Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Mária Husárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15P/187/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224541
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Husárová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7213224541.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husároovu v právnej veci mal. C. D., X..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, dieťa rodičov matky B. D., X.. X.XX.XXXX, V. L. F., L.
XXX/X a otca Y. F.Í., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. - G., J. L. Y. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného
takto
r o z h o d o l :
Súd mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. Nc/1310/00-47 zo dňa 11.10.2001 a to tak, že
zvyšuje výživné otca na mal. C. D., X.. XX.XX.XXXX, zo sumy 500,- sk na sumu 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením zo dňa 30.5.2014 č.k.: 27P 227/2013 - 32 Okresný súd Košice II preniesol svoju príslušnosť
na tunajší súd vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného. Matka návrh odôvodnila tým, že vyživovacia
povinnosť otca bola určená vo výške 16,60 eur (500 Sk) mesačne, ktorú si však otec neplní takmer
vôbec keďže za 3 poslala 50 eur 3 krát, občas niečo kúpil alebo daroval synovi. Ona je nezamestnaná,
poberá dávku v hmotnej núdzi, má náklady na bývanie a na starostlivosť dieťa.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd predvolala na pojednávanie matku, otca, kolízneho opatrovníka. Otec sa pojednávania nezúčastnil,
a preto súd v zmnysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul matku, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.10.2001 č.k. Nc 1310/00-47 súd schválil dohodu
rodičov tak, že mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným 500 Sk mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka je rozvedená
a spolu so synom C. žijú v prenajatom byte. Za nájom, inkaso a podnájom mesačne uhrádza 250 eur,
internet a káblová televízia 17 eur, matka do roku 2014 podnikala, momentálne sa rodina nachádza v
hmotnej núdzi, matka poberá dávku a príspevky k dávke v celkovej výške 180,70 eur, je jej vyplácané
náhradné výživné. Mal. C. bol v šk. roku 2014 žiakom 9. ročníka Základnej školy v F.. Otec nie jeso synom v kontakte, výživné určené súdom neuhrádza, matke sa vypláca náhradné výživné. Otec je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani iné dávky.
Matka v svojej výpovedi uviedla, že výživné pre syna bolo určené ešte v období za totality v sume 500,-
Sk a ani toto otec neplatí. Poberá od roku 2013 náhradné výživné 16,60 eur, nakoľko nevedia dať ani
minimum, pretože nemá rozhodnutie súdu. Žije so synom v prenajatom byte, platí sumu 300,- eur. Od
septembra pracuje na dohodu a poberá aj dávku v hmotnej núdzi. Z dohody dostáva cca 50,- eur, je to
naozaj minimum, plus má ešte rodinný prídavok. Teda poberá 117,20 eur ako dávku v hmotnej núdzi,
plus 89,20 eur príspevok na bývanie, od tejto sumy sa odpočíta výživné 16,60 eur, ktoré je poskytované
formou náhradného výživného. Prídavok 23,52 sa neráta do dávky v hmotnej núdzi. Syn nastúpil v
septembri na SOU železničné v F., je to 4 ročné štúdium s maturitou, pri nástupe do školy mali výdavky
v sume cca 250,- eur (ZRPŠ, internát, obuv, oblečenie, pomôcky a potreby do školy), pomáha niekedy
mama a občas sestra, ale už sa hanbí, to sa nedá navždy. Má aj nejaké exekúcie z čias, keď podnikala,
taktiež pôžičky z Providentu. Na sociálnych odvodoch dlhuje1700,- eur, z Providentu asi 1200,- eur a
potom ešte nejaké „drobné“ okolo 150,- eur, Orange dlhuje 250,- eur. Do konca novembra tam bude
môcť byť, potom ide do F. do prenájmu. V F. bola požiadať sociálny byt, tam povedali, že keď bola
už raz vlastníčkou bytu, nemôže dostať sociálny byt. Do budúcna plánuje bývať v F.. Vzhľadom na
informácie, ktoré poskytol súd, že otec je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, predpokladá, že
nemá príjem, lebo vie, že jeho družka je na rodičovskom príspevku a z toho asi žijú, berie čiastočne
svoj návrh späť, teda nežiada sumu 150,- eur, ale žiada len minimálnu sumu 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Nežiada maloletého zveriť do svojej starostlivosti, nakoľko
o tomto už bolo rozhodnuté na OS Košice II.
Kolízny opatrovník v svojej výpovedi uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že matka dlhodobo
zabezpečuje starostlivosť o mal. C. a výživné vo výške 16,60 eur nepostačuje ani na základné
uhrádzanie jeho životných potrieb. Podľa vyjadrenia matky otcovi pribudli ďalšie vyživ. povinnosti, je
evidovaný na úrade práce, jeho postoj je veľmi nezodpovedný, o čom svedčí aj skutočnosť, že matka
už druhý rok poberá náhradné výživné. na základe uvedeného navrhol, aby súd zaviazal otca vyživov.
povinnosťou v sume 30% zo sumy životného minima.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu .Podľa § 77 ods. 1 zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej
zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých sa vychádzalo v rozsudku z roku 2000, a ktorým
sa naposledy upravovala vyživovacia povinnosť otca voči maloletému synovi. Táto podstatná zmena
pomerov nastala na strane maloletého syna, kedy tento v súčasnosti navštevuje 1. ročník stredného
odborného učilišťa. V prípade maloletého syna došlo k nástupu na ďalší stupeň jeho vzdelávania. S
takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené
náklady na maloleté dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického,
kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj
spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou
prináša zvýšené náklady. Okrem týchto kvantitatívne vyčísliteľných nákladov, je potrebné uviesť, že
ďalšie náklady, ktorých nárast je objektívne predvídateľný a daný u maloletého dieťaťa s prihliadnutím na
jeho vek, predstavuje nárast nákladov týkajúcich sa jeho celkového rastu a vývoja. Teda z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u maloletého došlo k preukázateľnej zmene pomerov a zvýšili
sa jeho odôvodnené pomery. V tejto súvislosti je však potrebné tiež uviesť, že na zvýšenie výživného
síce postačí už podstatná zmena pomerov na strane oprávneného subjektu v danom prípade maloletého
dieťaťa, pričom u povinnej osoby k výraznej zmene pomerov, napr. v podobe zvýšenia životnej úrovne
dôjsť nemusí, na druhej strane však prípadne zvýšenie výživného nad sumu minimálneho výživného ,
ktorú je rodič povinný platiť bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti musí rešpektovať reálnu životnú
úroveň otca a pokiaľ táto za žiadnych okolností zvýšenie výživného neumožňuje , nie je možné výživné
na dieťa zvýšiť, hoci je z pohľadu dieťaťa absolútne opodstatnené. Inými slovami súd musí prihliadať aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodičia a tiež na prípadné zmeny jeho pomerov
oproti pomerom, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. V danom prípade otec maloletého v čase
pôvodného rozhodnutia nemal stály príjem a tak je tomu aj v súčasnej dobe, kedy je otec vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Rovnako aj matka maloletého nemá stály príjem z pracovného
pomeru, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Súd v danom prípade dospel k záveru na základe vyššie
uvedených skutočností, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a keďže matka žiadal priznať
minimálne zákonné výživné súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri
ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,
znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.