Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 27P/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211220064
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211220064.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú Z. O., I.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky N. O., I..
X.X.XXXX,trvalebývajúcejO.N.-Š.,Ľ.X.Č..XXX/X,zastúpenejJUDr.JaroslavomBódišom,advokátom
AdvokátskejkanceláriesosídlomnaHumenskejulicič.18vKošiciach,zaúčastiotcaB.O.,I..X.X.XXXX,
trvale bývajúceho O. N.-Š., Ľ. X. Č.. XXX/X, t.č. O. N. I. U. Z. Č.. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom
Lenartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Pollovej č. 32, v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej Z. O., I.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške po 80 € mesačne
od 1.7.2011 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Z. O. za obdobie od 1.7.2011 do 29.1.2013 vo výške 2.600
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výšky výživného zamieta.

Konanie o výživnom v prevyšujúcej časti a o výchove maloletej Z. O., I.. XX.XX.XXXX, zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka cestou predchádzajúceho právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011 návrh,
ktorým žiadala súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej Z., ktorú žiadala
zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej

majetok, zaviazať otca prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala
tým, že od konca roka 2010 rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa otec dieťaťa
odsťahoval a na tunajšom súde bolo súbežne vedené konanie o rozvode manželstva rodičov maloletej
pod sp. zn. 36C 55/2011, po rozchode rodičia uzatvorili dohodu o tom, že Z. mala zostať v starostlivosti
matky, otec mal právo stýkať sa s maloletou po dohode s matkou, v oblasti styku otca s maloletou
však došlo k nezhodám rodičom, otec neprispieval od rozchodu rodičov na výživu maloletej žiadnou
formou, uvádzala, že otec dieťaťa bol profesionálnym vojakom s mesačným príjmom cca 900 €, ona

bola evidovaná na úrade práce s mesačným príjmom 120 €, čo bol rodičovský príspevok, mala ďalšie
dve staršie dcéry a Z. navštevovala materskú škôlku a mala potreby primerané veku dieťaťa, pričom v
škôlke jej matka hradila poplatok cca 40 € mesačne. Súčasťou uvedeného návrhu bol aj návrh matkyna nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletú Z. do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať prispievať na jej výživu výživným vo výške po 25,38 € mesačne.

Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P 132/2011
zo dňa 22.7.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 269/2011 zo dňa
5.7.2011 zamietnutý.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky voči vyššie uvedenému uzneseniu o predbežnom opatrení

doručenom súdu dňa 25.8.2011 nesúhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, udával, že na
časdorozhodnutiasúduorozvodemanželstvaúčastníkovchcelmaťmaloletúvosvojejstarostlivostiako
svoje jediné dieťa dôvodiac nedostatočnou starostlivosťou matky o maloletú a nevhodným výchovným
prostredím na strane matky maloletej.

Dňa 20.12.2011 otec maloletej doručil súdu písomné podanie v ktorom navrhoval, aby maloletá Z. bola

zverená do jeho osobnej starostlivosti dôvodiac tým, že rodičia dieťaťa sa rozišli koncom roka 2010,
kedy sa otec z miesta trvalého bydliska zo spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa odsťahoval napriek
tomu, že dom vlastnili rodičia dieťaťa spoločne, v januári 2011 si odviedol aj svoju maloletú dcéru Z.,
ktorú odniesol k svojim rodičom a počas tohto pobytu maloletej u starých rodičov, tvrdil, že matka sa o
dieťa nezaujímala, uviedol, že matka následne maloletú vybrala z materskej škôlky, čo časovo bližšie

nešpecifikoval a dieťa bolo už následne v starostlivosti matky.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu zo dňa 17.2.2012 vzhľadom na
diametrálne odlišné stanoviská rodičov maloletej k zvereniu maloletej do starostlivosti jedného z rodičov,
ako i vzhľadom na nízky vek maloletej a neschopnosť rodičov viesť dialóg, doporučil posúdiť osobné a

charakterové vlastnosti oboch rodičov súdnym znalcom z odboru psychológie v rámci súdnoznaleckého
dokazovania a vo veci si vyhradil možnosť vyjadriť sa po obdŕžaní záverov znalca na pojednávaní. Vo
svojej správe poukázal na zistené skutočnosti, že rodičia maloletej uzavreli manželstvo roku XXXX,
súbežne s týmto konaním prebiehalo konania o rozvode ich manželstva pod sp. zn. 36C 55/2011, rodičia
žili v spoločnej domácnosti do decembra 2010, kedy otec zo spoločnej domácnosti odišiel, z manželstva

účastníkov pochádza len maloletá Z., ktorá bola v starostlivosti otca, ako rodičia zhodne uviedli u
kolízneho opatrovníka,od februára 2011 do mája 2011, rodičia sa vzájomne obviňovali z neumožňovania
kontaktu toho-ktorého rodiča s maloletou druhým rodičom, neprejavovania dostatočného záujmu o
dieťa a neplnenia si vyživovacej povinnosti. Šetrením pomerov na strane matky kolízny opatrovník zistil,
že táto obývala dolné poschodie dvojposchodového domu, užívala dve izby a kuchyňu, vybavené

primeraným nábytkom, rekonštrukcia domu bola v tom čase nedokončenou, v dôsledku čoho vstupná
časť nebola omietnutá, v tomto priestore v čase návštevy kolízneho opatrovníka bol neporiadok a
pleseň na stenách, matka bola upozornená na potrebu nápravy, uvedená návšteva bola vykonaná dňa
7.7.2011,priďalšejnávšteve19.8.2011,ktorábolaneohlásenou,detiboličisté,učesané,pokojné,bytové
podmienky boli upravené a boli zhodnotené ako vhodné, chodba rodinného domu bola vymaľovaná na

