Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/500/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217601
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113217601.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnave samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: D.,

zast. JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, proti odporcovi: H. za účasti
vedľajšieho účastníka Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31383408, o náhradu
škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 34,55 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške
7.304,70 eur s príslušenstvom na tom základe, že odporcovi dňa 6. 2. 2006 udelila plnomocenstvo na
zastupovanie v konaní pred súdom vo veci uplatňovania nároku na náhradu škody v sume 160.100
Sk proti J., ktorú mali spôsobiť za trvania nájomného vzťahu navrhovateľke tým, že zdevastovali
byt na R. Odporca napriek vedomosti o vytýčení pojednávania na termín 10. 1. 2011 navrhovateľku
o termíne neinformoval, sám sa tohto pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, nezabezpečil

za seba náhradu a po začatí pojednávania súdu oznámil, že ju nezastupuje. Urobil tak bez toho,
aby predtým navrhovateľke o úmysle vypovedať jej plnomocenstvo oznámil. Navrhovateľka o termíne
pojednávania nemala vedomosť, nemohla sa ho teda zúčastniť. Nemohla teda predkladať žiadne návrhy
na dokazovanie, resp. argumenty na podporu svojich tvrdení. Na pojednávaní súd vyhlásil dokazovanie
za skončené a návrh zamietol. Prvostupňové rozhodnutie OS Piešťany Krajský súd v Trnave potvrdil s
tým,ženeboliporušenéjejprávaaudalostizodňa10.1.2011súleninternouzáležitosťounavrhovateľky
a odporcu ako jej právneho zástupcu. Nárok oprela o ust. § 18 ods. 1, 2 zákona o advokácii, § 6 písm. a,

b/ Advokátskeho poriadku, keď existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
odporcu a zamietnutím návrhu navrhovateľky, ktoré malo za následok vznik škody, ktorá predstavuje
čiastku 5.314,34 eur - náhrada škody, ktorej sa navrhovateľka domáhala v súdnom konaní 7C 314/08
vedenom pred OS Piešťany a čiastku 318,86 eur - súdny poplatok, ako aj škoda vo výške 1.671,50 eur
- náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná uhradiť manželom U.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada zaviazať odporcu na zaplatenie čiastky 7.304,70 eur s
príslušenstvom na tom základe, že odporca ju zastupoval v konaní 7C 314/08 vedenom pred OS
Piešťany, zastupovanie doposiaľ platne nezaniklo. O tom, že ju odporca nezastupoval, sa dozvedelaaž z rozsudku. Odporcu každý deň kontaktovala, telefón jej nezdvíhal a o termíne pojednávania 10. 2.
2011 nemala vedomosť. Medzitým zistila, že odporca pán U. dal niektoré veci do záložne, mala svedkov,
dôkaz o tom, že zdemoloval iný byt a keďže odporca nebral telefón, dôkazy mu nemala ako oznámiť. V

záložni jej povedali, že veci vydajú advokátovi alebo polícii. V konaní nebol vypočutý JI. ani upratovacia
čata. Odporca tým, že sa pojednávania nezúčastnil, jej spôsobil škodu 5.314,34 eur ako škodu na byte,
318,86 eur súdny poplatok a 1.671 eur trovy právneho zastúpenia, ktoré bola zaviazaná rozsudkom
uhradiť. Bola pripravená navrhnúť svedkov, ktorí by preukázali, že veci, ktoré boli odcudzené z bytu, tam
skutočne boli, ako i svedkov, ktorí by preukázali rozsah poškodenia bytu. Svedkov oznámila odporcovi,

ktorý povedal, že je na to čas a súd zváži, ktorých svedkov vypočuje. Sú splnené všetky podmienky pre
náhradu škody - objektívna zodpovednosť odporcu, k vzniku škody došlo pri činnosti odporcu pri výkone
advokácie,škodabolapreukázaná-trovykonaniaaušlýzisk,náklady,ktorévynaložilanavrhovateľkana
opravu bytu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu odporcu, navrhovateľka by s odkazom na listinné
dôkazy a výpovede svedkov, ktorých chcela navrhnúť, preukázala svoj nárok. Je daná príčinná súvislosť
medzi konaní odporcu a vzniknutou škodou, nakoľko ak by k plneniu svojich povinností pristupoval

