporca v 4.rade jej

zabezpečil preliečenie v nemocnici, ale nebola hospitalizovaná pre chorobu. Navrhovateľ svoju matku
nenavštevoval a pomoc jej neposkytoval a nekomunikoval s ňou. Pripustil, že sa na neho hnevala,
nerozprávali sa o navrhovateľovi. Starú matku mrzelo, že ju navrhovateľ nenavštevuje. Žiadnym
spôsobom sa o matku nezaujímal. Návštevy lekárov absolvovala s odporcom v 1. a odporcom v 4.rade.
Od roku 2000 sa spolu nerozprávajú. Odporca v 2.rade nepoznal obsah závetu a chcel, aby ho súd

so závetom oboznámil.
Neuplatnil trovy konania.

Z výsluchu odporcu v 3.rade súd zistil, že od roku 1995, resp. 1996 býva v H. Z. nad N.. Cez víkend

navštevoval svojich rodičov v Novákoch a navštevoval aj starú matku. Na svoj vek bola čulá, trpela
dýchavičnosťou a bolievali ju nohy. Čo sa týka mysle, bola v poriadku do poslednej chvíle. O závete
nevedel a odporca v 1.rade, jeho otec mu tiež o závete nepovedal. Cítil, že ich rodina má so starou
matkou nadštandardné vzťahy. O starú matku sa staral odporca v 1.rade a odporca v 4.rade. Starú
matku navštevoval cez víkend počas hospitalizácie v nemocnici v Bratislave. Stará matka podľa neho

nepotrebovala pomoc, ale potrebovala spoločnosť. Navrhovateľ so svojou matkou nekomunikoval a
nenavštevoval ju. Stará matka ho pred ním nespomínala. Ak by ju chcel navštíviť, určite by ho
neodmietla. Starú matku mrzel vzťah navrhovateľa k nej, ale nevedela tento vzťah vysvetliť. Keby
navrhovateľ chcel, k matke by sa dostal, lebo brány neboli nikdy zamknuté. Stará matka nemala
problém so sluchom, zvonenie pri dverách počula.

Neuplatnil trovy konania.

Odporca v 4.rade uviedol, že o závete svojej matky nevedel. S matkou mal dobrý vzťah a dobrý
vzťah mal aj s odporcom v 1.rade. Podľa neho sa navrhovateľ o matku nezaujímal cca 15 rokov. Od
roku 1994 je vlastníkom rodinného domu, v ktorom žila jeho matka a od tohto roku v ňom navrhovateľ

nebol. Či sa navrhovateľ stretával s matkou u neho doma alebo inde, uviesť nevedel. O matku
sa staral a zabezpečoval starostlivosť na 90 %. Považoval to za samozrejmé, lebo matka bývala
v jeho dome. Starostlivosť zabezpečoval prostredníctvom opatrovateľky do 13.00 hod., raňajky jej
doniesla ekonómka, obed opatrovateľka a večer prichádzal odporca v 1.rade. Odporca v 4.rade
matku navštevoval niekoľkokrát cez deň. Zabezpečoval jej nadštandardné zdravotné služby, hoci ich

nepotrebovala, zabezpečil jej infúzie na preliečenie. Matka sa starala o svoje zdravie a po návšteve
lekára a sestričky bola spokojnejšia. Pri chôdzi nepoužívala barle, ani palice, ale zabezpečil jej
posúvatko na chodenie, ktoré nepoužívala pravidelne. Po psychickej a fyzickej stránke bola v poriadku.
V roku 2003 - 2004 nebola hospitalizovaná na psychiatrii, ale po smrti manžela v roku 2004 mu bola
doporučená hospitalizácia na tomto oddelení pre vlastnú spokojnosť. Nemala zdravotné problémy, pre

ktoré by bolo nutné ju hospitalizovať. Venovala sa jej cez deň opatrovateľka, poobede odporca v 1.rade
a jeho deti. Matka o navrhovateľovi nehovorila. Do roku 2004 zabezpečoval starostlivosť po zdravotnej
stránke Z.. Z., od roku 2005 Z.. U. a naposledy Z.. D.. Odporca v 4.rade nikdy nevidel navrhovateľa
u matky a matka o ňom nehovorila. Skoro každý večer sa skontaktoval s odporcom v 1.rade, aby sainformoval, či je všetko v poriadku. Medzi navrhovateľom a matkou nebola komunikácia. O závete
svojej matky nevedel a dôvod vydedenia navrhovateľa nepoznal. Po roku 2000 sa vzťah navrhovateľa
a matky zhoršil.