bielo. Správou detskej lekárky maloletej kolízny opatrovník zistil, že maloletá absolvovala všetky povinné
očkovania a lekárka nezistila výskyt známok zanedbávania maloletej, spoluprácu s rodinou hodnotila
ako nevymykajúcu sa priemeru. Matka bola nezamestnanou, poberala prídavky na tri maloleté deti vo
výške 66,03 €, okrem maloletej Z. mala ďalšie dve dcéry N. F. N., matke finančne vypomáhala jej rodina
bývajúca v druhej časti uvedeného dvojdomu. Otec maloletej bol zamestnancom T. M. M. M. O. B. O. L.,

udával príjem 835 € vrátane príspevku na čistenie oblečenia 5 €, na bývanie 270 € a daňového bonusu
40 €, poukazoval na výdavky na pohonné hmoty na dopravu do zamestnania 150 € mesačne, býval
u svojich rodičov v 4-izbovom byte vo vlastníctve rodičov, kde maloletá mala k dispozícií samostatnú
detskú izbu vybavenú vhodným svetlým detským nábytkom a hračkami, bytové podmienky na strane
otca hodnotil ako vhodné, otec rodičom na náklady na bývanie a stravovanie prispieval nákupmi alebo

finančne vo výške 70 € mesačne, udával, že si na telefón vynakladal 40 € mesačne, hradil hypotéku
400 € mesačne a pôžičku 110 € mesačne, na výživu maloletej neprispieval žiadnou finančnou čiastkou.
Rodičia sa nevedeli dohodnúť na styku otca s maloletou, pokusy o styk väčšinou končili za prítomnosti
asistencie polície.

Súd vykonal dokazovanie opakovaným vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Rodičia maloletej uzavreli manželstvo X. X.X.XXXX, z tohto ich manželstva pochádza maloletá Z., od
decembra 2010 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa otec maloletej odsťahoval.

Súbežne s týmto konaním je na tunajšom súde vedené konanie o rozvode manželstva a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode pod sp. zn. 36C 55/2011.

Matka okrem maloletej Z. má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej N., I.. XX.X.XXXX, a maloletej N.,
I.. XX.X.XXXX.

Otec okrem maloletej Z. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému B., I.. XX.X.XXXX.

Rodičia maloletej viedli spoločnú domácnosť do decembra 2010 v rodinnom dome v ich spoluvlastníctve,
túto viedli spolu s ich maloletou dcérou Z. a dvoma maloletými dcérami matky maloletej, vyššie
uvedenými N. F. N., pričom otec maloletej Z. nie je otcom maloletých N. F. N..

Z opakovaných správ Materskej školy I. Z. U. O. N. vyplýva, že maloletá Z. škôlku navštevovala od
18.11.2010 do 23.5.2011, podľa udania škôlky do tejto chodievala v sprievode starých rodičov, zo škôlky
ju vyzdvihovala stará matka, v prípade potreby ju vyzdvihoval otec, ak mal dovolenku a v takýchto
situáciách ju do škôlky aj privádzal, platby za škôlku hradila stará matka dieťaťa W.. K. O., B...

Zo správy Materskej školy I. U. W. Č.. X O. N.-Š. vyplýva, že maloletá do tejto škôlky nastúpila
v septembri 2011 a za celý školský rok 2011/2012 bola v škôlke iba štyri dni v mesiaci september
2011, v školskom roku 2012/2013 škôlku nenavštevovala a v školskom roku 2013/2014 bola v mesiaci
september 2013 v škôlke 10 dní, vo februári 2014 jeden deň, odvtedy materskú škôlku opätovne

nenavštevuje z dôvodu údajnej choroby, dieťa do škôlky v uvedených obdobiach nosievala babka
bývajúca na adrese Ľ. X. Č.. X, N.-Š., otec sa o dieťa v škôlke zaujímal raz, škôlka vzhľadom na uvedené
nemala vedomostí o iných pomeroch v rodine.

Z opakovaných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka maloletej je

vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.1.2011, jej evidencia trvá doposiaľ, počas celého
sporného obdobia matke neboli vyplácané z úradu práce žiadne dávky, boli jej vyplácané len rodinné
prídavky na jej tri maloleté dcéry.

Z opakovaných správ Sociálnej poisťovne pobočky Košice vyplýva, že počas sporného obdobia ani

sociálnou poisťovňou matke neboli vyplácané žiadne plnenia.

Matka na výzvu súdu, aby dokladovala svoje tvrdenie, že si aktívne hľadala a hľadá prácu predložila
mailovú korešpondenciu o hľadaní si zamestnania, jednu z novembra 2010 a ďalších päť z novembra
2013.

Lustráciou v registri sociálnej poisťovne za obdobie od 1.7.2011 nebol zistený žiaden zamestnávateľ
matky.

Otec maloletej je vojakom z povolania a z opisu jeho mzdových listov vyplýva, že vrátane príspevkov na

údržbu odevov a príspevku na bývanie bol jeho priemerný mesačný čistý príjem v roku 2011 702,58
€ (bez týchto príspevkov bol jeho priemerný mesačný čistý príjem 552,67 €) a od 1.1.2012 do konca
januára 2013 803,01 € (bez uvedených príspevkov bol jeho priemerný mesačný čistý príjem 783,42 €).

Počas tohto konania bolo na tunajšom súde vedené konanie pod sp. zn. 23P 271/2011 o nariadenie

predbežného opatrenia začaté na návrh podaný otcom maloletej, ktorým návrhom otec žiadal
predbežným opatrením zveriť maloletú Z. do jeho osobnej starostlivosti, tento návrh otca bol uznesením
tunajšieho súdu sp. zn. 23P 271/2011 zo dňa 19.7.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7CoP 275/2011 zo dňa 6.9.2011 zamietnutý a uvedené uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa 16.9.2011.