odporca riadne, ku vzniku škody by nedošlo. Jeho zavinením je pohľadávka nevymožiteľná v dôsledku
premlčania.
V rámci odvolacieho konania nebolo možné vykonávať a navrhovať dôkazy, ak neboli navrhnuté
pred súdom prvého stupňa a tento ich nevykonal, alebo ak by ich odvolací súd z vlastnej iniciatívy
nepovažoval za potrebné vykonať. Navrhovateľka vzhľadom na komunikáciu s odporcom nemala

možnosť mu dôkazy oznámiť. Ak odporca mal za to, že v konaní nebude úspešná, nebol to dôvod na
ukončenie zastupovania spôsobom, akým sa tak stalo. Odporca bol za ňou iba raz v F.i, na pojednávaní
s ňou nekomunikoval, a preto si dôkazy zabezpečovala sama. Mala za to, že tieto predloží súdu na
pojednávaní. Odporca vedel o tom, že chce ako svedka majiteľa upratovacej firmy. Sám jej povedal, že
si má zohnať odhadcov na posúdenie škody. Mala vedomosť iba o pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila,

o ďalších pojednávaniach a priebehu konania ju odporca neinformoval. Dôverovala mu, sekretárka jej
povedala, že je zaneprázdnený.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, keď navrhovateľka podala návrh 1. 7.
2013, po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty, lehota začala plynúť 10. 1. 2011. Pojednávanie 10. 1. 2011

nebolo jediné, na jednom z nich 24. 5. 2010 bola navrhovateľka aj vypočutá, návrhy na dokazovanie
nemala, toto nenavrhla ani v odvolacom konaní. Jemu dôkazy neoznamovala ani neoznačovala.
Vopred navrhovateľku upozornil na dôkaznú núdzu, táto povedala, že odporcovia sa brániť nebudú.
Navrhovateľke neúčtoval ani trovy podľa vyhlášky. Písomne navrhovateľke vypovedanie plnomocenstva
neoznámil. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že nárok nebol preukázaný, teda bez ohľadu na to, či bol na

poslednom pojednávaní, návrh by bol zamietnutý. O priebehu pojednávaní navrhovateľku informoval,
bola chorá, preto za ňou chodil do F.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Pripojil sa k vyjadreniu odporcu a uviedol, že nie je daná
príčinná súvislosť medzi konaní advokáta a vznikom škody. Samotná skutočnosť, že účastník nebol v

konaní úspešný, nezakladá právo na náhradu škody. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom advokácie je daná iba v prípade súčasného splnenia výkonu advokácie,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ako predbežnú otázku je potrebné riešiť, či by bol
žalobca úspešný, nebyť pochybenia advokáta a či škoda klientovi vznikla iba v dôsledku nekvalitného
poskytovaniapomoci.Príčinnásúvislosťmedzikonanímadvokátaaneúspechomjehoklientajedanálen

vtedy,akprávoklientaskutočneexistovalo anebolomupriznanéibaprepochybenieadvokáta/rozsudok
NS ČR 25Cdo 1862/2001/. Už úplne nedostatočný je kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a
vznikom údajnej škody žalobcovi. V konaní na OS Piešťany bolo niekoľko pojednávaní, bolo vykonané
dokazovanie a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, účasť odporcu na pojednávaní by nezmenila
výsledok konania.

Z obsahu spisu OS Piešťany 7C 314/2008 vyplýva, že navrhovateľka si voči manželom U. návrhom
podaným súdu 9. 3. 2008 uplatnila náhradu škody, ktorá mala byt po dobu nájmu spôsobená na jej
byte na R.. Návrh spísal odporca, ktorému navrhovateľka udelila plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní 6. 2. 2006. Odporca sa súdu riadne ospravedlnil na pojednávanie vytýčené na 1. 6. 2009.29.