Neuplatnil trovy konania.

Z výsluchu svedkyne G. O., manželky navrhovateľa súd zistil, že o závete nevedela. Hodnotila vzťah
navrhovateľa k svojej matke ako dobrý, resp. normálny. Navrhovateľ, ona a ich deti navštevovali matku
navrhovateľa, ale po smrti jeho starej matky (zomrela dňa 16.4.2000) boli návštevy sporadické,

navrhovateľ nechodil matku navštevovať. Rovnako ani ona matku nenavštevovala, lebo sa odporcu
v 1.rade bála. Navrhovateľ sa stretával s matkou na dvore. Hnevala sa na neho, lebo boli medzi ním
a odporcom v 1.rade spory, nevychádzali spolu a nemali sa radi. Matka navrhovateľa trpela obezitou,
mala problémy so srdcom, opúchali jej nohy a ruky a mala aj psychické problémy. Navrhovateľ vedel
o zdravotnom stave matky, lebo ich dcéra (zdravotná sestra) sa informovala cez manželku odporcu
v 4.rade a informovala sa aj u manželky odporcu v 1.rade. Starala sa o ňu asi rok rodina odporcu v

1.rade. Jej kontakt s matkou bol tiež na dvore, oslovila ju, keď matka sedela na lavici. Keď bol
odporca v 1.rade doma, matka nemala záujem sa s jej rodinou rozprávať. Starostlivosť odporcu v
4. rade bola zabezpečená na 100 %. Keďže bolo o matku postarané, nebola potrebná starostlivosť
zo strany navrhovateľa. Ani matka nepožiadala navrhovateľa o pomoc alebo starostlivosť. Na svoj
vek bola schopná, ale potrebovala starostlivosť. Používala na chodenie paličku svojho manžela, ale

nepoužívala ju stále. V čase hospitalizácie v nemocnici matku neboli navštíviť. Nepamätala si obdobie,
kedy navrhovateľ chodil s matkou do kúpeľov. Odporca v 1.rade sa jej vyhráža a napáda ju na dvore.

Z výpovede svedkyne Q. C., dcéry navrhovateľa vyplynulo, že nevedela, že matka navrhovateľa (jej
stará matka) napísala závet, dozvedela sa o ňom až v roku 2009. So svojou starou matkou vychádzala

raz horšie, raz lepšie, čo bolo ovplyvnené vzťahmi v rodine. Jej zdravotný stav bol dobrý, ale s
pribúdajúcim vekom mala aj zdravotné problémy a bola hospitalizovaná v nemocnici. Nebola ju
navštíviť pre narušené vzťahy v rodine. Po smrti starej matky navrhovateľa sa vzťahy zlepšili a
matka navrhovateľa ich začala navštevovať. Navrhovateľ navštevoval matku pokiaľ sa nedozvedel
o závete spísanej matkou. Potom sa k matke nedostal, lebo dvere boli zamknuté. Matka navrhovateľa

potrebovala starostlivosť, ktorú jej zabezpečoval odporca v 4.rade na 100 %. Nevedela, či matka
požiadala navrhovateľa o starostlivosť, ale určite by jej pomohol. Okrem komunikácie s matkou cez plot,
o inom kontakte s ňou nevedela.

Za života starej matky navrhovateľa, odporcu v 1.rade a odporcu v 4.rade B. X. a ich matky B. O. boli

spísané viaceré dohody, ktorými usporiadali svoj majetok vrátane aj závetov starej matky B. X. a B. O..

M. zo dňa XX.X.XXXX stará matka B. X. dala Q. O. (navrhovateľovi) do užívania nehnuteľnosti parc. č.
XXX/X - záhrada, parc. č. XXX/X - dom a dvor, parc. č. XXX/XX - záhrada a parc. č. XXX/X - záhrada
v polovici, zapísané v LV č. XXX k. ú. H. - F.. V dohode je upravené užívanie tejto nehnuteľnosti B. X..