Pod sp. zn. 45P 101/2012 bolo na tunajšom súde vedené konanie o nariadenie predbežného opatrenia o
zaviazanie otca prispievať na výživu maloletej Z. predbežne sumou 100 € mesačne, ktoré konania bolo
začaté na návrh matky doručený súdu dňa 16.4.2012, ktorý návrh matky bol uznesením tunajšieho súdu
sp. zn. 45P 101/2012 zo dňa 19.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2012, zamietnutý.Pojednávanie konané dňa 11.1.2012 účastníci zhodne žiadali v uvedený deň odročiť.

Matka na pojednávaní konanom dňa 17.2.2012 tvrdila, že starostlivosť o maloletú od rozchodu rodičov
v decembri 2010 zabezpečovala ona sama, tvrdila, že maloletá navštevovala materskú škôlku O. Ť.,
v čase keď rodičia dieťaťa žili spolu, asi po dobu troch mesiacov, potom sa údajne s otcom dieťaťa
dohodli v máji 2011, že otec si mal prísť v nedeľu pre maloletú za účelom stretnutia sa s dieťaťom a
následnemaldieťamatkedoniesťspäť,kčomualenedošlo,matkadvatýždnenemalažiadnevedomosti

o maloletej, otec jej nedvíhal telefóny, nemala žiaden kontakt ani s otcom dieťaťa, ktorú situáciu sa
snažila riešiť údajne aj cestou polície a keďže situácia sa nemenila po dobu dvoch týždňov, následne šla
do škôlky, maloletú zo škôlky vybrala a odvtedy dcéra bola nepretržite opätovne v jej starostlivosti, ďalej
uviedla, že dieťa v nasledujúcich mesiacoch škôlku nenavštevovalo, túto začalo opätovne navštevovať
v septembri 2011, ale len krátkodobo, keďže matka bola danou škôlkou upozornená, že keďže dieťa
nebolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti toho - ktorého z rodičov, na rovnaké právo oboch

rodičov dieťa zo škôlky vybrať, preto následne pristúpila k tomu, že maloletú do škôlky už nenosievala
a túto mala vo svojej celodennej starostlivosti. Udávala náklady na bývanie v rodinnom dome 200 €
mesačne, finančne jej vypomáhali jej rodičia, keďže jej jediným príjmom boli rodinné prídavky na tri
maloleté deti a výživné, ktoré platil otec maloletej N. na toto dieťa v sume 60,39 € mesačne, matka
popierala tvrdenie otca, že by otec mal dieťa u seba od novembra 2010 do mája 2011.

Na tom istom pojednávaní otec tvrdenia matky popieral, tvrdil, že dieťa mal vo svojej starostlivosti
on od 18.11.2010 do 5.5.2011, kedy maloletá navštevovala materskú škôlku „u jeho rodičov“, k čomu
predložil už vyššie uvedené potvrdenie Materskej Š. I. U. Z. Č.. X O. N., ku ktorému potvrdeniu uviedol,
že predmetné potvrdenie síce bolo písané škôlkou, ale pri spisovaní on bol prítomný a on udával
údaje, ktoré tam boli zahrnuté, preto tam bol napr. uvedený aj údaj „pral som ja u našich rodičov“.

Opakovane tvrdil, že dieťa začalo navštevovať materskú škôlku v novembri 2010 v bydlisku jeho rodičov,
v domácnosti u ktorých mala k dispozícií vlastnú izbu a tvrdil, že v tom čase poplatky za materskú škôlku
platil on, zotrvával na svojom vyjadrení, že maloletá škôlku navštevovala do mája 2011, kedy ju matka
zo škôlky vybrala a následne túto prestala navštevovať. Pokiaľ ide o náklady na bývanie otec udával, že
rodičom, u ktorých býval v ich 4-izbovom byte, prispieval na náklady na bývanie 100 € mesačne, hradil

si poplatok za mobil a internet, ktorý údajne potreboval k svojej práci, mesačne vo výške okolo 80 €,
uvedené mu zamestnávateľ nepreplácal, obaja rodičia mali v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný
dom v súvislosti s ktorým bola hradená hypotéka po 400 € mesačne a ktorú, udával, že hradil on a
ďalej splácal pôžičku v sume 100 € mesačne, ktorú si vzal on a ktorú použil na rekonštrukciu pôvodnej
spoločnej domácnosti rodiny, ďalej uviedol výdavky na dopravu do zamestnania, keďže má výkon práce

v L., 200 - 250 € mesačne.
Prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že pri neohlásenom šetrení pomerov v domácnosti matky a
maloletej nedostatky zistené neboli, domácnosť bola čistá a udržiavaná, dieťa bolo upravené a čisté a
kolízna opatrovníčka upresnila, že šetrenie bolo vykonané v domácnosti u matky v rodinnom dome,
kde matka s dieťaťom bývala, pričom dom, ktorý pôvodne obývali rodičia maloletej bol im matkou

sprístupnený z rodinného domu od rodičov matky maloletej, v tomto spoločnom dome rodičov šetrením
bolo zistené, že na prízemí rodinné domu bola kuchyňa, ktorá nebola dokončená, obývacia časť a dve
izby zariadené lôžkami a nábytkom a chodba, horné poschodie nebolo obývané.
Otec uviedol, že od júla 2011 naďalej na výživu maloletej neprispieval žiadnou formou.
Matka, ako vyplynulo zo zhodných tvrdení rodičov, bola v tom čase výlučnou vlastníčkou motorového

vozidla BMW, ktoré bolo pôvodne vo výlučnom vlastníctve otca, ktorý následne auto „prepísal“ na matku
dieťaťa.

Uznesením sp. zn. 27P 132/2011 zo dňa 17.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2012,
bolo toto konanie prerušené do vypracovania znaleckého posudku vo veci sp. zn. 36C 55/2011, t.j. vo

veci rozvodu manželstva rodičov maloletej a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletej na čas po rozvode ich manželstva.