6. 2009. Na pojednávaní 15. 2. 2010 navrhovateľka nebola prítomná, jej zástupca, teda odporca,
prítomný bol. Na ďalšie pojednávanie určené na 14. 4. 2010 sa ospravedlnil zástupca odporcov,
Ďalšie pojednávanie bolo 24. 5. 2010, kedy bola vypočutá i navrhovateľka. Ďalšie pojednávania
boli zmarené pre ospravedlnenie zástupcov odporcu. Dňa 10. 1. 2011 o 9,45 hod. sa uskutočnilopojednávanie, na ktoré odporca prevzal predvolanie 29. 10. 2010. Tento faxom doručeným súdu 10.
1. 2011 o 9,59 hod. oznámil, že navrhovateľku už nezastupuje. Toto podanie bolo súdu doručené v
priebehu pojednávania. Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľky, vyhlásil dokazovanie

za skončené a návrh zamietol. Súd nemal znaleckými posudkami za preukázané, že škodu, ktorá bola
nimi vyčíslená, spôsobili odporcovia. Súd porovnal hnuteľné veci uvedené v súpise bytového zariadenia
pri uzavretí nájomného vzťahu a veci uvedené v posudku, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka
nepreukázala skutočnosť, že ňou deklarované odcudzené veci sa v čase trvania nájomného vzťahu
v predmetnom byte nachádzali, boli odporcom k dispozícii a títo ich odcudzili., resp. poškodili alebo

zničili, na strane odporcov nebolo zo strany navrhovateľky preukázané protiprávne konanie, v niektorých
prípadoch nepreukázala navrhovateľka ani vznik škody. Krajský súd v Trnave Rozsudkom zo dňa 10.
1. 2011 č. k. 23Co 56/2012-263 prvostupňový rozsudok potvrdil. V odôvodnení súd uviedol, že sama
navrhovateľka bola vypočutá na pojednávaní 24. 5. 2010, vypovedala k svojmu návrhu, bol prítomný aj
jejzástupca.Mohlapredkladaťaoznačiťdôkazy.Predvolanienapojednávanieurčenénadeň10.1.2011
zástupca navrhovateľky prevzal 29. 10. 2011 a po vyhlásení dokazovania za skončené a záverečnej reči

zástupcu odporcov sa dostavila pracovníčka podateľne, ktorá krátkou cestou predložila oznámenie H.,
že navrhovateľku nezastupuje. Tento mal navrhovateľku informovať o termíne pojednávania a vykonať
to, čo neznesie odklad. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, účastníci vrátane navrhovateľky boli
vypočutí, navrhovateľka mohla počas celého konania predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k všetkým
vykonaným dôkazom, či už prostredníctvom svojho zástupcu alebo aj sama. Ukončenie plnomocenstva

sa stalo účinným pre súd jeho oznámením, teda po záverečnej reči. Navrhovateľka mala dostatočný čas
na to, aby predkladala dôkazy na svoje tvrdenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že znalecký posudok č. 2/2005 vypracovala znalkyňa J. na základe objednávky
navrhovateľky.Znalkyňavyčíslilapoškodenieveci,odcudzené,zničenéveci.Rovnakoznaleckýposudok

č. 7/2005 vypracovaný Dr. TZ. bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľky, na určenie
všeobecnej ceny stratených predmetov. Súd však nemal za preukázané, že škodu spôsobili odporcovia,
pričom súd porovnal veci uvedené v posudku so súpisom vecí pri prenájme bytu. Navrhovateľka
nepreukázala, že ňou uvádzané odcudzené veci sa v byte nachádzali, u zničených vecí koberce
odporcovia vyhodili, nakoľko boli zničené, v prípade ďalších vecí takisto navrhovateľka nepreukázala ich

zničenie odporcami. Pri súpise vecí v čase uzatvárania nájomnej zmluvy boli spísané i poškodené veci.
Odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľka neobdržala vypovedanie plnej moci, nebola
oboznámená s termínom pojednávania a tým jej bolo odopreté právo na dokazovanie viny odporcov /
ktoré nekonkretizovala a žiadne dôkazy neoznačila/.

Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/
existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú

zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 132/1990 Z. z. o advokáci „advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú
jehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločníkspoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť“. Podľa §
26 ods. 3 každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní
právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim

zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne. Podľa ods. 4
ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 2
advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na

účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa ods. 4 advokát je povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade,
ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Podľa ods. 5 odmena advokátovi nepatrí za
tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie v zmysle § 26 zákona o advokácii je tzv. objektívnou zodpovednosťou, teda
zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôležité, či ju advokát spôsobil úmyselne
alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými

sú: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom
škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a
dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.

O vzťah príčinnej súvislosti /kauzálny nexus/ ide pri priamej väzbe javov /objektívnych súvislostí/,

v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a
škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a zisťovať, konkrétne

ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti /R 21/1992, Rozsudok
NS SR 2Co 144/2008, Uznesenie 1Cdo 105/2012/. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná/samajenásledkomniečoho/akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo /bezprostredne/ predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený
- nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností
spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť /konanie advokáta/ je tou
skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová

skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je
príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časovo neprekrývajú.
V takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcichpríčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny
možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

V danom prípade mal odporca spôsobiť škodu navrhovateľke v dôsledku jeho konania - zastupovania
v konaní OS Piešťany 7C 314/2008.

Zodpovednosť advokáta v zmysle citovaných ustanovení zákona, ako objektívna zodpovednosť, je
založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik škody a 3/

príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom
advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku. Dôkazná povinnosť na preukazovaní súčasného splnenia všetkých
podmienok spočíva na navrhovateľovi. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
advokáta nenastáva. Je potrebné zisťovať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčinnej súvislosti
je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku, t. j. ak konanie,

resp. opomenutie advokáta je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. I
tu spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za vznik prípadnej škody
navrhovateľky nenesie odporca. Nebola preukázaná nielen škoda, ale ani príčinná súvislosť medzi

výkonom advokácie a vznikom škody. Z rozhodnutia vo veci OS Piešťany 7C 314/2008 je zrejmé, že
k zamietnutiu návrhu nedošlo konaním odporcu. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka
nepreukázala skutočnosť, že ňou deklarované odcudzené veci sa v čase trvania nájomného vzťahu
v predmetnom byte nachádzali, boli odporcom k dispozícii a títo ich odcudzili., resp. poškodili alebo
zničili, na strane odporcov nebolo zo strany navrhovateľky preukázané protiprávne konanie, v niektorých

prípadoch nepreukázala navrhovateľka ani vznik škody. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
navrhovateľka mala dostatočný čas na to, aby predkladala dôkazy na svoje tvrdenia. Nemožno potom
konštatovať, že by jej škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Príčinou vzniku škody je
iná skutočnosť, konkrétne neunesenie dôkazného bremena navrhovateľky. Neúspešnosť v spore sama
osebe nezakladá právo na náhradu škody voči zástupcovi.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov v tomto konaní - JI.a, ktorý mal byť
prítomný pri vyprataní bytu a pracovníka upratovacej služby. Tieto dôkazy nemajú v tomto konaní
opodstatnenie, nakoľko výsluchom týchto svedkov by súd nahrádzal dokazovanie v pôvodnom konaní
OS Piešťany. Navrhovateľka v priebehu konania na OS Piešťany napriek tomu, že počas jeho trvania

mala možnosť, tieto dôkazy neoznačila a neurobila tak ani v odvolacom konaní. Jej obrana, že odvolací
súd v zásade nevykonáva dokazovanie, v tomto smere neobstojí - sama v odvolaní uviedla, že jej
bolo odopreté právo na dokazovanie viny odporcov, dôkazy však ani v tomto podaní neoznačila. Ani v
tomtokonanínepreukázala,žebytietodôkazyodporcovioznačila/sámsnajväčšoupravdepodobnosťou
o týchto dôkazoch objektívne nemohol mať vedomosť, nakoľko nebol účastný odovzdávania bytu