Ďalšou Dohodou o zrušení spoluvlastníckych podielov a darujúcou zmluvou uzavretou dňa
21.10.1974 medzi Q. O., A. O. a jeho manželkou X., G. O., A. O. st. a jeho manželkou B. O. sa stal
Q. O. vlastníkom parc. č. XXX/X - dom č. p. XXX, dvor, parc. č. XXX/XX - záhrada vo výmere X á
XX mX v celosti, A. O. sa stal vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX - hospodárska budova vo
výmere X á XX mX, parc. č. XXX/XX - záhrada vo výmere X á XX m2 v X/X-inách, A. O. a manželka

X. ako bezpodieloví spoluvlastníci v X/X-inách.
V tomto dedičskom spise je žurnalizovaná Darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice
spísaná na notárskom úrade Z.. P. T. dňa 28.11.1997 N XX/XX NZ XX/XX medzi P.. G. O. a jeho matkou
B. O., na základe ktorej B. O. svoj spoluvlastnícky podiel v 1-.ine z nehnuteľností v k. ú. H. v LV č.
XXXX - rodinný dom č. s. XXX na parc. KN XXX spolu s garážou, plotmi, vedľajšími stavbami (šopa,

chlievy, sklad), vonkajšími úpravami, dom č. s. XXX na parc. č. KN XXX/X, spolu s parc. č. KN XXX/
X - zastavaná plocha vo výmere XXX mX darovala svojmu synovi P.. G. O.. Na parc. č. KN XXX je
postavený rodinný dom č. s. XXX, ktorý bude medzi zmluvnými stranami usporiadaný po vyhotovení
geometrického plánu. B. O. mala právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností označených
v I. bode tejto zmluvy.

V dedičskom spise X. súdu Prievidza 14D 536/2007 sa nachádza okrem úmrtného listu XO. (zomrelá
dňa XX.X.XXXX) aj závet spísaný formou notárskej zápisnice dňa 19.10.2004 N XXX/XX, NZ XXXXX/
XX, ktorým odkázala svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojím vnukom A. O. a G. O., každému vrovnakom podiele a zároveň týmto závetom vydedila z celého svojho majetku svojho syna Q. O., lebo
jej neposkytol a neposkytuje potrebnú pomoc v starobe, v chorobe a ani o ňu neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať minimálne 15 rokov.

S týmto závetom navrhovateľ nesúhlasil. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 17.3.2009 odkázal
navrhovateľa - Q. O. podľa § 175k odst. 2 O.s.p., aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podal naokresnýsúdprotidedičom A. O., G. O.,Jozefovi O.aP.. G. O. žalobuourčenieneexistencie
dôvodu vydedenia a v závete spísanej poručiteľom do notárskej zápisnice pod č. N XXX/XX, NZ
XXXXX/XX zo dňa 19.10.2004. V tomto spise sa nachádza aj Osvedčenie o dedičstve v dedičskej

veci po zomrelom A. O. (otcovi navrhovateľa, odporcovi v 1. a odporcovi v 4.rade) sp. zn. D 1483/94,
Dnot 154/94. A. O., zomrelý XX.XX.XXXX spísal závet dňa 18.11.1994, ktorým zanechal všetok svoj
majetok hnuteľný a nehnuteľný synovi P.. G. O.. Súčasne dal závetom príkaz na započítanie na
dedičské podiely synom A. O. a Q. O. každému po 350.000 Sk, nakoľko im za života dal hnuteľný a
nehnuteľný majetok každému vo výške 350.000 Sk. V zmysle tohto závetu bolo potvrdené dedičstvo
po poručiteľovi závetnému dedičovi P.. G. O., ktorý nadobudol nehnuteľnosti v k. ú. D. F., pkn. vl.

č. XXX pod A tr. č. X.X parc. č. XXX/X - pozemok vo výmere XXXX mX, parc. č. XXX/X - dom vo
výmere XXX m2 /v KN stav neidentický/ pod B 9a v polovici, dom č. s. XXX/v KN na parc. č. XXX/
spolu s garážou, plotmi, vedľajšími stavbami (chlievmi, skladom, šopou), vonkajšími úpravami všetko
v polovici, trvalé porasty v polovici; nehnuteľnosti v k. ú. H. LV č. XXXX, dom. č. s. XXX na parc. č.
KN XXX/X v polovici, parc. č. KN XXX/X - zastavané plochy vo výmere XXX m2 v polovici.