Dňa 7.9.2012 v súbežne prebiehajúcom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 36C 55/2011 bol súdu doručený
znalecký posudok vo veci, preto súd následne uznesením sp. zn. 27P 132/2011 zo dňa 7.3.2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2013, rozhodol o pokračovaní v tomto konaní prerušenom vyššie
uvedeným uznesením sp. zn. 27P 132/2011 zo dňa 17.2.2012.Dňa 27.11.2012 tunajší súd vo veci konania o rozvode manželstva účastníkov a o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. 36C 55/2011 rozhodol rozsudkom, ktorým
manželstvo účastníkov rozviedol a zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

rodičov voči maloletej Z., ktorú zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej Z. sumou 80 € mesačne, upravil styk otca s maloletou.

Medzitým bolo zistené, že vyššie uvedený rozsudok vo veci rozvodu manželstva účastníkov sp. zn. 36C
55/2011 bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 106/2013 zo dňa 30.8.2013 zrušený

v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vzhľadom na
uvedené nadobudol právoplatnosť len prvý výrok rozsudku a to výrok o rozvedení manželstva rodičov
maloletej Z., ktorý výrok sa stal právoplatným dňa 30.1.2013.

Pojednávania vytýčené na deň 17.4.2013 a 5.6.2013 sa nerealizovali z dôvodu technických problémov

na strane súdu.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 22.4.2013 okrem už vyššie uvedeného uviedol,
že v čase podania správy maloletá žila s matkou a sestrami v rodinnom dome starých rodičov, počas
vykonaného šetrenia neboli zistené žiadne vážne nedostatky, dieťa bolo čisto oblečené, nebolo na ňom

badať známky zanedbania, k stretávaniu sa s otcom maloletá uviedla, že sa s ním už dlhšie nevidela,
matka dieťaťa naďalej nemala žiaden príjem, finančne jej vypomáhali jej rodičia a otcovi medzičasom
pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému B. O., I.. XX.X.XXXX.

Zároveň súbežne s týmto konaním bolo vedené na tomto súde i konanie pod sp. zn. 41P 37/2013 o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému B. O., I.. XX.X.XXXX, synovi
otca, voči ktorému v priebehu tohto konania otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, ktoré konanie
bolo začaté na návrh matky maloletého B., v ktorom konaní bola rozsudkom sp. zn. 41P 37/2013 zo
dňa 3.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2013, schválená rodičovská dohoda o zverení
maloletého B. do osobnej starostlivosti matky, o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého sumou

40 € mesačne, zároveň bol upravený i styk otca s dieťaťom. V uvedenom rozhodnutí okrem iného bolo
konštatované, že otec maloletému založil aj životné poistenie, v súvislosti s ktorým hradil mesačné
poistné 26 €.

Otec dňa 12.8.2013 doložil súdu fotokópiu „poistky k poistnej zmluve“ o poistení jeho a maloletej Z., v

súvislostisktorýmpoistenímhradilmesačnépoistné24,09€,pričomzmluvabolauzavretádňa7.6.2012,
bez uvedenia dátumu vystavenia tohto dokladu. Ďalej predložil vo fotokópií splátkový kalendár o mu
určených splátkach na obdobie september 2010 až marec 2012 po 103,50 €, prvého listu zmluvy o
hypotekárnom úvere uzavretej medzi ním a M. M. F..s. na výšku úveru 56.600 € s lehotou poskytnutia
úveru do 30.6.2009 a so splatnosťou prvej a nultej splátky 10.7.2009, s konečnom splatnosťou úveru

10.5.2039, s výškou anuitnej splátky 336,99 €.

Na pojednávaní konanom 14.8.2013 účastníci nevedeli dokladovať a súdu sa neporadilo zistiť či došlo
k právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, keďže spis bol v dôsledku odvolania voči
rozsudku na Krajskom súde v Košiciach a z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené za účelom

zistenia tohto dátumu.

Pokiaľ ide o hodnotenia otca jeho zamestnávateľom, z priebežného hodnotenia O. Ú. XXXX L. zo dňa
18.3.2013 vyplýva, že u otca bol konštatovaný laxný prístup k plneniu úloh s tým, že pri plnení úloh
nebol spoľahlivým, jeho zdravotný stav mu bránil plne vykonávať činnosti súvisiace s jeho funkciou

profesionálneho vojaka.

Z otcom predloženej kópie uznesenia OR PZ Košice zo dňa 17.4.XXXX Č.: T.-XXXX/X-T.-N.-XXXX
okrem iného vyplýva, že otec bol hodnotený znalcom z odboru psychológie, ktorý v posudku
vypracovanom dňa 5.4.2013 konštatoval, že otec neprejavoval sklony k lživosti a k skresľovaniu

skutočností, znalec ho hodnotil ako osobu koherentnú, psychicky unavenú a pomerne rezignovanú, v
čase vyšetrenia netrpiacu poruchami osobnosti, v jeho štruktúre osobnosti zistil príznaky po psychickom
a fyzickom násilí, zhadzujúcom, vulgárnom aj život ohrozujúcom správaní sa páchateľa voči jeho osobe,
bol uňho zaznamenaný syndróm masívneho dlhodobého stresu.Dňa 3.9.2013 otec doručil súdu služobný posudok otca vypracovaný 27.8.2013 O. Ú. XXXX v ktorom
uvádzali, že podľa služobného hodnotenia spracovaného v roku 2012 otec dosahoval v hodnotenom

období uspokojivé výsledky, podľa služobného hodnotenia spracovaného v roku 2013 dosahoval v
hodnotenom období dobré výsledky, čo svedčilo o aktívnejšom a svedomitejšom prístupe k plneným
povinnostiam „v poslednom“ období, svoje funkčné povinnosti si plnil podľa funkčnej náplne na dobrej
úrovni, jeho zdravotný stav bol veľmi dobrý, bol schopný vykonávať štátnu službu na území SR i v
zahraničí, bol zaradený do záložného tímu I. L. J. XXXX, kde podmienkou zaradenia boli dobré výsledky