alebo jeho upratovania/, teda ani v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Navrhovateľka bola
naviac prítomná na pojednávaní, bola vypočutá a nepochybne tak mala možnosť dôkazy v rámci svojej
výpovede súdu navrhnúť. Bolo by potom na zvážení súdu, či by také navrhnuté dôkazy vykonal a
považovalichzarelevantné.Vdanomštádiusúdnemôžetútočinnosťnahrádzaťapostupnavrhovateľky
sa javí za daných okolností ako účelový.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že neprítomnosť odporcu na pojednávaní 10. 1. 2011 a skutočnosť,
že navrhovateľke odporca neoznámil ukončenie zastupovania, nemala vplyv na rozhodnutie súdu,
keď dôvodom zamietnutia návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena a na využitie tohto práva
mala navrhovateľka dostatočný časový priestor ako bolo uvedené. Neúspech v spore sám o sebe

nespôsobuje vznik nároku na náhradu škody voči advokátovi v rámci jeho advokátskej činnosti. V
rámci prejednania tejto predbežnej otázky - či by bola navrhovateľka v spore úspešná, ak by nedošlo
k pochybeniu advokáta, súd dospel k záveru, že toto pochybenie /neprítomnosť a neukončenie
zastupovania riadnym zákonným spôsobom/, nemalo vplyv na výsledok sporu v skoršom konaní. Tu
je potrebné prihliadnuť i na dostatočný časový priestor navrhovateľky na predloženie alebo označenie

dôkazov /pri výsluchu na pojednávaní, písomnou formou adresovanou súdu alebo zástupcovi/ a
navrhovateľka nepreukázala, že by dôkazy, ktoré by podľa jej tvrdení mali mať vplyv na rozhodnutie
vo veci, označila alebo predložila. Nebolo potom ani preukázané /a v skoršom konaní potvrdené/, že
by skutočne právo navrhovateľky existovalo a nebolo jej priznané iba pre pochybenie advokáta, tedaodporcu. Naopak, vykonané dôkazy vyvrátili tvrdenia navrhovateľky v skoršom konaní a boli dôvodom
na zamietnutie návrhu ako nedôvodného.

V konaní navrhovateľka nepreukázala nielen vznik škody - samotnú škodu nepreukázala ani v
základnomkonaní,aleanipríčinnúsúvislosťmedzivznikomškodyavýkonomadvokácieodporcu.Nárok
nanáhraduškodynemožnoodvíjaťodpotencionálnehovýsledkuaúspechu,resp.neúspechuvskoršom
konaní. Nebolo preukázané, že práve konanie, resp. opomenutie advokáta bolo tou okolnosťou, bez
existenciektorejbykvznikuškody/neúspechuvspore/došlo.Absentujetedapreukázanievznikuškody/

ktorej náhradu by získala navrhovateľka v prípade úspechu v skoršom konaní/ a predovšetkým príčinná
súvislosť konania advokáta a tejto prípadnej škody.

Za daných okolností je potrebné konštatovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, a teda je
potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Pokiaľ odporca namietal premlčanie pohľadávky, s touto námietkou sa súd nestotožnil. Návrh bol podaný
1. 7. 2013, Rozsudok OS Piešťany 7C 314/08 nadobudol právoplatnosť dňom 28. 11. 2012. Podľa § 106
ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Počiatok premlčacej lehoty začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, teda od 29. 11. 2012, návrh bol teda podaný

v zákonnej lehote.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142
ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V súlade s citovaným ustanovením zákona priznal súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
titulom cestovného podľa § 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z., Opatrenia č. 181/2008 Z. z. - § 1 písm. b/ za cestu

Bratislava - Trnava a späť, počet km 106, spotreba vozidla Opel Insignia pri 1,998 l /100 km - 9,8, cena
PHM 70,15 eur, cena pohonných hmôt v I. stupni 15,47 eur, náhrada za km pri sume náhrady za 1 km/
Sk - O,18 eur, počet km - 106, celkom 19,08 eur, keď vedľajší účastník predložil TP vozidla.

Úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania

nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd

prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.