V roku 2002 sa B. O. a jej syn A. O. návrhom domáhali proti Q. O. o určenie neplatnosti závetu
a vydedenia napísaného dňa 7.3.2000 formou notárskej zápisnice č. N XX/XX, NZ XX/XX poručiteľkou
B. X. (matka B. O.).
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 24.2.2004 č. k. 8C 80/2002 určil, že dôvody pre vydedenia

navrhovateľov v 1. a v 2. rade (B. O. a A. O.) poručiteľkou B. X. uvedené v závete o vydedení spísanou
dňa 7.3.2000 do notárskej zápisnice č. N XX/XX, NZ XX/XX nie sú dané. Návrh v prevyšujúcej časti
zamietol a o trovách rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 odst.
2 O.s.p.). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Trenčín zo dňa 19.5.2005 sp. zn. 4Co 128/04.

Na okolnosť, či B. O. podpísala závet spísaný formou notárskej zápisnice vlastnou rukou, súd nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo a jazyková analýza.
Znalkyňa v znaleckom posudku pri analýze spornej písomnosti - sporného podpisu nezistila žiadne
znaky, stopy, ktoré by nasvedčovali, že pri vzniku sporného podpisu bola použitá niektorá metóda

technického alebo mechanického falšovania podpisov. Sporný podpis je však poznačený neistotou
písacieho pohybu, čo odôvodnila vekom, nakoľko u niektorých starších ľudí je písmo poznačené
vekom, zdravotným stavom (lomenými ťahmi), zastatiami až prerušeniami písacieho pohybu. Uviedla,
že pisárska úroveň staršieho človeka sa môže výrazne meniť v závislosti aj od jeho meniaceho sa
zdravotnéhostavuavplyvomliekov.Pretotzv.starecké podpisy, písmosúťažko skúmateľné.Vsúdnom

spise sa nenachádza žiadna oficiálne potvrdená informácia o zdravotnom stave B. O. v čase vzniku
sporného závetu, ktorá by jednoznačne potvrdzovala stratu schopnosti pisárskeho prejavu B. O., jej
pisársky prejav sa výraznejšie zhoršoval až v roku 2004. Vo svojom živote používala textové podpisy (s
čitateľným priezviskom - rodným menom), ale aj nacvičené podpisy (s čiastočne čitateľným priezviskom
- koncová časť „ková“ je zjednodušená a s čitateľným rodným menom). Znalkyňa zo súdneho spisu

zistila, že Z.. N. Z. v správe pre súd uviedol, že B. O. bola jeho pacientkou do 25.2.2004. Nespomínal
si, že by trpela takým ochorením, ktoré by obmedzovalo jej svojprávnosť. Z tejto správy nebolo možné
posúdiť zdravotný stav B. O. v októbri 2004 a vôbec nie so zameraním sa na otázku, či pisateľka v
tomto období bola nebola schopná pisárskeho prejavu. Znalkyňa zistila zo spisu č. k. 8C 80/2012 z
prepúšťacej správy kardiologickej kliniky v Bratislave, že B. O. bola v čase od 22.4.2004 do 7.5.2004

hospitalizovaná na tejto klinike. V správe je uvedená diagnóza „Parkins.sy“. V súvislosti s touto
chorobou uviedla, že písmo, podpisy sú poznačené neistotou písacieho pohybu, trasom, zastatiami
písacieho pohybu, lomenými ťahmi, komolením až vynechávaním písmen. Pisársky prejav človeka
postihnutého týmto ochorením nie je plynulý. Sporný podpis B. O. vykazuje celkovo nižšiu kvalitu
vyhotovenia, ktorá sa prejavuje výskytom tremoru, lomenými ťahmi, problémom pisateľky vyhotoviť

niektoré písmená, písmové celky. V spornom podpise a v porovnávacích podpisoch B. O. znalkyňa
zistila aj také podobné, zhodné znaky, ktoré sú ťažko napodobiteľné. Znalkyňa na základe všetkých
jej zistení na základe charakteru spornej písomnosti, ktorá je vyhotovená rukou notárky A.. C. C. „na
mieste samom v H., A. č. XXX/XX zo dňa 19.10.2004 o 10.20 hod.“, na základe charakteru podpisovna kvitačných listoch a ich postupne sa znižujúcej kvality vyhotovenia v roku 2004, s prihliadnutím aj
diagnostikovaný„Parkins.sy“,zdvochmožnostívyhotoveniaspornéhopodpisuSM1,ktoréuviedlanastr.
26 až 31 znaleckého posudku, za najpravdepodobnejšiu považuje prvú možnosť vyhotovenia sporného