komplexného vyšetrenia fyzického a psychického stavu profesionálneho vojaka, bol nekonfliktnej
povahy a jeho služobný pomer bol do 30.4.2015.
Na výzvu súdu O. Ú. XXXX L. rozdielnosť služobných hodnotení otca vysvetlil tým, že priebežné
hodnotenie zo dňa 18.3.2013 obsahovalo skutočnosti, ktoré sa štandardne neuvádzajú v hodnoteniach
(napr. počet „čerpaných“ dní služobného voľna, počet dni práceneschopnosti profesionálneho vojaka, ...)
a profesionálny vojak T. M. M. L. M.. B. O. s ním pred zaslaním na konajúci súd nebol oboznámený,

na základe žiadosti M.. O., ktorý s týmto nesúhlasil a žiadal o jeho opravu, nariadil veliteľ O. Ú. XXXX
L. spracovať príslušnému funkcionárovi ťažkej roty dekontaminácie nové hodnotenie resp. posudok,
služobný posudok zo dňa 27.8.2013 obsahoval skutočnosti, ktoré sa štandardne uvádzajú v obdobných
posudkoch resp. hodnoteniach a profesionálny vojak Ozbrojených síl Slovenskej republiky M.. B. O. s
ním bol riadne oboznámený dňa 27.8.2013.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 30.10.2013 právny zástupca otca sa domáhal prerušenia konania
v tejto veci dôvodiac tým, že krajským súdom uložené doplnenie dokazovania v konaní vo veci rozvodu
manželstva účastníkov budú podstatné pre konanie v tejto veci, žiadal súd o doručenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia o tejto jeho požiadavke z dôvodu, aby sa voči uzneseniu súdu mohol odvolať.

Prítomný právny zástupca matky vzhľadom na uvedené predniesol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej Z. výživným aspoň v minimálnej výške 30 €
mesačne k rukám matky dieťaťa.
Otec opakovane uviedol, že na výživu maloletej neprispieval ani v čase konania pojednávania, ani v
minulosti, dôvodiac tým, že mu nebol umožňovaný kontakt s maloletou a že v čase „keď istý čas aj on

mal v starostlivosti dieťa, matka mu v tom čase na výživu neprispievala“.
Matka zároveň podala upresnenie svojich predchádzajúcich vyjadrení k bytovým otázkam na strane jej
a maloletej Z. a upresnila, že spomínaný rodinný dom je dvojdomom a ona spolu so svojimi maloletými
deťmi bývala v časti domu patriacej jej rodičom z dôvodu, že v minulosti medzi rodičmi maloletej Z.
ohľadne bývania dochádzalo k opakovaným nezhodám, ktorú situáciu bola nútená riešiť presťahovaním

sadodomácnostiksvojimrodičom,pretožedruháčasťdvojdomubolavbezpodielovomspoluvlastníctve
rodičovmaloletej,pričompreopakovanénezhodyohľadneužívaniačastidomupatriacejrodičomdieťaťa
v zime 2011 s deťmi bývala v časti dvojdomu patriacej jej rodičom, následne v letných mesiacoch bývala
v časti domu patriacej jej a manželovi a v zime 2012 sa opätovne presťahovala do domu svojich rodičov,
kde následne bývala až do výpovede na pojednávaní, rodičom na náklady na bývanie neprispievala

žiadnou čiastkou, tieto náklady v celom rozsahu znášali jej rodičia. Tvrdila, že maloletá od septembra
2013 údajne mala navštevovať materskú škôlku stále, v roku 2012 túto mala navštevovať od 1.9. do
14.9.2012, v ktorom období poplatok za materskú škôlku zaplatili jej rodičia vo výške 27 €. Pokiaľ ide o
jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie mala ukončenú strednú učňovskú školu bez maturity a bola vyučená
v profesii kuchár - čašník, žiadne zdravotné problémy nemala, uviedla, že naposledy pracovala bez

pracovnej zmluvy a bez písomného potvrdenia „v kuchyni na letisku“, nevedela uviesť kým táto kuchyňa
bola prevádzkovaná, či vlastnená, takto pracovala po dobu jedného týždňa v máji 2012 a zarobila 20
€ na deň, tvrdila, že dávky hmotnej núdze jej neboli vyplácané z dôvodu „že na ne nemala nárok, lebo
bola vlastníčkou rodinného domu spolu s otcom dieťaťa a vlastníčkou auta“, ktorú informáciu získala
len ústne na úrade práce, preto následne nepodala ani žiadosť o priznanie dávok hmotnej núdze, od

ukončenia štúdia na učňovskej škole nikdy nebola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, keďže,
ako uviedla, bola buď evidovaná na úrade práce, alebo na materskej dovolenke, tvrdila, že zamestnanie
sa jej nedarilo nájsť z dôvodu udávaných údajov, že má tri maloleté deti, z dôvodu čoho sa napr. nemohla
zamestnať ani v zmenných prevádzkach.
Otec na uvedenom pojednávaní uviedol, že s matkou svojho syna B. nikdy nežil v spoločnej domácnosti,