podpisu. To znamená že sporný podpis SM1 s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou
vyhotovila B. O., od ktorej boli na skúmanie predložené porovnávacie písomnosti.
Znalkyňa v závere uviedla, že tento záver skúmania je spochybniteľný len vtedy, keby sa jednoznačne
preukázalo, že v období vzniku spornej písomnosti, sporného podpisu SM1 B. O. nebola schopná
žiadneho pisárskeho prejavu. Znalkyňa pri analýze spornej písomnosti, sporného podpisu nezistila

žiadne znaky, stopy, ktoré by nasvedčovali, že pri vzniku sporného podpisu bola použitá niektorá
metóda technického alebo mechanického falšovania podpisov.

Podľa § 37 odst. 1 Občianskeho zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Zákonvovyššiecitovanomzákonnomustanovenípozitívnevymedzujepodmienky,zaktorých saprávny
úkon považuje za platný a tým aj účinný, (schopný vyvolať právne následky). K požiadavke platnosti
právneho úkonu je, aj keď to zákon neuvádza, danosť(existencia) vôle. V prípade, že vôľa konajúceho
subjektu je daná, na platnosť právneho úkonu sa podľa § 37 odst. 1 OZ vyžaduje, aby tento právny

úkon bol urobený

a/ slobodne,
b/ vážne,
c/ určite a

d/ zrozumiteľne.

Prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu sa tykajú vôle konajúcej osoby. Vôľa je základným
prvkom právnych úkonov, preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle a okrem toho, vôľa nemusí byť
vážna, bez omylu a slobodná.

Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami,
bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Požiadavkou slobodného urobenia právneho úkonu sa
vylučuje platnosť úkonu urobeného

a/ pod tlakom násilia,

b/ pod tlakom bezprávnej vyhrážky.

Slobodu vôle konajúceho vylučuje predovšetkým násilie (tzv. fyzické násilie), ktoré spočíva v takom
nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho
vôle sa dosadzuje vôľa donucujúceho.

Bezprávna vyhrážka (tzv. psychické donútenie) je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktoré v ňom
vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa, prejavená v právnom úkone
vytvára pod vplyvom tohto strachu.
Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj
k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa, ktorá nie je vážne, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu

a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon, t.
j. úkon, ktorý bol urobený zo žartu.

Neplatné sú právne úkony, ktoré nemajú niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti

právneho úkonu vyžaduje.

Podľa § 38 odst. 1 cit. zákona, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony.

Podľa § 38 odst. 2 cit. zákona, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.Platný právny úkon musí byť urobený osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť
na právne úkony nebola odňatá, ani obmedzená (§ 10 OZ).
Ak ten, kto urobil právny úkon a nemá spôsobilosť na právne úkony, takýto právny úkon je

absolútne neplatný podľa § 38 odst. 1 OZ. Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad,
keď právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon nespôsobilou.
Ustanovenie § 38 odst. 2 OZ sa týka prípadu, keď dôjde k právnemu úkonu osoby konajúcej v duševnej
poruche,ktorejspôsobilosťnaprávneúkony sabuďvôbec neobmedzila,alebo obmedzeniena základe
rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Ak bol právny úkon urobený fyzickou osobou, ktorá nie

je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, považuje sa za neplatný.

Podľa § 39 cit. zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Samotným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa

prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti.

Podľa § 469a odst.1 cit. zákona, poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch,
b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potom mal prejavovať.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, že určitý dedič
nemá dostať svoj dedičský podiel, resp. že má dostať menej. Ide o prejav poručiteľovej vôle. Platnosť
listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych
úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon.
Vydedenie sa musí vykonať spísaním listiny o vydedení, ktorá má charakter negatívneho závetu.