čo bolo aj dôvodom konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému
B. tak, ako je to uvedené vyššie, doplnil, že v čase, keď pracoval, býval v podnájme spolu so
spolubývajúcimi a na tento podnájom uhrádzal po 50 €.Prítomná kolízna opatrovníčka poukázala na to, že s rodičmi bola začatá spolupráca prostredníctvom
akreditovaného subjektu W. B. M. za účelom odstránenia negatívnej situácie v pomeroch účastníkov s
cieľom zlepšenia situácie pri umožňovaní stretávania sa otcovi s maloletou.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P 132/2011 zo dňa 5.11.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 40/2014 zo dňa 10.2.2014, ktoré uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
6.3.2014, bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, v uvedenom rozhodnutí sp. zn. 8CoP 40/2014
Krajský súd v Košiciach zároveň rozhodol o zrušení uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 27P 132/2011

zo dňa 13.12.2013, ktorým bol zamietnutý návrh otca na predbežnú úpravu jeho styku s maloletou,
ktorý návrh otec doručil súdu dňa 11.12.2013, a zároveň krajský súd rozhodol o zastavení konania o
úprave styku a, ako už bolo konštatované, potvrdil uznesenie súdu sp. zn. 27P 132/2011- 264 zo dňa
5.11.2013 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, v odôvodnení predmetného uznesenia okrem
iného konštatoval záver, že konanie o úprave styku otca s maloletou Z. na čas do rozvodu manželstva
vedené na tunajšom súde sp. zn. 27P 132/2011 a konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností (výchova, výživa a úprava styku) na čas po rozvode manželstva rodičov
vedené pod sp. zn. 36C 55/2011 nevykazuje spojitosť odôvodňujúcu postup súdu podľa § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p., ktorým je prerušenie konania, pretože nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku
o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa (30.1.2013) úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu (okrem vyživovacej povinnosti) v časti o výchove a úprave styku je

bezpredmetná a preto odvolací súd zastavil konanie o úprave styku otca s maloletou Z. na čas do
nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov (30.1.2013) a v časti o
výchovedieťaťado30.1.2013uložilsúduprvéhostupňapostupovaťrovnako,t.j.zastaviťkonanie,keďže
účinky rozsudku upravujúce výchovu a styk môžu platiť len do budúcna.

Tunajší súd následne po vrátení spisu z Krajského súdu v Košiciach vytýčil termín pojednávania na
deň 9.4.2014 a zároveň s doručovaním predvolania na uvedené pojednávanie vyzval rodičov a ich
právnych zástupcov predložiť súdu súpis príspevkov otca na maloletú od 1.7.2011 do dňa pojednávania
s podrobným rozpisom týchto plnení podľa daného poučenia a zároveň predložiť o uvedenom dôkazy.

Dňa 4.4.2014 právny zástupca matky písomne žiadal súd o odročenie uvedeného pojednávania
dôvodiac tým, že matka dieťaťa mu oznámila, že aj po kontrole u lekára dňa 3.4.2014 bola naďalej
práceneschopnou, ktorá práceneschopnosť trvala od 24.2.2014 a preto ona tvrdila, že sa nebude môcť
zúčastniť pojednávania vytýčeného na deň 9.4.2014 a žiadala cestou právneho zástupcu o odročenie
pojednávania, najbližšiu kontrolu u lekára mala absolvovať dňa 11.4.2014, k uvedenému doložil vo

fotokópií potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti matky vystavené dňa 28.2.2014 W.. N. Z., s tam
uvedeným kódom diagnózy, z ktorého potvrdenia vyplýva, že matka maloletej je práceneschopnou od
24.2.2014, bez uvedenia akýchkoľvek ďalších údajov, ďalej doložil fotokópiu zle čitateľného výmenného
lístka zo dňa 3.4.2014, z ktorého vyplýva, že meno matky v záhlaví bolo na uvedený výmenný lístok
zrejmelennalepené,vtextektoréhobolouvedené,žepotvrdzujú,žeN.O.,dňa3.4.2014bolanakontrole

pre zmenu zdravotného stavu, iný údaj na fotokópií uvedený nebol, pečiatka lekára bola nečitateľná.

Z dôvodu, že ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti ust. § 119 O.s.p., predovšetkým odsek 3 uvedeného
zákonného ustanovenia, súd obratom oznámil právnemu zástupcovi matky, že pojednávanie 9.4.2014
bude vykonané a že súd nevyhovuje žiadosti o jeho odročenie.

Následne 8.4.2014 o 8.15 hod. právny zástupca otca doručil súdu podanie označené ako
„ospravedlnenie neúčasti - návrh na odročenie pojednávania“, ktorým žiadal o ospravedlnenie neúčasti
otca a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9.4.2014 o 10.15 hod., ktoré pojednávanie navrhoval
odročiť na iný termín poukazujúc na to, že otec mu dňa 7.4.2014 v neskorých popoludňajších hodinách

zaslal mailom v prílohe Potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 7.4.2014, z ktorého
vyplýva, že otec dieťaťa je neschopný práce od 8.4.2014 a kontrolu u ošetrujúceho lekára má stanovenú
na deň 14.4.2014, že mu otec uviedol podal sám vysvetlenie diagnózy, t.j. výklad kódu diagnózy otca
W. XX.X, že otec dieťaťa v telefonickom rozhovore vyjadril, že nesúhlasí, aby sa pojednávalo a konalo
bez jeho účasti a nesúhlasí, aby sa uvedeného pojednávania zúčastnil len jeho právny zástupca, keďže

údajne chce pred súdom osobne vypovedať ako účastník konania, ďalej právny zástupca otca udával,
k uvedenému pripojil takmer nečitateľnú fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
vystavenej dňa 7.4.2014 s nečitateľným celým kódom diagnózy, s uvedením dátumu neschopnosti
práce otca od 8.4.2014, s nečitateľným otlačkom pečiatky lekára, ktorý mal doklad vystaviť, ktorýdoklad neobsahoval ani žiadne ďalšie údaje, z dôvodu čoho konajúca sudkyňa dala hneď 8.4.2014
po predložení jej tohto podania pokyn kancelárií súdu oznámiť právnemu zástupcovi otca mailom a
telefonicky, že pojednávanie bude vykonané a že na žiadosť o odročenie neprihliada s poukazom na

ust. § 101 a 119 O.s.p., čo bolo právnemu zástupcovi otca oznámené 9.4.2014 o 8.12 hod. telefonicky
a mailom. Právny zástupca otca telefonicky zvýšeným hlasom asistentke sudkyne oznámil, že nevidí
dôvod na odročenie pojednávania, musí mu byť uvedený dôvod prečo sa neprihliada na podanie, že sa
bude sťažovať a že podá námietku zaujatosti a bez pozdravu jej zložil telefón. V zápätí mailom právny
zástupca otca, dňa 9.4.2014 o 8.20, uviedol, „že otec dieťaťa podáva túto námietku zaujatosti súdu

a namieta porušenie rovnosti účastníkov konania“, „keďže súd neuviedol z akého dôvodu nebude na
ospravedlnenie otca z pojednávania prihliadať aj keď je zrejmé, že otec dieťaťa má také zdravotné
problémy, ktoré mu bránia dostaviť sa na pojednávanie“ a poukazujúc na to, že „matka dieťaťa sa
zámerne vyhýba znaleckému dokazovaniu v konaní o rozvode manželstva“, o 8.33 hod. uvedený mail
doplnil ďalším mailom, v ktorom právny zástupca otca uviedol, že „navrhujeme, aby o podanej námietke
zaujatosti rozhodol súd písomným uznesením, ktoré súd doručí účastníkom konania s poučením o

opravnom prostriedku“.

Na pojednávanie konané vo veci dňa 9.4.2014 začaté o 10.15 hod. sa matka, otec a právny zástupca
otca nedostavili. S poukazom na ust. § 15a a 14 ods. 3 O.s.p. súd na vyššie spomínanú námietku
zaujatosti neprihliadol. Súd zároveň ospravedlnil neprítomnosť matky a otca na pojednávaní, avšak

nevyhovel ich žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že ich žiadosti o odročenie pojednávania
nespĺňali náležitosti ustanovenia § 119 O.s.p., predovšetkým ustanovenia odseku 3 uvedeného
zákonného ustanovenia, po zohľadnení toho, že matka aj otec boli a sú v konaní zastúpení nimi
zvolenými advokátmi, obaja rodičia boli v konaní k predmetu konania opakovane vypočutí a podali
súdu i svoje písomné vyjadrenie, pojednávanie konané v októbri 2013, kedy už nič nebránilo súdu vo

veci rozhodnúť muselo byť odročené len pre vyššie uvedenú žiadosť zo strany právneho zástupcu otca
skutkový stav pre rozhodnutie o návrhoch za sporné obdobie bol už vtedy jednoznačne preukázaný,
právo účastníka na prerokovanie veci v ich prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom bolo plne realizované, preto neprítomnosť rodičov na poslednom pojednávaní nebránila súdu
prejednať a rozhodnúť vo veci, a preto súd ich ospravedlnenie neprítomnosti akceptoval; svojvoľnosť

právneho zástupcu otca a jeho nerešpektovanie pokynu súdu nemohla byť súdom akceptovaná, a to
tým skôr, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, navyše o dieťa, voči ktorému si jeho
otec - zastúpený právnym zástupcom, počas celého sporného obdobia - napriek upozorneniu súdom -
neplnil vyživovaciu povinnosť. Práve naopak priklonením sa súdu k náležite nezdokladovanej žiadosti
o odročenie pojednávania (s poukazom na ust. § 119 ods. 3 v spojení s ust. § 5 ods. 2 O.s.p.), či

akceptovaním neprípustného nerešpektovania súdu právnym zástupcom otca, ktorý už bezdôvodnou
žiadosťou o prerušenie konania v októbri 2013 spôsobil zbytočné oddialenie rozhodnutia súdu vo veci,
by bolo porušením zásady hospodárnosti a potreby spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
v danom prípade maloletého dieťaťa.

Prítomný právny zástupca matky pokiaľ ide o súdom uloženú povinnosť, ako rodičom tak i právnym
zástupcom rodičov predložiť súdu súpis príspevkov otca na maloletú za sporné obdobie so špecifikáciou
takýchto plnení a s dôkazmi o takýchto plneniach uviedol, že počas celého sporného obdobia od
1.7.2011 do dňa pojednávania otec na úhradu potrieb maloletej Z. neprispel žiadnou formou s výnimkou
výživného stanoveného mu súdom predbežným opatrením, ktorým bola otcovi uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške po 30 € mesačne, ktoré výživné otec takto zaslal
v mesiacoch december 2013, január 2014, február 2014 a marec 2014, otec ani právny zástupca otca
napriek súdom uloženej im povinnosti (ktorá výzva bola otcovi dieťaťa doručená 31.3.2014 a jeho
právnemu zástupcovi, po uložení zásielky dňa 21.3.2014, prevzatím tejto zásielky právnym zástupcom
dňa 3.4.2014) si uvedenú povinnosť nesplnili.

Podľa ust. § 14 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a
naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.Podľa ust. § 15a O.s.p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré

viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý
je sudca vylúčený.
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,
a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, keďže mailové podanie právneho
zástupcu otca zo dňa 9.4.2014 nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti (napr. označenie konkrétneho

sudcu voči ktorému smeruje, kedy sa otec o tvrdenom dôvode vylúčenia dozvedel, navyše, z obsahu
mailového podania vyplýva, že dôvody námietky by sa mali týkať okolností ustanovených v § 14 ods.
3 O.s.p., preto súd na námietku zaujatosti neprihliadal, o čom týmto otca a jeho právneho zástupcu
upovedomuje.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo

požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa ust. § 119 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na

odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje

tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

Podľa ust. § 5 ods. 2 O.s.p., súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom

súdnom konaní zastúpený advokátom.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodol o zaviazaní otca
prispievať na výživu maloletej Z. od prvého dňa mesiaca v ktorom matka doručila súdu návrh vo

veci, teda od 1.7.2011, do dňa predchádzajúceho dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov, teda do 29.1.2013, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že otec si v tomto spornom období neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. žiadnym spôsobom,
ako to otec sám opakovane uvádzal vo svojich písomných podaniach aj vo výpovediach, vyživovaciu
povinnosť si otec voči maloletej neplnil ani napriek tomu, že na pojednávaní konanom vo veci dňa

30.10.2013 bol konajúcou sudkyňou upozornený na jeho vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vyplývajúcu
mu priamo zo zákona o rodine, s tým, že povinnosť nie je podmienená rozhodnutím súdu o stanovení
výšky výživného a ktorú vyživovaciu povinnosť si otec neplnil ani napriek tomu, že dlhodobo je zastúpený
právnym zástupcom, ktorý mu mal poskytnúť poučenie v tomto smere o jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému dieťaťu.