Listina o vydedení musí obsahovať konkrétny dôvod vydedenia a poručiteľ musí konkrétny dôvod
vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení. Dôvody vydedenia urobené v ustanovení § 469a
odst. 1 OZ je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu a dôvod vydedenia
musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Dôvody vydedenia sa musia týkať samotného
priameho potomka poručiteľa. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v jeho chorobe, starobe alebo v

iných závažných prípadoch ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky, ak takáto pomoc bola naozaj
potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§
3 odst.1 OZ). Súčasne treba posúdiť, či poskytnutie tejto pomoci bolo zo strany dediča objektívne
možné. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka
bol do značnej miery vyvolaným samotným poručiteľom. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia

potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd posudzuje jednak to, do akej miery
poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a
jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pri posúdení
dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a odst.1 písm. b/ OZ je potrebné takisto zisťovať, či
potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejaviť,t.j.,čiporučiteľmalsámzáujem sasdieťaťomstýkaťaudržiavaťsním bežnépríbuzenské
vzťahy. Opravdivý záujem je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a v
aspekte dobrých mravov.

Podľa § 476 odst.1 cit. zákona, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Občiansky zákon pojem závetu (testamentum) nevymedzuje. Závetom je formálny, jednostranný,
kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom pre prípad
smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Všeobecnými náležitosťami závetu sú:a/ výslovný prejav vôle poručiteľa,
b/ prejav vôle poručiteľa musí byť zachytený v písomnej forme, a v prípade závetu zriadeného podľa §
476a, § 476b OZ musí byť poručiteľom aj podpísaný,

c/ v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný.

Podstatnou obsahovou náležitosťou závetu je teda výber testamentárnych dedičov a ručenie veľkosti
podielov jednotlivých dedičov odchylne od zákonnej úpravy (§ 477 OZ). Súčasťou závetu musí byť
dátum vyhotovenia závetu a podpis závetcu (pokiaľ vie písať). Ak nie sú splnené tieto minimálne

zákonné podmienky, závet je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho
zákona.
Závet vo forme notárskej zápisnice musí vyhovovať náležitostiam uvedeným v Notárskom poriadku (§
476d odst. 1 OZ a § 47 NP). V tomto prípade ide o oficiálny závet. Závet je rýdzo osobným právom
poručiteľa, pri ktorom poručiteľ nemôže byť zastúpený inou osobou. Na závet sa vzťahujú všeobecné
náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu a je potrebné dodržať aj osobitné náležitosti uvedené

v ustanoveniach v § 476 a nasl. OZ.
Testamentárnu spôsobilosť má len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony a ktorá
nebola tejto spôsobilosti zbavená, ani jej nebola obmedzená súdom (§ 8, § 10 OZ). Závet ako právny
úkon musí spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi súrodencami - navrhovateľom a
odporcom v 1.rade boli narušené od spísania závetu ich starej matky B. X., ktorá závetom zo 7.3.2000
odkázala celý svoj majetok vnukovi Q. O. a vydedila svoju dcéru B. O., aj potomkov jej dcéry. Odvtedy
sa narušili aj vzťahy medzi navrhovateľom a jeho matkou B. O., čo potvrdili aj svedkovia, manželka

navrhovateľa G. O. a jeho dcéra Q. C.. V rodine bolo známe, že navrhovateľ a odporca v 1.rade spolu
nevychádzajú. Tieto vzťahy sa odrazili aj na vzťahu navrhovateľa a jeho matky H.O..
Nielen stará matka navrhovateľa, odporcu v 1.rade a odporcu v 4.rade B. X. urobila poriadok za svojho
života so svojím majetkom, ale aj jej dcéra B. O., matka navrhovateľa, odporcu v 1.rade a odporcu
v 4.rade obdobným spôsobom urobila poriadok so svojím majetkom, spísala závet formou notárskej

zápisnice dňa 19.10.2004 v Novákoch na adrese svojho bydliska, ktorý spísala notárka A.. C. C. a
závetkyňa B. O. ho podpísala.
Okremodporcuv1.radeotomtozáveteostatníúčastníci nevedeli,čoniejeprávnevýznamnézhľadiska
posúdenia platnosti závetu.
V konaní bolo preukázané, že poručiteľka B. O. nebola rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na

právne úkony a jej spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená. Nebolo ani preukázané, že
v čase spísania notárskej zápisnice dňa 19.10.2004 nedokázala posúdiť následky svojho konania a
svoje konanie ovládnuť. Navrhovateľ na svoje tvrdenia, že poručiteľka trpela psychickými poruchami
neprodukoval žiadne dôkazy a táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Z výsluchu odporcov
v 1. až v 4.rade a svedkov bolo preukázané, že poručiteľka bola na svoj vek čulá, hoci mala nejaké