Vzhľadom na začiatok sporného obdobia je bezpredmetným rozdielnosť tvrdení rodičov o situácií
ohľadne starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov od decembra 2010 do mája 2011, keďže je to obdobie
ktoré predchádzalo v tomto konaní vymedzenému spornému obdobiu.
Pristanovenísamotnejvýškyvýživnéhosúdvychádzalzpreukázanýchodôvodnenýchpotriebmaloletej,
ktorými potrebami sú potreby súvisiace s jej bývaním, ošatením a stravovaním a čiastočne i potreby

súvisiace s jej vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím primerane k veku dieťaťa s poukazom na
to, že maloletá v čase sporného obdobia materskú škôlku, ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
navštevovala len sporadicky, čo na strane maloletej neviedlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených
potrieb, pričom na úhrade odôvodnených potrieb maloletej sú povinní sa primerane podieľať obajarodičia, na strane ktorých súd zároveň prihliadol k ich ďalším vyživovacím povinnostiam, na strane matky
k tomu, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči starším dvom dcéram N. a N., u otca k tomu, že
medzičasom v priebehu tohto pojednávania mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému B., I..

XX.X.XXXX, na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany
voči maloletej formou osobnej starostlivosti o maloletú, ako i na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k
rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa.
Pokiaľ ide o ďalšie pomery na strane rodičov, u obidvoch súd prihliadol k tomu, že títo sú spoluvlastníkmi
polovice rodinného dvojdomu a zároveň na strane matky prihliadol k tomu, že táto je výlučnou

vlastníčkou motorového vozidla, na strane matky pri hodnotení jej možností a schopností prihliadol súd
k tomu, že táto je dlhodobo evidovanou na úrade práce, s ktorým úradom práce riadne spolupracuje, ako
preukázala, snaží si zabezpečiť zdroj svojich príjmov i nájdením si práce aj individuálne, nie len cestou
úradu práce, aj keď v tejto snahe zatiaľ je neúspešnou a teda na strane matky súd prihliadol k tomu, že
matka by mohla byť poberateľkou, vzhľadom na uvedené, aspoň dávok hmotnej núdze po zohľadnení aj
výživného na maloletú, zároveň súd na strane matky zohľadnil okolnosť, že matke finančne vypomáhajú

po všetkých stránkach jej rodičia pokiaľ ide o náklady na bývanie, na občasné návštevy materskej škôlky
maloletou a na stravovanie ako jej samotnej, tak i jej troch maloletých detí.
Na strane otca súd zároveň prihliadol k výške ním dosahovaného priemerného mesačného čistého
príjmu tak, ako je to uvedené vyššie, zároveň prihliadol k tomu, že otcovi v priebehu konania vo veci
sa zmenili pomery v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému B. O. V. XXXX, táto

zmena pomerov však neodôvodňuje prípadné následné zníženie súdom stanoveného výživného, keďže
rodičmi maloletého B. bolo dohodnuté a následne súdom schválené výživné zo strany otca v sume
len 40 € mesačne, pričom v porovnaní so začiatkom sporného obdobia ku dňu narodenia maloletého
B. došlo k nárastu celkového priemerného mesačného čistého príjmu otca v priemere o 230 € (resp.
príjmu bez príplatku na bývanie a údržbu odevov o 100 €), teda pribudnutie vyživovacej povinnosti na

strane otca, po zohľadnení nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu, nedáva dôvod pre
rozhodnutie súdu o prípadnej zmene výšky výživného zo strany otca na maloletú Z..
Súd vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Z. upravil do dňa predchádzajúceho dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozvodového rozsudku čo do výroku o rozvode manželstva účastníkov, keďže od
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva rodičov maloletej Z. bude

upravený výkon rodičovských práv a povinností vrátane tejto vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu
v predmetnom konaní sp. zn. 36C 55/2011, preto v tomto konaní súd o tejto vyživovacej povinnosti otca
voči maloletej Z. po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov už rozhodovať
nemohol z dôvodu prekážky veci začatej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o zamietnutí návrhu matky na určenie výšky
výživného, keďže matka žiadala toto výživné zo strany otca určiť vo výške 100 € mesačne.

Taktiež súd rozhodol o zastavení konania vo veci výživného v prevyšujúcej časti, t.j. odo dňa
nadobudnutia už spomínaného výroku o rozvode manželstva účastníkov do budúcna.

Zároveň súd rozhodol o zastavení konania o výchove maloletej vzhľadom na už spomínanú prekážku
veci začatej v súlade s citovaným ustanovením § 83 O.s.p., ako i s poukazom na pokyn Krajského súdu
v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 8CoP 40/2014 zo dňa 10.2.2014 uvedeného vyššie.

Súd zároveň vyčíslil vzniknuté dlžné výživné na strane otca voči maloletej Z. za obdobie od 1.7.2011
do 29.1.2013 vo výške 1.514,83 € (t.j. súdom určené výživné po 80 € mesačne za obdobie od 1.7.2011
do 31.12.2012 t.j. za 18 mesiacov, čo je spolu 1.440 € plus pomerná časť súdom určeného výživného v
mesiaci január 2013 za 29 dní uvedeného mesiaca čo je 74,83 €, to znamená, že otec spolu mal zaplatiť
za uvedené obdobie 1.514,83 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletej

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).