zdravotné potiaže. Tiež potvrdili, že poručiteľka bola v poriadku aj po psychickej aj duševnej stránke.
Súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie duševného stavu poručiteľky pre stratu
zdravotnej dokumentácie.
Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že poručiteľka netrpela duševnou
poruchou, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Poručiteľka nebola súdom zbavená

spôsobilosti na právne úkony úplne a jej spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená.
Súdu nebol zo strany navrhovateľa predložený žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval duševný stav
poručiteľky. Preto súd vyvodil záver, že podmienka spôsobilosti na právne úkony u poručiteľky bola
v čase spisovania závetu formou notárskej zápisnice daná a poručiteľka neurobila tento právny úkon
v duševnej poruche.

Súd potom skúmal, či navrhovateľka urobila tento právny úkon slobodne a vážne.
V konaní nebolo preukázané, že poručiteľka podpísala závet pod fyzickým alebo psychickým tlakom.
Tvrdenia navrhovateľa, že závet spísala z donútenia odporcu v 1.rade žiadnym spôsobom nepreukázal
a na túto skutočnosť neprodukoval žiadne dôkazy. Je potrebné brať do úvahy, že závet napísala notárka
JUDr. C. C., za prítomnosti ktorej ho podpísala poručiteľka B. O.. Závet nenapísala poručiteľka vlastnou

rukou ako sa domnieva navrhovateľ. V závete vyjadrila svoju vôľu, slobodne a vážne, čo vyplýva z
jeho záveru. Poručiteľka vyjadrila svoju vôľu vážne a žiadnymi určitými skutočnosťami nebola prinútená
podpísať závet.
Súd dospel k záveru, že právny úkon poručiteľkou bol urobený slobodne a vážne.Súd ďalej zisťoval, či boli splnené podmienky v § 469 a odst.1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákona, za
ktorých môže poručiteľ vydediť potomka.
Súd mal v konaní preukázané, že poručiteľka netrpela vážnymi ochoreniami, ktoré by si vyžadovali

intenzívnu, resp. stálu starostlivosť, hoci mala určité zdravotné problémy, cukrovku, bolenie nôh,
problémy so srdcom .... Z výpovedí účastníkov, ale aj svedkov vyplynulo, že na svoj vek bola čulá.
Starostlivosť o poručiteľku zabezpečoval v roku 2004 - 2005 odporca v 1.rade, bývajúci vedľa nej a
odporca v 4.rade, ktorý podľa účastníkov zabezpečoval starostlivosť najviac. Z výpovedí účastníkov
tiež vyplynulo, že poručiteľka potrebovala pomoc hlavne s doprovodom k lekárovi, prípravy stravy

a zabezpečením nákupov. Odporca v 4.rade túto starostlivosť zabezpečoval najviac, lebo mal blízko
rodinného domu sídlo svojej firmy a poručiteľka bývala v jeho dome, ktorý nadobudol darovaním od
svojich rodičov. Odporca v 1.rade a odporca v 4.rade vo svojich účastníckych výpovediach uviedli,
že navrhovateľ sa viac ako 15 rokov o poručiteľku nestaral, hoci býval neďaleko nej. Tiež potvrdili,
že poručiteľku tento nezáujem trápil, ale pred rodinou o tom nehovorila. Navrhovateľ sa mohol o
poručiteľku, svoju matku zaujímať, navštevovať ju, lebo od roku 1991 je na invalidnom dôchodku,

nepracoval a následne sa stal starobným dôchodcom. Jeho pomery mu dovoľovali sa o poručiteľku
zaujímať. Navrhovateľ najskôr vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že poručiteľku navštevoval
sporadicky, rozprávali sa cez plot, navštevoval ju aj so svojou rodinou. Neskôr uviedol vo výpovedi,
že poručiteľku nemohol navštevovať, lebo mu v tom bránili a do domu poručiteľky sa nedostal, lebo
bola zamknutá. Jeho tvrdenia vyvrátila svedkyňa G. O., ktorá uviedla, že navrhovateľ poručiteľku

nenavštevoval. Účastníci zhodne uviedli, že poručiteľka nebola zamykaná pred navrhovateľkou, ale z
dôvodu, aby sa do domu nedostal cudzí človek. Všetci v rodine vedeli, kde je kľúč od rodinného domu,
teda, ak by ju chcel navrhovateľ navštíviť, bol by sa k nej dostal. Naviac poručiteľka počula zvonenie,
pozrela sa kto ide a dvere otvorila. Tvrdenia o návštevách aj keď sporadických neboli výpoveďami
svedkýň preukázané. Navrhovateľ tiež uviedol, že poručiteľke ponúkol pomoc niekoľkokrát aj so svojou

rodinouapomocneodmietla. Ajnapriek tomunavrhovateľnepreukázal,žesasporučiteľkoukontaktoval
aj iným spôsobom. Narušenosť vzťahov s poručiteľkou potvrdil. Takýto nezáujem navrhovateľa o
poručiteľku trval viac ako 10 rokov, nenavštevoval ju, nepomáhal jej, neposkytol základnú starostlivosť
ako o staršieho človeka, svoju matku, hoci býval neďaleko od nej. Nebolo v konaní preukázané, že sa
navrhovateľ snažil skontaktovať so svojou matkou iným spôsobom. Z týchto dôvodov potom poručiteľka

spísala závet, ktorým ho vydedila a uviedla konkrétne dôvody vydedenia. Ak by sa tak navrhovateľ
nesprával, takýto závet by poručiteľka nemala dôvod spísať. V posudzovanej veci nešlo o normálne
vzťahy medzi navrhovateľom ako synom a poručiteľkou ako matkou. Správanie navrhovateľa voči
poručiteľke svojej matke napĺňa dôvody vydedenia. Navrhovateľ neprejavoval o poručiteľku opravdivý
záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať a neposkytol jej pomoc v starobe, ktorú potrebovala.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie sú dané.
Čo sa týka neplatnosti závetu z dôvodu, že ho poručiteľka nepodpísala vlastnou rukou, súd dospel k
záveru na základe znaleckého dokazovania, že poručiteľka podpísala závet spísaný formou notárskej
zápisnice dňa 19.10.2004 vlastnou rukou. Znalkyňa nezistila žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali, že
pri vzniku sporného podpisu bola použitá niektorá metóda technického alebo mechanického falšovania

podpisov. Sporný podpis s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou vyhotovila B. O..
Súd si osvojil závery znaleckého posudku a nemal dôvod ho spochybniť. Znalkyňa tak, ako súd uviedol
už vyššie, podrobne zdôvodnila znalecký posudok a jeho záver zodpovedá týmto zisteniam, je logický
a presvedčivý.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, v konaní neboli preukázané skutkové tvrdenia, od ktorých

odvíjal neplatnosť závetu spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 19.10.2004.

Súd na základe zistených skutočností a s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo dospel k
záveru, že návrh je nedôvodný v celom rozsahu a preto ho zamietol.

Podľa § 148 odst.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto ho súd zaviazal zaplatiť štátu trovy, ktoré štát uhradil
zo štátneho rozpočtu. Navrhovateľ zložil dňa 6.6.2011 preddavok na znalecké dokazovanie na účet
okresného súdu vo výške 300 eur (č.l. 101). Súd priznal znalkyni uznesením zo dňa 14.9.2012 odmenuvo výške 1.164,18 eur. Suma 300 eur bola poukázaná znalkyni zo zloženej zálohy navrhovateľom pod
účt. dokl.: 12-6-11 a pol. reg.: 14-52/11 a zvyšnú sumu 864,18 eur uhradil z rozpočtových prostriedkov
súdu. Keďže u navrhovateľa neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd ho

zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku a povolil mu splátky
mesačne vo výške 50 eur, nakoľko navrhovateľ je starobný dôchodca s výškou dôchodku 427,20 eur
mesačne. Býva spolu s manželkou, ktorá je tiež na starobnom dôchodku. Z týchto dôvodov súd povolil
navrhovateľ splácať trovy štátu v mesačných splátkach (§ 160 odst.1 O.s.p.).

Odporcovia v 1. až v 4.rade boli v konaní úspešní, nežiadali priznať trovy konania, preto súd o trovách
konania rozhodol podľa § 142 odst.1 O.s.p. a náhradu trov konania mu nepriznal (per analogia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.